Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/71/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: BOCAFOREST s.r.o., so sídlom Nižná Boca 53, 032 34 Malužiná, IČO: 36 544 701, zastúpený advokátom JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., so sídlom Štúrova 19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Miroslav Lobo - SKI CENTRUM ČERTOVICA, s miestom podnikania Demänová 209, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 520 347, v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 28. 5. 2018 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol: Súd určuje, že právny úkon žalovaného označený ako výpoveď „Nájomná zmluva“ zo dňa 30. 4. 2018, doručený žalobcovi dňa 30. 4. 2018 je neplatný právny úkon. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v právnom postavení nájomcu a žalovaný v právnom postavení prenajímateľa uzavreli dňa 1. 4. 2016 Nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je prenájom nehnuteľnosti - Motorest Čertovica súp. č. 77, katastrálne územie B., okres Brezno, LV č. XX. Nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu neurčitú (článok III nájomnej zmluvy). Dňa 30. 4. 2018 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď „Nájomnej zmluvy“, v ktorej uviedol ako dôvod výpovede odpredaj nehnuteľnosti s tým, že termín ukončenia a vzájomného vysporiadania určil na 31. 5. 2018. V zmysle § 10 zákona č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu a nie je dohodnuté inak. V zmysle § 12 citovaného zákona výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak, počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobca má za to, že právny úkon urobený žalovaným v písomnosti výpoveď „Nájomná zmluva“ zo dňa 30. 4. 2018 je neplatný, keďže žalovaný ako dôvod výpovede z nájmu uviedol odpredaj predmetnej nehnuteľnosti, čo nie je dôvodom na skončenie nájmu nebytového priestoru. Žalovaný nedodržal zákonom stanovenú a medzi účastníkmi zmluvy dohodnutú výpovednú lehotu tri mesiace (článok VI bod 2 písm. a/ Nájomnej zmluvy). Žalobca naliehavý záujem zakladá na určení, či je platný právny úkon výpoveď a či nájomný vzťah z nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným trvá, keďže medzi stranami je sporné, či došlo ku skončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi vzniknutého na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 1. 4. 2016 na základe výpovede zo dňa 30. 4. 2018. Sporné otázky medzi stranami môže vyriešiť iba súd. Žalovaný nedodržal zákonom stanovenú a v Nájomnej zmluve dohodnutú trojmesačnú výpovednú lehotu a spôsobil žalovanému nemalé finančné škody. Žalobca prevádzkuje v prenajatej nehnuteľnosti bufet a reštauráciu, kde má na tieto účely zamestnaných zamestnancov, s ktorými je nútený ukončiť pracovný pomer vzhľadom na to, že nájom sa končí 31. 5. 2018. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď tesne pred začatím letnej sezóny a keby dodržal zákonom stanovenú výpovednú lehotu vedel by za tri mesiace pokryť všetky náklady spojené s ukončením nájmu, ako aj pracovnoprávnych vzťahov. 2. Podľa súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril 1. 8. 2016, ktoré podanie bolo doručené súdu 3. 8. 2018. Žalovaný uviedol, že od začiatku nájomného vzťahu nájomník neplnil článok IV nájomnej zmluvy (cena nájmu) z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Ústretovo prijal ponuku žalobcu, že nájom za rok 2017 odpracuje formou stavebných prác na údržbe objektu. Práce boli vzájomne dohodnuté. Dohoda zo strany žalobcu splnená nebola a práce neboli uskutočnené ani v termíne ukončenia zmluvy (17 mesiacov od tejto dohody). Hodnota odpusteného nájmu bola 3.150 EUR plus DPH spolu 3.780 EUR a výrazne prekračovala hodnotu dohodnutých prác. V roku 2017 žalobca nemal ani snahu platiť nájom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, i keď prevádzka bola zisková, čo dokazujú dovolenky žalobcu. Tento stav pretrvával aj v roku 2018, kedy cez sľuby žalobcu o zaplatení, žalovaný fakturáciu na žiadosť žalobcu neustále odkladal, kým dospel k záveru, že tento stav je nemenný a žalobca mu nájom platiť nebude. Rozhodol sa objekt predať. Prvú ponuku dostal žalobca, ku ktorej sa nevyjadril. Po doručení výpovede boli s nájomcom dohodnuté kompenzačné veci za škody vyplývajúce z predčasného dvojmesačného ukončenia nájmu. Pre uspokojenie pohľadávok súvisiacich s predčasným ukončením nájmu, nároky zamestnancov na odstupné, platy, bude nájomcovi odpustený nájom za rok 2017 aj za rok 2018, celkom 17 mesiacov v hodnote 5.950 EUR plus DPH, celkom 7.140 EUR, ktorá suma niekoľkonásobne prevyšuje nároky za dva mesiace. Materiál potrebný na prevádzku kuchyne, bufetu, ktorý bol majetkom nájomcu, bol po ním sprostredkovanej dohode odpredaný novému majiteľovi objektu. Takto uspokojený žalobca odovzdal objekt bez nátlaku k viditeľnej spokojnosti zmluvných strán 31. 5. 2018 osobne. Odovzdanie bolo hrané žalobcom, keďže žaloba bola podaná 29. 5. 2018. V období, keď ju žalobca pripravoval, prijal ním navrhované kompenzácie, čím ho vedome podvádzal. Je presvedčený, že výpoveď aj keď nezodpovedá pôvodnej zmluve, bola po kompenzácii pre žalobcu výhodná, lebo kompenzačné opatrenia boli nad úroveň bežných zvykov pri podobných obchodných záväzkoch a vo výške presahujúcej záväzky žalobcu vyplývajúce z predčasného ukončenia nájomnej zmluvy. Žiadal, aby súd žalobu zamietol s tým, aby súd určil, že ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je právoplatné. 3. Súd vyzval žalobcu podľa . Žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená 1. 4. 2016. V období od 1. 4. 2016 do 31. 5. 2016 bol objekt zatvorený z dôvodu jeho prerábania na základe hygienických požiadaviek, lebo žalobca objekt prevzal v dezolátnom stave. Túto skutočnosť môže žalobca preukázať aj fotodokumentáciou, ktorú súdu predloží dodatočne, keďže sa žalobca zdržiava v zahraničí a nemá možnosť v lehote tento dôkaz predložiť. Na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným bol žalobca oslobodený od platenia nájmu, keďže opravu objektu vykonal žalobca na vlastné náklady. Žalobca a žalovaný sa pri podpise nájomnej zmluvy dohodli, že žalobca bude pokračovať v rekonštrukcii motorestu, ktorú žalobca pre žalovaného robil pred 8 rokmi a až do doby jej ukončenia nebude platiť nájom. S rekonštrukciou žalobca začal v októbri 2016, čo vie preukázať fotodokumentáciou a práce ukončil 10. decembra. Ak žalobca tvrdí, že neplnil článok 4 nájomnej zmluvy, žalovaný by určite nedovolil žalobcovi prevádzkovať motorest od 1. 6. 2016 do začiatku začatia prác, čiže do októbra 2016. Keby neboli tieto tvrdenia žalobcu pravdivé, žalovaný by určite vypovedal nájom z dôvodu neplatenia nájomného už v tomto období, keďže on mal iných záujemcov o prevádzkovanie motorestu, ktorí mu ponúkali vyšší nájom. V tomto období tam žalobca odrobil 200 hodín, čo pri sadzbe 8 eur na hodinu ako živnostníkovi nebolo pre žalobcu tak výhodné, ako keby platil žalovanému dohodnutý nájom. V roku 2017 žalobca pokračoval v prácach v máji, ktoré trvali do konca novembra 2017. Pri týchto prácach žalobcovi chodil vypomáhať známy Z. I., keďže chcel rekonštrukciu ukončiť do konca roka. V tomto období žalobca odpracoval na objekte 850 hodín, čo pri sadzbe 8 eur na hodinu ako živnostníkovi predstavuje sumu vo výške 6.800 EUR bez DPH. Cena nájmu medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá v sume 350 EUR mesačne bez DPH, čo činí 4.200 EUR ročne. Teda platenie nájmu by bolo pre žalobcu výhodnejšie než dohoda medzi ním a žalovaným o rekonštrukcii objektu. Tieto tvrdenia žalobcu môžu potvrdiť svedkovia: M. B., Q. B., K. K., Q. C., O. M., B. Š., C. L., Z. I., ktorých žalobca navrhuje vypočuť ako svedkov. Vo výpovedi nájomnej zmluvy žalovaný ako dôvod výpovede neuviedol omeškanie s platením nájomného, pre ktorý by mohol žalovaný okamžite skončiť nájomný vzťah, ale uviedol odpredaj nehnuteľnosti, ktorá sama o sebe nie je dôvodom na skončenie nájomného vzťahu a pri ukončení nájmu výpoveďou mala byť v zmysle zákona aj nájomnej zmluvy dodržaná trojmesačná výpovedná lehota. 4. Podľa súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril. 5. Súd vykonal dokazovanie listinami v spise, najmä fotokópiou nájomnej zmluvy (číslo listu spisu, ďalej iba čl. 7-9), fotokópiou výpovede nájomnej zmluvy (čl. 10), výpismi z obchodného registra žalobcu (čl. 43-44), výpisom zo živnostenského registra žalovaného zverejneným na internete žalovaného (čl. 45), lustráciou v Obchodnom vestníku (čl. 49). Súd rozhodol, že iné dôkazy ako listinami v spise nevykoná. Na pojednávaní žalovaný navrhol vykonať dokazovanie fotodokumentáciou stavu predmetu nájmu k stavebným úpravám tvrdeným žalobcom. Vzhľadom na právne posúdenie veci (odseky 7.-13. odôvodnenia rozsudku) a obsah žaloby, ktorý určuje predmet sporu výsledky takéhoto dokazovania žiadnym spôsobom neovplyvňujú výsledok súdneho sporu, keďže sporu nie sú plnenia zo zmluvy o nájme, ale určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme. Rovnaký dôvod sa vzťahuje na výsluch svedkov navrhnutý žalobcom (čl. 37, podanie z 21. 8. 2018), ktorým sa mali preukazovať stavebné úpravy vykonávané žalobcom na predmete nájmu. Žalobca účasť svedkov na pojednávanie nezabezpečil a ani súd nežiadal o ich predvedenie (, ). 6. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. (1)Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. (1)Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. (2)Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote. Ustanovenia o výpovednej dobe, vypratanie a odovzdanie platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. 7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd zistil nasledovné. Strany sporu sú podnikatelia (žalobca právnická osoba

- spoločnosť s ručením obmedzeným a žalovaný fyzická osoba - živnostník , , ďalej iba ). Súd aplikoval na posúdenie právneho vzťahu strán sporu ustanovenia , keďže predmetom bola nájomná zmluva, ktorá je upravená ako zmluvný typ v (, , ). Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 1. 4. 2016 žalobca v právnom postavení nájomcu a žalovaný v právnom postavení prenajímateľa uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť - stavba Motorest Čertovica, súp. č. 77 v katastrálnom území B., okres Brezno, na LV č. XX. Účel nájmu bol dohodnutý prevádzkovanie reštauračnej činnosti a bufetu rýchleho občerstvenia s inými obdobnými činnosťami s tým súvisiacimi. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 1. 4. 2016. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 350 eur mesačne bez DPH. V článku VI. Nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájom je možné ukončiť výpoveďou, ktoroukoľvek zo zmluvných strán s trojmesačnou výpovednou lehotou (článok VI bod 2 písm. a/). V článku VI. bod 2 za písm. d/ posledná odrážka bolo dohodnuté, že výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť prvý deň v mesiaci nasledujúceho po doručení výpovede. 8. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 30. 4. 2018 doručil žalovaný (prenajímateľ) žalobcovi (nájomcovi) písomnú výpoveď nájomnej zmluvy s textom „Týmto vám dávam výpoveď z nájomnej zmluvy na objekt nehnuteľnosti Motorest Čertovica súp. č. 77, K.ú. B., Kat. územie K., LV č. XX. Termín ukončenia zmluvy a vzájomného vysporiadania je 31. 5. 2018. Dôvodom výpovede je odpredaj predmetnej nehnuteľnosti. V Liptovskom Mikuláši 30. apríla 2018“. 9. Nájomná zmluva medzi stranami sporu nie je zmluvou o nájme nebytových priestorov (z. č. ), ale zmluvou o nájme nehnuteľnosti, keďže predmetom nájmu nie sú iba nebytové priestory v stavbe, ale celá nehnuteľnosť - stavba. 10. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - výpovede nájomnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že 1/ predaj nehnuteľnosti nie je výpovedným dôvodom pre skončenie nájmu nebytového priestoru;

2/ nebola nedodržaná výpovedná lehota troch mesiacov dohodnutá v zmluve a podľa § 10 zákona č. 119/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Žalovaný v právnom postavení prenajímateľa mal právo kedykoľvek počas trvania nájmu vypovedať zmluvu o nájme nehnuteľnosti - stavby, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú (, ) a to aj bez uvedenia dôvodu. Takéto právo nie je v rozpore s právnymi predpismi a ani so zmluvou uzavretou medzi stranami sporu. Uvedenie dôvodu výpovede ju nerobí neplatnou, lebo ide o nadbytočný údaj, ktorý v nej nemusel byť uvedený. Dôležitý je prejav vôle prenajímateľa ukončiť zmluvu o nájme výpoveďou. V čase rozhodovania súdu už uplynula zákonná trojmesačná výpovedná lehota (, ) a aj podľa nájomnej zmluvy medzi stranami sporu (začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t. j. 1. 5. 2018 a uplynula 31. 7. 2018). 11. Obsah žaloby je daný žalobcom podľa - určenie právnej skutočnosti ( ), ak vyplýva z osobitného predpisu. Vtedy naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať. Keďže určenie existencie právnej skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu) odporuje zásade, že súd určuje aktuálny právny stav, preto právna úprava podľa vyžaduje, aby určenie právnej skutočnosti vyplývalo z právneho predpisu. Súd skúmal, či určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme vyplýva z právneho predpisu. 12. Právna úprava v a ani v inom právnom predpise vo vzťahu k zmluve o nájme nehnuteľnosti výslovne neupravuje právo domáhať sa neplatnosti výpovede takejto zmluvy. Žalobný návrh na určenie právnej skutočnosti, ktorá nevyplýva z osobitného predpisu sa považuje za vadný. Žaloba o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme odporuje zásade, že súd určuje aktuálny právny stav. Teda rozsudok by rozhodoval o tom, čo bolo v minulosti a nie o tom, čo je v prítomnosti. Preto úprava pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu. Takáto právna úprava je napríklad vo vzťahu k žalobe nájomcu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu ( ), čo sa však nevzťahuje na určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nehnuteľnosti. 13. Obsah žaloby určuje žalobca. Podľa išlo o určenie právnej skutočnosti, takejto žalobe môže súd vyhovieť, respektíve rozhodovať o nej iba v prípade, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu. Otázka naliehavého právneho záujmu je v tomto prípade irelevantná. Z hľadiska súdu ide o neprípustnú žalobu vo vzťahu k predmetu sporu, lebo určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nehnuteľností nevyplýva z osobitného predpisu. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. 14. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s , tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške (100 %), lebo mal vo veci úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.