Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/33/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 13. júna 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal odvolanie obžalovaného Z. H. a matky obžalovaného M. H. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo 17.1.2019 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Z. H. z a m i e t a, ako nedôvodné.

Podľa odvolanie matky obžalovaného M. H. z a m i e t a, ako podané oneskorene.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Z. H. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a 6 mesiacov. Súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a jeho matka M. H.. Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne. V odvolaní uviedol, že v deň hlavného pojednávania bola v čase od 8.25 hod. do 8.59 hod. v pojednávacej miestnosti prítomná prokurátorka so sudkyňou, a to bez prítomnosti obžalovaného a jeho obhajkyne. Takýmto postupom bola porušená zásada rovnosti strán v konaní pred súdom, nakoľko obžalovaný a jeho obhajkyňa nemajú vedomosť o tom, čo bolo v pojednávacej miestnosti pred hlavným pojednávaním riešené. Vzhľadom na stav obžalovaného v čase spáchania skutku, keďže si nič nepamätá, absentuje úmysel spáchať trestný čin. Podľa jeho názoru nebola naplnená subjektívna stránka tohto trestného činu. Skutok mal byť kvalifikovaný ako trestný čin opilstva v zmysle § 363 Tr. zák. Ďalej namietal, že nebolo doplnené dokazovanie ohľadom jeho ovplyvnenia alkoholom. Domáhal sa doplnenia dokazovania, a to vypracovaním znaleckého posudku za účelom posúdenia jeho príčetnosti, resp. nepríčetnosti v čase spáchania trestného činu. Tento dôkaz nebol v prípravnom konaní zabezpečený a taktiež prvostupňový súd ho odmietol. Poukázal, že má podozrenie, že v hostinci, kde požíval alkoholické nápoje podávajú návštevníkom „pančovaný“ alkohol, ktorý v danom prípade mohol byť príčinou jeho stavu. Namietal ďalej zákonnosť výsluchu svedkov P. J. a Mgr. X. S. v prípravnom konaní, pričom na nedostatky pri výsluchu svedkyne Mgr. X. S. obhajkyňa poukázala aj na hlavnom pojednávaní a spôsob výsluchu namietala aj v prípravnom konaní. Priebeh výsluchu svedkov preto považuje za porušenie základných zásad trestného konania. Má pochybnosti o tom, či vo veci rozhodovala zákonná sudkyňa, nakoľko obžaloba a výzva jej bola doručená s uvedením sudkyne Mgr. Vandy Mikulášovej a následne vo veci konala iná sudkyňa. Ďalej poukázal na skutočnosť, že prokurátor bez meškania neupovedomil obžalovaného a jeho obhajcu o podaní obžaloby. Pokiaľ ide o výrok o treste aj tento nepovažuje za správny, nakoľko trest považuje za neprimerane prísny. Poukázal na skutočnosť, že je čiastočným invalidným dôchodcom, žije v spoločnej domácnosti so svojimi starými rodičmi a starším bratom, ktorý je po vážnej autonehode a je úplne odkázaný na starostlivosť rodičov a obžalovaného. Obžalovaný je živiteľom rodiny, pričom v súčasnosti je zamestnaný ako traktorista na roľníckom družstve. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bude zo zamestnania prepustený a rodina príde o základný príjem. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to za účelom doplnenia dokazovania vo vzťahu k skúmaniu jeho duševného stavu.

Z obsahu odvolania M. H. - matky obžalovaného vyplýva, že táto namieta neprimeraný výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Domáha sa zníženia trestu zákazu činnosti na 20 mesiacov. Poukázala na skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný ako traktorista.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie matky obžalovaného M. H. krajský súd zistil, že toto bolo podané po zákonom stanovenej lehote.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení , ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd vykonal nie celkom v dostatočnom rozsahu dokazovanie, ktoré však doplnil na verejnom zasadnutí sám krajský súd. Pokiaľ ide o dôkazy vykonané prvostupňovým súdom tieto prvostupňový súd vyhodnotil v súlade so zákonom a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného. V súvislosti s rozsahom dokazovania krajský súd poznamenáva, že v tomto smere dokazovanie doplnil na verejnom zasadnutí, a to prečítaním listinných dôkazov - zápisnice o vypočutí obžalovaného v postavení podozrivého, zápisnice z verejného zasadnutia Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo 17.1.2019 a prečítaním časti výpovede obžalovaného z prípravného konania.

Obžalovaný vo výpovedi z prípravného konania vypovedal, že pred skutkom vypil asi 6 poldeci vodky a vodku zapil čapovaným 10 stupňovým pivom. Alkohol prestal piť asi pol hodinu predtým, ako bol zastavený hliadkou polície a podrobený dychovej skúške. Obžalovaný po zadržaní ako podozrivý uviedol, že po tom, čo požíval alkoholické nápoje a kamarát mu oznámil, že po neho nepríde a domov má ísť sám, išiel pre svoje motorové vozidlo, s ktorým išiel po ceste z H. E. do miesta jeho trvalého bydliska. Na vozidle išiel pomaly a nikoho nijako neohrozil ani neobmedzil počas jazdy. Na konci obce Y. bol na vozidle zastavený dopravnou hliadkou, kde po zastavení bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, ktorá bola pozitívna. Z prečítanej zápisnice o verejnom zasadnutí Okresného súdu Námestovo vo veci vyplýva, že pred hlavným pojednávaním v trestnej veci obžalovaného bolo vykonané verejné zasadnutie v inej trestnej veci v čase od 8.30 hod. do 8.58 hod.

S prihliadnutím aj na dôkazy, ktoré vykonal na verejnom zasadnutí krajský súd, možno podľa názoru krajského súdu bezpečne konštatovať, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a taktiež prečo nevykonal ďalšie dôkazy a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné a zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za dostatočne preukázanú. S odvolacími námietkami obžalovaného sa v tomto smere preto nestotožňuje.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že pred hlavným pojednávaním sa v pojednávacej miestnosti nachádzala sudkyňa a prokurátorka bez prítomnosti obžalovaného a jeho obhajkyne, krajský súd poznamenáva, že objektívne bolo preukázané, že sudkyňa a prokurátorka sa zúčastnili na verejnom zasadnutí vykonávanom v inej trestnej veci v čase od 8.30 hod. do 8.58 hod. Následne o 09.00 hod. začalo hlavné pojednávanie v trestnej veci obžalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že prokurátorka a sudkyňa sa v pojednávacej miestnosti pred hlavným pojednávaním bezdôvodne bez prítomnosti obžalovaného a jeho obhajkyne nezdržiavali.

Neobstojí ani odvolacia námietka obžalovaného, že skutok mal byť kvalifikovaný ako trestný čin opilstva v zmysle § 363 Tr. zák., nakoľko zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, že by sa obžalovaný požívaním alkoholických nápojov priviedol do stavu nepríčetnosti. Naopak z výpovede obžalovaného bezprostredne po spáchaní skutku jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplýva, že presne uviedol, kde a aký alkohol požíval a následne akým spôsobom a kde viedol potom svoje motorové vozidlo až do okamihu, keď bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Neskoršie konštatovanie obžalovaného o strate pamäte aj podľa názoru krajského súdu možno vyhodnotiť len ako jeho účelovú obhajobu s cieľom zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Nielen zo samotného vyjadrenia obžalovaného po zadržaní, ale ani z ďalších zabezpečených dôkazov nevyplýva, že by u obžalovaného došlo k strate pamäti tak, ako to on uvádzal. Z tohto dôvodu nepovažoval krajský súd za opodstatnené ani doplniť dokazovanie v tomto smere za účelom posúdenia príčetnosti obžalovaného. Postup prvostupňového súdu, keď odmietol doplniť dokazovanie znalcom psychiatrom za účelom posúdenia príčetnosti obžalovaného považuje krajský súd za správny. Čiastočne sa krajský súd stotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného, že výsluch svedka Mgr. X. S. nebol vykonaný zákonným spôsobom. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne v prípravnom konaní 22.10.2018 vyplýva, že advokátska koncipientka vzniesla po výsluchu námietky k priebehu vykonania výsluchu svedkyne, ktoré poverený príslušník PZ vykonávajúci výsluch neakceptoval. Naopak pokiaľ ide o výsluch svedka P. J. v prípravnom konaní zo zápisnice o výsluchu tohto svedka nevyplýva, že by advokátska koncipientka vznášala voči spôsobu vedenia výsluchu akékoľvek námietky. Hoci obhajoba namietala na hlavnom pojednávaní zákonnosť postupu pri vykonávaní výsluchov týchto svedkov v prípravnom konaní zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že tak obhajkyňa, ako aj obžalovaný súhlasili s prečítaním týchto svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní. Za takýchto okolností, keďže nemožno objektívne posúdiť, či námietky obžalovaného vo vzťahu k výsluchu svedka P. J. v prípravnom konaní sú opodstatnené, považoval krajský súd vykonanie tohto výsluchu za vykonané v súlade so zákonom, keďže tento výsluch nebol v prípravnom konaní prítomnou advokátskou koncipientkou žiadnym spôsobom namietaný. Pokiaľ ide o svedkyňu Mgr. X. S. vzhľadom na námietky vznesené pri jej výsluchu v prípravnom konaní advokátskou koncipientkou a následne aj na hlavnom pojednávaní po prečítaní tejto výpovede, dospel krajský súd k záveru, že existujú opodstatnené pochybnosti o zákonnosti postupu pri vypočutí tejto svedkyne v prípravnom konaní a z tohto dôvodu na tento dôkaz neprihliadal. Na druhej strane nepovažoval krajský súd za potrebné dopĺňať dokazovanie opätovným vypočutím tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní, keďže aj bez tohto dôkazu možno bezpečne dospieť k záveru o vine obžalovaného.

Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou obžalovaného ohľadom pochybností, či vo veci konala zákonná sudkyňa. Zo spisu nepochybne vyplýva, že zákonnou sudkyňou v predmetnej veci je samosudkyňa Mgr. Daniela Pilarčíková, ktorej bola vec pridelená na rozhodnutie. Pokiaľ je vo výzve doručenej obžalovanému uvedená sudkyňa Mgr. Vanda Mikulášová, je zrejmé, že ide o všeobecné tlačivo s poučením obžalovaného po doručení obžaloby, na ktorom je nesprávne uvedené meno inej sudkyne. Všetky úkony v predmetnej veci však vykonávala zákonná sudkyňa Mgr. Daniela Pilarčíková.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj námietku obžalovaného, že o podaní obžaloby nebol zo strany prokurátora bez meškania upovedomený obžalovaný a jeho obhajca, nakoľko prípadné pochybenie v tomto smere nemožno považovať za tak závažné porušenie práva obžalovaného na obhajobu, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou obžalovaného vo vzťahu k výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je aj vo vzťahu k tomuto výroku podrobné, zrozumiteľné a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje. Krajský súd len dopĺňa, že zo spisu vyplýva, že obžalovanému bol ako vodičovi v minulosti trikrát uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v súvislosti so spáchaním priestupku na úseku dopravy. Jedenkrát mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá za priestupok v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Dvakrát bol v minulosti obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pre trestné činy z toho jedenkrát, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Od roku 2009 ide teda o tretí postih obžalovaného v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Možno teda konštatovať, že obžalovaný je nedisciplinovaný a nezodpovedný vodič, keď ani napriek predchádzajúcim postihom pre priestupky, resp. trestné činy spáchané na úseku dopravy, a to aj pod vplyvom alkoholu, opäť viedol motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov. Ani predchádzajúce postihy, a to aj vo forme opakovaných zákazov činnosti viesť motorové vozidlá ho neprimäli k polepšeniu a vedeniu riadneho spôsobu života, nakoľko opäť viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Možno teda konštatovať, že svojim bezohľadným opakovaným konaním spočívajúcim vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu ohrozuje nielen zdravie, ale aj životy ostatných účastníkov cestnej premávky. Je nesporné, že ani predchádzajúce opakované zákazy činnosti viesť motorové vozidlá nemali na neho dostatočný výchovný vplyv a požadovaný účinok. Je preto úplne v súlade so zákonom a najmä opodstatnený postup, keď mu okresný súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov a 8 mesiacov, pričom je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, ktorá je v rozpätí od 1 do 10 rokov. Za takýchto okolností preto nepovažuje krajský súd odvolacie námietky obžalovaného spočívajúce v tom, že je živiteľom rodiny a zamestnaný ako traktorista za opodstatnené. Pokiaľ obžalovaný príde o zamestnanie je to len výlučne v dôsledku jeho protiprávneho konania.

Za zákonný považuje krajský súd aj výrok o treste odňatia slobody.

Pokiaľ ide o odvolanie matky obžalovaného M. H. krajský súd poznamenáva, že lehota na podanie odvolania jej uplynula ako u obžalovaného dňa 1.2.2019. M. H. podala odvolanie až dňa 12.3.2019, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Keďže matka obžalovaného M. H. zjavne podala odvolanie po zákonom stanovenej lehote, krajský súd na základe tohto odvolania neprihliadal na dôvody v ňom uvádzané, ale odvolanie bez ďalšieho ako podané oneskorene zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.