Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-38-2019.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: C. B., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Bitúnková 8, Nové Zámky o správnej žalobe žalobcu zo dňa 27.5.2019 vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA12-15-011/2019-AV z 19.4.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA12-15-011/2019-AV z 19.4.2019, ktorým bol žalobca C. B., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti zaistený dňom 19.4.2019 do 19.10.2019 z r u š u j e . Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e žalovanému, aby bol žalobca C. B., narodený XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, bezodkladne prepustený zo zaistenia. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Dňa 4.7.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 27.5.2019, ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA12-15-011/2019-AV z 19.4.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia (ďalej len „žaloba“). Žalobným bodom namietal, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v časti určenia doby zaistenia. 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení z 3.6.2019 k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. V ďalšom poukázal na odôvodnenie doby zaistenia, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na pojednávaní dodal, že doba zaistenia bola ako maximálne prípustná stanovená z dôvodu, aby nebola v prípade potreby kratšia doba zaistenia predlžovaná, čo by bolo nehospodárne. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 3/ Predvolanie na pojednávanie vo veci, určené na 12.6.2019, bolo doručené zástupcovi žalobcu z dôvodu časovej tiesne mailom 5.6.2019. Nakoľko sa zástupca žalobcu na pojednávanie nedostavil, súd za použitia § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil. 4/ Pred rozhodnutím o podanej žalobe sa súd podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že žalobca bol dňa 19.4.2019 predvedený pred žalovaného z dôvodu, že pri jeho kontrole 18.4.2019 nevedel preukázať svoju totožnosť. Po ustanovení tlmočníka bola so žalobcom dňa 19.4.2019 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v ktorej žalovaný žalobcovi oznámil, že voči
nemu začal administratívne konanie vo veci jeho vyhostenia z dôvodu, že na Slovensku nemá povolený pobyt. Žalobca následne uviedol, že ako štátny príslušník Afganistanu z krajiny svojho pôvodu vycestoval asi pred dva a pol rokmi, že nemá cestovný doklad ani oprávnenie na vstup na Slovensko, že chce žiť v Nemecku, že nemá na Slovensku zabezpečené ubytovanie a že nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Tiež uviedol, že nechce na Slovensku požiadať o azyl a že po prepustení utečie do Nemecka. Po ukončení výsluchu vydal žalovaný rozhodnutie PPZ-HCP-BA12-15-008/2019- AV z 19.4.2019, ktorým rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu a o zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 1 roka. Toto rozhodnutie žalobca prevzal 19.4.2019 o 15.00 hod. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) žalobcu zaistil dňom 19.4.2019 najviac do 19.10.2019 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). Toto napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené tak isto o 15.00 hod. V ten istý deň bol žalobca fyzicky umiestnený v ÚPZC, kde 3.5.2019 požiadal o azyl. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“): Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. Podľa § 18 správneho poriadku: (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.. Podľa § 22 ods. 1), 2) správneho poriadku: (1) O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. (2) Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Podľa § 33 správneho poriadku: (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 5/ K žalobnému bodu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené v časti určenia doby zaistenia: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. I keď relatívne stručne, predsa len žalovaný k odôvodneniu stanovenej dĺžky zaistenia žalobcu uviedol, že v priebehu zaistenia sa bude zisťovať meno, priezvisko dátum narodenia a štátna príslušnosť žalobcu (zosobnenie osoby žalobcu). Ďalej že budú vykonané lustrácie v príslušných policajných evidenciách, že bude kontaktovaný príslušný zastupiteľský úrad domovskej krajiny žalobcu a že budú vykonávané úkony, smerujúce k faktickému vyhosteniu žalobcu (zabezpečenie pokrytia nákladov vyhostenia, materiálne a personálne zabezpečenie vyhostenia). 6/ I napriek konštatovaniu v predchádzajúcom bode však súd dospel k presvedčeniu, že existuje vážny dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a pre bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Je
nepochybnou skutočnosť, že konanie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je integrálnou časťou konania o administratívnom vyhostení, avšak i napriek tomu je toto konanie samostatným administratívnym konaním, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok (§ 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). 7/ Konanie vo veci zaistenia (§ 88 zákona o pobyte cudzincov) sa z logických dôvodov začína na podnet správneho orgánu - v danom prípade žalovaného. Ako samostatné konanie (i keď prebiehajúce počas konania o administratívnom vyhostení) teda musí byť jeho začatie oznámené účastníkovi konania (v danom prípade žalobcovi -§ 18 ods. 3 správneho poriadku). Následne, po oznámení jeho začatia, je povinnosťou vo veci konajúceho správneho orgánu postupovať v zmysle správneho poriadku. V prejednávanej veci však žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom. V konaní o administratívnom vyhostení žalobcu žalobcovi správne oznámil začatie konania o jeho administratívnom vyhostení (§ 18 ods. 3 správneho poriadku), k predmetnej veci ho vypočul (§ 22 správneho poriadku), dal mu možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku). Súčasne s doručením rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu mu doručil aj napadnuté rozhodnutie (obidve rozhodnutia boli žalobcovi doručené 19.4.2019 o 15.00 hod. 8/ Ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, napadnuté rozhodnutie (o zaistení žalobcu) žalobca vydal bez tohto aby bolo konanie o zaistení žalobcu vôbec začaté a jeho začatie žalobcovi oznámené. Takýto postup žalovaného v konaní o zaistení žalobcu je v príkrom rozpore najmä s § 18 ods. 2, 3 správneho poriadku! Zistený skutkový stav súd kvalifikoval ako závažné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré nielenže mohlo mať, ale malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 9/ Pretože žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu bez toho, aby konanie o zaistení vôbec začal a jeho začatie oznámil žalobcovi, pričom ani následne nevykonal - okrem vydania napadnutého rozhodnutia - žiadne správnym poriadkom predpokladané procesné úkony, súd dospel k presvedčeniu, že tu sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Aplikujúc § 230 ods. 1 písm. a) SSP súd súčasne nariadil žalovanému, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia., 10/ O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca v podanej žalobe výslovne uviedol, že ich náhradu nežiada.
Poučenie:
Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).