Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_25Csp-75-2019.pdf
PDF · 86.94 KB
Case nature
Subarea
25Csp/75/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Y. Č., A.. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX W.Č., práv. zast.: STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, 2/ JK Management, s.r.o., IČO: 44 240 368, Hodžova 8, 010 01 Žilina, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému 1/ náhradu trov konania o nariadene neodkladného opatrenia nepriznáva.
III. Žalovanému 2/ náhradu trov konania o nariadene neodkladného opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.06.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ - 2/ nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by určil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015.
2. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo dňa 27.04.2015 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 1110 Eur. Žalobca musel so žalovaným 1/ uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené žalovaným 1/ na príslušnom formulári a túto dohodu žalobca nemohol odmietnuť. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 nemá k dispozícii. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka Komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Uvedený zabezpečovací inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému 1/ siahnuť na majetkové práva žalobcu ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu, pričom je povinný sa takémuto konaniu žalovaného 1/ podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného 1/ a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú, a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ doručil zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému 2/ žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy o úvere, pričom žalovaný 2/ ako zamestnávateľ žalobcu musí predmetnú dohodu akceptovať a zrážky z jej mzdy vykonávať. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný 1/ dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako vyplýva z formulárovej zmluvy umožňuje žalovanému 1/ domôcť sa aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Príjem z pracovného pomeru je totiž základným prostriedkom pre uspokojovanie základných potrieb zamestnanca. Žalobca však nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby tento proces zastavil, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Týmto procesom žalobcovi vzniká priamo majetková ujma, t.j. jeho príjem je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy, pričom žalovaný 1/ nemá na toto plnenie nárok, nakoľko úverová zmluva, ktorú predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať, je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Bezprostredne hroziaca ujma žalobcovi taktiež vzniká tým, že predmetné zrážky sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné. Ukončiť zrážky zo mzdy bez súhlasu žalovaného 1/ nemôže ani jeho zamestnávateľ - žalovaný 2/, a to ani vtedy, ak má vedomosť, že sa vykonávajú na základe plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenie súdu prvej inštancie.
10. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
11. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a pripojenými listinnými dôkazmi: Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2018, potvrdenie o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.06.2019.
12. Súd mal osvedčené, že žalobca so žalovaným 1/ uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.04.2015 za účelom zabezpečenia úveru poskytnutého na základe zmluvy revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ žalobcu (žalovaný 2/) ako dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného 1/ mesačné zrážky z jeho mzdy vždy vo výške 64,54 Eur mesačne. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 27.09.2018 mal súd osvedčené, že žalovaný 1/ doručil žalovanému 2/ žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Z potvrdenia o zrážkach zo mzdy žalovaného 2/ mal súd osvedčené, že žalovaný 2/ vykonáva zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/. Ďalšie žalobcom tvrdené skutočnosti osvedčené neboli.
13. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že mu každomesačne vzniká škoda výkonom zrážok z jeho mzdy, čím je zmenšovaný jej majetok, avšak túto významnú skutočnosť žiadnym spôsobom neosvedčil (najmä nepredložil výplatné pásky vydané jeho zamestnávateľom, z ktorých by tvrdený záver o zrážkach zo mzdy mal podklad). Žalobca neuviedol ani to, či niekedy plnil povinnosti dlžníka z uzavretých zmlúv alebo zamýšľal si ich neplniť v dôsledku tvrdenej neprijateľnej podmienky v zmluve/ zmluvách a ak áno, v akom rozsahu. Hroziaca ujma má spočívať v tom, že predmetné zrážky sa vykonávajú na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatné, čo však samo o sebe a bez osvedčenia vyššie uvedeného nepredstavuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tento záver súd vyvodil s ohľadom na skutočnosť, že ak súd nemá osvedčený nárok, nemožno posúdiť ani naliehavosť bezprostrednej úpravy pomerov strán sporu a bezprostredne hroziacu ujmu.
14. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenia. Zo žalobcom uvádzaných tvrdení a ponúknutých dôkazných prostriedkov, ktorými súd zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je zrejmé, že návrhu žalobcu nebolo možné vyhovieť, pretože neosvedčil nárok, ktorému sa má v súvislosti s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv poskytnúť ochrana a rovnako neosvedčil, že mu hrozí akákoľvek bezprostredná ujma v súvislosti s uspokojením pohľadávky žalovaným 2/ prostredníctvom zrážok zo mzdy. Absencia listinných dôkazov a neuvedenie iných, pre prípad relevantných okolností vyústili do záveru, že žalobca nesplnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nesplnil povinnosť tvrdenia a povinnosť tieto tvrdenia osvedčiť.
15. Ustanovenia § 324 a nasl. CSP síce umožňujú nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami, avšak v prípade, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Zároveň je potrebné uviesť, že v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemôže prejudiciálne skúmať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy, prípadne skúmať, či poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovanou trvalou úpravou pomerov medzi stranami by sa skúmanie uvedených skutočností v rámci konania vo veci samej obišlo. Súd sa zároveň nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy. V prípade, ak má žalobca za to, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, alebo obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a žalovanému 1/ bola uhradená suma nad výšku poskytnutého úveru, môže sa žalobou na súde domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a zároveň v rámci tohto konania nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému 1/ zakázalo uplatňovať dohodu o zrážkach zo mzdy, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
16. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalovaný 1/ bol úspešný, keďže súd návrh voči nemu zamietol, mal by preto voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaný 1/ však nemá doposiaľ vedomosť o tomto konaní a ani sa mu nebude v zmysle § 331 CSP toto uznesenie doručovať, preto mu súd žiadne trovy nepriznal.
18. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. Žalovaný 2/ bol úspešný, keďže súd návrh voči nemu zamietol, mal by preto voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaný 2/ však nemá doposiaľ vedomosť o tomto konaní a ani sa mu nebude v zmysle § 331 CSP toto uznesenie doručovať, preto mu súd žiadne trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.