Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19CoPr-1-2019.pdf
PDF · 117.08 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoPr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu H. spol. s r.o., Q. XX XXX XXX, so sídlom Y. Z., I. sady XX, zastúpený A. kanceláriou A | K | J | K s. r. o., so sídlom L., K dolnej stanici XXXX/XXA, proti žalovanej H. L., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Z. nad G., F. XXX/XXX, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 10Cpr/35/2017-110 zo dňa 20. novembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.04.2017 dané zo strany žalovanej žalobcovi je neplatné a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 05.11.2015 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom na dobu určitú, a to do 04.11.2016 a následne bol pracovný pomer so žalovanou predĺžený na dobu určitú, a to do 04.11.2017. Dňa 25.04.2017 doručila žalovaná žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce z dôvodu nevyhovujúcich pracovných podmienok, ktoré majú bezprostredne ohrozovať jej život alebo zdravie. Nevyhovujúce pracovné podmienky mali podľa žalovanej spočívať v nedostatočnej teplote na pracovisku (v rozmedzí 11,5oC až 12,5 oC), ktorá je v rozpore s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva C. republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, a v starom a špinavom osvetlení, ktoré neplní svoju funkciu a ničí žalovanej oči, ďalej uviedla, že nakoľko pri práci manipuluje so sekundovým lepidlom, je tento faktor značne nebezpečný. Žalobca na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej písomne reagoval listom zo dňa 27.04.2017 a uviedol žalovanej, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru nie je v súlade so zákonom a zároveň vyzval žalovanú k riadnemu plneniu úloh vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. Dňa 22.06.2017 podal žalobca žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce.
2. Z dôvodu, že žalovaná podala námietku zaujatosti sudcu, súd prvej inštancie podľa § 54 ods.1 CSP predložil vec Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý uznesením č. k. 19NcC/15/2017-51 zo dňa 08.11.2017 rozhodol, že sudca Okresného súdu Nové Mesto nad G. K.. A. C. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 59 ods. 1, § 69 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 3 a § 77 Zákonníka práce. Uviedol, že zamestnanec môže pracovný pomer skončiť okamžite len výnimočne,
z taxatívnych dôvodov výslovne uvedených v Zákonníku práce. Dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom v porovnaní s dôvodmi pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom nespočívajú výlučne na strane druhého účastníka pracovného pomeru. Dôvody, ktoré nespôsobil zamestnávateľ, pramenia z potreby vyhnúť sa vážnemu ohrozeniu zdravia alebo života zamestnanca, ktoré musí byť bezprostredné. Medzi sporovými stranami zostalo sporné, či na pracovisku boli zabezpečené vhodné pracovné podmienky, najmä či bola dodržaná minimálna operatívna teplota. Z vyjadrenia Inšpektorátu práce Trenčín, súd prvej inštancie nezistil, či v čase podania okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo minimálne jeden mesiac pred uplatnením tohto práva bola alebo nebola dodržaná minimálna operatívna teplota. Vzhľadom na to, že táto norma o minimálnej operatívnej teplote zaväzuje zamestnávateľa, pri jej nedodržaní nie je možné ukončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, keďže táto okolnosť je vynútiteľná na strane zamestnávateľa a je ju možné kontrolovať príslušným orgánom. Zastával názor, že ak mala žalovaná podozrenie na nevhodné pracovné podmienky, ktoré ohrozujú jej zdravie, mala túto okolnosť konzultovať so svojím lekárom a mala si vyžiadať príslušný lekársky posudok, aby žalobca mohol adekvátne riešiť vzniknutú situáciu. Ak žalovaná takto nepostupovala, všetky ňou označené pochybenia (operatívna teplota, osvetlenie, hygiena) nemohli podľa názoru súdu z prirodzenosti veci bezprostredne ohroziť zdravie a život zamestnanca. Ak by tomu tak bolo, tak uvedené nedostatky by sa týkali aj ostatných zamestnancov, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by okrem žalovanej ukončil pracovný pomer iný zamestnanec, alebo by z tohto dôvodu na nejaký čas zamestnanci opustili pracovisko. Zo zdravotnej dokumentácie žalovanej síce vyplýva, že mala problémy s prechladnutím a so zrakom, napriek tomu žalovaná v jednom prípade odmietla PN, pričom v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza žiaden záznam, kde by žalovaná uviedla lekárovi, že zhoršenie jej zdravotného stavu je spôsobené nevhodnými pracovnými podmienkami na pracovisku žalobcu. Dospel preto k záveru, že žalovaná nebola bezprostredne ohrozená na živote alebo zdraví na pracovisku žalobcu, a teda nemohla platne skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalovaná taktiež vo svojich písomnostiach uvádzala, že bola na pracovisku šikanovaná, diskriminovaná a pod psychickým nátlakom, pričom za určitých okolností by v takejto situácii pripadal do úvahy postup podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Žalovaná však za týmto účelom nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, pričom súd prvej inštancie v riešení tejto otázky vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalovanej a zo stanoviska Inšpektorátu práce Trenčín, ktorý vykonal pohovor s ostatnými zamestnancami žalobcu, pričom takáto informácia nebola potvrdená. Taktiež nebolo zistené, že zamestnanci žalobcu v kontrolovanom období vykonávali prácu nadčas a táto práca nebola zaplatená. Súd prvej inštancie neprihliadal na opakované námietky zaujatosti z toho istého dôvodu s poukazom na § 53 ods. 2 CSP a vo veci konal a rozhodol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. S rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasila. Domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku (zrejme zamietnutia žaloby - pozn. odvolacieho súdu). Zotrvávala na názore, že o žalobe mal rozhodnúť súd, v obvode ktorého má žalovaná osoba adresu trvalého bydliska, teda v danej veci mal konať Okresný súd Trenčín. Považovala za nelogické, že právnik žalobcu je z L., žalobca z Y. Z., žalovaná z Z. nad G. a žaloba bola podaná na Okresný súd Y. mesto nad G.. Jedná sa o zámer, všetko bolo zmanipulované voči jej osobe. Námietku miestnej príslušnosti uplatnila, umožňuje jej to ust. § 41 CSP.
5. Zotrvala tiež na námietke zaujatosti sudcu, ktorú v konaní viackrát uplatnila. Mala za to, že sudca má blízky vzťah s advokátom žalobcu, preto aj žaloba bola podaná na súd do Nového mesta nad Váhom. Namietala, že boli porušené jej práva a zo strany súdu došlo k viacerým procesným pochybeniam. Nakoľko vo veci nevypovedala, nemohla sa k danej veci vyjadriť, ani sa riadne brániť a nemohla poskytnúť dôkazy na svoju obhajobu. Boli porušené jej práva a právna istota. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť pre obidve strany spravodlivá, čo na súde nemala, preto odmietla aj vypovedať. Súd bol zmanipulovaný. Podľa názoru žalovanej súd pochybil pri vynesení rozsudku, zle vyhodnotil celú situáciu a nepochopil správne zákon, na ktorý sa odvolávala pri okamžitom skončení pracovného pomeru.
6. Zdôraznila, že jej pracovný pomer nebol ukončený na základe toho, že by nemohla naďalej vykonávať svoje pracovné povinnosti z dôvodu zlého zdravotného stavu. Nebola povinná nosiť žiadne lekárske potvrdenie, aby bola oprávnená okamžite skončiť pracovný pomer, vzhľadom na to, že
ustanovenie § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce takýto postup nevyžaduje. Predloženie lekárskeho potvrdenia sa vyžaduje len v tom prípade, ak sa zdravotný stav zamestnanca počas pracovného pomeru zmenil natoľko, že zamestnanec už nie je schopný naďalej vykonávať svoju prácu. Vtedy je povinnosťou zamestnávateľa preradiť zamestnanca na iný druh práce. V takom prípade sa jedná o zmenu zdravotného stavu zamestnanca, ale nie o bezprostredné ohrozenie zdravia následkom zlých pracovných podmienok. Zotrvala na názore, že zamestnávateľ ju ohrozil na zdraví neodstránením zlých a nevyhovujúcich pracovných podmienok. Nebol ochotný upraviť teplotu na pracovisku, nezabezpečil vhodné osvetlenie, čím došlo k zhoršeniu jej zraku, o čom svedčí aj lekárska správa, avšak táto k skončeniu pracovného pomeru okamžite nie je potrebná.
7. Jej okamžitý odchod z pracoviska nie je založený na dokladovaní jej zdravotného stavu, ani na potvrdení od lekára. Zamestnávateľ totiž hrubo porušil pracovné podmienky na ochranu zdravia zamestnanca. 8. Má za to, že žalobca ako zamestnávateľ ohrozil bezprostredne jej zdravie nedodržaním prípustnej teploty na pracovisku, čím porušil príslušné právne predpisy upravujúce povinnosť zamestnávateľa chrániť zdravie zamestnancov, nevystavovať ich negatívnym vplyvom na pracovisku a vytvoriť im vhodné pracovné podmienky. Ak by teda v pracovnom pomere zotrvala, došlo by k poškodeniu jej zdravia. Taktiež uviedla, že žalobca ako zamestnávateľ nútil žalovanú pracovať nadčas, pričom práca nadčas pre osamelých zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako 15 rokov je zakázaná. Súdu vytýkala jeho nesprávne informácie o tom, že počas jej pôsobenia na pracovisku nikto zo zamestnania neodišiel. Zle bolo tiež pochopené, keď v okamžitom skončení poukazovala na psychické problémy. Zlé informácie sa týkali aj toho, že mala odmietnuť PN a aké mala choroby počas trvania pracovného pomeru. Na novom pojednávaní by chcela dokladovať fotografie z termostatu, ktoré ukazujú, aká teplota bola na pracovisku, nakoľko tieto dôkazy nebral súd prvej inštancie do úvahy a nezaoberal sa nimi ani v odôvodnení rozsudku. Má za to, že celé pojednávanie, aj rozsudok mal sudca dopredu premyslený a naplánovaný, a že všetko bolo zmanipulované voči žalovanej, pričom súd nebral do úvahy jej písomné vyjadrenia a predložené dôkazy. Súdu vytýkala, že ju svojím rozhodnutím vystavil tomu, že by sa mala vrátiť do práce, čím ju znova ohrozil na zdraví.
9. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny a riadne a správne odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K namietanej miestnej príslušnosti zo strany žalovanej opätovne poukázal na ustanovenie § 23 písm. c/ CSP, ktoré jasne zakladá miestnu príslušnosť Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na prejednanie individuálnych pracovných sporov pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, a z tohto dôvodu považuje podanú námietku žalovanej za irelevantnú. Rovnako považuje žalobca za irelevantné a zmätočné námietky žalovanej ohľadne zaujatosti sudcu s tým, že o vznesenej námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Trenčíne, ktorý svojím rozhodnutím námietke žalovanej nevyhovel. Žalobca taktiež uviedol, že tvrdenie žalovanej, podľa ktorého súd nezaujímali dôvody a argumenty žalovanej, je nepravdivé, nakoľko sa súd riadne oboznámil s obsahom spisu, vrátane písomných podaní žalovanej a výslovne konštatoval, že ide o pracovnoprávny spor s ochranou slabšej strany, v dôsledku čoho je súd povinný skúmať aj skutočnosti, ktoré žalovaná nenavrhne. Súd prvej inštancie rešpektoval postavenie žalovanej ako slabšej strany sporu podľa § 316 a nasl. CSP, a z tohto dôvodu aj vykonal dokazovanie nad rámec návrhov sporových strán, a to najmä oboznámenie sa s obsahom zdravotnej dokumentácie žalovanej. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že súd umožnil žalovanej pred otvorením pojednávania dňa 20.11.2018, ako i po otvorení pojednávania, vyjadriť sa k aktuálnemu stavu konania, avšak žalovaná striktne trvala na tom, že sa vyjadrovať nebude, nakoľko nemá „právnu istotu“ a že sa „voči všetkému odvoláva“. Napriek tomu, že súd opakovane umožnil žalovanej vyjadriť sa, táto svoje právo nevyužila a trvala na tom, že sa vyjadrovať nebude. Žalovaná sa odmietla vyjadriť k priebehu konania, ako aj k vykonanému dokazovaniu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná vo svojom liste označenom „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ dôvodila tým, že na pracovisku sú podmienky, ktoré ohrozujú jej život a zdravie. V súvislosti s údajným bezprostredným ohrozením života alebo zdravia žalovanej podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce je podľa názoru žalobcu potrebné zdôrazniť, že tento dôvod skončenia pracovného pomeru v zmysle rozhodovacej praxe súdov spočíva v akútnej a bezprostrednej hrozbe, že ak by zamestnanec neukončil pracovný pomer, v krátkej a bezprostrednej dobe by došlo k poškodeniu jeho života alebo zdravia. V tomto prípade teda musí ísť o obzvlášť nebezpečné a život ohrozujúce pracovné podmienky. Podľa názoru žalobcu dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v nízkej teplote na
pracovisku nebol naplnený, počas celej vykurovacej sezóny bola riadne vykonávaná dodávka plynu a teda vykurovanie. Pokiaľ žalovaná v liste zo dňa 24.04.2017 poukazuje na viaceré zdravotné problémy, napr. zimnica, studené nohy a ruky, premrznutie celého tela, sústavná nádcha, bolesť vaječníkov a pod., zdôraznil, že v období posledného roka pred skončením pracovného pomeru bola žalovaná práceneschopná iba jedenkrát, a to výlučne v dôsledku dopravnej nehody. Ďalšie námietky označil za irelevantné z dôvodu, že neboli dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanej, nesúvisia s predmetom tohto sporu a nie sú subsumovateľné pod dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce.
10. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že jej odvolanie je dôvodné, zotrvala na tom, aby bolo nariadené nové súdne pojednávanie, kde bude mať právnu istotu, ktorá jej bola zmarená súdom prvej inštancie. Uviedla, že pokiaľ jej nebolo umožnené sa riadne brániť a obhájiť z dôvodu právnej neistoty, lebo nemala dôveru voči sudcovi, bola jej tým zmarená možnosť dokazovania, čím je dané procesné pochybenie pri súdnom konaní. Je tak teda zrejmé, že jej boli odopreté základné ľudské práva na obhajobu s použitím dôkazov. Zdôraznila, že odmietla vypovedať na súde prvej inštancie z dôvodu jej právnej neistoty voči sudcovi súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že na súde nevypovedala, nemohla sa riadne brániť, predložiť dôkazy a predvolať svedkov. Namietala, že miestna príslušnosť Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na konanie v danej veci nebola daná. Uviedla, že nakoľko odmietla vypovedať kvôli právnej neistote, žiadne vykonávanie dôkazov nebolo. Dokazovanie bolo iba zo strany žalobcu a nie zo strany žalovanej. Sudcovi neverila, že jej dôkazy listinou založí do spisu, bála sa, že ich môže aj pozmeniť. Mala voči sudcovi totálnu nedôveru a už dopredu bolo evidentné, že súd prehrá, lebo súd bol zmanipulovaný. V podanom vyjadrení argumentovala ochranou práv zamestnancov s tým, že zamestnanec nemá dôvod nechať si poškodzovať svoje zdravie, ale má plné právo sa brániť. Nechránila by sama seba, pokiaľ by naďalej na pracovisku zostávala. Dala „okamžitú výpoveď“, nakoľko bola „okamžite ohrozená na zdraví“. Akcentovala, že zdravotný stav jej nebránil vykonávať prácu, ale zdravotné podmienky poškodzovali zdravie, v čom je obrovský rozdiel. Lekársky posudok nepotrebovala, lebo jej zdravotné problémy súviseli iba s nevhodnými pracovnými podmienkami, ktoré stačilo odstrániť a jej zdravotný stav by sa upravil k lepšiemu. Zdravotné problémy jej spôsobil práve zamestnávateľ, ktorý nedodržiaval zákon, podľa ktorého mal chrániť jej zdravotný stav, zámerne ju však vystavoval nebezpečenstvu, zhoršoval jej zdravotný stav a na tom trvá. Uviedla, že na zlé podmienky na pracovisku upozorňovala, avšak práve zamestnávateľ bol ten, ktorý sa jej vyhrážal, že keď sa jej nepáči, tak ju môže vyhodiť, alebo sa môže zobrať a odísť. Zamestnávateľa nezaujímalo, že bolo na termostate iba 11 - 13 °C. Po jej odchode opustili pracovisko aj ďalší zamestnanci. Všetci sú šťastní, že mohli opustiť toto pracovisko. Označila svedkov, ktorých žiadala predvolať, čím chcela preukázať klamlivé tvrdenie žalobcu, že „z firmy nikto neodišiel“. Uviedla, že kvôli zime na pracovisku sa jej neustále zhoršoval zdravotný stav, bola stále chorá, zachrípnutá, kašľala, mala zimnicu, tieklo jej z nosa, trpela veľkými bolesťami vaječníkov, močového mechúra a začínala ju bolieť pravá oblička. Odkedy nepracuje, jej zdravotný stav sa veľmi zlepšil a je aj v psychickej pohode. Zdôraznila, že pokiaľ nebude uznaná jej „výpoveď“, súd ju znova vystaví zlým pracovným podmienkam a ohrozí jej zdravie. V prípade neúspechu sa obráti aj na Ústavný súd, podá sťažnosť predsedovi súdu a bude sa sťažovať aj na Ministerstve spravodlivosti. Je pre ňu neprípustné nanovo sa vrátiť do práce k zamestnávateľovi, kde nie sú vhodné pracovné podmienky.
11. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 215 CSP za použitia ust. § 319 CSP, ktoré v prípade individuálnych pracovnoprávnych sporoch upravuje divergentný procesný postu súdu, riadne zistil skutkový stav veci a tento posúdil v súlade s hmotným právom. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku.
13. V podanom odvolaní žalovaná namieta, že konanie sa namiesto Okresného súdu Trenčín konalo na nepríslušnom súde Nové Mesto nad Váhom. Zastávala názor, že to bol zámer „právnika žalobcu“, nakoľko celé konanie bolo voči nej zmanipulované tak, aby žalobca súd „vyhral“. Tvrdí, že námietku miestnej nepríslušnosti, tak ako to umožňuje ust. § 41 CSP, pred súdom prvej inštancie uplatnila.
14. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
15. Podľa § 12 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
17. V danom prípade žalobca uplatnil proti žalovanej žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Jedná sa tak o spor medzi zamestnávateľom (žalobcom) a zamestnancom (žalovanou) vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, t.j. individuálnym pracovnoprávnym sporom, ktorých prejednanie Civilný sporový poriadok zveruje osobitne zákonom určeným súdom uvedeným v § 23 CSP. Pre obvod Krajského súdu v Trenčíne je na konanie v pracovnoprávnych sporoch v zmysle § 23 písm. c/ CSP kauzálne príslušný Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Zhodný názor bol vyslovený už v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín č.k. 19NcC/15/2017-51 zo dňa 08.11.2017 (bod 12 písomného odôvodnenia uznesenia), nakoľko žalovaná už v skôr uplatnenej námietke zaujatosti namietala pochybnosti o tom, že vo veci koná Okresný súd Nové Mesto nad Váhom. Právne irelevantné sú preto námietky žalovanej, ktorá považuje za nelogické a zavádzajúce, že žalobca je z Y., právny zástupca žalobcu z Trenčína, žalovaná z Z. nad G. a koná sa na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, z čoho usudzuje, že konanie je zmanipulované. Kauzálna príslušnosť je totiž zákonom daná tým, že individuálne pracovnoprávne spory pre celý obvod Krajského súdu v Trenčíne rozhoduje výlučne Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
18. Žalovaná v podanom odvolaní nedôvodne uplatňuje námietku zaujatosti voči sudcovi súdu prvej inštancie K.. A. C.. Odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodol vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c/ CSP), avšak v danom prípade tento odvolací dôvod nebol uplatnený dôvodne. Žalovaná námietku zaujatosti uplatňovala z dôvodu blízkeho vzťahu sudcu s advokátom žalobcu JUDr. K. R.. Táto námietka zaujatosti bola počas konania uplatňovaná a o tejto rozhodol uznesením Krajský súd v Trenčíne č.k. 19NcC/15/2017-51 zo dňa 08.11.2017, ktorým rozhodol, že sudca Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom JUDr. Andrej Stachovič nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 10Cpr/35/2017. V konaní nebola existencia žiadneho vzťahu súdu k zástupcovi žalobcu súdom zistená, ani žalovanou preukázaná. Polemika žalovanej o tom, že žaloba bola podaná na Okresný súd do Nového Mesta nad Váhom, vzhľadom na blízky vzťah sudcu a advokáta žalobcu, je vykonštruovanou úvahou žalovanej, keďže ako vyplýva z vyššie uvedeného (bod 17), Okresný súd Nové Mesto nad Váhom je kauzálne príslušný na prejednanie predmetného individuálneho pracovného sporu, preto žalobca, resp. zástupca žalobcu nemal inú možnosť, než podať žalobu na tento súd.
19. V podanom odvolaní žalovaná namietala porušenie jej procesných práv, v dôsledku čoho pred súdom nevypovedala, nemohla sa brániť, bolo porušené jej právo na právnu istotu. Súd bol zmanipulovaný a chaotický. Nebol tu žiaden predpoklad na to, aby o jej spore bolo spravodlivo rozhodnuté. Nebola rešpektovaná zásada rovnosti.
20. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb, domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97).
21. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná namieta porušenie svojich procesných práv s tým, že sa v konaní nemohla brániť a pred súdom nevypovedala, tieto námietky len čiastočne zodpovedajú obsahu spisu. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola na súde podaná dňa 22.06.2017. Dňa 20.10.2017 bola žalovanej do vlastných rúk doručená žaloba spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach, pričom žalovaná bola vyzvaná na písomné vyjadrenie k žalobe, na ktorú výzvu reagovala
písomným podaním zo dňa 25.10.2017, v ktorom podaní sa k žalobe písomne vyjadrila. Písomné vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi, ktorý sa k podaniu žalovanej písomne vyjadril. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej bolo žalovanej doručené dňa 25.04.2018, ku ktorému sa žalovaná písomne vyjadrila a ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 07.05.2018. Na prejednanie veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 11.09.2018, ktorého sa žalovaná nezúčastnila a svoju neúčasť neospravedlnila. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.11.2018, žalovaná výslovne uviedla “Ja odvolávam sudcu. Trvám na námietke nepríslušnosti, ako aj zaujatosti sudcu.“ a z tohto dôvodu uviedla, že sa vo veci ďalej vyjadrovať nebude. Nemá právnu istotu. Z obsahu spisu tak nevyplýva, žeby súd žalovanej uprel právo na vyjadrenie, právo vypovedať pred súdom, ani právo sa brániť a predkladať súdu dôkazy. Súd rešpektoval aj procesné postavenie žalovanej, ako slabšej strany v individuálnom pracovnoprávnom spore (§ 316 CSP). Vykonal tiež aj taký dôkaz, ktorý žalovaná nenavrhla (§ 319 CSP) a to vyžiadaním výpisu zdravotnej dokumentácie za obdobie 05.11. 2015 do 24.04.2017 so súhlasom žalovanej. Z obsahu spisu tak nebolo možné vyvodiť, žeby súd prvej inštancie nerešpektoval zásadu rovnosti. Zo spisu nevyplýva, žeby žalovaná nemala rovnakú možnosť ako žalobca vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniu protistrany, tak ako sa to snaží v odvolaní žalovaná predostrieť. Pokiaľ sa rozhodla žalovaná, že pred súdom sa nebude vyjadrovať (bez ohľadu na okolnosti, ktoré ju k tomu viedli), nie je to možné považovať za dôvod, ktorý by znemožňoval žalovanej realizáciu procesných oprávnení strany sporu.
22. Pokiaľ sa žalovaná mienila vyjadriť „až na kraji“, treba dodať, že podľa § 384 ods. 1 CSP, odvolací súd sám zopakuje dokazovanie v potrebnom rozsahu, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V danom spore sa, ale odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, preto nemal dôvod dokazovanie zopakovať a nezistil ani existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania (§ 384 ods. 2, 3 CSP). Nemal preto dôvod na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Odvolací súd má totiž možnosť rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia verejného odvolacieho pojednávania s tým, že pre výnimku z tejto zásady neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky (§ 385 CSP).
23. Súd prvej inštancie v danom prípade určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 24.04.2017 dané zo strany žalovanej žalobcovi je neplatné. Týmto rozhodnutím podanej žalobe vyhovel, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná nebola bezprostredne ohrozená na živote alebo zdraví na pracovisku žalobcu, teda nemohla platne skončiť pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Samotný nesúhlas žalovanej s právnym posúdením veci nemôže bez ďalšieho založiť opodstatnenosť odvolania.
24. Tak ako zamestnávateľ, aj zamestnanec, môže pracovný pomer skončiť okamžite. Okamžite skončiť pracovný pomer možno len výnimočne, z taxatívnych dôvodov, výslovne uvedených v Zákonníku práce. Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradí do 15-tich dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú, pre neho vhodnú prácu (§ 69 ods. 1 písm. a/), je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie (§ 69 ods. 1 písm. c/). Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že nie je rozhodujúce ako zamestnávateľ (prípadne zamestnanec) vo výpovedi (prípadne v okamžitom skončení pracovného pomeru) výpovedný dôvod (dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru) právne kvalifikoval, ale je vecou súdu, aby posúdil, ktorý v zákone uvedený výpovedný dôvod (dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru) je konaním zamestnanca (zamestnávateľa) opísaným vo výpovedi (v okamžitom skončení pracovného pomeru) naplnený. Pokiaľ v posudzovanom prípade žalovaná k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nedokladá lekársky posudok, je správna právna kvalifikácia okamžitého skončenia pracovného pomeru, že žalovaná uplatnila dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto zákonného ustanovenia možno považovať za platné len, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca. Keďže účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú jeho účinným doručením zamestnávateľovi, k tomuto momentu je potrebné posudzovať splnenie hmotnoprávnych podmienok platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Splnenie podmienok platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru tak súd posudzuje podľa stavu v dobe doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru (R 54/1998). Pokiaľ žalovaná dôvodí tým, že zamestnávateľ nebol ochotný upraviť teplotu na pracovisku, nezabezpečil vhodné osvetlenie a pri práci sa manipulovalo so značne nebezpečným sekundovým lepidlom, nie je splnená
zákonná podmienka bezprostredného ohrozenia zdravia následkom týchto pracovných podmienok, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že bol bezprostredne ohrozený život alebo zdravie žalovanej, za čo nemožno považovať zimnicu, studené nohy a ruky, premrznuté telo, sústavná nádcha, kýchanie, kašeľ, červené oči, časté chodenie na WC, strata chuti pracovať a pod.. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru spočívajúci v bezprostrednom ohrození zdravia žalovanej ako následku nízkej teploty na pracovisku žalobcu, práca pri zlom a starom osvetlení a s nevhodným lepidlom (pokiaľ by to aj bolo preukázané), nebol daný.
25. Na správnosť tohto záveru nemá vplyv ani to, či žalovaná počas trvania pracovného pomeru bola, či nebola na PN, či z dôvodu nevyhovujúcich pracovných podmienok skončili pracovný pomer aj iní zamestnanci(ktorých žiadala v odvolacom konaní vypočuť), či žalovaná bola nútená pracovať nadčas, za ktoré jej žalobca neplatil, preto sa súd týmito námietkami nezaoberal. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 15/03) vyplýva, že účastník/strana sporu má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní totiž nemusí odpovedať na každú námietku, alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti procesne neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).