Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/122/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO 35 815 256 proti žalovanému: H a H, spol. s r.o., Lesnícka 3, Košice, IČO 31 331 572 zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Pavčíkom, Kuzmányho 57, Košice o zaplatenie 10 787,11 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.9.2018 č. k. -183 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 1.7.2004 zmluvu o dodávke plynu č. 801099 pre odberateľov kategórie maloodber pre odberné miesto AUTOSALÓN MAZDA žalovaného na Moldavskej cesta 2 v Košiciach. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky dodávky zemného plynu pre odberateľov s predpokladaným ročným odberom do 60 000 m3 s pretlakom na meradle objemu do 5kPa vrátane, ktoré mohol žalobca ako dodávateľ podľa zmluvy meniť s tým, že platnosť obchodných podmienok zaniká účinnosťou nových obchodných podmienok, o ktorých dodávateľ upovedomí odberateľa písomne alebo iným vhodným spôsobom minimálne 30 dní pred ich účinnosťou. Za fakturačné obdobie od 19.11.2010 do 23.1.2011 žalobca dňa 21.12.2011 vystavil žalovanému faktúru č. 7401140249 na sumu 10 787,11 eura splatnú 4.1.2012, podľa ktorej celková spotreba bola 13 017,11 eura a žalobca prijal zálohové platby v sume 2 230,- eur. Žalovaný dňa 21.1.2011 prostredníctvom žalobcu požiadal o preskúšanie meradla č. XXXXXXX. Slovenská legálna metrológia, n. o. vydala dňa 7.2.2011 posudok na meradlo č. XXXX/XXX.XX/XX s hodnotením, že meradlo nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 13 k vyhláške ÚNMS SR č. z dôvodu prekročenia dovolenej chyby. Na základe tohto výsledku merania prevádzkovateľ distribučnej siete oznámil žalobcovi, že namerané hodnoty pri skúške boli prepočítané podľa stanovenej metodiky a výpočtom bolo zistené, že chyba meradla bola v neprospech SPP, t. j. meradlo meralo menej, korigovaný stav meradla je XXX XXX m3 a odberateľovi je potrebné doúčtovať vypočítanú odchýlku 127 m3. Na žiadosť žalovaného k tomuto posudku zaujal stanovisko Slovenský metrologický inšpektorát, ktorý konštatoval, že skúška meradla bola vykonaná oprávneným subjektom, vydaný posudok je verejnou listinou a je použiteľný podľa zákona o energetike. Z posudku vyplynulo, že meradlo nevyhovuje

technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 13 k vyhláške č. a na základe výsledku posudku nie je možné toto meradlo použiť na ďalšie doúčtovanie finančného rozdielu. S poukazom na montážne listy súd prvej inštancie uviedol, že na začiatku fakturačného obdobia aj na jeho konci (18.11.2009 a 23.11.2010) bol zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej siete vykonaný fyzický odpočet stavu meradla. Žalovaný dodávku plynu nespochybnil, namietal však abnormálny nameraný objem dodávky s poukazom na to, že meradlo bolo vyhodnotené ako nevyhovujúce. Tvrdil tiež, že pri poruche meradla mal žalovaný postupovať podľa čl. V bod 5.11 písm. a/ obchodným podmienok účinných v čase podpisu zmluvy o dodávke a stanoviť objem na základe porovnania denných odberov zemného plynu pred a po poruche meradla a nemal postupovať podľa obchodných podmienok účinných v čase rozhodného fakturačného obdobia.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , až 4 a vzhľadom na námietky žalovaného predovšetkým posudzoval, či došlo k zániku platnosti obchodných podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy, a to či dodávateľ upovedomil odberateľa iným vhodným a preukázateľným spôsobom v predpísanej 30-dňovej lehote pred účinnosťou nových obchodných podmienok. Konštatoval, že takto formulovaná dohoda strán sporu javí známky neurčitosti a pripúšťa rôzny výklad. Zmluvu a tiež obchodné podmienky vyhotovil žalobca ako dodávateľ, preto takýto prejav vôle pripúšťajúci rôzny výklad je potrebné vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý ako prvý daný výraz použil. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodné pre posúdenie predmetu konania sú obchodné podmienky účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu, a preto v prípade zistenia poruchy meradla podľa časti V bodu 5.11 obchodných podmienok účinných v čase vzniku zmluvného vzťahu mal dodávateľ vykonať fakturáciu na základe korekcie chybne zmeranej dodávky, a to konkrétne vymedzenými spôsobmi. Pretože žalobca tak nepostupoval, žalobou uplatnený nárok nie je možné priznať aj vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu v totožnej veci uvedený v uznesení sp. zn. z 28.4.2016 súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a jeho žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa , a Citujúc ustanovenie a s poukazom na judikatúru Európskeho súdu a Ústavného súdu SR vytýkal súdu prvej inštancie, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočne a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie na strane 3 a 4 rozsudku len stručne zhodnotil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a rozhodujúce pre posúdenie nároku uplatneného žalobou bez toho, aby poskytol zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Uviedol, že súd prvej inštancie len mechanicky prevzal odôvodnenie rozhodnutia z konania Okresného súdu Košice II č. k. -267, ktoré bolo vedené medzi tými istými subjektmi, ide však o úplne samostatné konanie. Žalobca tvrdil, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje právne posúdenie veci, teda zaradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie nemožno označiť za jasné, právne korektné a zrozumiteľné, v ktorom by sa súd vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Z tohto dôvodu považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, ktorým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že zmluvné dojednanie vzájomných práv a povinnosti medzi stranami sporu má základ v a 263 , teda že žalovaný nie je spotrebiteľom, ale ide o právnickú osobu, čo vyplýva aj zo zmluvy o dodávke plynu zo dňa 1.7.2004. Preto žalovanému neprináleží ochrana ako poskytuje spotrebiteľom v spotrebiteľských zmluvách. K záveru súdu prvej inštancie o aplikácii obchodných podmienok účinných v čase uzavretia zmluvy aj na rozhodné obdobie, t. j. po zmene obchodných podmienok žalobca uviedol, že podľa zmluvy platnosť obchodných podmienok zaniká účinnosťou nových obchodných podmienok dodávateľa, o ktorých dodávateľ upovedomí odberateľa písomným oznámením odoslaným minimálne 30 dní pred ich účinnosťou alebo iným vhodným alebo preukázateľným spôsobom. Žalobca zdôraznil, že z obsahu obchodných podmienok ani z obsahu uvedeného ustanovenia zmluvy nevyplýva, že upovedomenie odberateľa je podmienkou nadobudnutia platnosti a účinnosti zmeny obchodných podmienok. Poukázal na to, že všetky zmeny obchodných podmienok žalobca zverejňuje na svojej webovej stránke a tým si splnil povinnosť upovedomiť žalovaného o zmene obchodných podmienok iným vhodným a preukázateľným spôsobom. Zverejňovanie zmien obchodných podmienok na webovom sídle považoval žalobca za bežnú obchodnú prax v energetike, ktorá bola premietnutá aj do nového zákona o energetike

č. pre odberateľov kategórie Domácnosť, kde ide takmer vždy o spotrebiteľov (.) a ukladá dodávateľovi plynu poskytujúceho univerzálnu službu zverejniť obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na svojom webovom sídle. Uviedol, že obchodné podmienky platné ku dňu uzatvorenia zmluvy v roku 2004 vychádzali z v tom čase platného o energetike. o energetike zrušil tento zákona, pričom v je uvedené, že ustanovenia zmlúv o dodávke plynu uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom; ustanovenia týchto zmlúv, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.12.2005, inak strácajú platnosť. Nový zákon o energetike neobsahoval ustanovenie, akým spôsobom je potrebné uviesť do súladu rozpory, žalobca však každému zákazníkovi nezasielal vyhotovenie nových obchodných podmienok. S odkazom na ustanovenie žalobca zastával názor, že v danom prípade majú byť použité obchodné podmienky platné v čase fakturovaného obdobia, teda platné v roku 2010 a nie v roku 2004, preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že predmetné konanie bolo prerušené do skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice II sp. zn. , pretože sa v ňom riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre toto konanie. V uvedenom konaní odvolací súd zrušil rozsudok, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe a následne súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobca poukázal na to, že proti tomuto rozsudku žalobca nepodal odvolanie. Zotrval na svojom názore, že na daný právny vzťah majú byť použité obchodné podmienky platné ku dňu uzavretia zmluvy, a preto mal žalobca postupovať podľa čl. V bodu 5.11 týchto obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy. Tvrdil, že žalobca nemohol aplikovať obchodné podmienky účinné v roku 2010, lebo nesplnil zmluvnú podmienku, ktorú sám zakomponoval do zmluvy, a to povinnosť dodávateľa upovedomiť odberateľa o zmene obchodných podmienok písomne alebo iným vhodným a preukázateľným spôsobom minimálne 30 dní pred ich účinnosťou a žalovaný sa teda nemohol nijakým spôsobom dozvedieť o tom, že žalobca vydal nové obchodné podmienky. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu k tejto otázke uvedený v uznesení sp. zn. z 28.4.2016 žalovaný citujúc ustanovenie uviedol, že toto ustanovenie je odrazom princípu contra proferentem a obsahuje nielen špeciálne výkladové pravidlo, ale je aj sankciou pre toho, kto výraz pripúšťajúci rôzny výklad, ako prvý použil. Zdôraznil, že obchodné podmienky žalobcu ako dodávateľa predstavujú prejav jeho vôle, a preto tento prejav vôle, ktorého formulácia je nezrozumiteľná a nepredvídateľná, je potrebné vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý ako prvý tento výraz použil. Žalovaný tvrdil, že zachovanie 30 dňovej lehoty žalobcom na oboznámenie žalovaného so zmenou a obsahom nových obchodných podmienok bolo jednou z podmienok ich účinnosti a vyjadril pochybnosť, že pri spôsobe zverejnenia na internetovej stránke žalobcu bola táto lehota zo strany žalobcu zachovaná. Uviedol, že žalovaný ako odberateľ nemá možnosť vedieť, že nové obchodné podmienky boli uverejnené na internete, nemá vedomosť o tom, kedy boli uverejnené, a preto sú pochybnosti, či obchodné podmienky boli uverejnené v 30 dňovej lehote, na ktorú sa žalobca zaviazal. Za nedôvodný považoval žalovaný odvolací dôvod uvedený v , lebo v konaní na súde prvej inštancie bolo žalobcovi umožnené realizovať všetky jemu patriace procesné práva, žalobca mal možnosť vyjadriť sa k výsledkom vykonaného dokazovania a súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom. U žalobcu nemohlo dôjsť preto k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, lebo súd prvej inštancie vychádzal z náležite zisteného skutkového stavu a rozsudok náležite odôvodnil. Aj keď súd prvej inštancie odkazoval na závery konania vedeného pod sp. zn. , žalovaný zdôraznil, že konanie vedené pod sp. zn. je len pokračovaním skutkového stavu, ktorý vyplynul z konania vo veci sp. zn. a obsahovo a právne naň nadväzuje. Podľa názoru žalovaného nie je daný ani odvolací dôvod podľa C. s. p, lebo súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne dokazovanie a na základe takto vykonaného dokazovania žalobu zamietol. Zdôraznil, že žalobca sa proti rozsudku vo veci , ktorým bola jeho totožná žaloba proti žalovanému zamietnutá, neodvolal, a teda akceptoval rozhodnutie súdu po skutkovej i právnej stránke v celom rozsahu. Ani žalobcom uplatnený odvolací dôvod uvedený v nie je podľa žalovaného dôvodný, lebo súd prvej inštancie umožnil každej z procesných strán realizovať jej procesné práva a povinnosti, boli riadne a zákonným spôsobom vykonané všetky navrhované dôkazy, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal, jeho rozhodnutie je založené na zákonnom podklade a samotné konanie neobsahuje žiadne vady.

6. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu doručené dňa 20.11.2018, vyjadrenie k nemu nepodal.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu podaného odvolania podľa a bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa a prvá veta ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 23.6.2014 za účinnosti . Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a odvolanie bolo žalobcom podané za účinnosti , podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.

10. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa , a Odvolací súd zastáva názor, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval pre rozhodnutie vo veci za podstatné a aké závery z nich vyvodil.

11. Odvolací dôvod podľa , t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.

12. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku s poukazom na rozsah odôvodnenia a tvrdiac, že súd prvej inštancie neposkytol zrozumiteľný výklad právneho posúdenia veci.

13. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003).

15. Žalobcom vytýkaná stručnosť odôvodnenia rozsudku neznamená v tomto prípade jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, označil dôkazy, ktoré vo veci vykonal a z ktorých v rozhodnutiach vychádzal, uviedol, ako tieto dôkazy vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Napadnutý rozsudok má zákonom stanovené náležitosti a súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zodpovedal otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, preto nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu, ale je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

16. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ( ), je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

18. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn od žalobcu ako dodávateľa, žalovaný však namietal vyúčtované množstvo plynu, ktoré mal odobrať, lebo niekoľkonásobne prekračovalo spotrebu plynu za rovnaké predchádzajúce obdobia. V tejto súvislosti nesúhlasil so spôsobom, akým žalobca vykonal prepočet spotreby plynu v rozhodnom období s poukazom na to, že meradlo bolo nevyhovujúce, pretože vykazovalo vyššiu ako prípustnú odchýlku a tvrdil, že žalobca mal vykonať prepočet spotreby plynu z dôvodu vadného meradla podľa obchodných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy o dodávke plynu medzi stranami sporu.

19. Podľa časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 20. Žalobca správne v konaní uviedol, že obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ani žalovaný nepoprel dojednanie o práve žalobcu meniť tieto obchodné podmienky bez súhlasu žalovaného ako zmluvnej strany. K zmluve doložené obchodné podmienky sú zrejme jeho všeobecnými obchodnými podmienkami pre odberateľov kategórie maloodber, teda sú určené aj iným do tejto kategórie zaradeným odberateľom, nielen žalovanému, žalobca však na ne v zmluve len neodkazoval (napr. že ich znenie je na jeho webovej stránke), ale tvorili priamo jej súčasť spolu s dvomi prílohami. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou záväznosti obchodných podmienok žalobcu pre odberateľov kategórie maloodber pre žalovaného bolo ich pripojenie k zmluve a pre obidve zmluvné strany sa stali obchodné podmienky záväznými pripojením k zmluve.

21. V zmluve si strany sporu dojednali, že platnosť obchodných podmienok zaniká účinnosťou nových obchodných podmienok dodávateľa, o ktorých dodávateľ upovedomí odberateľa písomne alebo iným vhodným a preukázateľným spôsobom, a to minimálne 30 dní pred ich účinnosťou. Z uvedeného dojednania vyplýva povinnosť žalobcu ako dodávateľa upovedomiť žalovaného ako odberateľa v stanovenej lehote o zmene obchodných podmienok písomne alebo iným spôsobom, ktorým by sa dalo toto upovedomenie tohto konkrétneho odberateľa - zmluvného partnera preukázať. Možno súhlasiť so žalobcom, že nevykonanie tohto upovedomenia nemá vo všeobecnosti vplyv na zánik starých obchodných podmienok a účinnosť nových obchodných podmienok, túto skutočnosť je však potrebné posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnemu zmluvnému partnerovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu upovedomenie o zmene obchodných podmienok nie je len formalitou, ale keďže ide o súčasť zmluvy, má upozorniť odberateľa na zmenu podmienok dodávky plynu a umožniť mu rozhodnúť sa, či súhlasí so zmenami a zotrvá v zmluvnom vzťahu. Navyše, takúto svoju povinnosť založil v zmluve sám žalobca, a preto ak zmluvné dojednanie pripúšťa rôzny výklad, pri pochybnostiach je potrebné ho vykladať na ťarchu strany, ktorá ho prvá použila. Z uvedeného zmluvného dojednania nevyplýva, že by žalobca bol povinný každému zo svojich odberateľov zasielať nové obchodné podmienky v písomnej podobe. Tvrdenie žalobcu, že vhodným spôsobom je aj zverejnenie nových obchodných podmienok na jeho webovej stránke, by zodpovedalo zmluvnému dojednaniu vtedy, ak by žalobca preukázateľne (SMS správou, e-mailovou správou a pod.) upovedomil žalovaného ako odberateľa v dohodnutej lehote, že došlo k zmene obchodných podmienok a s ich znením sa môže oboznámiť na webovej stránke žalobcu. Keďže žalobca preukázateľne neupovedomil žalovaného o zmene obchodných podmienok, treba vychádzať z toho, že zmluva je pre zmluvné strany záväzná v takom znení, ako bola zmluvnými stranami dojednaná, teda vrátane obchodných podmienok.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie posudzoval právny vzťah strán sporu založený zmluvou o dodávke plynu ako vzťah spotrebiteľský a ani žalobca neuviedol, v čom mal súd prvej inštancie svojim rozhodnutím poskytnúť žalovanému väčšiu ochranu, teda ako spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal len z dojednaní v zmluve uzavretej stranami sporu, resp. jej neoddeliteľnej súčasti obchodných podmienok, čo v konečnom dôsledku nespochybnil ani žalobca.

23. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoj záver o pochybení žalobcu pri určení výšky plnenia za odber zemného plynu žalovaným počas poruchy meradla, keď žalobca vychádzal zo zmluvných (obchodných) podmienok, na ktorých sa strany sporu ako zmluvné strany nedojednali. Vzhľadom na to, že žalovaný platil v rozhodnom období preddavky a žalobca netvrdil a nepreukazoval, že tieto preddavky nepostačovali ani na úhradu za odobratý plyn v množstve vypočítanom podľa obchodných podmienok platných v čase uzavretia zmluvy, súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodne.

24. Odvolací súd odkazuje na správne a zákonné dôvody napadnutého rozsudku, na ktorého vecnú správnosť nemali vplyv ani odvolacie námietky žalobcu, pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ( ).

26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa podľa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).