Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Csp-45-2019.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/45/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: C. I., U.. XX.XX.XXXX, N. H. XXX, zast. JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Advokátska kancelária Krutek & Kuruczová, Hlavná 11, Trnava, proti žalovanému: R. V., K..E.., B.: XX XXX XXX, H. XXX/A, R., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým:
- ukladá žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. 2898774386 zo dňa 05.11.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a D., na výkon zrážok zo mzdy,
- ukladá zamestnávateľovi žalobcu, spoločnosti G. E..A..O.., B.: XX XXX XXX, E. E. N. XXX, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. 2898774386 zo dňa 05.11.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a D.
II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere.
IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2019, sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere zo dňa 05.11.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a D. R., a.s. a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy, ktorú mu predložil žalovaný v marci 2019.
2. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že dňa 05.11.2013 uzavrel žalobca so spoločnosťou D. R., K.. E.. formulárovú zmluvu o úvere, pričom k tejto neboli ani len priložené VOP. V januári 2019 bol žalobcovi doručený list označený ako „Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky“ zo dňa 27.12.2018, v ktorom mu D. R. K.. E.. ako pôvodný veriteľ oznamuje, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018 bola pohľadávka D. R. K.. E.. postúpená na žalovaného. Tvrdil, že v období od uzatvorenia zmluvy od úvere až do dnešného dňa boli žalobcovi zo strany žalovaného opakovane doručované rôzne podania, ako napr.: sprievodné listy s Dohodami o splátkovom kalendári, Dohodami o zrážkach zo mzdy, Spotrebiteľskými rozhodcovskými zmluvami, ktoré bol žalobca opakovane vyzývaný podpísať, dokonca aj pred notárom formou notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti, no žalobca žiaden z týchto dokumentov nikdy nepodpísal a na tieto nereagoval. Ďalej uviedol, že v marci 2019 bol zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti G. E..A..O.. zo strany žalovaného doručený list označený ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 21.03.2019, ktorého prílohou mala byť Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá ale do dnešného dňa nebola nielen zamestnávateľovi žalobcu, ale ani samotnému žalobcovi doručená alebo predložená. Ako vyplýva z predmetnej výzvy, žalovaný vyzýva zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Žalobca poukázal na to, že v prípade výzvy absentuje pripojenie dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je to uvedené v prílohách tejto výzvy. Jediné miesto, kde sa na predložených listinách nachádza zmienka o dohode o zrážkach zo mzdy je bod 3.9. zmluvy o úvere, ktorý je v nasledovnom znení: „Dlžník a spoludlžník, a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s D. Dohodu o zrážkach so mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. a Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky D. H.zniknutej zo ZoÚ. ...“. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že spoločnosť R. V., K.. E.. žiada vykonávanie zrážky zo mzdy žalobcu len na základe uvedeného bodu zmluvy o úvere, a teda nedisponujú osobitnou dohodou o zrážkach zo mzdy žalobcu, ktorá by bola uzatvorená po splatnosti pohľadávky a žalobcom osobitne podpísaná. Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z obsahu zmluvy o úvere, aj z dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 3.9 zmluvy o úvere vyplýva, že tieto obsahujú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu je zo strany žalovaného nútený začať vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, a to v zmysle § 551 ods. 2 OZ, jediný spôsob ako zabrániť týmto zrážkam majúcim základ v neplatnej dohode o zrážkach zo mzdy je vydanie neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnil žalobca tým, že sa voči žalobcovi majú vykonávať zrážky zo mzdy, a to na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom podľa telefonickej informácie zamestnávateľa žalobcu, mala byť už vykonaná prvá zrážka so mzdy, ktorá ale ku dnešnému dňu nebola poslaná na účet žalovanému. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že žalobca uhradil len asi 3 splátky úveru na základe zmluvy o úvere a preto je pravdepodobné, že došlo k premlčaniu buď len časti záväzku, alebo vzhľadom k zosplatneniu celého dlhu zo strany D. R. K..E.. (ktoré vyplýva z listu) môže byť premlčaný aj celý záväzok žalobcu. Záverom dodal, že uvedeným stavom je žalobca mimoriadne negatívne dotknutý a vykonávanie zrážok zo mzdy je možné zvrátiť len ingerenciou súdnej moci.
3. K návrhu žalobca pripojil zmluvu o úvere č. 2898774386, sprievodný list zo dňa 06.05.2019 zaslaný žalovaným žalobcovi s dohodou o splátkovom kalendári s uznaním záväzku a dohodou o zrážkach zo mzdy, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, sprievodný list zo dňa 13.12.2017 zaslaný žalovaným žalobcovi s dohodou o zrážkach zo mzdy, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2018 a podanie označené ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 21.03.2019 zaslaná žalovaným zamestnávateľovi žalobcu.
4. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
12. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Neodkladné opatrenie nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysle § 336 ods. 1 CSP možno s ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Faktickou trvalosťou neodkladného opatrenia ide o zásah do práv strany, ktoré si vyžadujú nielen posúdenie nároku z procesného hľadiska, ale je potrebné sa zaoberať aj hmotnoprávnou stránkou veci. Zvlášť ak je stranou konania spotrebiteľ, ktorého v zmysle platnej právnej úpravy má súd chrániť a prihliadať aj na návrhy (námietky), ktoré nevzniesol a obstarať dôkazy, ktoré neoznačil a nepredložil. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (súd nemusí vypočuť strany, nemusí nariadiť pojednávanie), avšak je potrebné a nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práv, a teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, t. j. musí sa osvedčiť danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Strany konania nemusia byť vypočuté.
18. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (najmä so zmluvou o úvere č. 2898774386 a podaním označeným ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 21.03.2019 zaslaná žalovaným zamestnávateľovi žalobcu), ako i s obsahom celého spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd ma osvedčené, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu, a to na základe zmluvy uzavretej v roku 2013, proti súčasnej vôli žalobcu, pričom v danom prípade nie je možné formuláciu dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutú len v rámci ustanovení zmluvy o úvere považovať za platnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy tak súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a teda na jej základe nemôže dochádzať k zásahu do majetkovej sféry žalobcu. Okrem uvedeného súd vyslovuje záver, že nárok z úverovej zmluvy by mal byť podrobený súdnemu prieskumu, a to s poukazom tak na výšku dlžnej sumy špecifikovanej žalovaným vo výzve na vykonávanie zrážok (26.174,55 eur, čo významne presahuje poskytnutý úver 13.000,- eur), postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, ako aj možné premlčanie časti pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere, a teda má za to, že je na mieste, aby pri tejto zmluve neodkladným opatrením zamedzil ďalším zrážkam zo mzdy do prípadného rozhodnutia vo veci samej (v ktorom konaní by došlo k preskúmaniu oprávnenosti uplatňovania nároku žalovaného), v prípade ak bude žaloba vo veci samej podaná. Aj keby existovala platná dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným, tak vzhľadom na skutočnosť, že nárok zo zmluvy o úvere by mal byť podrobený súdnemu prieskumu, nie je vhodné, aby bolo pokračované v zrážkach zo mzdy žalobcu. Súd uvádza, že ak existuje závažná pochybnosť zo strany žalobcu o dôvodnosti výšky požadovanej sumy žalovaným tak, vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by potom malo za následok (aktuálne alebo dobudúcna) vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Súd usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu možno od jeho zamestnávateľa, teda inej osoby ako účastníka konania, spravodlivo žiadať, nakoľko tým nebudú jeho práva nijako dotknuté.
19. Súd k uvedenému dodáva, že dohody o zrážkach zo mzdy by nemali nahrádzať súdne konanie, nakoľko takto by sa dlžník (spotrebiteľ) ponechal napospas veriteľovi a jeho predstave o výške dlhu bez ohľadu na reálny stav, čím by sa dlžníkovi fakticky odoprelo právo na súdnu ochranu a prejednanie jeho žaloby pred súdom. V tomto prípade totiž napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobca) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho konania siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nezákonného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje, a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré veriteľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené súd považoval za dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný môže žiadať aj z tejto formulárovej zmluvy zaviazať spotrebiteľa na sporné plnenie. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, čím sa zabráni žalovanému (a rovnako aj zamestnávateľovi žalobcu) vykonávať zrážky zo mzdy a súčasne žalovanému zostane naďalej zákonná možnosť domôcť sa úhrady pohľadávky, ktorú má voči žalobcovi, avšak (v prípade, ak žalobca nebude plniť dobrovoľne) až po jej súdnom prieskume, bez rizika nezákonného zásahu do majetkovej sféry žalobcu.
20. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. V prejednávanej veci podľa názoru súdu existuje dôvodná obava, že realizáciou zrážok zo mzdy môže dôjsť k zásahu do majetkových práv žalobcu, pričom pozastavením vykonávania zrážok nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na strane žalovaného, ktorému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma; bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie splatenia úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy, nie však jeho úplné vylúčenie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za osvedčenú reálnu potrebu riešenia danej situácie práve neodkladným opatrením, nakoľko v danej veci existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, keď tento príde o časť svojej mzdy.
21. Súd návrh na neodkladné opatrenie nariadil na dobu neurčitú (bude platiť po neobmedzenú dobu), bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP a bez časového obmedzenia podľa § 330 ods. 1 CSP, keď ide o také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany žalobcu a na zabezpečenie trvalej úpravy vzťahov medzi stranami bez toho, aby muselo byť časovo limitované. Keďže súd nariadil takéto neodkladné opatrenie, poučil podľa § 337 ods. 1 CSP žalovaného, o možnosti riešiť spor vo veci samej, a to žalobou o zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného, proti žalobcovi.
22. Žalobca sa návrhom domáhal okrem povinností uložených vo výroku rozhodnutia aj uloženia povinnosti žalovanému vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa predmetnej dohody v súvislosti so zmluvou u úvere. K danému súd uvádza, že na uloženie spomenutej povinnosti žalovanému nie je daný naliehavý dôvod, nevyhnutný na nariadenie neodkladného opatrenia, keď zastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom bude zabezpečené samotným doručením rozhodnutia zamestnávateľovi žalobcu (keď neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením rozhodnutia povinnej osobe), ktorému je rozhodnutím na základe návrhu ukladaná priama povinnosť, a teda ukladanie akýchkoľvek ďalších povinností žalovanému za účelom zastavenia vykonávania aktuálnych zrážok by bolo duplicitným. Z uvedeného dôvodu súd návrh v časti nad rámec povinností ukladaných výrokom I. zamietol.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia bolo vyhovené čo do účelu a účinkov v plnom rozsahu, keď súd zamietal časť návrhu len z dôvodu duplicity, a teda návrh, inak vyhodnotený ako dôvodný, bol zamietnutý len v nepatrnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.