Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/39/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 13. júna 2019 prejednal sťažnosť odsúdeného G. W. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. z 18.2.2019 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného G. W. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa a Tr. zák. vyslovil, že odsúdený G. W. sa v 30-mesačnej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, určenej rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. z 20.4.2016 neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého odsúdeného podľa , Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tak, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia plynula od 20.4.2016 do 20.10.2018. Odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby od 17.9.2016 do 28.2.2017 dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák., za spáchanie ktorého mu bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. z 10.8.2017 uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Prvostupňový súd konštatoval, že odsúdený nevyužil šancu na nápravu v podobe podmienečného odsúdenia, ale naopak počas plynutia skúšobnej doby sa dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, keď 34-krát viedol nákladné motorové vozidlo napriek uloženému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a 1-krát viedol nákladné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že podľa § 50 ods. 4 písm. a) alebo b) Tr. zák. súd môže výnimočne, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, pričom môže súčasne ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život a primerane predĺžiť skúšobnú dobu. V jeho prípade boli dôvody na uplatnenie tohto mimoriadneho postupu, pretože v súčasnosti vedie riadny život a pracuje ako elektrikár v spoločnosti ETAS GmbH. Alkoholické nápoje nepožíva, nakoľko sa podrobil protialkoholickému ambulantnému liečeniu. Spolu so svojou priateľkou žijú v trojizbovom byte s maloletým dieťaťom. Odsúdený ďalej uviedol, že platí výživné na svoju maloletú dcéru vo výške 150,- Eur mesačne a spláca hypotekárny úver. V prípade výkonu trestu odňatia slobody by nemohol pracovať, splácať úver a plniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére. Jeho rodina by ostala bez finančných prostriedkov a bola by ohrozená exekúciou. Mal za to, že nie je účelné nariadiť mu výkon nepodmienečného trestu, keďže predchádzajúci trest odňatia slobody si odpykal a z jeho výkonu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. z 26.9.2018. Opätovný výkon trestu odňatia slobody po jeho podmienečnom prepustení v inej trestnej veci by bol iracionálny a bez primeraných dôvodov by zasahoval do jeho základných ľudských práv a slobôd. V ďalšej časti sťažnosti poukázal na to, že Okresný súd Prievidza nepostupoval správne, keď rozsudkom sp. zn. z 10.8.2017 schválil dohodu o vine a treste, ale neuložil mu trest odňatia slobody za skutky, za ktoré bol odsúdený vo veci Okresného súdu Ružomberok pod sp. zn. , pričom mal trest odňatia slobody spojiť do jedného. Uvedené pochybenie súdu sa stalo dôvodom pre jeho neosvedčenie, čo je extrémne nespravodlivé. Na Okresnom súde v Prievidzi sa domáhal zvukového záznamu z verejného zasadnutia, aby vedel preukázať pochybenie súdu, ale verejné zasadnutie súd údajne nezaznamenal na zvukový záznam. Z týchto všetkých dôvodov navrhol, aby nadriadený súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že jeho podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti a uloží mu probačný dohľad.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k sťažnosti odsúdeného uviedol, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život, keďže v jej priebehu preukázateľne spáchal trestný čin. U odsúdeného pritom išlo o špeciálnu recidívu. Konanie odsúdeného preukázalo, že podmienečný trest odňatia slobody neviedol k jeho náprave. K návrhu odsúdeného predĺžiť skúšobnú dobu za uloženia primeraných obmedzení a povinností uviedol, že súd môže predĺžiť skúšobnú dobu len v prípade, keď rozhoduje v čase, kedy skúšobná doba podmienečného odsúdenia plynie. V prípade odsúdeného však skúšobná doba uplynula 20.10.2018, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vyhlásené 18.2.2019. Predĺženie skúšobnej doby je vylúčené. Prokurátor navrhol sťažnosť odsúdeného ako nie dôvodnú zamietnuť.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak táto nie je dôvodná.

Preskúmaním spisu nadriadený súd zistil, že odsúdenému plynula skúšobná doba pri podmienečnom odsúdení pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. od 21.4.2016 do 21.10.2018, keďže podľa § 50 ods. 1, druhá veta Tr. zák. skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Počas plynutia skúšobnej doby sa odsúdený od 17.9.2016 do 28.2.2017 dopustil pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák., keď 35-krát viedol motorové vozidlo v čase uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a 1-krát pod vplyvom návykovej látky - 1,13 mg/l alkoholu v dychu, za ktoré mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. z 10.8.2017 trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Odsúdený spáchaním úmyselných prečinov v skúšobnej dobe nevyužil možnosť, ktorá mu bola daná pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a porušil podmienky kladené na jeho spôsob života. Táto skutočnosť znamená, že nemal snahu sa napraviť a viesť riadny život. Preto neprichádzalo do úvahy nič iné, len vysloviť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná. Výrok okresného súdu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok preto považuje krajský súd za zákonný.

Zákonu zodpovedá aj výrok o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Sťažnostné námietky odsúdeného nie sú dôvodné. Rozhodnutie o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide, pretože v platnosti možno ponechať len tú skúšobnú dobu, ktorá ešte neuplynula. Skúšobná doba však odsúdenému uplynula 21.10.2018. Okresný súd rozhodol až po jej uplynutí 18.2.2019. Nadriadený nad rámec prejednávanej veci udáva, že v prípade odsúdeného neboli splnené žiadne výnimočné okolnosti k tomu, aby skúšobná doba mohla byť predĺžená. Rozsah spáchanej úmyselnej trestnej činnosti (35 čiastkových útokov) a jej obdobný charakter, ako trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený podmienečne odsúdený vylučuje, aby sa súd mohol zaoberať úvahami o predĺžení skúšobnej doby. Vyživovacia povinnosť odsúdeného, splácanie hypotekárneho úveru, súčasné zamestnanie, ani jeho podmienečné prepustenie v inej trestnej veci nie sú dôvodmi, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, ako nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Okresný súd Prievidza vo veci vedenej pod sp. zn. nemohol ukladať „spoločný trest odňatia slobody“ s trestom odňatia slobody uloženým vo veci Okresného súdu Ružomberok pod sp. zn. , lebo rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. z 20.4.2016 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 20.4.2016 a odsúdený sa trestnej činnosti vo veci Okresného súdu Prievidza, vedenej pod sp. zn. dopustil až od 17.9.2016 do 28.2.2017. Trestné činy v uvedených veciach neboli v súbehu, ale išlo o recidívu. K námietke odsúdeného, že mu vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. nebol poskytnutý zvukový záznam z verejného zasadnutia nadriadený súd len udáva, že podľa verejné zasadnutie sa zaznamenáva využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie. Na verejnom zasadnutí však okresný súd rozhodoval iba o návrhu na schválenie dohody o vine a treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže nadriadený súd považuje výroky napadnutého uznesenia za zákonné a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré im predchádzalo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť odsúdeného podľa zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.