Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_4To-52-2019.pdf
PDF · 89.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/52/2019
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2019, prejednal odvolania okresného prokurátora a obžalovaného F. F., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 01.04.2019 sp.zn. 10T/67/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný F. F. uznaný za vinného v bode I/ zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák. a v bode II/ pre zločin sexuálneho zneužitia podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v bode 1/ obžaloby opakovane od decembra 2016 do októbra 2017 na ul. A. X vo U. V. chytal poškodeného mal. M.K. nar. XX.XX.XXXX za zadok, hladkal mu stehná, bozkával ho na ústa a nútil poškodeného, aby s ním mal orálny sex a zdržiaval sa v nocľahárni v azylovom dome na ul. A. X vo U. V., kde ho zamykal a keď chcel poškodený odtiaľ odísť, neumožnil mu to a týmto konaním spôsobil poškodenému vážne psychické problémy, v dôsledku ktorých si opakovane rôznymi predmetmi spôsobil rezné poranenia na predlaktiach, pričom obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť o veku poškodeného, v bode 2/ obžaloby
opakovane od novembra 2016 do 02.02.2017 v priestoroch nocľahárne na A. X vo U. V. bozkával poškodeného mal. M.K. nar. XX.XX.XXXX na ústa, obchytkával ho na intímnych miestach, vyberal mu pohlavný úd z nohavíc, ktorý mu bozkával a tiež si obžalovaný pred ním vyberal pohlavný úd a žiadal poškodeného, aby ho tiež bozkával na ústa a orálne uspokojoval, pričom poškodenému počas tej doby kupoval oblečenie, daroval mu mobilný telefón nezistenej značky a dával mu aj peniaze, a to vo výške od 10,- Eur do 20,- Eur týždenne a obžalovaný takto konal aj napriek tomu, že mal vedomosť o veku poškodeného. Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 51 ods. 1,2 Tr. zák. mu bol trest odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu päť rokov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zák. mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ako aj obžalovaný. Okresný prokurátor sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a uznania viny v zmysle obžaloby aj zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a uložiť mu prísnejší úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestnej, minimálne vo výmere sedem rokov so zaradením na výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V dôvodoch odvolania okresný prokurátor poukázal na to, že údajne sa okresnému súdu podľa odôvodnenia nepodarilo preukázať násilie, resp. využitie bezbrannosti poškodeného. Obžalovaný si kupoval priazeň poškodeného, nepoužil však násilie, resp. jeho bezprostrednú hrozbu a situáciu poškodeného nemožno označiť ako stav bezmocnosti, preto sa obžalovaný zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. nedopustil. Súhlasí s rozhodnutím okresného súdu a čo sa týka právnych kvalifikácii skutku ako zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák. a zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., nemá námietky, ale vina v tomto smere bola nesporne preukázaná. Nesúhlasí však s vypustením právnej kvalifikácie skutku, a to zločinu sexuálneho násilia, nakoľko bolo preukázané, že konanie obžalovaného voči poškodenému Y. V. spočíval v tom, že obžalovaný donútil poškodeného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám, a to tým, že aj chytal poškodeného za zadok, hladkal mu stehná, bozkával ho na ústa a nútil poškodeného, aby s ním mal orálny sex. Uvedeného konania sa dopustil od mesiaca november 2016 do mesiaca október 2017, teda uvedený čin páchal po dlhší čas, teda závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Tr. zák. Konania sa dopustil voči dieťaťu, osobe mladšej ako 18 rokov, ktorá má podľa § 139 písm. a) Tr. zák. status chránenej osoby. Poškodený Y. V. vo výsluchu na hlavnom pojednávaní 18.02.2019 vypovedal, že sexuálne prakticky voči nemu trvali od jeho XX rokov. Uviedol doslova: ,,ohmatával a bozkával ma nasilu, otáčal mi ruky, keď som nechcel, ešte sa tváril urazene." Takisto v týchto výpovediach aj vo výpovedi v prípravnom konaní poškodený konkretizoval konkrétne protiprávne konanie obžalovaného. Takéto konanie zrelého T. voči dieťaťu, ktoré dovŕši XX rokov života, je násilného charakteru. Bozkávanie nasilu, odtláčanie rúk podľa jeho názoru napĺňa znaky spáchania trestného činu násilím tak, ako to predpokladá ust. § 122 ods. 7 Tr. zák., nakoľko obžalovaný použil na spáchanie trestného činu fyzické násilie proti telesnej integrite poškodeného. Bez takéhoto násilného prekonania odporu poškodeného by nedošlo k sexuálnym praktikám obžalovaného. Z uvedeného dôvodu preto bola naplnená skutková podstata zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. Uvedené protiprávne konanie obžalovaného smerovalo voči poškodenému, ktorý bol aj jediným priamym svedkom. Výpoveď poškodeného v prejednávanej veci je pre rozhodnutie súdu kľúčová, pričom poškodený vieryhodne celú vec objasnil a zhodne vypovedal tak v prípravnom konaní a v konaní na súde a jeho výpoveď bola konzistentná už od počiatku, keď celú vec oznámil pedagógom v základnej škole vo U. S.. O vierohodnosti výpovedí poškodeného svedčí aj znalecký psychologický posudok znalkyne T.. X. L. T.. z odvetvia klinickej psychológie detí a poradenskej psychológie, ktorá závery svojho znaleckého skúmania potvrdila aj na hlavnom pojednávaní. Zastáva názor, že podmienečný trest odňatia slobody uložený Okresným súdom vo Veľkom Krtíši obžalovanému F. F. za prejednávanú trestnú činnosť je neprimeraný a nezodpovedá účelu trestu uvedenom v § 34 ods. 1 Tr. zák. Súd mal brať v prvom rade úvahu charakter prejednávanej trestnej činnosti, keď prípad spočíval v opakovaných sexuálnych útokoch obžalovaného po dlhší čas voči poškodenému, ktorý bol dieťaťom, kde obžalovaný chytal poškodeného za zadok, hladkal mu stehná, bozkával ho na ústa a nútil poškodeného, aby s ním mal orálny sex, v nocľahárni v azylovom dome na ulici A. X vo U. V. ho zamykal a keď chcel poškodený odtiaľ odísť, neumožnil mu to, čím spôsobil poškodenému vážne psychické problémy. Uvedené konanie predstavuje značnú spoločenskú nebezpečnosť a podľa jeho názoru je nevyhnutný takýmto praktikám zabrániť, aby obžalovaný obdobne nepostupoval aj v iných prípadoch a nezneužíval osoby sociálne slabé na sexuálne aktivity. Obžalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. On kategoricky popiera, že v nadväznosti na udalosti s poškodeným mal mať poškodený vážne psychické problémy s následkami sebapoškodzovania, kde tieto psychické problémy mal poškodený už dávnejšie, je psychiatrickým pacientom, navštevoval poradne, ako aj sociálnu kuratelu, čo taktiež vyplýva z listinných dôkazov. Poškodený v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom neuviedol žiadnu sexuálnu aktivitu v súvislosti s pojmom urobiť rukou, poškodený nevedel presne uviesť čas, odkedy mal prespávať v azylovom dome a teda, kedy malo konkrétne dôjsť k jednotlivým skutkom a k jednotlivým sexuálnym praktikám, prípadne obťažovaniu. Taktiež o údajných sexuálnych praktikách v prípravnom konaní uviedol, že tá vec, že ho vybral z nohavíc, sa stala približne dvakrát. Poškodený neuviedol jednoznačne ani priamo, že sa jednalo
o orálny sex a ani neuviedol, v akom časovom období malo dôjsť k tomuto vyberaniu penisu z nohavíc. S údajným problémom s obžalovaným sa poškodený mal zveriť Y.. T., riaditeľovi školy, za prítomnosti sociálneho pracovníka, Y.. I., ktorý už z predošlého zamestnania na úrade práce mal skúsenosti a vedomosť o rodine poškodeného. Z citovanej správy školy z 19.12.2017 vyplýva, že poškodený mal uviesť, že ho následne obžalovaný bozkával na ústa a potom mu kázal urobiť to rukou. Táto verzia, ktorú prezentoval poškodený, však nie je v súlade s tým, čo hovoril v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. Rovnako sa poškodený mal zveriť Y.. T., že mal poškodený spať nahý s F., čo nepotvrdil ani samotný poškodený v žiadnom zo svojich výsluchov. Čo sa týka obchytkávania na stehnách, na zadku, na hrudníku a bozkoch na pery, poškodený v prípravnom konaní tvrdil, že mu to údajne niekoľkokrát vyšlo, avšak si už nepamätá, koľkokrát sa stalo, nakoľko on bol v takom stave, že si ani nepamätal, čo v ten deň jedol. Z toho pohľadu je zaujímavé, že poškodený s určitosťou vedel, že mal vtedy len XX rokov, čo v kontexte jeho ostatných odpovedí, kde si toho veľa nepamätá, vyznieva viac ako nepresvedčivo. Nie je možné konštatovať, že sa dopustil zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., kde mal osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužiť. Z obžaloby ako aj z rozsudku vyplýva, že v tejto súvislosti mal opakovane od novembra 2016 do 02.02.2017 v priestoroch nocľahárne na A. X vo U. V. bozkávať poškodeného maloletého M.K. na ústa, obchytkával ho na intímnych miestach, vyberal pohlavný úd a žiadal poškodeného, aby ho tiež bozkával na ústa a orálne uspokojoval. Z vykonaného dokazovania ani zo samotného výsluchu poškodeného nevyplýva žiadna súvislosť s obdobím november 2016, ani že malo dôjsť k orálnemu styku v danom období, kde taktiež nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že mal v danom období darovať telefón poškodenému, tobôž mu dávať týždenné peniaze vo výške 10,- až 20,- Eur. Na hlavnom pojednávaní poškodený sám uviedol, že k orálnemu styku medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo, aj keď obžalovaný to chcel, skončilo to len pri bozkávaní a ohmatávaní. Až následne po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania tento uviedol, že došlo k orálnemu styku hore na posteli, avšak si presne nepamätá kedy, ani koľkokrát. Zmena výpovedí v tomto smere na strane poškodeného je zrejmá a podstatná pri posúdení vieryhodnosti výpovede jeho osoby. Z výsluchu svedka Y.. T. vyplýva, že poškodený klame a nehovorí pravdu, kde dôvodom na prestup poškodeného do inej školy bol podnet sociálnej kurately, kde matka nezvládala jeho správanie a výchovu. Poškodený sám povedal, že sa mu nepáčilo, že sa kamaráti obžalovaný s jeho matkou, čo bolo podľa názoru obžalovaného jedna z príčin, prečo uvádzal o ňom také klamstvá. Znalkyňa vyhodnotila všeobecnú vieryhodnosť poškodeného za zachovanú, jeho špecifickú vieryhodnosť vyhodnotila ako zníženú. Znalkyňa nie je oprávnená právne hodnotiť právne hodnotiť výpovede poškodeného, ktoré ako to bližšie uviedol, sú v zásadných veciach rozporné. Znalkyňa taktiež uviedla, že poškodený má sklony k účelovej interpretácii. Znalecký posudok vypracovaný na osobu obžalovaného, kde tento bol vyšetrovaný dokonca dvoma znalcami, a to Y.. R. U. a Y.. U. S., čo pre správnosť a objektívnosť je kľúčové. Znalci sa vyjadrili v tom smere, že u obžalovaného nezistili žiadnu poruchu sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity, ani poruchu kombinovanú. Taktiež nezistili žiadnu formu sexuálnej deviácie, ani ovplyvňovanie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností z tejto príčiny, pritom poukazuje na to, že Y.. R. U. je súčasne znalcom z odboru psychiatrie aj sexuológie. Krajský súd na základe odvolania odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaniami neboli vytýkané, a zistil, že odvolania odvolateľov sú dôvodné. Krajský súd na základe preskúmania veci na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerozhodol zákonne v prvom rade z toho dôvodu, že vo výrokovej časti písomného vyhotovenia rozsudku v právnej vete nejde ani o jeden z trestných činov v zmysle obžaloby, resp. označených v ostatných častiach rozsudku, ide o právnu vetu, podľa ktorej obžalovaný si neoprávnene zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách. Teda možno konštatovať, že táto právna veta nezodpovedá ani jednému z trestných činov, z ktorých súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uznal obžalovaného za vinného, a to zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. a zločinu sexuálneho zneužitia podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a rovnako nezodpovedá ani ust. § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák., kde bola vina obžalovaného kvalifikovaná ako zločin sexuálneho násilia podľa obžaloby, ktorú právnu kvalifikáciu naproti tomu súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neuznal. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je zrejmé, ako bol vyhlásený rozsudok okresného súdu, pokiaľ ide o právnu vetu, pretože tento výrok v zápisnici absentuje, čo je tiež v rozpore s Trestným poriadkom, pretože v zápisnici má byť uvedený
celý rozsudok tak, ako v konečnom dôsledku je písomne vyhotovený, jeho výroky sa musia zhodovať tak v zápisnici, ako aj v rozsudku v písomnom vyhotovení, je potom zásadná otázka, ako vlastne znel rozsudok v rámci jeho vyhlásenia na okresnom súde. Toto pochybenie súdu prvého stupňa jednoznačne nie je možné napraviť a v takejto konštrukcii je rozsudok okresného súdu zmätočný. Pokiaľ ide o druhý dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu odvolacím súdom, tu odvolací súd poukazuje v prvom rade na nezrovnalosti ohľadom skutku pod bodom 1/ (tu tiež ide o formálnu zásadnú chybu, kde súd prvého stupňa v rozsudku uvádza v bodoch tohto rozsudku o skutky podľa obžaloby, hoci ide o rozsudok), kde právne posúdenie zmenené oproti obžalobe okresného prokurátora nezodpovedá ustálenému skutkového stavu v bode 1/ rozsudku, teda ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. a) Tr. zák., pretože skutková podstata tohto zločinu na jednej strane naplnená bola takým znením skutku, ako ho ustálil súd prvého stupňa a odpísal z obžaloby, naproti tomu takáto kvalifikácia skutku nepostihuje a nepokrýva celý skutok, hlavne v tom, že poškodený bol k uvedenému konaniu nútený s tým, že s ním mal aj orálny sex, pritom obžalovaný mal poškodeného zamykať v nocľahárni a znemožňovať mu odchod z tejto nocľahárne a ďalej tam popísaným spôsobom sa protizákonne správať voči maloletému poškodenému. Toto násilie teda nie je pokryté skutkovou podstatou zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák., skôr zodpovedá potom aj právnemu posúdeniu podľa obžaloby ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého sa tohto skutku mal obžalovaný dopustiť tak, že donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - dieťati. Teda právnym posúdení skutku len podľa § 183 ods. 1,2 písm. d) Tr. zák. nie je pokryté uvedené predpokladané konanie ust. § 200 Tr. zák. a súd prvého stupňa pokiaľ argumentuje nepreukázateľnosťou násilia v tejto časti konania obžalovaného voči poškodenému, resp. konaniu proti jeho vôli a zneužití jeho bezbrannosti, potom tento fakt mal nájsť vyjadrenie v úprave skutkovej vety vyneseného rozsudku v bode 1/. V opačnom prípade potom mal súd prvého stupňa pri uznaní viny z hľadiska skutkových záverov posúdiť skutok tak, ako obžaloba, aj ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. Z tejto časti teda bude musieť súd prvého stupňa dať do súladu skutkové závery a následné právne posúdenie skutku priliehavo tak, aby jednotlivé prvky skutkovej vety boli pokryté v celej šírke príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, v opačnom prípade vypustiť tie časti skutkovej vety, ktoré má za nepreukázané, takto upraviť skutkovú vetu a opätovne právne kvalifikovať skutok tak, aby bolo v celej šírke konanie obžalovaného pokryté ustanoveniami Trestného zákona, ktoré by pokrývali takéto konanie. S prihliadnutím na doteraz vykonané dokazovanie, odvolací súd dáva na zváženie súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie, pokiaľ nie je schopný odpovedať na námietky uvedené v dôvodoch odvolania tak okresného prokurátora, ako aj obžalovaného o medzerách v odôvodnení rozsudku, resp. rozporoch dôvodov rozsudku okresného súdu a samotnou dôkaznou situáciou. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nemohol napraviť uvedené zásadné pochybenia súdu prvého stupňa sám, bol povinný zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, kde sa súd prvého stupňa bude musieť vysporiadať so všetkými zásadnými skutočnosťami namietanými okresným prokurátorom a obžalovaným odvolaním, pokiaľ tieto môžu mať vplyv na ktorúkoľvek časť výrokovej časti nasledujúceho rozhodnutia. Až po doplnení dokazovania v tomto smere bude môcť súd prvého stupňa zákonne rozhodnúť o ďalšom postupe vo veci, resp. rozhodnúť vo veci zákonne, pritom bude jeho povinnosťou dôsledne rešpektovať ust. § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. a pri vyhotovení rozsudku aj ust. § 125 ods. 1 Tr. por., kde bude povinnosťou súdu sa vysporiadať s dôkazmi nielen vyznievajúcimi v neprospech obžalovaného, ale aj dôkazmi vyplývajúcimi v prospech obžalovaného a v ich súhrne zákonne rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.