Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cb-25-2019.pdf
PDF · 109.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21Cb/25/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: Universal spa, s.r.o., IČO 45 579 822, so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, zast. JUDr. Petrom Kubinom, advokátom so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade M.. C. M. Q., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, K., občan A.K.A. C., v 2. rade NNS, s.r.o., IČO 36 253 880, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, v 3. rade Danube MG, s.r.o., IČO 36 356 981, so sídlom Peterská 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným do elektronickej schránky dňa 15.05.2019 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť notárskej zápisnice N 455/2016, NZ 8122/2016, spísanej dňa 08.03.2016 notárom U. Ď. so sídlom Z. K., P. X, sa odkladá, a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Ako eventuálny petit pre prípad, že súd nevyhovie predošlému návrhu, žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odloží až do rozhodnutia vo veci samej splatnosť pohľadávky žalovaného v 1. rade proti žalobkyni na zaplatenie 700 000,- eur s príslušenstvom na podklade notárskej zápisnice N 445/2016, NZ 8122/2016, spísanej dňa 08.03.2016 notárom U. Ď. so sídlom, P. X, K..
2. Žalobou vo veci samej, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cb/140/2018, sa žalobkyňa domáhala, aby súd (okrem iného) určil, že žalovaná v 2. rade nemá voči žalobkyni peňažné právo na zaplatenie akejkoľvek sumy podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2015 , ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade (v žalobe ako petit č. 3) Uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávky mala žalovaná v 2. rade nadobudnúť voči žalobkyni peňažnú pohľadávku na zaplatenie sumy 700 000,- eur s príslušenstvom. Táto pohľadávka mala vzniknúť na základe Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov, ktorú podpísal len žalovaný v 1. rade, a to vo svojom vlastnom mene, v mene žalobkyne a v mene svojej spoločnosti Danube MG, s.r.o., (žalovaná v 3. rade). V konaní vo veci samej žalobkyňa tvrdí a listinnými dôkazmi preukazuje, že Dohoda o urovnaní vzájomných vzťahov je neplatná. Neplatnosť dohody o urovnaní vzájomných vzťahov má potom za následok neplatnosť (ne-existenciu) pohľadávky na zaplatenie 2 300 000,- eur, z ktorej časť vo výške 700 000,- eur mala byť postúpená na žalovanú v 2. rade. Ešte pred podaním žaloby sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia proti žalo- vanej v 2. rade, pričom súd návrhu žalobkyne vyhovel v celom rozsahu a nariadil neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 08.08.2018. Na odvolanie žalovanej v 2. rade Krajský súd v Trnave v časti zmenil uznesenie Okresného súdu Piešťany a vo zvyšku potvrdil. Týmto neodkladným opatrením bola žalovanej v 2. rade uložená povinnosť: a/ zdržať sa výkonu záložného práva k pozemkom v k. ú. M. G. Z. zapísaným na LV č. XXXX a b/ zdržať sa nakladania a zaťažovania pohľadávky (vo výške 700 000,- eur) proti žalobkyni, ktorú nadobudla postúpením, a ktorá pôvodne vznikla na základe osobitnej dohody a na ňu nadväzujúcej Dohody o urovnaní zo dňa 24.05.2012.
3. Podľa žalobkyne tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd v tomto prípade dospeli k záveru, že nárok žalobkyne proti žalovanej v 2. rade je osvedčený, a to nielen nárok na určenie neexistencie záložného práva, ale aj nárok na určenie neexistencie zabezpečovanej pohľadávky. Neexistencia záložného práva je totiž vyvodzovaná z neexistencie zabezpečenej pohľadávky a z neplatnosti Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov. Žalobkyňa zdôraznila, že až po nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 08.08.2018 v spojení s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29.01.2019 vyšlo najavo, že žalovaná v 2. rade disponuje proti žalobkyni notárskou zápisnicu, ktorá je zároveň exekučným titulom. Ide o notársku zápisnicu N445/2016, NZ 8122/2016, ktorú spísal dňa 08.03.2016 notár U. Ď. so sídlom v K., a ktorá obsahuje záväzok žalobkyne voči žalovanej v 2. rade na zaplatenie 700 000,- eur, ktorý pôvodne vznikol z Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov. To znamená, že Notárska zápisnica NNS je exekučným titulom a vymáhanie práve toho dlhu, ktorý zabezpečuje záložné právo k nehnuteľnostiam žalobkyne v prospech žalovanej v 2. rade, v súvislosti s ktorým bolo nariadené prvé neodkladné opatrenie.
4. Žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že táto vyplýva zo skutočnosti, že sa proti žalobkyni vedie exekúcia na vymoženie sporného dlhu 700 000,- eur s príslušenstvom. Exekúciu vedie súdny exekútor B.. K. O., pod sp. zn. 133EX/87/2019 na podklade Notárskej zápisnice NNS. Žalobkyňa zdôraznila, že v predmetnej exekúcii už exekútor zablokoval účet v banke. Poukázala tiež, že v označenej exekúcii podala návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom Okresný súd Banská Bystrica dosiaľ nerozhodol. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie však neznamená, že sa uvoľnia účty žalobkyne, alebo že prestanú pôsobiť obmedzujúce účinky exekúcie na činnosť žalobkyne. Poukázala tiež, že zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej aj "EP") neukladá súdu žiadnu lehotu, v ktorej by mal o takomto návrhu rozhodnúť, preto až do rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie je žalobkyňa obmedzovaná neoprávnenou exekúciou iniciovanou žalovanou v 2. rade. Z uvedeného žalobkyňa vyvodila danosť potreby dočasnej úpra-vy pomerov žalobkyne a žalovanej v 2. rade. žalobkyňa poukázala aj na variantu, že ak sa exekučný súd nestotožní s jej návrhom na zastavenie exekúcie, vznikne tým riziko nenávratnej straty na majetku žalobkyne. Ak by naopak exekučný súd po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie, zmenia sa tým pomery do takej miery, že neodkladné opatrenie by mohlo byť zrušené pre odpadnutie jeho dôvodov. Naliehavosť situácie žalobkyne nie je oslabená tým, že podala návrh na zastavenie exekúcie. Žalobkyňa nemôže byť nútená čakať s týmto návrhom až na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení alebo nezastavení exekúcie. Inak by bola vystavená ešte bezprostrednejšiemu riziku straty majetku, lebo ak by nedošlo k zastaveniu exekúcie, súdny exekútor stiahne prostriedky z účtu v banke ihneď a nebude čakať na to, kým civilný súd rozhodne o ďalšom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. K potrebe odkladu vykonateľnosti notárskej zápisnice a odkladu splatnosti dlhu žalobkyňa uviedla, že sa domáha z tohto dôvodu, lebo takýto odklad je jediným prostriedkom predbežnej ochrany majetku žalobkyne pred exekúciou. Poukázala, že síce prvé neodkladné opatrenie zakázalo žalovanej v 2. rade vykonať záložné právo a disponovať so spornou pohľadávkou, ale nezakázalo mu vymáhať spornú pohľadávku. V čase podania návrhu na nariadenie prvého neodkladného opatrenia žalobkyňa s ohľadom na jej dostupné informácie predpokladala, že ak by žalovaná v 2. rade vymáhala svoju pohľadávku na zaplatenie 700 000,- eur, urobila by tak najskôr v civilnom sporovom konaní. V takom konaní by sa mohla žalobkyňa riadne brániť a namietať neplatnosť Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov a Zmluvy o postúpení pohľadávky. Prvé neodkladné opatrenie nebráni žalovanej v 2. rade, aby svoju pohľadávku vymáhala v exekúcii. Zjavne len z dôvodu prvého neodkladného opatrenia žalovaná v 2. rade podala návrh na vykonanie exekúcie, keďže spornú pohľadávku si nemohla uspokojiť priamo výkon záložného práva. O existencii Notárskej zápisnice NNS však žalobkyňa nevedela až do začatie exekúcie. Preto nežiadala pôvodne o poskytnutie ochrany pred prípadnou exekúciou. Po tom, ako sa začala exekúcia, už nemožno uložiť žalovanej v 2. rade ani súdnemu exekútorovi zákaz vymáhania spornej pohľadávky v exekúcii prostredníctvom neodkladného opatrenia. Existenciu, či neexistenciu spornej pohľadávky v exekúcii súd nepreskúmaval - súdnemu exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobkyňa ďalej poukázala, že súdna prax aj komentovaná literatúra uznávajú, že povinný v exekúcii, ktorá sa vedie na podklade notárskej zápisnice, sa môže v osobitnom civilnom sporovom konaní domáhať určenia neexistencie vymáhanej pohľadávky. Hmotnoprávny vzťah, ktorá bol základom pre Notársku zápisnicu NNS, je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Podľa žalobkyne, ani samotné rozhodnutie o určení neexistencie vymáhanej pohľadávky v civilnom konaní nepostačuje na okamžitú ochranu povinného pred samotnou exekúciou. Okamžitú ochranu pred exekúciou možno dosiahnuť najskôr cez odklad exekúcie. Poukázala na § 61h ods. 1 písm. h/ EP, podľa ktorého exekútor odloží exekúcie, ak po
začatí exekúcie bolo rozhodnuté o doklade vykonateľnosti exekučného titulu. Preto sa žalobkyňa týmto návrhom domáha odkladu vykonateľnosti Notárskej zápisnice NNS, lebo takéto neodkladné opatrenie by bolo dôvodom na odklad exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. 133EX/87/2019.
6. V ďalšom žalobkyňa zdôvodnila, že odklad vykonateľnosti notárskej zápisnice v tomto konaní je právne možný zdôvodnila tým, že notárska zápisnica podľa § 45 ods. 1 písm. c/ EP je exekučným titulom rovnocenným so súdnym rozhodnutím. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000 Ústavný súd potvrdil, že notárska zápisnica požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Rovnaká súdna ochrana patrí tak oprávnenému, ako aj povinnému. Súdna ochrana pred exekučným súdom nesmie byť kvalitatívne rozdielna len na základe toho, že exekúcia sa vedie na základe notárskej zápisnice. Exekučný súd nepreskúmava hmotnoprávny vzťah medzi povinným a oprávneným bez ohľadu na to, či sa exekúcia uskutočňuje na podklade notárskej zápisnice alebo súdneho rozhodnutia. Exekučný súd preskúmava len to, či je notárska zápisnica vykonateľná. Ak je exekučným titulom súdne rozhodnutie, hmotnoprávne námietky povinného v exekúcii môžu byť predmetom riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku proti súdnemu rozhodnutiu, ktorým sa domáha zrušenia súdneho rozhodnutia. Ak potom dovolací (príp. odvolací) súd po začatí exekúcie zruší súdne rozhodnutie, je to potom dovolací (príp. odvolací) súd po začatí exekúcie zruší súdne rozhodnutie, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b/ EP. Ak je exekučným titulom notárska zápisnica, povinný sa nemôže domáhať neplatnosti alebo zrušenia notárskej zápisnice. Hmotnoprávne námietky povinného v exekúcii môžu byť len predmetom osobitného súdneho konania o určenie neexistencie vymáhaného dlhu povinného. Určovacia žaloba je tak jediným prostriedkom obrany povinného. Aby bola určovacia žaloba účinným prostriedkom nápravy - tak, ako to požaduje článok 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - musí mať súdne rozhodnutie o určovacej žalobe rovnaké právne účinky ako rozhodnutie dovolacieho súdu o zrušení súdneho rozhodnutia. To znamená, že ak súd určí, že vymáhaný dlh neexistuje, musí byť exekúcie neprípustná a musí byť zastavená postupom podľa § 61 ods. 1 písm. d/ EP (sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného poriadku). Notárska zápisnica tým síce nezaniká, ale zaniká vymáhaný dlh, a to do počiatku. Ak je exekučným titulom súdne rozhodnutie, môže povinný požiadať o odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v súdnom konaní (§ 412 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), § 444 CSP, resp. o priznanie odkladného účinku žaloby (§ 237, § 258 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"). Následne sa môže povinný domáhať dočasnej ochrany pred exekúciou cez odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h/ EP (po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu). Ak je exekučným titulom notárska zápisnica, podanie určovacej žaloby nemá odkladný účinok na splatnosť dlhu. V súdnom konaní o určovacej žalobe povinný ani nemôže požiadať o priznanie odkladného účinku žaloby. V exekučnom konaní sa podľa súčasného Exekučného poriadku povinný nemôže domáhať odkladu exekúcie len z dôvodu, že podal žalobu o určenie neexistencie dlhu. Podľa § 56 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017 však dôvodom na odklad exekúcie bola aj skutočnosť, že je možné očakávať zastavenie exekúcie. A teda toto ustanovenie umožňovalo domáhať sa odkladu exekúcie aj v takej situácii, kedy sa povinný domáhal ochrany určovacou žalobou o neexistencii dlhu. V Exekučnom poriadku účinnom do 31.03. 2017 nebol explicitne upravený odklad vykonateľnosti exekučného titulu ako samostatný dôvod odkladu exekúcie. To znamená, že do 31.03.2017 sa mohol povinný domáhať odkladu exekúcie, ak súd rozhodol o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, postupom podľa § 56 ods. 2 EP (je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená). Neexistuje preto žiaden rozumný dôvod, aby odklad exekúcie a zastavenie exekúcie neboli právne možné aj v prípade, že je exekučným titulom notárska zápisnica. Opačný výklad vedie k extrémnej nespravodlivosti a nerovnosti medzi povinnými v exekučnom konaní. Odklad vykonateľnosti notárskej zápisnice a odklad splatnosti dlhu sú dočasnými opatreniami, ktorými sa zabezpečuje predbežná (dočasná) ochrana záujmov povinného až do momentu rozhodnutia súdu o určovacej žalobe (resp. do zastavenia exekúcie). Dočasnej ochrane v sporovom konaní slúži práve neodkladné opatrenie. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, že je obava, že neskoršia exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že ak by bola v tomto konaní úspešná s určovacou žalobou, ale medzitým by stratila svoj nehnuteľný majetok v exekúcii vedenej pod sp. zn. 133EX/859/18, navrátenia tohto majetku sa už nedomôže. Žalobkyňa zdôrazňuje, že má prednostne záujem na zachovaní svojho nehnuteľného majetku, pričom peňažnú náhradu nepovažuje za ekvivalentný prostriedok nápravy protiprávneho sta-vu. Obsah neodkladného opatrenia je v § 325 ods. 2 CSP vymedzený len demonštratívne. To znamená, že sa možno domáhať neodkladného opatrenia aj s iným obsahom než tým, ktorý je vymedzený v § 325 ods. 2 písm. a/ až h/ CSP. Pokiaľ je možné preskúmanie existencie vymáhanej pohľadávky v súdnom konaní, logicky musí byť možné aj
preskúmanie akéhokoľvek prvku/znaku vymáhanej pohľadávky, vrátane jej splatnosti. Splatnosť dlhu sa vo všeobecnosti spája s tým, že exekučný titul sa stane vykonateľný (pozri § 232 ods. 2 CSP vo vzťahu k súdnemu rozhodnutiu). Splatnosť vymáhanej pohľadávky splýva s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pokiaľ je dlh označený v notárskej zápisnici splatný, môže oprávnený pristúpiť k "výkonu" notárskej zápisnice v exekúcii. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/219/2008). Pokiaľ sa dlh podľa notárskej zápisnice ešte nestal splatným a napriek tomu oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie, je to dôvod buď na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b/ EP (sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená) alebo na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d/ EP (sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu). Exekučný súd musí prihliadnuť na námietku o tom, že dlh z notárskej zápisnice sa ešte nestal splatným. Odklad splatnosti dlhu z notárskej zápisnice ako aj odklad vykonateľnosti notárskej zápisnice spôsobujú len dočasnú prekážku vo vymáhaní pohľadávky. Obe smerujú k odkladu exekúcie, ktorej sa žalobkyňa nemôže domáhať v exekučnom konaní bez toho, aby o tom najskôr rozhodol súd v sporovom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že dočasnú ochranu pred exekúciou žalobkyňa nemôže dosiahnuť inak než prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. Účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť ani zabezpečovacím opatrením. Toto je dané zo samotnej povahy veci, keďže žalobkyňa si neuplatňuje proti žalovanému v 2. rade žiadnu peňažnú pohľadávku, len sa bráni proti vznesenému nároku žalovaného v 2. rade. Zásah do práva žalovaného v 2. rade k pohľadávke voči žalobkyni prostredníctvom neodkladného opatrenia je primeraný účelu neodkladného opatrenia. Žalovaný v 2. rade svoju pohľadávku nestratí, len uspokojenie žalovaného v 2. rade bude dočasne odložené. V prípade neúspechu žalobkyne v tomto konaní nepríde žalovaný v 2. rade ani o úroky z omeškania za obdobie odkladu vykonateľnosti Notárskej zápisnice NNS. V prípade neúspechu žalobkyne totiž súd zruší neodkladné opatrenie, pričom žalobkyňa bude zodpovedať za prípadnú škodu, ktorá vznikne neodkladným opatrením (§ 340 CSP).
7. Žalobkyňa k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listinné dôkazné prostriedky: uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 4Cb/134/2018-85 zo dňa 08.08.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/2/2019-235 zo dňa 29.01.2019, Notársku zápisnicu N 455/2016, NZ 8122/2016 zo dňa 08.03.2016, spísanú notárom U. Ď., Dohodu o urovnaní vzájomných vzťahov zo dňa 24.05.2012, Vyhlásenie Q. Q. zo dňa 24.05.2012, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2015, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.04.2019, Upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 04.04.2019, Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.04.2019.
8. Súd sa oboznámil aj obsahom spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cb/140/2018, kde je vedená vec sama.
9. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. [§ 325 ods. 1 CSP]
11. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. [§ 326 ods. 1 a 2 CSP]
12. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. [§ 327 CSP]
13. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. [§ 328 ods. 1 CSP]
14. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje od- volací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. [§ 329 ods. 1 až 3 CSP]
15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (t. j. ustanovení CSP) na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je, že sa ním upravujú pomery alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochra-na, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
16. O nariadení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade výlučne žalobkyňu. Aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, je tiež potrebné, aby žalobkyňa predložila dôkaz o tom, že jej právo je konaním žalovaného (príp. žalovaných) vážne ohrozené, resp. že jej konaním žalovaného (príp. žalovaných) hrozí bezprostredná ujma. Účelom predbežného opatrenia je totiž zabezpečenie ochrany porušeného alebo ohrozeného práva.
17. Po oboznámení sa celým spisovým materiálom, ako aj obsahom pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 4Cb/140/2018 súd zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný.
18. Z oboznámeného skutkového stavu mal súd za osvedčené, tvrdenia žalobkyne, že v zmysle predloženého upovedomenia o začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. 133EX/87/2019 zo dňa 04.04.2019 je na jej majetok začaté exekučné konanie, ktorý výkon exekúcie poverený exekútor určil prikázaním pohľadávky z účtu v banke na podklade rovnomenného upovedomenia zo dňa 04.04.2019 v prospech žalovanej v 2. rade a to na podklade Notárskej zápisnice N 445/2016, NZ 8122/2016, spísanej notárom U. Ď. dňa 08.03.2016 o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou na sumu 700 000,- eur. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I žalobkyne má súd za osvedčené, že v čase uzavretia oboch Záložných zmlúv aj notárskej zápisnice bol konateľom žalobkyne M.. C. M. Q. (teda žalovaný v 1. rade), ktorý ako štatutárny orgán žalobkyne súhlasil s uznaním dlhu za žalobkyňu a s jeho následnou vymáhateľnosťou vo svoj prospech.
19. Z oboznámeného skutkového stavu súd zistil, že žalobkyňa sa na obdobnom skutkovom základe domáhala v konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn. 4Cb/140/2018 (vo veci samej), aby súd: (I.) určil, že žalovaný v 1. rade nemá voči žalobkyni peňažné právo na zaplatenie jednorazovej odplaty podľa článku 2.3.1 Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov zo dňa 24.05.2012, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou, žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade; (II.) určil, že žalobkyňa nemá voči žalovanému v 1. rade záväzok na zaplatenie 1 600 000,- eur s príslušenstvom podľa notárskej zápisnice N 447/2016, NZ 8134/2016, spísanej notárom U. Ď. dňa 08.03.2016, (III.) určil, že žalovaná v 2. rade nemá voči žalobkyni peňažné právo na zaplatenie akejkoľvek sumy podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11. 2015, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, (IV.) určil, že záložné právo k pozemku registra "C" parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 49129 m2, ktoré je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. úz. M. G. Z. pod č. Z. zo dňa 18.02.2016 neexistuje a (V.) uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 000,- eur spolu s úrokom vo výške 5,0% ročne od 25.05.2012 do zaplatenia.
20. Taktiež súd zistil, že na totožnom skutkovom základe sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávky na zaplatenie 700 000,- eur s príslušenstvom alebo jej časti na podklade notárskej zápisnice N 445/2016, NZ 8122/2016, spísanej dňa 08.03.2016 notárom U. Ď. so sídlom P. X, K., a to až do rozhodnutia súdu vo veci samej; súčasne sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť spočívajúcu v zdržaní sa akéhokoľvek nakladania a zaťažovania pohľadávky na zaplatenie 1 600 000,- eur s príslušenstvom alebo jej časti proti žalobkyni, ktorá vznikla na základe Dohody o urovnaní vzájomných vzťahov zo dňa 24.05.2012 medzi žalobkyňou a žalovanými v 1. a 3. rade. Tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uznesením č. k. 4Cb/140/2018-120 zo dňa 11.09.2019 vyhovel v celom rozsahu, ale uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/124/2018-229 zo dňa 29.01.2019 bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.
21. V predmetnom návrhu (ďalšom v poradí) sa žalobkyňa domáhala, aby súd neodkladným opatrením odložil vykonateľnosť (alternatívne aby odložil splatnosť) notárskej zápisnice N 445/2016, NZ 8122/2016, spísanej dňa 08.03.2016 notárom U.N.B. Ď., a to až do rozhodnutia vo veci samej.
22. Z oboznámeného skutkového stavu súd nemal osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov spočívajúcu v navrhovanom neodkladnom opatrení, keď v tomto štádiu konania nie je možné bez vykonania riadneho dokazovania spoľahlivo zistiť, či predmetná notárska zápisnica (N 445/2016, NZ 8122/2016 zo dňa 08.03.2016) trpí niektorými právnymi vadami svedčiacimi záveru žalobkyne o potrebe neodkladnosti úpravy pomerov, teda v odklade vykonateľnosti, resp. splatnosti notárskej zápisnice. Vzájomný vzťah žalobkyňou tvrdeného skutkového stavu vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu nedávajú žiaden pevný záver o tom, že je daná potreba úpravy pomerov v navrhovanej podobe neodkladného opatrenia. Z uvedeného preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
23. O nároku na náhradu trov tohto konania súd týmto uznesením nerozhodol vzhľadom na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý a potenciálne procesne úspešným žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, bolo by preto iba akademickým rozhodnutím nepriznávať nárok na náhradu trov konania žalovaný, ktorým naviac v zmysle § 331 ods. 1 CSP v tomto štádiu konania súd ani toto rozhodnutie doručiť nemôže.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 357 písm. d/ CSP)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP] (tu: Krajský súd v Trnave)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné pod- mienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]