Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/57/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., proti žalovanému: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., E. F. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková, s.r.o, so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 984, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. -58 zo dňa 21. mája 2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, ktorou bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia čo do uloženia zákazu žalovanému založiť nehnuteľnosti záložným právom, zaťažiť vecným bremenom, ťarchou, predať, darovať, prenajať alebo inak právne zaťažiť bez súhlasu a vedomia žalobkyne, zbavovať sa, prevádzať alebo akýmkoľvek iným spôsobom zasahovať do oprávnených záujmov žalobkyne alebo spôsobovať dôsledky na jej osobných právach a záujmoch a vo výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, ktorou bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia čo do uloženia povinnosti žalovanému vydať a odovzdať osobné veci, dary a predmety, právne a úradné listiny a pracovné a osobné pomôcky žalobkyne m e n í tak, že podanie žalobkyne v tejto časti o d m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, výrokom II. žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal a výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 50,- eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha uloženia zákazu žalovanému založiť nehnuteľnosti záložným právom, zaťažiť vecným bremenom, ťarchou, predať, darovať, prenajať alebo inak právne zaťažiť bez súhlasu a vedomia žalobkyne, zbavovať sa, prevádzať alebo akýmkoľvek iným spôsobom zasahovať do oprávnených záujmov žalobkyne alebo spôsobovať dôsledky na jej osobných právach a záujmoch. Takisto sa domáha uloženia povinnosti vydať a odovzdať osobné veci, dary a predmety, právne a úradné listiny a pracovné a osobné pomôcky žalobkyne.

3. Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav: žalobkyňa so žalovaným dňa 27.03.2024 uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozsudkom tamojšieho súdu č.k. zo dňa 11.01.2024 rozvedené. Žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. XX, vo vchode XX na X poschodí a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 7978/356398 zapísaného na LV č. XXXX, okres A., obec A., k.ú. A. (ďalej len ako „prvý byt“) a bytu č. XX, vo vchode XX na X poschodí a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 59/3219 zapísaného na LV č. XXXX, okres A., obec A., k.ú. A. (ďalej len ako „druhý byt“). Prvý byt nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy č. V 1277/08 - 966/08 a druhý byt nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu V 882/11 - 1107/11. Z čestného vyhlásenia zo dňa 07.05.2024 vyplýva, že matka žalobkyne poskytla žalobkyni dar vo výške 6.000 eur za účelom investície do prvého bytu. Žalobkyňa so žalovaným dňa 31.01.2017 uzatvorili so G. G., H. zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bol úver na bývanie vo výške 28.000 eur. Žalobkyňa so žalovaným dňa 30.04.2021 uzatvorili so G. G., H. zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bol úver na bývanie vo výške 7.000 eur.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa až 3, , , , , a konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa nepreukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a teda nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že nepreukázala skutočnosť, že prvý a druhý byt patrí do BSM. Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala, že byty boli nadobudnuté spoločne manželmi a zo spoločných prostriedkov manželov. Žalobkyňa síce uviedla, že byty boli nadobudnuté za trvania manželstva, avšak nie všetok majetok nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva patrí aj do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Naopak z listov vlastníctva vyplýva, že výlučným vlastníkom bytov je žalovaný. Zmluvy o splátkovom úvere predložené žalobkyňou preukazujú, že žalobkyňa si so žalovaným vzali v roku 2017 a v roku 2021 úvery na bývanie. Tieto však zrejme boli použité na rekonštrukciu bytov, ktoré žalobkyňa v návrhu spomína, keďže žalovaný podľa listov vlastníctva nadobudol vlastníctvo k bytom v roku 2008, respektíve 2011. Z uvedených dôkazov však nevyplýva, že by byty patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale len skutočnosť, že žalobkyňa sa podieľala na ich rekonštrukcii, teda zhodnotení. Táto skutočnosť nevyplýva ani z čestného vyhlásenia matky žalobkyne, z ktorého nie je zrejmé, kedy bol žalobkyni dar vo výške 6.000 eur poskytnutý. Žalovaný totiž mohol byty nadobudnúť výlučne zo svojich finančných prostriedkov, čoho dôsledkom by bolo, že by bol zapísaný ako výlučný vlastník bytov. Ani túto skutočnosť však súd nemal za preukázanú, avšak pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo dôležité pre žalobkyňu preukázať, že byty patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to sa jej nepodarilo. Keďže súd nemal preukázané, že predmetné byty patria do BSM, nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože súd nezistil, že žalobkyňa má akékoľvek právo k vyššie uvedeným bytom.

5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému vydať osobné veci, dary a predmety, právne a úradné listiny a pracovné a osobné pomôcky žalobkyne, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný. Vykonateľnosť je podľa ustanovenia vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Vynútiteľné môže byť rozhodnutie iba vtedy, ak je presne špecifikované, čo má účastník konania na jeho základe vykonať. Z návrhu žalobkyne však nevyplýva, vydania presne ktorých vecí sa žalobkyňa domáha. Vyhovenie návrhu v ňou uvedenom znení by teda nebolo vykonateľné, pretože by z rozhodnutia nebolo zrejmé, ktoré veci majú byť odovzdané a ktoré nie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa , tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol síce v spore úplne úspešný, ale nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, na konaní sa nijakým spôsobom nezúčastnil, do dnešného dňa mu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený nebol a teda mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli. Preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal.

7. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie. Namietala odvolacie dôvody podľa , , , , a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav dôsledne a zamietol jej návrh opierajúc sa len o domnienky. Odôvodnenie napadnutého uznesenia má nedostatky, pre ktoré je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Pri rozhodovaní súd zamenil dar na kúpu nehnuteľnosti za rekonštrukciu bytov. Byty boli nadobudnuté za trvania manželstva, ak nejde o dedenie, dar, peniaze na kúpu boli spoločné, mala zákonný nárok byť zahrnutá do BSM. Pokiaľ súd konštatuje, že žalovaný mohol byty nadobudnúť výlučne zo svojich finančných prostriedkov, nerozvádza, o aké výlučné finančné prostriedky by malo ísť. Ďalej, ak súd konštatuje, že mala presne špecifikovať veci, ktorých vydania sa domáha, zdôraznila, že bývalý manžel jej odňal kľúče od bytu už počas spoločného manželstva a nedovolil jej tam ísť a vziať si veci. Z uvedeného nemožno presne špecifikovať veci, ktorých sa domáha súdnou cestou. Skutkový stav nebol zistený dôsledne, súd nevykonal žiadne dôkazy, ktoré by boli pre danú vec podstatné, nevysporiadal sa s relevantnými dôkazmi okolnosťami, ktoré svedčia v jej prospech. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli procesne uplatnené bez zavinenia žalobkyne. Súd v napadnutom uznesení sa zameriava len na písomnú argumentáciu žalobkyne pri návrhu, nevychádza z vykonaných dôkazov a tieto neposudzuje. Svoje úvahy prispôsobuje jednostranne, aby na prvý pohľad tvorili zákonný fundamentálny dôvod a opodstatnenie. Boli porušené práva odporcu na súdnu ochranu, bolo mu odňaté právo na prístup k súdu, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom a celé konanie tak zmätočné, nakoľko napadnutý rozsudok sa opiera o tieto dôkazy. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril dňa 30.07.2024 tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý, zmätočný a podľa jeho názoru malo byť podanie žalobkyne odmietnuté. Po rozvode manželstva žalobkyňa žalovaného na vyporiadanie BSM nevyzvala. Žalovaný je výlučným vlastníkom oboch bytov, pričom k ich zaťažovaniu alebo nakladaniu s nimi nepristúpil a tvrdenia žalobkyne o tom, že ich svojvoľne zaťažuje, resp. že sa o ne nestará, nie sú pravdivé. Žalobkyňa žije na adrese posledného spoločného bydliska manželov , s deťmi, užíva všetky svoje osobné veci, v ktorých užívaní ju nikto neobmedzuje. Spoludlžníkmi úveru sú obaja manželia, úver bol použitý na rekonštrukciu bytu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Podaním zo dňa 14.08.2024, doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.08.2024, požiadala žalobkyňa odvolací súd o predĺženie lehoty 10 dní na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.07.2024 s odôvodnením, že výzva súdu na predmetné vyjadrenie zo dňa 31.07.2024 bola prevzatá nezávisle od vôle adresáta 06.08.2024, avšak ona sa od 02. do 12.08.2024 zdržovala v zahraničí a o zásielke súdu nemala vedomosť. Vzhľadom k časovej tiesni sa nemôže k podaniu žalovaného relevantne vyjadriť a navrhla, aby súd predĺžil lehotu na vyjadrenie o minimálne 10 dní. Namietala, že s vyjadrením žalovaného jej neboli doručené prílohy, na ktoré sa podanie žalovaného odvoláva, a to splnomocnenie pre advokátku, kúpnopredajné zmluvy na nehnuteľnosti a ďalšie úradné listiny, na ktoré sa žalovaný odvoláva. K samotnému vyjadreniu žalovaného uviedla, že ide o len o skrumáž, zhluk fabulácií, všeobecných slov, pasívnych slovných fráz prekrútených v rôznych formách, aby to akoby napĺňalo formálne znaky, no nič, čo by zakladalo vecnú rovinu. Advokátka žalovaného bola nútená vymyslieť skutkovú vetu tak, aby zodpovedala určitej právnej kvalifikácii a domnienkam žalovaného. Právna kvalifikácia a rozpor skutku, ktorá bola použitá v písomnom vyjadrení žalovaného a návrh uznesenia nevyplývala vo všetkých svojich znakoch z vykonaného dokazovania iba z resentimentu, nehovoriac o výške nároku pri vysporiadaní BSM.

10. Žalobkyňa dňa 23.08.2024 doručila odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že stanovisko žalovaného predstavuje len zavádzajúce a účelové tvrdenie s cieľom vytvoriť dôvody na potvrdenie uznesenia bez príčinnosti iných a časových okolností. Písomná argumentácia žalovaného je vadná, neurčitá, všeobecná, bez skutkových súvislostí, bez procesného vysporiadania, absentujú obligatórne pojmové znaky, nereflektuje na procesne relevantne preukázaný skutkový stav. Ide len o domnienky, ktoré nemajú oporu v produkovaných dôkazoch. Fabulované je aj tvrdenie o možnostiach a pasivite žalobcu, takýto záver nevyplýva zo žiadnych produkovaných dôkazov. Žalovaný nepoprel, nespochybnil a nenamietal mnohé dôkazy a listinné procesné dôkazy protistrany, žalobcu,

s tým, že skutkové tvrdenia, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za nesporné a procesne preukázané. Žalovaný označuje návrh žalobkyne za neurčitý, ale k tomuto nepredložil žiaden dôkaz, hoci je to jeho procesná povinnosť. Poukázala na svoje skutkové tvrdenia, uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je pravdou, že by žalovaného k dnešnému dňu nevyzvala k vysporiadaniu BSM, opakovane sa pokúsila o dohodu o mimosúdnom riešení sporu. Napriek vynaloženému úsiliu zostali jej pokusy bez odozvy. Je klamlivé tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa užíva nimi nadobudnutý hnuteľný majetok a osobné veci a nikto ju neobmedzuje v užívaní. Ide o tvrdenie bez akéhokoľvek dôkazu a podporného prostriedku a účelové zavádzanie súdu. Bývalý manžel jej vzal kľúče od nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v A. - B., ulica I. a nedovolil jej tam ísť a vziať si jej osobné veci, potreby rodiny a domácnosti, pracovné pomôcky a učebnice, listiny, úradné a iné dokumenty, citové veci, bežné osobné veci, zdravotné veci - pomôcky hygienické potreby. K uvedenému navrhla výsluch nestranných svedkov. Bývalým manželom, žalovaným, jej bola upretá odňatá reálna zákonná možnosť k objasneniu a k vyjadreniu všetkých rozhodujúcich skutočností. Žalovaný nepreukázal ani svoje tvrdenie, že žalobkyňa neplatí náklady spojené s užívaním spoločnej domácnosti. Žalovaný sa nevysporiadal s čestným prehlásením H. J. zo dňa 07.05.2024, o poskytnutí finančného daru dcére, žalobkyni, na kúpu bytu č. XX, zapísaného na LV č. XXXX ani s čestným prehlásením H. J. o poskytnutí finančného daru dcére, žalobkyni, na prestavbu kúpeľne a doplnky interiéru. Investície vo výške 35 000 eur sú jej výhradné investície, prostriedky a dary, ktoré spláca výlučne ona. Stanovisko žalovaného je hra slov, podprahových právnych termínov, vytrhávanie imaginárnej reality z kontextu. Žalovaný bezdôvodne a úmyselne zadržiava jej osobné veci, právne a úradné listiny, pracovné pomôcky a potreby, dokumentáciu nevyhnutnú pre výkon jej povolania ako aj hmotné veci, ku ktorým má citový vzťah a sú spomienkou na jej blízkych. Veci sú prechovávané v nehnuteľnosti, od ktorej nemá kľúče, na ulici Horská. Poukázala na to, že píše laicky, bez konzultácie s právnym zástupcom. Zdôraznila, že výzva súdu k vyjadreniu obsahovala len písomné vyjadrenie žalovaného, ale žiadne prezentované ucelené procesné dôkazy - prílohy a uvádzané podporné listinné dôkazy prezentované žalovaným vo vyjadrení, napríklad splnomocnenie na zastupovanie, kúpno- predajné zmluvy na nehnuteľnosti, úradné listiny, na ktoré sa žalovaný písomne odvoláva a podobne. Výpočet nepredložených nedoručených dôkazov žalovaným je len demonštratívny. Z tohto dôvodu žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie v plnom rozsahu a prizná jej nárok na náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa .

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, teda odvolacie dôvody podľa , , a .

14. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade – na základe odvolacej námietky žalobkyne i z úradnej povinnosti-, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha uloženia zákazu žalovanému založiť nehnuteľnosti záložným právom, zaťažiť vecným bremenom, ťarchou, predať, darovať, prenajať alebo inak právne zaťažiť bez súhlasu a vedomia žalobkyne, zbavovať sa, prevádzať alebo akýmkoľvek iným spôsobom zasahovať do oprávnených záujmov žalobkyne alebo spôsobovať dôsledky na jej osobných právach a záujmoch, ktoré navrhované neodkladné opatrenie súvisí s vyporiadaním BSM strán sporu. Ďalej sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vydať a odovzdať osobné veci, dary a predmety, právne a úradné listiny a pracovné a osobné pomôcky žalobkyne.

20. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že medzi sporovými stranami existuje právny vzťah, a to doposiaľ nevyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov, strán sporu.

22. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému nakladať so žalobkyňou špecifikovanými nehnuteľnosťami, žalobkyňa založila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na existencii obavy, že prípadným nakladaním s nehnuteľnosťami zo strany žalovaného, sa zhorší jej právne postavenie pri vyporiadaní BSM strán sporu.

23. Takéto neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. 24. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil s úvahami súdu prvej inštancie, že neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nie je možné nariadiť z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila existenciu BSM k týmto nehnuteľnostiam. Z listín, predložených žalobkyňou totiž vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli manželstvo dňa 27.03.2004 a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. zo dňa 11.01.2024. Z výpisu z listov vlastníctva vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. XX, vo vchode XX na X. poschodí a podielu 7978/356398 priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaného na LV č. XXXX, okres A., obec A., k.ú. A. a bytu č. XX, vo vchode XX na X. poschodí a podielu 59/3219 priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zapísaného na LV č. XXXX, okres A., obec A., k.ú. A.. Prvý byt nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy zapísanej v katastri ako titul nadobudnutia pod č. V 1277/08 - 966/08 a druhý byt nadobudol na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zapísanej v katastri ako titul nadobudnutia V 882/11 - 1107/11. Oba byty boli teda nadobudnuté za trvania manželstva žalovaného so žalobkyňou. Odvolací súd pripomína, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva ( ), pričom dôkazné bremeno zaťažuje manžela, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do BSM nepatrí, teda v tomto prípade žalovaného, nie žalobkyňu. Naviac, zistenie, či nehnuteľnosti do BSM strán sporu patria alebo nie, by si pri spornosti tvrdení strán v tomto smere vyžadovalo vykonanie riadneho dokazovania, nepochybne presahujúceho rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Odvolací súd však po preskúmaní veci zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je v tejto časti potrebné potvrdiť z iných dôvodov.

26. Odvolací súd totiž má za to, že i keď žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami, v konaní neosvedčila úmysel žalovaného akýmkoľvek spôsobom s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, a teda neosvedčila existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery strán, resp. obavu, že by prípadná exekúcia, bola ohrozená. Neodkladné opatrenie síce nie je konečným rozhodnutím, čo však neznamená, že by ho bolo možné nariadiť len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii potreby bezodkladne upraviť pomery strán, resp. obavy, že by prípadná exekúcia bola ohrozená.

27. Keďže odvolací súd zistil, že na nariadenie neodkladného opatrenia čo do časti uloženia zákazu žalovanému založiť nehnuteľnosti záložným právom, zaťažiť vecným bremenom, ťarchou, predať, darovať, prenajať alebo inak právne zaťažiť bez súhlasu a vedomia žalobkyne, zbavovať sa, prevádzať alebo akýmkoľvek iným spôsobom zasahovať do oprávnených záujmov žalobkyne alebo spôsobovať dôsledky na jej osobných právach a záujmoch neboli splnené zákonné podmienky podľa , pretože žalobkyňa v konaní neosvedčila existenciu potreby upraviť dočasne pomery medzi stranami, resp. obavu z ohrozenia exekúcie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil podľa .

28. Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, ktorou bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia čo do uloženia povinnosti žalovanému vydať a odovzdať osobné veci, dary a predmety, právne a úradné listiny a pracovné a osobné pomôcky žalobkyne, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v tejto časti je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonateľný, pretože z návrhu žalobkyne nevyplýva, vydania presne ktorých vecí sa žalobkyňa domáha. Z tohto dôvodu návrh žalobkyne i v tejto časti zamietol.

29. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

31. Podľa , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

32. Podľa , ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

33. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

34. Odvolací súd konštatuje, že právna teória (Števček, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110 - 1111) diferencuje medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej (vtedy prichádza do úvahy aplikácia , teda výzva na doplnenie alebo opravu podania) a ktoré nie je podaním vo veci samej (vtedy sa aplikuje a vady podania sa neodstraňujú). Podľa je pritom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaním vo veci samej vtedy, ak to vyplýva z povahy veci. Z povahy veci vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia sa tak stáva vecou samou.

35. V danom prípade je zjavné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o vydanie vecí má povahu veci samej, čo vyplýva zo samotnej formulácie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

36. Je pravdou, že vzhľadom na charakter navrhovaného neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli veci, ktorých vydania sa žalobkyňa od žalovaného domáha, dostatočne identifikované. Podľa odbornej teórie „ Hnuteľná vec by mala byť identifikovaná svojimi základnými vlastnosťami, a to najmä za predpokladu, že hrozí jej zámena s inou vecou. Identifikátorom bude predovšetkým označenie veci, uvedenie jej farby, roku výroby, prípadne určitých osobitých (špecifických) vlastností (LÖWY, Alexandra. [Vlastnícke žaloby]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 891, marg. č. 6.)

37. Ak ale mal súd prvej inštancie za to, že z návrhu žalobkyne nevyplýva, vydania presne ktorých vecí sa žalobkyňa domáha, mal procesne postupovať podľa a vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád návrhu. Pokiaľ tak neurobil, porušil tým právo žalobkyne na spravodlivý proces.

38. Napriek uvedenému záveru však odvolací súd musel prihliadnuť na fakt, že žalobkyňa nedoplnila opis vydania akých vecí sa v konaní domáha ani v odvolacom konaní a naviac, v odvolaní sama uvádza, že nie je možné presne špecifikovať veci, ktorých sa súdnou cestou domáha (str. 4 odvolania).

39. Pretože z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne v tejto časti nie je zrejmé, vydania akých konkrétnych vecí sa od žalovaného domáha, teda ide o podanie v tejto časti neúplné, s prihliadnutím na to, že žalobkyňa v odvolaní sama uvádza, že veci nie je možné špecifikovať, a zároveň pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, ktorou bol zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia čo do uloženia povinnosti žalovanému vydať a odovzdať osobné veci, dary a predmety, právne a úradné listiny a pracovné a osobné pomôcky žalobkyne zmenil podľa tak, že podanie žalobkyne v tejto časti odmietol podľa .

40. Odvolací súd má za to, že správny a zákonný bol i výrok II. súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania úspešnému žalovanému s poukazom na to, že žalovanému žiadne trovy prvoinštančného konania preukázateľne nevznikli.

41. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

42. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní žalovanému voči neúspešnej žalobkyni.

45. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).