Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-35-2019.pdf
PDF · 121.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/35/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČ: 649 48 242, Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle podnikajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava-Staré Mesto zastúpeného advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s.r.o., IČO: 36 708 771, Tolstého 9, Bratislava- Staré Mesto proti žalovaným: 1. S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. P. XXXX/XX, G. T. D., 2. W. H., nar. XX.X.XXXX, J. P. XXXX/XX, G. T. D., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151, so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, o zaplatenie 8.203,95 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7. novembra 2018 č.k. 7Csp/113/2018-215
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.203,95 € s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 10 251,18 € od 24.3.2017 do 18.4.2017, zo sumy 10 036,07 € od 19.4.2017 do 21.5.2017, zo sumy 9 918,99 € od 22.5.2017 do 20.6.2017, zo sumy 9 791,35 € od 21.6.2017 do 23.7.2017, zo sumy 9 591,35 € od 24.7.2017 do 20.8.2017, zo sumy 9 391,35 € od 21.8.2017 do 18.9.2017, zo sumy 9 195,35 € od 19.9.2017 do 19.10.2017, zo sumy 8 995,35 € od 20.10.2017 do 19.11.2017, zo sumy 8 795,35 € od 20.11.2017 do 28.12.2017, zo sumy 8 595,35 € od 29.12.2017 do 15.1.2018, zo sumy 8 395,35 € od 16.1.2018 do 14.2.2018, zo sumy 8 195,35 € od 15.2.2018 do zaplatenia a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z vykonaného dokazovania zistil, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere EZY-SK- CRL-00161478-2015-SPI1-SU uzavretej dňa 6.10.2015 (ďalej len „zmluva“), žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako spoločným a nerozdielnym dlžníkom úver v celkovej výške 11.680 €, z čoho suma 1.680 € bola určená na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a suma 10.000 € bola poskytnutá bez účelového určenia. Úroková sadzba úveru bola dohodnutá ako fixná v hodnote 9,9 % ročne. Záväzok z úverovej zmluvy mali žalovaní plniť v splátkach, a to jednu splátku úrokov a ďalej 84 anuitných mesačných splátok v hodnote 193,30 €, vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2015 a konečnou splatnosťou úveru 20.10.2022. Celková čiastka, ktorú boli povinní žalovaní zaplatiť boli vyčíslená na sumu 16.286,50 €. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) zmluvy predstavovala 16,26 %, priemerná hodnota RPMN 10,07 %. Podľa vymedzenia položiek, ktoré boli zahrnuté do výpočtu RPMN zmluvy, RPMN zohľadňovala aj poplatok za zaradenie do poistenia. Strany sporu si v zmluve dohodli právo na vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru pre prípad porušenia povinnosti dlžníkov na úhradu záväzku, a v Čl. 9 zmluvy boli
dohodnuté aj podmienky poistenia schopnosti splácať úver. Pre porušenie povinnosti žalovaných na riadne plnenie splátok dlhu, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 23. 3. 2017 s dlhom na istine 10251,18 €. Do času podania žaloby žalovaní čiastočne dlh uhradili, a predmetom konania ostala pohľadávka ku 15. 2. 2018 vo výške 8.203,95 €, zodpovedajúca dlhu na istine v sume 8.195,35 € a neuhradeným úrokom z úveru vyčísleným do dňa zosplatnenia dlhu 22. 3. 2017 v hodnote 8,60 €.
3. K námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že odpor podaný žalovanými proti platobnému rozkazu mal byť odmietnutý v súlade s § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 307/2016 Z.z o upomínacom konaní (zákon o upomínacom konaní) súd prvej inštancie uviedol, že odpor žalovaných bol podaný elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu ako príloha všeobecnej agendy. Z § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o upomínacom konaní nevyplýva, aby takýto odpor bolo možné odmietnuť. Pretože odpor bol podaný včas a s vecným odôvodnením, v súlade s § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo veci rozhodol po vykonaní pojednávania.
4. Právne vec okresný súd posudzoval podľa § 497 Obchodného zákonníka o zmluve a úvere, podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.), ako aj podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách upravených § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) prihliadajúc tiež na § 3 ods. 1 OZ o zásade výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi.
5. Súd prvej inštancie prijal záver, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami sporu spĺňa náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, preto ju nemožno považovať za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú obranu žalobcov, aby hodnota RPMN uvedená v zmluve bola uvedená v ich neprospech, keď sami žalovaní tvrdili, že správna hodnota RPMN mala byť určená v nižšej výške 10,51 %. Pokiaľ údaj o RPMN uvedený v zmluve 16,26%, nie je uvedený v neprospech spotrebiteľov (keďže podľa tvrdení žalovaných je v zmluve uvedený vo vyššej hodnote, než mal byť v skutočnosti), nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy, pričom výpočet hodnoty RPMN ako bola uvedená v zmluve považoval za správny, pretože zahrňoval všetky zákonom určené ukazovatele, ako výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba i poplatok za zaradenie do poistenia. Za nedôvodné považoval aj námietky žalovaných o nezákonnom postupe žalovaného pri uzavretí dohody o poistení schopnosti splácať úver, ktorá nezákonnosť mala spočívať v tom, že poistenie predstavovalo vopred pripravený formulárový text dohody bez možnosti dlžníkov ho odmietnuť, a o hodnotu poplatku za poistenie vo výške 1.680 € mal byť navýšený úver, pričom súčasne malo byť poistné uhrádzané aj v splátkach úveru. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva obsahuje čitateľný, zrozumiteľný a rozsiahly popis poistenia schopnosti splácať úver, keď sa zrozumiteľne uvádza, že súčasťou úverovej istiny je aj suma 1.680 €, ktorá čiastka z úverovej istiny mala byť použitá na úhradu poplatku za poistenie, a uhrádzala sa jednorázovo preddavkovo z úveru, nie v splátkach. Uvedenú skutočnosť žalovaní nenamietali pri uzavretí zmluvy ani neskôr, spočiatku úver aj riadne plnili a dokonca tvrdili, že sa domáhali plnenia z poistenia potom, čo sa žalovaný v 1. rade stal práceneschopným v septembri 2016, keď zastávali názor, že splátky splatné dňom 20.1.2017 až 20.3.2017, mali byť uhrádzané z poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že podľa znenia poistných podmienok sa poistné plnenie poskytovalo len za obdobie presahujúce 60 dní od vzniku poistnej udalosti (práceneschopnosti), do 60 dní od vzniku poistnej udalosti sa poistné plnenie neposkytovalo, a v konaní nebolo nijako preukázané tvrdenie žalovaného v 1. rade, aby bol poisťovateľovi Ergo Poisťovňa a.s. oznámil vznik poistnej udalosti. Zohľadňujúc dostatočne určité a zrozumiteľné ustanovenia zmluvy o poistení, fakt, že žalovaní potvrdili podpisom na poistných podmienkach, že sa nimi oboznámili, ako i postoj žalovaných, ktorí v skutočnosti mali záujem o plnenie z poistnej zmluvy, ich tvrdenia o neplatnosti poistenia hodnotil okresný súd ako účelové. K námietkam žalovaných o nesplnení podmienok predčasnej splatnosti dlhu podľa § 53 ods. 9, § 565 OZ súd uviedol, že výpisom z úverového účtu žalovaných a upomienkami na splnenie dlhu mal preukázané, že žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 23.3.2017. K prvému porušeniu povinností žalovaných ako dlžníkov došlo 30.12.2016, keď mesačná splátka splatná k 20. 12. 2016 bola uhradená až 30.12.2016. K ďalšiemu omeškaniu došlo v mesiaci január a február 2017, kedy boli splátky uhradené až ku 30. dňu v mesiaci a následne k ďalšiemu porušeniu úverovej zmluvy došlo v mesiaci marec 2017, kedy mesačná splátka nebola vôbec uhradená. Okresný súd konštatoval, že žalobca doručil žalovaným predžalobné výzvy ako upomienku č. 1 a č. 2 na adresu uvedenú v úverovej zmluve ako adresu trvalého pobytu a súčasne adresu doručovaciu a nie
je podstatné, že tieto upomienky si žalovaní neprevzali do vlastných rúk, ale v ich mene ich prevzala iná osoba (stará mama žalovanej v 2. rade, ktorá bola súčasne svokrou žalovaného v 1. rade).
6. Dlžná suma záväzku z úveru po jeho zosplatnení, ktorú žalovaní naďalej uhrádzali v splátkach vo výške cca 200 €, nebola predmetom sporu, preto súd prvej inštancie, zaviazal žalovaných na zaplatenie zostatku neuhradenej istiny spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých dlžných čiastok, zohľadňujúc znižovanie istiny úveru splátkami dlhu. Úroky z omeškania priznal podľa § 517 ods. 1,2 OZ vo výške vyplývajúcej z § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prihliadajúc na plný procesný úspech žalobcu v konaní podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorému priznal plnú náhradu trov proti žalovaným.
7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja žalovaní uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadali, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na opätovné konanie, prípadne žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu trov.
8. Žalovaní v odvolaní zotrvali na svojich tvrdeniach o nesprávnosti stanovenia hodnoty RPMN tvrdiac, že náklady súvisiace s poistením neboli zohľadnené v celkových nákladoch a pri stanovení hodnoty RPMN. Namietali tiež, že došlo k závažnému porušeniu zmluvných podmienok v časti poistenia schopnosti splácať úver, keď poplatok za poistenie schopnosti splácať úver žalobca zaplatil v mene žalovaných na celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pričom v oznámení o predčasnej splatnosti úveru ich žalobca informoval o tom, že sa rozhodol neuhradiť poistenie, následkom čoho poistenie schopnosti splácať úver malo zaniknúť. Pokiaľ žalobca svojím konaním spôsobil predčasný zánik poistnej zmluvy, je povinný zúčtovať poplatok uhradený za poistenie. V ďalšej časti odvolania sa všeobecne vyjadrovali k nárokom na úroky z úveru po zosplatnení dôvodiac, že v prípade uplatnenia nároku na predčasnú splatnosť veriteľovi patria už iba nároky vyplývajúce z porušenia práva vyvolaného dlžníkom. Zopakovali, že neboli splnené podmienky zosplatnenia úveru, pretože veriteľ môže zosplatniť úver, len ak je spotrebiteľ v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace, ak na toto právo spotrebiteľa upozornil. Vytýkali súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, podľa akého zákonného ustanovenia vznikol žalobcovi nárok na vrátenie celého úveru naraz. Žalovaní boli v omeškaní so splátkami splatnými v decembri 2016, január a február 2017 len 10 dní, tieto následne doplatili do konca mesiaca a splátka splatná v mesiaci marec 2017 bola uhradená v apríli 2017, ale úver bol už zosplatnený ku dňu 23.3.2017, z čoho vyplýva, že neboli splnené podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vyžadované § 53 ods. 9 OZ v spojení § 565 OZ. Pre nesplnenie podmienok zosplatnenia úveru sa žalobca mohol domáhať len priznania nároku z nezaplatených mesačných splátok, pokiaľ sa stali splatnými, čo by však už boli iné skutkové tvrdenia, a v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby nepripúšťa. Súčasne sa domnievali, že pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi 5%-ný úrok z omeškania z istiny opakovane, dosiahol tak 55%-ný úrok z omeškania za 11 mesiacov, čo má charakter úžery.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval svoju argumentáciu o tom, že odpor žalovaných bol podaný elektronickými prostriedkami, avšak nie prostredníctvom na to určeného formulára, preto mal byť odmietnutý, z ktorých dôvodov aj pre prípad naplnenia akéhokoľvek odvolacieho dôvodu je nevyhnutné žalobcovi uplatnenú pohľadávku priznať tak, ako tomu zodpovedá výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie a predtým vydaného platobného rozkazu. Zdôraznil, že žalovaným bola poskytnutá finančná čiastka 11.680 €, pričom celkové náklady spotrebiteľa 4.606,50 € predstavovali sumu mesačných splátok, ktoré boli povinní žalovaní uhradiť pri počte splátok 84 a hodnote splátky 193,30 € a poplatku za poskytnutie úveru 49,30 €, čo vo finančnom vyjadrení zodpovedá údajom uvedeným v zmluve ((193,30 € x 84) + 49,30 = 16.286,50 € - 11.680 € = 4.606,50 €). Žalobca ďalej tvrdil, že údaj uvedený v zmluve o RPMN je správny, keď pri výpočte boli zohľadnené výška úveru, počet splátok, výška splátky, úroková sadzba, poplatok za zaradenie do poistenia, pritom aj pokiaľ by bola RPMN nesprávna a podľa tvrdení žalovaných by mala byť na úrovni 10%, znamená to, že nie je uvedená v ich neprospech ako spotrebiteľov. Ak žalovaní tvrdia závažné porušenie zmluvných podmienok v časti poistnej zmluvy, pretože žalobca v oznámení o predčasnej splatnosti uviedol, že „banka sa rozhodla neuhradiť vaše poistenie, následkom čoho poistenie schopnosti splácať úver zaniklo“, toto tvrdenie nie je namieste, lebo z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že celá suma 1.680 € bola poukázaná na úhradu poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver poisťovateľovi v deň poskytnutia úveru, a sporná
veta sa v oznámení o predčasnom zosplatnení úveru nachádzala len v dôsledku opomenutia žalobcu upraviť predtlačený textu takýchto listín. Poistenie teda nezaniklo v dôsledku neplatenia poistného zo strany žalobcu, lebo upomienky, listiny o predčasnom zosplatnení majú formalizované znenie, a citácia namietaná žalovanými by platila iba v prípade, ak by sa poistenie schopnosti splácať úver uhrádzalo v mesačných splátkach. Z titulu poistného si žalovaní neuplatnili v konaní žiadny nárok. K otázke predčasnej splatnosti žalobca poukázal na to, že žalovaní v konaní tvrdili poslednú úhradu splátky dňa 29.12.2017 a následne až v mesiaci apríl 2017, čo zodpovedá aj údajom vo výpise z úverového účtu, preto okresný súd správne vyhodnotil aj otázku zosplatnenia úveru. Považujúc odvolanie žalovaných za neopodstatnené, žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP), ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok zrušil s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Odvolatelia použili odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13. Záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu je vzhľadom na nedostatky skutkových zistení, ktoré boli predmetom právneho posúdenia predčasný, a v časti aplikácie právnych noriem a ich výkladu nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov. Z princípu práva na spravodlivý súdny proces vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako aj povinnosť presvedčivo sa s námietkami a argumentmi spôsobilými ovplyvniť rozhodnutie vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia a to tak, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti vyžadované § 220 ods. 1 CSP. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa tieto náležitosti, pretože nedáva žiadnu odpoveď na podstatné tvrdenia žalovaných o nesplnení podmienok na uplatnenie predčasnej splatnosti záväzku podľa § 53 ods. 9, § 565 OZ. Svojím nesprávnym postupom súd prvej inštancie znemožnil stranám sporu uskutočňovať im patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
14. V konaní je nesporné, že záväzok žalovaných vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V časti námietok žalovaných týkajúcich sa poistenia, možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní v konaní neuviedli žiadne také tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť neplatnosť dojednania poistného. Žalovaní sa v zásade dovolávali neplatnosti poistenia so zámerom dosiahnuť, aby zmluva bola bezúročná a bez poplatkov dôvodiac, že uvedené poistné nebolo zohľadnené pri stanovení hodnoty RPMN resp., že im toto bolo vnútené. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere EZY-SK- CRL-00161478-2015-SPI1-SU zo dňa 6.10.2015, zo žiadosti o poistenie spotrebného úveru zo dňa 6.10.2015, z potvrdenia „záznam o sprostredkovaní poistenia zo dňa 6. 10. 2015“, z obsahu poistných podmienok, ktoré listiny sú potvrdené podpisom žalovaných, ako aj zo samotných tvrdení žalovaných, ktorí očakávali, že dlžného splátky úveru budú uhrádzané ako poistné plnenie, nemožno vyvodiť, aby na strane žalovaných nebola daná vôľa uzavrieť poistnú zmluvu a uhradiť jednorazové poistné 1.680 € zo sumy poskytnutého úveru 11.680 €. Z obsahu listín naopak vyplýva, že práva a povinnosti strán
sporu boli v zmluve upravené až na základe ich predchádzajúcich dohôd, keď žalovaní boli uzrozumení o charaktere i rozsahu svojich záväzkov, a pokiaľ sa im dodatočne javia ako nevýhodné, nezbavuje ich to povinnosti na riadne plnenie platne dojednaných záväzkov. Tak v konaní na súde prvej inštancie, ako ani v odvolacom konaní, žalovaní neuviedli žiadne také tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné konštatovať neplatnosť dohody v časti poistného a poistenia, a z dokazovania nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod považovať zmluvné ustanovenia týkajúce sa poistenia za neplatné, či už z titulu neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo iných vád právneho úkonu.
15. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v zmluve vo výške 16,26% oproti hodnote uvádzanej žalovanými 10,28%, nemá za následok, že zmluvu je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Samotní žalovaní tvrdia, že v skutočnosti RPMN zmluvy mala byť nižšia, tj v hodnote na úrovni cca 10%, čo znamená, že hodnota uvedená v zmluve nie je uvedená skresľujúco v ich neprospech. Hodnota RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa len v prípade, ak údaj v zmluve je uvedený v nižšej než skutočnej hodnote nákladov, teda môže vzbudiť v spotrebiteľovi klamlivé zdanie o výhodnosti poskytovaného úveru v porovnaní s inými spotrebiteľskými úvermi. Hodnota RPMN neprevyšovala ani dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, spĺňala tak zákonné obmedzenia v zmysle § 1 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 1.1.2015, keď priemerná RPMN v čase poskytovania úveru predstavovala 10,07%. Aj pri prepočte RPMN vykonanej súdom pri zohľadnení poskytnutej sumy úveru 11.680 € a nákladov v podobe poistného 1.680 €, poplatku za uzavretie zmluvy 49,30 €, teda mesačne 0,58 €, 84- roch mesačných splátkach v sume 193,30€, hodnota RPMN predstavuje 16,26%.
16. Žalovaní si tiež musia uvedomiť, že pri hodnotení dôvodnosti nároku žalobcu, a teda aj opodstatnenosti obrany protistrany, súd spravujúc sa zásadami kontradiktórnosti civilného sporového poriadku (§ 150, § 151 CSP), môže vychádzať len z rozsahu skutkových tvrdení prednesených stranami sporu v konaní pred súdom, a prihliadať len ku skutočnostiam zistenými v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania (§ 191). Aj keď z úradnej povinnosti súd prihliada na neprijateľnosť zmluvných podmienok, či absolútnu neplatnosť zmluvných ustanovení, tieto musia vyplývať z vykonaného dokazovania, a súd nemôže nad rámec uvedeného, vlastnou aktivitou nahrádzať povinnosť tvrdenia, či povinnosť dôkaznú zaťažujúce strany sporu.
17. Napriek tomu, že vo vzťahu ku vyššie uvedeným sporným skutočnostiam okresný súd založil svoje rozhodnutie na správnom vyhodnotení dôkaznej situácie a zodpovedajúcej aplikácii právnych noriem, v otázke predčasnej splatnosti úveru, ktorá má rovnako podstatný vplyv na rozsah záväzkov žalovaných, z jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré skutkové zistenia, a aplikácia akých zákonných ustanovení viedla okresný súd k záveru, že boli splnené podmienky predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyžadované § 53 ods. 9, § 565 OZ, čo žalovaní v konaní namietali.
18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa Článku 10, bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok pripojených k zmluve rovnako vyplýva, že k zosplatneniu dlhu je možné pristúpiť v prípade, ak omeškanie s úhradou splátky trvá viac ako tri mesiace.
21. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že splátka splatná 20.12.2016 bola zaplatená k 30.12.2016, splátky splatné k 20.1.2017, 20.2.2017 boli uhradené k 30. dňu v uvedenom mesiaci, splátka splatná 20.3.2017 uhradená nebola. Žalovaní uvádzali, že splátku splatnú k 20.12.2016 zaplatili 29.12.2016, a splátok splatných k 20.1.2017 a 20.2.2017 očakávali úhradu z poisteného
plnenia, pričom v apríli 2017 uhradili dve splátky za mesiac marec a apríl 2017. Uvedeným tvrdeniam žalovaných zodpovedá aj výpis z úverového účtu (č.l. 60 spisu), kde je evidovaná úhrada platby na istinu k 29.12.2016 a 2 x úhrada na istinu, vrátane úrokov zo dňa 19.4.2017. Následne v ďalších mesiacoch bolo riadne pokračované v úhrade ďalších splátok dlhu. Listom zo dňa 23.1.2017 označeným ako „Upomienka č. 2 výzva na úhradu záväzku“ žalobca oznamoval žalovaným, že sú v omeškaní s dlžnou čiastkou 240,86 € ku dňu 23.1.2017, keď celkový zostatok na istine úveru predstavuje ešte 10.144,07 €. Dlžníci boli v upomienke upozornení, že v prípade, ak nebude táto splátka uhradená, tak v lehote do troch mesiacov bude banka požadovať zaplatenie celého zostatku úveru spolu s jeho príslušenstvom. Listom zo dňa 23.3.2017 žalobca oznamoval žalovaným v 1. a 2. rade listinou „Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru“, že dlh sa stal splatným ku dňu 23.3.2017, uvádzajúc, že dlžníci nereagovali na písomné výzvy zo dňa 3.1.2017, 24.1.2017 a 21.2.2017. Dlh na istine bol v listine o predčasnom zosplatnení vyčíslený na 10.251,18 €. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalovaní mohli byť v omeškaní so splátkou, ktorá mala byť splatná dňa 20.1.2017, avšak ku dňu 23.3.2017 neboli s jej úhradou v omeškaní viac ako tri mesiace, pretože táto lehota by uplynula najskôr 21.4.2017. Súd prvej inštancie pritom konštatuje, že aj splátky splatné v mesiaci január a február 2017 boli uhradené, nie je preto možné zistiť pre neuhradenie ktorej splátky bolo možné považovať za dôvodné vyhlásenie predčasnej splatnosti ku dňu 23. 3. 2017, a nevyjadril sa k tomu ani súd prvej inštancie. Odvolací súd tiež poukazuje na fakt, že aj keď žalobca tvrdí, že upomínal opakovane žalovaných na úhradu dlhu a v odôvodnení napadnutého súdneho rozhodnutia sa rovnako nachádza zmienka o “upomienke č. 1“, taká listina nie je obsahom listinných dôkazov. Súd prvej inštancie neuviedol splnenie akých zákonných podmienok pri vyhlásení predčasnej splatnosti skúmal a žiadnym spôsobom na námietky žalovaných o porušení § 53 ods. 9, § 565 OZ nereagoval. Jeho rozhodnutie sa tak stalo nespôsobilým odvolacieho prieskumu, keď sa nevysporiadalo s otázkami podstatnými pre právne zhodnotenie veci.
22. V opätovnom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie na účely zistenia, či došlo k zosplatneniu záväzku zo zmluvy v súlade s § 53 ods. 9, § 565 OZ, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj na právne vzťahy, ktorých základ spočíva v obchodnoprávnej úprave, teda aj pokiaľ sa zakladajú na zmluvách o úvere podľa § 497 Obch. zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V otázke doručovania listín (napr. upomienok-výziev na úhradu dlhu, oznámenie o zosplatnení) je správne stanovisko súdu prvej inštancie, že pokiaľ boli písomnosti doručované na adresu žalovaných uvedenú v zmluve ako adresu ich trvalého pobytu a adresu doručovaciu, nie je právne významné, či si tieto zásielky na uvedených adresách aj osobne prevzali. Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V súlade s jednou zo základných občianskoprávnych zásad „práva patria bdelým“, každý zo žalovaných nesie zodpovednosť za to, aby si na adrese ním uvedenej preberal zásielky, resp. zabezpečil, aby mu boli odovzdané osobami, ktoré zásielky v jeho mene prevzali, alebo aby riadne a včas upovedomil veriteľa o zmene podmienok doručovania. Nečinnosť dlžníka ho nezbavuje povinnosti na plnenie záväzku, ani ho nechráni pred úkonmi veriteľa, ktoré vykonal zákonom dovoleným a uznaným spôsobom.
23. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť žalovaných na fakt, že sa nejedná o zmenu žaloby, pokiaľ nárok na peňažné plnenie žalobca odvodzuje od porušenia záväzkov žalovaných z totožnej úverovej zmluvy, ktorý nárok možno priznať buď titulom omeškaných splátok, predčasného zosplatnenia dlhu, eventuálne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo samo o sebe nepredstavuje zmenu skutkových okolností, ale iba právneho posúdenia veci vychádzajúceho z totožných skutkových okolností, ktorým je poskytnutie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov by v žiadnom prípade nešlo o zmenu žaloby, ako sa to nesprávne domnievajú žalovaní. Rovnako nelogický je ich názor, aby úroky z omeškania priznávané z omeškaného záväzku so zohľadnením postupného splácania dlhu, tj priznávané len z takého rozsahu dlžnej sumy, a len za také obdobie, po ktoré omeškanie s plnením určitej sumy skutočne existovalo, znamenalo znásobovanie úrokov z omeškania. Z výroku napadnutého rozhodnutia takýto záver nevyplýva, a je zjavne len nepochopením povinnosti žalovaných na platenie úrokov z omeškania za celú dobu omeškania, a to vždy z takej dlžnej sumy, so zaplatením ktorej boli v omeškaní.
24. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré mal byť odmietnutý vecne odôvodnený odpor žalovaných podaný včas proti platobnému rozkazu vydanému v
upomínacom konaní, ako to tvrdí žalobca. Námietky žalobcu sú založené na presvedčení, že odpor žalovaných doručovaný elektronickou formou do všeobecnej agendy súdu, nebol podaný elektronickými prostriedkami podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
25. Podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu (zákona č. 305/2013 o e-Governmente).
26. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o upomínacom konaní, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods.2.
27. Podľa § 15 ods.1, 2, zákona o upomínacom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126. Ak tento zákon neustanovuje inak, na elektronické podania a elektronické úradné dokumenty podľa tohto zákona sa použije osobitný predpis.
28. Podľa § 125 ods. 1, 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
29. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o upomínacom konaní v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku vyplýva, že elektronicky podaný odpor je odpor podaný elektronickou formou, čo je možné prostredníctvom formuláru ústredného portálu verejnej správy e-žaloby, alebo ide o elektronické podanie doručené do elektronickej podateľne súdu do tzv. všeobecnej agendy súdov (integrované obslužné miesto), ktoré podania vyvolávajú účinky, len ak sú autorizované podľa osobitného predpisu spôsobom vyžadovaným zákonom č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente. To vyplýva aj z podzákonného odkazu k § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, ktorý odkazuje na ustanovenie § 23 zákona o e- Governmente upravujúceho autorizáciu elektronickej komunikácie.
30. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania v zhode s § 396 ods. 3 CSP a § 262 CSP.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).