Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: B. Ha B., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Vietnamskej socialistickej republiky, trvale bytom W. Ma XX/XXX, Ba J., V., Vietnamská socialistická republika, právne zast.: JUDr. Lucia Fabriciusová, advokátka, J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-12/2019- SK zo dňa 07.01.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB5-1868-023/2018-PP zo dňa 09.11.2018, podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o pobyte cudzincov“ alebo „“) zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania, podanú dňa 24.04.2018 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji a doručenú na Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica dňa 08.06.2018, pretože žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie žiadaného prechodného pobytu.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu nepreukázania skutočnosti, že podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Pri posudzovaní prínosu podnikateľskej činnosti orgán verejnej správy vychádzal predovšetkým z podkladov predložených účastníkom konania, a to osvedčenia o živnostenskom oprávnení a dokladu o finančnom zabezpečení pobytu, ďalej zo stanoviska zastupiteľského úradu, ako aj z podkladov získaných vlastnou úradnou činnosťou. Žalobca počas pohovoru na zastupiteľskom úrade dňa 24.04.2018, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 20.07.2018 (k výzve na predloženie dokladov) a vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia zo dňa 20.10.2018 uvádzal, že na území Slovenskej republiky plánuje otvoriť reštauráciu, pričom podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení nebolo vydané oprávnenie na pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál. Žalobca nepredložil doklad o odbornej spôsobilosti na výkon tejto činnosti, ani nepreukázal prax v tejto oblasti. Neovláda slovenský jazyk, podľa jeho vyjadrenia má základy anglického jazyka. V domovskej krajine má mesačný príjem z podnikania na úrovni 320 Eur. Na Slovenku nemá pripravené žiadne priestory na otvorenie reštaurácie, nemá uzatvorené žiadne zmluvy, ani zmluvy o budúcich zmluvách a nemá vypracované cenníky služieb. Poskytovanie prác v oblasti spracovania kovov pre spoločnosť

PPS Group, a. s. Detva sa v konaní nepotvrdilo. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa dospel k záveru, že účastník nemá žiadnu konkrétnu predstavu o spôsobe realizácie plánovanej podnikateľskej činnosti na Slovensku, a ani nedisponuje oprávnením na podnikanie v oblasti pohostinskej činnosti a výroby hotových jedál.

3. Prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní prihliadol aj na stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji, ktoré neodporučilo udelenie prechodného pobytu žalobcovi. V stanovisku zastupiteľský úrad konštatoval, že udelenie pobytu nie je vo verejnom záujme, pretože nebude ekonomickým prínosom pre Slovenskú republiku. Vychádzal z vyjadrenia Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré v dôsledku nedostatočnej súčinnosti so žalobcom nevedelo potvrdiť (na jeho požiadavku o vydanie stanoviska), že podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle musí prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Konštatoval, že je povinnosťou žiadateľa preukázať, že jeho plánovaná podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, k čomu však v danom prípade nedošlo. Pri rozhodovaní zohľadňoval aj strategický dokument, ktorým je Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 574 z 31.08.2011. Uviedol, že je zrejmé, že v konaní dochádza k stretu súkromného záujmu žalobcu spočívajúceho v získaní povolenia na prechodný pobyt na jednej strane a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto záujmu, resp. jeho oprávnenie regulovať počet vydaných povolení na pobyt občanom tretích krajín z dôvodu ochrany verejného záujmu.

4. Uzavrel, že účastník konania žiadal o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, pričom konkrétnym predmetom jeho podnikateľskej činnosti mala byť pohostinská činnosť a výroba hotových jedál. Žalobca však nemá oprávnenie na podnikanie v tejto oblasti, keď takúto živnosť nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom oprávnení. Žalobca teda nepreukázal účel pobytu, čo je jednou zo základných podmienok na udelenie žiadaného prechodného pobytu, čo v danom prípade nebolo tiež splnené.

5. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Považoval za irelevantné zaoberať sa prínosom podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR, ako aj zohľadňovať neodporúčajúce stanovisko Veľvyslanectva, nakoľko rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že účastník konania nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania. Namietal, že účel požadovaného pobytu preukázal predložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Skúmanie prvostupňovým orgánom, či vydané živnostenské oprávnenie je na konkrétny predmet činnosti, ktorý bude v budúcnosti vykonávať, označil za predčasné, nakoľko až zápis v obchodnom registri jeho podniku bude určovať rozsah predmetu jeho podnikania. Vytýkal, že Veľvyslanectvo malo vyhotoviť preklad záznamu z vykonaného pohovoru do štátneho jazyka a opatriť ho osvedčovacou doložkou. Vyjadril pochybnosť o správnosti prekladu. V odvolaní tiež namietol, že prvostupňový orgán nedodržal lehotu 90 dní, v ktorej malo byť rozhodnuté o jeho žiadosti. Úvahy správneho orgánu súvisiace s nesplnením podmienky na udelenie prechodného pobytu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

6. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-12/2019-SK zo dňa 07.01.2019, ako odvolací orgán, podľa o správnom konaní (Správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

7. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v odvolacom konaní neboli preukázané také nové skutočnosti, ktoré by smerovali k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu a uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, zákonom o správnom konaní, ako aj v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území SR. Za podstatný fakt považoval to, ž účastník konania, ktorý žiada o udelenie pobytu musí svoju plánovanú podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky aj náležite a hodnoverne preukázať. Nepodložené tvrdenia, či subjektívne pocity účastníka označil za nepostačujúce. Názor účastníka, že zápis živností - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, ktorej sa chce reálne venovať, do osvedčenia o živnostenskom oprávnení uskutoční až po povolení požadovaného pobytu na

území SR je nesprávny, nakoľko zápis živností, ktorú mieni účastník konania vykonávať je preukázaním účelu požadovaného pobytu na území SR, a preto logicky nemožno zápis živnosti uskutočniť až po udelení pobytu. Žalovaný požadoval za irelevantné potvrdenie pána D. O. P. ako aj tvrdenie žalobcu, že zváračské práce bude vykonávať na základe jednania a ústnej dohody pána R. do T. s pánom O. P. D., ktorý má so spoločnosťou PPS Group, a. s., Detva uzatvorenú zmluvu o dielo, pretože účelom podnikania účastníka konania sú služby v oblasti pohostinstva a výroby hotových jedál, na území SR si hodlá otvoriť reštauráciu, a nie zváračské činnosti, ktoré s danou oblasťou absolútne nesúvisia.

8. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní neboli preukázané také dôkazy, ktoré by smerovali k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania plánovú živnosť

- pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, ktorú chce vykonávať na území SR, nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom oprávnení, ako aj na fakt, že nepreukázal odbornú spôsobilosť na vykonávanie remeselnej živnosti - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, považoval rozhodnutie napadnuté odvolaním za vecne správne, a preto ho potvrdil. Žalovaný zdôraznil, že orgán verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti musí prihliadať aj na hospodárskej záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti žiadateľa pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Keďže žiadateľ nemal v osvedčení o živnostenskom oprávnení zapísanú aj živnosť súvisiacu s deklarovaným plánovaným podnikaním, postupoval policajný útvar správne, ak žiadal predložiť podnikateľský zámer. K otázke prínosu podnikateľskej činnosti žiadateľa pre hospodárskej záujmy SR je oprávnené fundovane sa vyjadriť vylúčne Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy oslovené o zaujatie stanoviska.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-12/2019-SK zo dňa 07.01.2019, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-1868-023/2018-PP zo dňa 09.11.2018. Zároveň navrhoval vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a priznať žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.

10. Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (, a ).

11. Podľa žalobcu vyhodnotenie a právne posúdenie nesplnenia podmienok, a to nepreukázania účelu pobytu osvedčením o živnostenskom oprávnení, v ktorom absentuje remeselná živnosť, a to pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne stravy, ktorú činnosť žalobca mieni na území SR vykonávať, majúce za následok nesplnenie podmienok na udelenie prechodného pobytu, nie je správne. Žalobca podal žiadosť 24.04.2018, pričom ustanovenie § 32 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov v znení platnom do 30.04.2018 ustanovovalo, že „účel pobytu podľa ods. 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa “. Z ustanovenia vyplýva, že oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky vznikne žalobcovi až dňom zápisu tejto osoby do obchodného registra, a to v rozsahu činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri. Až týmto zápisom je možné najskôr určiť, či hlavný predmet činnosti, ktorý mieni žalobca na území SR vykonávať, je oprávnený vykonávať. Preto skúmanie, či žalobca má vydané živnostenské oprávnenie na konkrétny predmet činnosti, ktorý v budúcnosti mieni vykonávať, je predčasné.

12. Žalovaný nezohľadnil tvrdenie žalobcu, že žalobca je pripravený a má možnosť doplniť živnostenské oprávnenie o remeselnú činnosť, a to pohostinskú činnosť, v súlade s podmienkami o živnostenskom podnikaní. Žalobca si uvedomuje, že prevádzkovaním činnosti bez živnostenského oprávnenia, ktorá je remeselnou živnosťou, by sa mohol dopustiť porušenia povinností podľa Živnostenského zákona. Významné však je, že v prípade, ak žalobca by túto činnosť nezačal vykonávať, táto skutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie prechodného pobytu podľa Zákona o pobyte cudzincov.

13. Žalobca namietal, že žalovaný vôbec nezohľadnil argumentáciu žalobcu v správnom konaní, ktorou objasňoval, že podobu do zriadenia prevádzky reštaurácie, od výberu miesta prevádzky po zabezpečenie právnych, technických a hygienických podmienok na jej otvorenie, je pripravený vykonávať činnosť spracovania kovov, na čo má už aj vydané živnostenské oprávnenie. Neprihliadnutie na výkon činnosti spracovania kovov žalovaným, resp. strohé konštatovanie, že táto činnosť nesúvisí s činnosťou prevádzkovania reštaurácie, v nadväznosti na argumentáciu žalobcu v správnom konaní, bez presvedčivého odôvodnenia, ktoré nemá oporu v administratívnom spise, žalobca označil za prejav arbitrárnosti (svojvôle) žalovaného, keď žalovaný neuviedol žiadne konkrétne, argumentačne logické a presvedčivé dôvody, na ktorých takýto záver založil, nie je zrejmá správny úvaha.

14. Žalobca uvádza, že takýto postup, že do zriadenia prevádzky reštaurácie bude vykonávať činnosť spracovania kovov zvolil z dôvodu, aby počas udeleného prechodného pobytu vykonával sústavne podnikateľskú činnosť a v prípade podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu mohol splniť zákonnú podmienku podľa , a to aby mohol preukázať zdanený príjem z tohto podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vo výške dvadsať násobku životného minima.

15. Tvrdil, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že zo skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery, ak konštatoval nesplnenie podmienok na udelenie prechodného pobytu v súvislosti s preukázaním účelu pobytu, ktorú podmienku však žalobca splnil tým, že preukázal oprávnenie na podnikanie o tom vypovedajúcim dokladom.

16. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného trpí aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný nevzal do úvahy podnikateľskú činnosť, a to zváračskú činnosť, na ktorú má žalobca už vydané živnostenské oprávnenie. Samotné konštatovanie, že žalobca si hodlá otvoriť reštauráciu a nie zváračské činnosti, s odôvodnením, že s danou oblasťou nesúvisia, bez zohľadnenia vysvetleného zámeru žalobcu vykonávať zváračskú činnosť do času spustenia prevádzky reštaurácie, je odôvodnením nezrozumiteľným a nepresvedčivým.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu prechádzajúceho prvostupňového rozhodnutia oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica. Žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný vychádzal prioritne zo zákona o pobyte cudzincov, ale neopomenul ani ustanovenia Správneho poriadku, či Zákona o živnostenskom podnikaní a .

18. Podľa žalovaného, pri podaní žiadosti je nutné predloženie relevantného dokladu preukazujúceho účel požadovaného pobytu, a preto považoval za potrebné preukázať zo strany žalobcu oprávnenie na podnikanie v takej oblasti, ktorej sa mieni reálne venovať v rámci svojho podnikania. Pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je postačujúce len formálne predloženie živnostenského listu s akýmikoľvek činnosťami. Formálne doloženie osvedčenia o živnostenskom oprávnení ako dokladu preukazujúceho účel požadovaného pobytu, preto nemožno považovať za automatické udelenie takéhoto pobytu. Každý cudzinec, by mal vo svojom vlastnom záujme už pri podaní žiadosti o pobyt preukázať všetky náležitosti, ktoré sú vyžadované nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale aj ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi. Dodatočné zapísanie chýbajúcej živnosti - pohostinská živnosť a výroba hotových jedál, ktorú chce žalobca reálne vykonávať na území Slovenskej republiky do Osvedčenia o živnostenskom oprávnení až po udelení pobytu, sa javí špekulatívne, keďže pohostinská činnosť a výroba hotových jedál je práve tá živnosť, ktorá má byť účelom jeho prechodného pobytu. Žalovaný vo vyjadrení tiež uviedol, že správne orgány sú povinné pri rozhodovaní o žiadostiach tieto posudzovať komplexne ako jeden celok, z toho dôvodu prihliadať aj na stanovisko Veľvyslanectiev a zároveň na hospodársky prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V danom prípade Ministerstvo hospodárstva SR nepotvrdilo ekonomický prínos podnikateľskej činnosti žiadateľa, z dôvodu nespolupráce žalobcu. Orgán verejnej správy, teda nezískal jednoznačné stanovisko tohto ministerstva.

19. Navrhovaný postup žalobcom, t. j. požadovaný pobyt povoliť na základe predloženia formálnych náležitostí k žiadosti a až následne v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. h) Zákona o pobyte cudzincov ho zrušiť, označil žalovaný za nesprávny a nehospodárny. Žalovaný je povinný postupovať v zmysle

zákonov, zároveň je oprávnený uplatniť aj správnu úvahu, ktorá vychádza zo skúseností a aplikačnej praxe Zákona o pobyte cudzincov.

20. Podľa žalovaného žalobca zámerne neuviedol pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál do bodov svojich živností uvádzaných v osvedčení o živnostenskom oprávnení, nakoľko nedosiahol na takúto činnosť dostatočné vzdelanie. Poukázal tiež na rozpor medzi tvrdeniami samotného žalobcu a jeho právnej zástupkyne, najmä čo sa týka získaného vzdelania, zamestnania/podnikania v domovskej krajine. Žalovaný konštatoval, že zo strany žalobcu ide o špekuláciu, s cieľom zjednodušeného získania prechodného pobytu na území SR. Aj na výkon zváračskej činnosti, ktorú žalobca uvádza ako náhradnú alternatívu, potrebuje taktiež doklady o spôsobilosti vykonávať takúto činnosť, príslušný certifikát. Žalobca nemal v osvedčení o živnostenskom oprávnení v žiadnom z bodov uvedenú zváračskú činnosť, jedine výrobu a hutnícke spracovanie kovov a výrobu a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu, na čo nepotreboval dokladovať doklad o vzdelaní a kvalifikácii.

21. Žalovaný poukázal tiež na neodporúčajúce stanovisko Veľvyslanectva SR v Hanoji, ktoré uviedlo, že žalobca má zámer podnikať predovšetkým v oblasti poskytovania služieb rýchleho občerstvenia v Slovenskej republike, avšak udelenie pobytu pre žiadateľa nebude ekonomickým prínosom a nie je vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Zdôraznil, že správny orgán je v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov pri rozhodovaní o žiadosti cudzinca povinný na stanovisko Veľvyslanectva prihliadať. Správny orgán vyzval žalobcu z dôvodu posúdenia prínosu jeho budúcej podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR, na predloženie podnikateľského zámeru a s tým súvisiacich informácií a listín, avšak žalobca požadované doklady, ktoré by zvýšili dôveryhodnosť jeho podnikateľského zámeru v oblasti služieb, v ktorej mieni podnikať, nepredložil, čo žalovaný označil za nepochopiteľné. Ustanovenie § 33 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru zákonnú povinnosť zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu z taxatívne vymedzených dôvodov. Zamietnutie žiadosti žalobcu z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov je zákonné, keďže žalobca nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.

22. Podľa žalovaného, žalobca nehodlal reálne vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú pôvodne uvádzal, a to poskytovanie pohostinských činností, ale mal jediný záujem jednoduchým spôsobom získať pobyt na území Slovenskej republiky, pričom vedome zavádzal správne orgány. Spoločnosť PPS Group, a. s. v liste zo dňa 10.08.2018 oznámila, že v súvislosti s požiadavkou na udelenie prechodného pobytu na účel podnikania pre občanov Vietnamskej socialistickej republiky, ktorú organizuje pán R. Do T. a zastupuje JUDr. Lucia Fabriciusová údajne pre PPS Group, a. s., neprebieha jednanie ani nebola uzatvorená zmluva s pánom R. Do T. a ani s JUDr. Luciou Fabriciusovou o možnej spolupráci pri dodávke prác pri spracovaní kovov pre PPS Group, a. s. Potvrdenie pána O. P. D. zo dňa 18.10.2018, podľa ktorého má s predmetnou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o dielo, je len všeobecného charakteru, nie je konkretizovaný žiadny konkrétny účastník konania, ani žalobca. L. R. Do T. je osoba, ktorá s pánom O. P. D. uzatvorila „iba“ údajnú ústnu dohodu. Potvrdenie nemohlo byť považované za dôkaz, nakoľko bolo vydané na iné meno, ústna dohoda bola uzatvorená na inú osobu a s účelom pobytu, o ktorý žalobca požiadal, teda poskytovanie pohostinských služieb a výroba hotových jedál, vôbec nesúvisel. Žalovaný konštatoval, že aj v prípade, ak by mal žalobca v Osvedčení o živnostenskom oprávnení uvedenú činnosť

- zváračské práce, aj v takom prípade by mu bola žiadosť zamietnutá, nakoľko účelom jeho pobytu je remeselná živnosť - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, čo sú dve diametrálne odlišné činnosti.

23. Žalovaný odmietal arbitrárnosť (svojvôľu) pri rozhodovaní a konštatoval, že je irelevantným zaoberať sa tým, že žalobca mienil po udelení prechodného pobytu vykonávať činnosť spracovania kovov pre obchodnú spoločnosť PPS Group, a. s. v Detve, nakoľko účelom jeho pobytu je podnikanie v oblasti pohostinstva a výroby hotových jedál. Zdôraznil, že žalobca hodlal na území Slovenskej republiky podnikať v oblasti gastronómie, a nie vo výkone zváračských činností, ktoré v osvedčení o živnostenskom oprávnení nemá v žiadnom z bodov činností uvedené.

24. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný prvýkrát vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že žalobca nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom oprávnení zváračskú činnosti. Podľa žalobcu tento názor nie je správny, pretože činnosť „výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu“ v sebe zahŕňa aj vykonávanie zváračských prác, čo vyplýva zo špecifikácie tejto činnosti v Zozname odporúčaných označení voľných živností a ich bližšieho obsahového vymedzenia vydaného Ministerstvom vnútra SR.

25. Vo vzťahu k vykonávaniu zváračskej činnosti pre spoločnosť PPS Group, a. s. uviedol, že žalovaný v správnom konaní nespochybňoval výkon tejto činnosti subdodávateľským spôsobom, až v konaní pred súdom rozšíril svoju argumentáciu, čo označil za neprípustné. Pre prípad, ak by správny orgán potvrdenie pána O. P. D. nepovažoval za postačujúce, navrhol túto osobu vypočuť ako svedka v správnom konaní, ktorý výsluch však správny orgán nevykonal z dôvodu, že považoval to za irelevantné, keďže zváračskú činnosť neakceptoval z dôvodu, že táto činnosť je diametrálne odlišná od činnosti prevádzkovania reštaurácie.

26. Žalobca v replike namietal, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe konštatoval, že v konaní o udelenie prechodného pobytu sa prihliadalo aj na neodporúčacie stanovisko Veľvyslanectva, a to napriek tomu, že pôvodne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že neodporúčacie stanovisko nepovažoval za smerodajné. Tvrdil, že rozširovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia v štádiu súdneho preskúmavacieho konania a ich zohľadnenie správnym súdom je neprípustné. Konštatovanie žalovaného, že žalobca mal odmietnuť spoluprácu so správnym orgánom, keď údajne spôsobil nemožnosť získať jednoznačné stanovisko Ministerstva hospodárstva SR, je nielen zavádzajúcim, ale aj ďalším dodatočným rozšírením dôvodu pre neudelenie prechodného pobytu. Žalobca totiž vysvetlil, prečo požadovaný podnikateľský zámer prvostupňovému správnemu orgánu nepredložil, keďže mu to neukladá zákon.

27. Žalovaný v duplike zdôraznil, že žalobca počas celého konania o jeho žiadosti žiadnym spôsobom nepreukázal svoju odbornú spôsobilosť na výkon remeselnej živnosti - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, ktorú plánuje vykonávať na území Slovenskej republiky. K poukázaniu na to, že zváračská činnosť je subsumovaná v rámci výroby a opracovania jednoduchých výrobkov z kovu uviedol, že žalobca žiadal o udelenie prechodného pobytu s konkrétnym zameraním činnosti, pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, a nie so zameraním na výrobu a opracovanie kovov, a už vôbec nie na zváračskú činnosť, ktoré sú diametrálne odlišné od činnosti, ktorú žalobca mieni „údajne“ reálne vykonávať. Uviedol, že policajný útvar (žalovaný) je pri rozhodovaní o žiadosti povinný prihliadať na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Túto skutočnosť je preto povinný žalovaný zohľadniť a zobrať do úvahy, čo aj v prípade žalobcu urobil. V žiadnom prípade sa nejednalo o rozšírenie dôvodov napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného. Zdôraznil pritom, že podstatou zamietnutia jeho žiadosti nebolo to, že Veľvyslanectvo vydalo neodporúčajúce stanovisko, ale skutočnosť, že žalobca požiadal o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania - so zameraním na pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál, a nie so zameraním na výrobu a opracovanie kovov. Žalovaný uviedol, že všetky žalobcom uvádzané „nové dôvody“ nie sú v žiadnom prípade novými, žalovaný sa všetkými týmito dôvodmi podrobne zaoberal už v napadnutom rozhodnutí a vysvetlil ich aj vo vyjadrení k žalobe.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný, preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy, vrátane prvostupňového, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa . Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej len „“) verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa , nakoľko nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) . Žalobca aj žalovaný výslovne žiadali vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na povahu účastníkov konania a meritum veci, správny súd sám nepovažoval za nutné vec verejne prejednávať na pojednávaní.

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, pretože žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu v zmysle

30. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či žalobca splnil podmienky pre vyhovenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ak žalobca predložil k žiadosti osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré orgány verejnej správy v oboch stupňoch vyhodnotili ako nedostatočný doklad na preukázanie účelu podnikania, ak predložené osvedčenie o živnostenskom oprávnení nebolo vydané aj na vykonávanie živnosti súvisiacej s plánovaným podnikaním na území Slovenskej republiky

- pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, zároveň ak žalobca sám nepreukázal a nezistil to

ani rozhodujúci orgán (pre nedostatočnú súčinnosť žalobcu s Ministerstvom hospodárstva SR), že deklarovaná plánovaná podnikateľská činnosť žalobcu na území Slovenska bude prínosom pre hospodárstvo SR.

31. Podľa (vždy v znení platnom do 30.04.2018, ku dňu podania žiadosti); prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba.

32. Podľa ; žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

33. Podľa ; zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore vyhotoví zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Záznam sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych dôvodov.

34. Podľa ; účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa .

35. Podľa ; policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

36. Podľa ; policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.

37. Ustanovenie § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcu o prechodný pobyt na účel podnikania, upravovalo, že žiadateľ účel prechodného pobytu preukazoval jedným z nasledujúcich spôsobov: 1/-predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, 2/-predložením podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, 3/-predložením osvedčenia o živnostenskom oprávnenía a 4/-predložením dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie.

38. Z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobca pri podaní žiadosti predložil Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, vydaným odborom živnostenského podnikania Okresného úradu Banská

Bystrica pod č. OU-BB-OZP1-2018/012059-3 zo dňa 01.03.2018. Osvedčenie bolo vydané na vykonávanie týchto živností: 1. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb výroby 2. Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) 3. Prenájom hnuteľných vecí, 4. Administratívne služby 5. Reklamné a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky 6. Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov 7. Čistiace a upratovacie služby 8. Výroba a hutnícke spracovanie kovov 9. Výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu

39. Žalobca pri pohovore, ktorý bol vykonaný v deň prijatia žiadosti dňa 24.04.2018 uviedol, že má zámer otvoriť si reštauráciu v Slovenskej republike. Porovnaním živností v predloženom osvedčení je zrejmé, že žalobca nemal na ním plánovanú podnikateľskú činnosť vydané živnostenské oprávnenie.

40. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení bolo žalobcovi vydané podľa a o živnostenskom oprávnení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

41. V súlade s ustanovením oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do Obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v Obchodnom registri.

42. V zmysle ustanovenia sa ustanovenie ods. 4 nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky. V zmysle prílohy č. 1 podľa je pohostinská činnosť na výrobu hotových jedál remeselnou živnosťou, a teda podľa je podmienkou prevádzkovania takejto živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore.

43. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, keďže žalobca je štátnym príslušníkom Vietnamskej socialistickej republiky s trvalým pobytom na území Vietnamskej socialistickej republiky, t. j. krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, vznikne mu oprávnenie na podnikanie na území Slovenskej republiky až dňom zápisu do Obchodného registra. V predloženom osvedčení o živnostenskom oprávnení nemá žalobca zapísanú živnosť - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, preto predložením takéhoto oprávnenia žalobca nepreukázal účel žiadaného prechodného pobytu, keďže nepreukázal oprávnenie na podnikanie v oblasti, ktorú plánuje na území Slovenskej republiky vykonávať.

44. Prechodný pobyt na účel podnikania je upravený v ustanovení § 22 zákona o pobyte cudzincov. Podľa ods. 1 písm. a) citovaného ustanovenia, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny aj v takom prípade, ak fyzická osoba len bude podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žiadateľ bude podnikať, preukazuje žalobca v súlade s ustanovením § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov v znení účinnom v čase podania žiadosti (podľa prechodného ustanovenia § 131f ods. 1 zákona o pobyte cudzincov - konania podľa tohto zákona začaté pred 01.05.2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.04.2018) aj predložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Správny súd zastáva názor, že nepostačuje formálne splnenie tejto podmienky, t. j. predloženie akéhokoľvek osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ale len takého, z ktorého vyplýva, že je vydané na živnosť súvisiacu s plánovaným podnikaním po udelení prechodného pobytu, čo v danom prípade nie je splnené.

45. V súlade s pohostinská činnosť a výroba hotových jedál je remeselná živnosť, k výkonu ktorej je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru. Je zrejmé, že žalobca takúto živnosť ani nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom

oprávnení, zároveň je zrejmou aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal svoju odbornú spôsobilosť na výkon remeselnej živnosti, ktorú plánuje vykonávať na území Slovenskej republiky v zmysle podanej žiadosti.

46. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré má byť relevantným podkladom pre udelenie žiadaného prechodného pobytu musí preukazovať oprávnenie na podnikanie v tom odbore, v ktorom žiadateľ mieni podnikať. Nemôže ísť len o formálne splnenie podmienky, t. j. predloženie akéhokoľvek osvedčenia, ale osvedčenie musí po obsahovej stránke zodpovedať plánovanej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru správneho súdu je irelevantným zaoberať sa tým, že by za žalobcu mohol plánovanú podnikateľskú činnosť vykonávať zodpovedný zástupca v súlade s , ak takúto živnosť vôbec nemá zapísanú v osvedčení o živnostenskom oprávnení.

47. Správny súd považuje za irelevantné pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia aj tvrdenie žalobcu, že mieni vykonávať po udelení prechodného pobytu činnosť spracovania kovov pre obchodnú spoločnosť PPS Group a.s. v Detve, nakoľko účelom prechodného pobytu - podnikanie žalobcu sú služby v oblasti pohostinstva a výroby hotových jedál, teda žalobca mienil v budúcnosti na území Slovenskej republiky podnikať v reštauračných službách a nie v oblasti zváračskej činnosti, čo s danou oblasťou podnikania vôbec nesúvisí. Opakovane správny súd zdôrazňuje, že nemožno považovať za preukázaný účel pobytu predložením akéhokoľvek osvedčenia o živnostenskom oprávnení, v ktorom sú zapísané voľné živnosti bez zapísania remeselnej živnosti, ktorá súvisí s plánovaným podnikaním žiadateľa. Ospravedlnením nemôže byť ani to, že žiadateľ nespĺňa kvalifikačné predpoklady pre takúto remeselnú živnosť. Konanie žiadateľa, ktorý sa snaží preukázať splnenie podmienky pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania osvedčením o živnostenskom oprávnení bez súvisiacej živnosti možno označiť za účelové, až obchádzajúce zákon. Napokon, aby sa predišlo takýmto konaniam, došlo k novelizácii - zmene ustanovenia zákona o pobyte cudzincov s účinnosťou od 01.05.2018, keď osvedčenie o živnostenskom oprávnení bolo z textu tohto ustanovenia vypustené.

48. Orgán verejnej správy, a to tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán postupovali správne, ak prihliadali aj na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti žiadateľa pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ktorá povinnosť im vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.

49. Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica, ako príslušný policajný útvar postupoval správne, ak po zistení, že žalobca nemal v doklade, ktorý predložil na preukázanie oprávnenia na podnikanie, zapísanú živnosť - pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, ktorú uviedol ako podnikateľskú činnosť, ktorú plánuje vykonávať na území Slovenskej republiky, požiadal účastníka za účelom posúdenia prínosu jeho podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR predložiť podnikateľský zámer. Nejedná sa o konanie nad rámec zákona. Súladný so zákonom bol aj ďalší postup policajného útvaru, ktorý požiadal o zaujatie stanoviska vo veci prínosu podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky Ministerstvo hospodárstva SR, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky.

50. Správny súd poukazuje na to, že strategickým dokumentom je Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020 schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 574 z 31.08.2011. Základnou právnou úpravou, ktorou je regulovaná migrácia je zákon o pobyte cudzincov, aplikovaný aj v predmetnom konaní o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu. Zákon upravuje tiež náležitosti žiadosti, ako aj celého rozhodovacieho procesu pri udeľovaní tohto pobytu.

51. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, listinami v ňom zažurnalizovanými, správny súd dospel k záveru, že žalobná námietka ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci je nedôvodná. Zároveň rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu vo veci, ktorý vytvoril dostatočný rámec podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, aj prvostupňového orgánu sú dostatočne, zrozumiteľným

spôsobom odôvodnené a teda nie sú zaťažené vadou nepreskúmateľnosti, ako tvrdil žalobca. Dôkazom toho je samotná protiargumentácia žalobcu. To, že sa žalobca nestotožňuje so záverom a dôvodmi rozhodnutia, je inou otázkou. Správny súd nezistil ani tvrdený rozpor medzi skutkovým stavom, ktorý sa stal základom rozhodnutia s administratívnym spisom. Napokon, táto žalobná námietka je neurčitá, všeobecná. Žalobca neuviedol v čom konkrétne rozpor spočíva.

52. Relevantným pri rozhodovaní je aj stanovisko Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Hanoji č. 050667/2018-VNVV-0056770 zo dňa 25.04.2018, z ktorého vyplýva, že zastupiteľský úrad v Hanoji udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania pre žalobcu neodporučil, zastávajúc názor, že jeho udelenie nebude ekonomickým prínosom a nie je vo verejnom záujme pre Slovenskú republiku. Ďalším významným podkladom rozhodnutia je osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktorým žalobca neosvedčil deklarovaný účel pobytu, keďže v ňom nie je živnosť z oblasti, v ktorej mienil podnikať na území Slovenskej republiky, keď pri osobnom pohovore uviedol, že na Slovensku si chce otvoriť reštauráciu.

53. Podkladom pri rozhodovaní bolo aj vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR č. -3420-50882 zo dňa 01.10.2018, vypracované na základe žiadosti prvostupňového orgánu zo dňa 01.08.2018, z ktorého vyplýva, že žalobca nevyvinul potrebnú súčinnosť pre Ministerstvo hospodárstva SR k tomu, aby mohlo vôbec posúdiť, či jeho podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Ak teda orgán verejnej správy nedisponoval pozitívnym stanoviskom ministerstva potvrdzujúcim ekonomický prínos podnikateľskej činnosti žalobcu, uvedené nie je v rozpore s rozhodnutím o zamietnutí žiadosti.

54. V kontexte vyššie uvedeného, správny súd má za to, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu podľa , pretože nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu, je vydané v súlade so zákonom. Policajný útvar v súlade s ustanovením cit. zákona prihliadol pri rozhodovaní na verejný záujem, vrátane prínosu plánovanej podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Taktiež prihliadol v súlade s na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

55. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalobca splnil podmienku preukázania účelu pobytu tým, že predložil osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Jedná sa síce o doklad, ktorým sa formálne preukazoval účel žiadaného prechodného pobytu v zmysle v znení platnom do 30.04.2018, avšak je potrebné prihliadať aj na obsah osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Pokiaľ v osvedčení nebola uvedená živnosť súvisiaca s plánovanou podnikateľskou činnosťou, samotným formálnym predložením dokladu nedošlo k preukázaniu účelu žiadaného prechodného pobytu.

56. Správny súd zastáva názor, že je bez akéhokoľvek významu predkladať osvedčenie o živnostenskom oprávnení, v ktorom nie je uvedená živnosť súvisiaca s deklarovanou plánovanou podnikateľskou činnosťou. Je irelevantné ak mal žalobca v osvedčení o živnostenskom oprávnení uvedenú činnosť Výroba a hutnícke spracovanie kovov a Výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu, nakoľko účelom jeho pobytu je deklarovaná pohostinská činnosť a výroba hotových jedál, a nie zváračská činnosť, čo sú dve diametrálne odlišné činnosti. Navyše, ani zapísanie deklarovanej živnosti ešte neznamená samo osebe vyhovenie žiadosti, pretože rozhodujúci orgán verejnej správy v konaní o žiadosti na udelenie prechodného pobytu na účel podnikania musí posudzovať, vyhodnocovať všetky relevantné skutočnosti, na ktoré musí prihliadať, ktoré musí zohľadňovať v zmysle zákona o pobyte cudzincov, okrem iných aj uvedených v ustanovení § 33 ods. 1.

57. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný rozšíril dôvody rozhodnutia až v súdnom konaní, správny súd považuje túto žalobnú námietku za nedôvodnú. Stotožňuje sa so žalovaným, že žalovaný sa všetkými týmito „novými“ dôvodmi zaoberal už v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe ich podrobnejšie rozviedol, vysvetlil.

58. Správny súd poukazuje tiež na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.06.2017 a sp. zn. zo dňa 24.02.2012, v ktorých bola posudzovaná problematika udeľovania prechodného pobytu štátnych príslušníkom tretích krajín na území Slovenskej republiky na

účel podnikania s poukazom na verejný záujem, v spojení s posudzovaním, či podnikateľská činnosť cudzinca bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

59. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a žiadne zo žalobných námietok neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým dospel žalovaný, a ktoré dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd, preto žalobu, ako nedôvodnú zamietol podľa .

60. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa a contr.

61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.