Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-21-2019.pdf
PDF · 116.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: C. G., X.. XX.X.XXXX, L. G. XXX, XXX XX G., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zastúpená advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava IČO: 45 744 939, vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní dňa 20.11.2018 pod sp. zn. 47/07/18 sa ruší.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2019 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku kde v odôvodnení uviedol, že uzavrel 31.10.2014 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500088333, na základe ktorej mali byť žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 170 €. Skutočná výška poskytnutých finančných prostriedkov predstavovala sumu 1 053 €, nakoľko z istiny úveru bol žalobcovi zrazený poplatok za odplatu za poskytnutie služby vo výške 117 €. Žalobca sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť s odplatou pravidelných 36-tich mesačných splátkach po 41,53 €. V súhrne sa teda zaviazal žalovanému vrátiť sumu 1 612,08 €, avšak ako to vyplýva z predmetnej zmluvy skutočná výška splátky mala byť v sume 68,07 € a tak mal spotrebiteľ, teda žalobca žalovanému vrátiť súhrnne sumu 2 450,52 €, čo je v porovnaní s výškou poskytnutého úveru v sume 1 053 € v rozpore s dobrými mravmi. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy na podklade, ktorej sa žalovaný podaným návrhom na začatie rozhodcovského konania na Slovenskom arbitrážnom súdu zriadeným pri Asociácií Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jeho údajnému dlhu z predmetnej zmluvy o úvere. Na základe predmetného návrhu na začatie rozhodcovského konania bolo dňa 20.11.2018 rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 47/07/18 zrušenia, ktorého sa žalobca domáha touto žalobou. Právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci mala byť založená na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej popri zmluve o úvere. Túto je však potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatnú. V ďalšom poukázal na to, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola platne individuálne dojednaná. Jej uzatvorením došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinného v postavení spotrebiteľa, resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy o úvere. Z tohto dôvodu predmetnú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platnú čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutých úverov, nakoľko z obsahu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru, neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti a neobsahuje údaj, resp. nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov tak ako to vyžaduje ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej absolútne neobsahuje zmluva o revolvingovom úvere v časti revolvingu údaje o výške úrokov a iných poplatkov. Odplata za poskytnutie úveru dosahuje úroveň 32,51 % čo niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch čo je v priamom rozpore so zákonom ako aj s dobrými mravmi. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 10,66 % čo v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej sadzby výrazne prevyšuje úroveň priemernej úrokovej miery za poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. S tým, že má za to, že uvedené nedostatky sú sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v súlade s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň žalobca poukázal na to, že došlo k pochybeniu zo strany žalovaného ako veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť vopred informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť a teda veriteľ porušil základné právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedenie podstatných náležitosti, ktorých absencia je ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutých úverov, nesprávne uvedený údaj RPMN v neprospech spotrebiteľa čo je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, rozpor odplaty s dobrými mravmi, neplatnosť predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, nečitateľné a menšie písmo zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej zmluvy nemá žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy právo na akékoľvek plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru. Uvedené konajúci rozhodcovský súd nerešpektoval a svojim rozhodcovským rozsudkom priznal žalovanému nárok aj na zaplatenie odplaty, na ktorú tento z uvedených dôvodov nárok nemal. Uvedené tak zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. g), i), j), k) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
2. Podaním zo dňa 25.2.2019 ( č. l. 56 súdneho spisu ) sa žalovaný vyjadroval k podanej žalobe kde poukazoval na to, že zo samotnej rozhodcovskej zmluvy z bodu 2 výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Ďalej z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14- tich kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. V ďalšom žalovaný poukázal, že § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza, že za individuálne nedohodnuté sa považujú také ustanovenia, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť no nemohol ovplyvniť ich obsah. Je preukázané a nesporné, že žalobca nemusel rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a zároveň keďže tak urobil mohol od nej sám jednostranne odstúpiť. Podľa rozhodcovskej zmluvy výber ( kam bude žaloba podaná ) spočíva na strane, ktorá žalobu podáva. Žalovaný poukazuje aj na fakt, že v súčasnosti platný zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vo viacerých ustanoveniach predpokladá, že výber spôsobu riešenie sporu prináleží žalobcovi, ktorý môže byť nielen spotrebiteľ, ale aj veriteľ. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že tvrdenia žalobcu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sú v rozpore s ustanovením upravujúcim rozhodcovské konanie, z ktorého teda vyplýva, že začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje žiadnemu zákonu a preto nejde o protiprávnu skutočnosť. Právna úprava relevantná v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy určila, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva bola so žalobcom uzavretá dňa 2.3.2012. Jej uzatvorenie a obsah rozhodcovskej zmluvy sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase jej uzatvorenia, t.j. podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a teda obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobcu a uvádza, že stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právny predpisov v oblasti spotrebiteľského práva.
V prípade Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500088333, ktorá bola uzavretá dňa 31.10.2014 bola výška odplaty ( predstavujúca úrok vyjadrený úrokovou sadzbou ) 18,08 %, nakoľko išlo o úver po 10.9.2014 bolo potrebné postupovať pri posudzovaní primeranosti odplaty podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4,3 v obdobnom úvere alebo v pôžičke ročne. Priemerná hodnota RPMN bola zverejnená Ministerstvom financií SR v hodnote 15,16 % čo bol údaj za tretí štvrťrok 2014. Z toho vyplýva, že max. odplata mohla byť až 30,32 % čo hodnota úrokovej sadzby v zmluve ( 18,08 % ) neprevyšuje a teda bolo dodržané ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4, s § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Ďalej žalovaný tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky a teda zmluva a tento údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Žalobca pri výpočte údaju RPMN vychádzal z nesprávnych údajov keď do výpočtu započítal aj odplatu za dohodu o poskytovaní služieb. Dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Vzhľadom k tomu, že dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie je vylúčené, aby nezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť tohto údaju, nakoľko ani nemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že zmluva ako aj rozhodcovská zmluva sú písané malým a nečitateľným písmom. Zmluva aj rozhodcovská zmluva nemajú podobu jednoliateho textu, ale sú členené očíslovanými článkami a odsekmi pričom sú písané objektívne čitateľným písmom. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Podaním doručeným súdu dňa 12.3.2019 ( č. l. 73) sa vyjadroval žalobca k vyjadreniu žalovaného, v ktorom trval na všetkých skutkových tvrdeniach, ktoré uvádzal v podanej žalobe. Rovnako v rámci repliky a dupliky sa vyjadroval k vyjadreniu žalobcu aj žalovaný, a to v podaní doručenom súdu dňa 31.3.2019 ( č. l .103), v ktorom uvádzal už skutkové tvrdenia predtým uvedené a trval na tom, že je potrebné žalobu zamietnuť.
4. Súd si v rámci konania vyžiadal zo Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. na zapožičanie ich spis sp. zn. 47/07/18.
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie za prítomnosti žalobcu, v neprítomnosti žalovaného, ktorý neúčasť ospravedlnil. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako aj listinami rozhodcovského konania, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 47/07/18 a mal preukázaný tento skutkový stav.
6. Žalovaný podal dňa 12.7.2018 na Slovenský arbitrážny súd žalobu o zaplatenie pohľadávky vo výške 904,59 € s príslušenstvom, ako aj sa domáhal trov rozhodcovského konania. V rámci rozhodcovského konania sa žalovaný domáhal zaplatenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500088333 uzavretej dňa 31.10.2014 kde na základe tejto zmluvy mal byť poskytnutý žalobcovi úver vo výške 1 170 €. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach ( vrátane úrokov ) vo výške 41,53 € v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve (č. l. 24 pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu, sp. zn. 47/07/18). Súčasťou žaloby o zaplatenie pohľadávky 904,59 € s prísl. bol aj pokus o zmier pred začatím súdneho konania z 30.11.2015 ( č. l. 18 pripojeného spisu ), oznámenie o zosplatnení zo dňa 15.10.2015 ( č. l. 16 pripojeného spisu ) spolu s doručenkou ( č. l. 14 pripojeného spisu ). Ďalej súčasťou bola aj rozhodcovská zmluva č. 850008833322 zo dňa 31.10.2014 ( č. l. 12 pripojeného spisu ), Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500088333 ( č. l. 10 pripojeného spisu ), ako aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI Credit Slovakia, s.r.o. ( č. l. 8 pripojeného spisu ), oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500088333 ( č. l. 6 pripojeného spisu ), platby, ktoré mal realizovať žalobca na predmetný úver ( č. l. 4 pripojeného spisu ), úrokové sadzby Európskej centrálnej banky ( č. l. 2 pripojeného spisu ). Toto boli listiny, ktoré boli súčasťou spisu rozhodcovského súdu a zároveň boli ( nie všetky)pripojené zo strany žalobcu k podanej žalobe. S
7. Súd ďalej z pripojeného spisu rozhodcovského súdu zistil, že tento vyzval žalobcu na podanie žalobnej odpovede ( č. l. 30 pripojeného spisu ). Túto výzvu prevzal spolu so žalobou žalobca 8.8.2018. K žalobe sa žalobca teda nevyjadril v rámci rozhodcovského konania a následne bol vydaný rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 47/07/18 zo dňa 20.11.2018, ktorým Slovenský arbitrážny súd vyhovel žalobe žalovaného. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 28.12.2018 ( č. l. 32 pripojeného spisu ).
8. Rozhodcovské konanie do 1.1.2015 bolo upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tento zákon upravoval rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí SR ( § 1 ods. 1 písm. a, b citovaného zákona). Tento právny predpis sa vzťahoval na rozhodcovské konanie, v ktorom sa riešili spotrebiteľské spory. Zákon č. 335/2004 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 335/2014 Z. z.“) osobitne upravuje rozhodcovské konanie v prípade spotrebiteľských sporov. Došlo ním k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúceho sa osobitných prípadov - spotrebiteľských sporov od rozhodcovského konania, v ktorom sa riešia ostatné spory.
9. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 335/2014 Z. z.“ ), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Podľa ods. 2 tohto ust. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Podľa ods. 3 tohto ust. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
10. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. účinného v čase podania návrhu na rozhodcovský súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. doručený rozhodcovský rozsudok ma právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa ods. 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
11. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu súd zistil, že žalobcovi bol doručený rozsudok rozhodcovský dňa 28.12.2018 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na súd dňa 12.2.2019 ( č. l. 33 súdneho spisu ). To znamená, že súd konštatuje, že bola splnená lehota na podanie žaloby v zmysle citovaného ustanovenia § 45 zákona č. 335/2014 Z. z.
12. V konaní sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z. z. p. o. z viacerých dôvodov, ktoré sú upravené v § 45 ods. 1 písm. e), g), i), j), k), l).
13. Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2016 Z. z. sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovskú doložku na podklade, ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu je nutné považovať za neplatnú.
14. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť odvodzoval žalovaný, ako aj rozhodcovský súd z Rozhodcovskej zmluvy č. 850008833322, ktorá bola uzavretá dňa 31.10.2014 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ( č. l. 12 pripojeného spisu ). V rovnaký deň, t.j. 31.10.2014 bola podpísaná a uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500088333 kde predmetom tak, ako už bolo vyššie uvedené, bolo poskytnutie úveru žalobcovi ako dlžníkovi, žalovaným ako veriteľom, vo výške 1 170 €. Čo sa týka uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500088333, uvedenú je potrebné vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú a uzavretú v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
15. Podľa bodu 1. Rozhodcovskej zmluvy č. 850008833322 dlžník vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2. veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a ani iného zmluvného vzťahu medzi nimi. Dlžník nie je povinný prijať návrh k tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 3 tejto rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to takto: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným s číslom tejto rozhodcovskej zmluvy ( ďalej len „Zmluva o RÚ“ ), ktorú veriteľa a dlžník uzatvoria s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Ak bude medzi veriteľom a dlžníkom uzavretá aj dohoda o poskytovaní služieb ( alebo iná dohoda ) s číslom dohody s totožným s číslom tejto rozhodcovskej zmluvy ( ďalej len „Dohoda“ ) potom na základe tejto rozhodcovskej zmluvy môžu byť spory vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami takej dohody tiež riešené v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 4., 5. rozhodcovskej zmluvy veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o RÚ alebo Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ alebo Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. V ďalšom sú menované rozhodcovské súdy.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne zmenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z., ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá jej je súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
17. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. V konaní mal teda súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá mala formu osobitnej zmluvy ( § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. ). Keďže súd vyhodnotil samotnú zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú, tak všetky zmluvy uzavreté a súvisiace s predmetnou zmluvou o revolvingovom úvere sú spotrebiteľské.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ) účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, zmluvy o revolvingovom úvere, spotrebiteľskou zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára, že rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy nebola individuálne dojednaná. Uvedené vyplynulo samozrejmé zo skutkových tvrdení samotného žalobcu, ale aj z tejto skutočnosti, že predmetnú rozhodcovskú zmluvy žalobca ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť ( nijako zmeniť, upraviť znenie textu, vylúčiť niektoré jej dojednania ), nakoľko táto bola vopred predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi na podpis. Zo strany žalovaného pri jej uzatváraní nedošlo k nijakému poučeniu spotrebiteľa o právnych dôsledkoch, ktoré pre neho plynú z uzatvorenia takejto rozhodcovskej zmluvy. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno bez pochybnosti označiť za osobitne vyjednané a dané na výber, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o revolvingovom úvere v ten istý deň. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ pri uzatváraní takejto rozhodcovskej zmluvy ani len nemôže mať vedomosť o tom, že by mohlo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku a že touto rozhodcovskou zmluvou sa dostáva do podstatne nevýhodnejšieho postavenia oproti dodávateľovi a nedokáže tak vyhodnotiť to či pristúpenie k takejto rozhodcovskej zmluve je pre neho výhodné alebo nie. Pri uzatváraní predmetnej rozhodcovskej zmluvy z konania žalovaného vyplývalo, že pristúpenie k tejto rozhodcovskej zmluve je len jednou z ďalších podmienok trvania úverového vzťahu, ktorá nemá významný dopad na samotný úverový vzťah. Na uvedených skutočnostiach nemení nič ani predformulovaný text zmluvy, ktorá obsahuj údajne prehlásenie spotrebiteľa o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, pričom týmito vyhláseniami inkorporovanými v rozhodcovskej zmluve, ktoré do takýchto zmlúv zakotvuje samotný dodávateľ sa žalovaný snažil len zakryť nekalosť takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru súdu predmetnú rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) a tým teda absolútne neplatnú. V prejednávanej veci je nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa zrejmá, nakoľko rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá a teda či doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi teda povinnému je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnene už predformuloval v zmluve a na výbere, ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť či je spôsobená teda značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovských zmluvách o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie keď sú rozhodcovské zmluvy uzatvárané v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Predmetná rozhodcovská zmluva teda spôsobuje značne až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom a predstavuje v zmysle platnej úpravy neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebol individuálne dojednaná a preto je neplatná. Na základe takéhoto neplatného právneho aktu teda nemohla byť daná právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovským súdom, ktorý vydal v predmetnom konaní napadaný rozhodcovský rozsudok. Súd teda bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy nebola platne uzavretá. Ide o neplatný právny úkon a nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone aj rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a preto je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje žiadne právne účinky. Súd preto rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z. z. p. o. v konaní vedenom pod sp. zn. 47/07/18 zo dňa 20.11.2018 zrušil. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže sa jedná o nulitný právny akt sa súd nezaoberal ďalšími právnymi argumentmi žalobcu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia predložených dôkazov zo strany rozhodcovského súdu keď zmluvu o úvere nevyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, ako aj z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania naplnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a jeho výkon by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.
21. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech vo veci a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu ( 100 % ). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.