Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8PP-99-2023.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8PP/99/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci odsúdeného: D. W., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom E. M. XXXX/X, A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.01.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd žiadosť odsúdeného: D.ar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom E. M. XXXX/X, A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2022, sp. zn. 9T/12/2021, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 05.12.2023 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh odsúdeného: D. W., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom E. M. XXXX/X, A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V čase rozhodovania o návrhu odsúdeného odsúdený vykonával trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2022, sp. zn. 9T/12/2021, vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a to za prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie.
Prokurátor uviedol, že nie sú splnené materiálny podmienky k podmienečnému prepusteniu a preto navrhol žiadosť zamietnuť.
Odsúdený uviedol, že nie je drogový díler, ani zlodej a lúpežník. Pobil sa, čin oľutoval, celý trest sa snaží, aby sa dostal domov. Má 11 mesačnú dcéru, chce ísť domov za ňou, chce sa vrátiť do zamestnania, a chce viesť riadny život. Prijal by aj 7 ročnú skúšobnú dobu a probačný dohľad, nebojí sa, že by podmienku nedodržal.
Na verejnom zasadnutí boli vykonané dôkazy, a to: rozsudok Okresného Trnava zo dňa 16.06.2022, sp. zn. 9T/12/2021 (č. l. 14-16), hodnotenie odsúdeného a skrátený výpis klienta (č. l. 17-19), lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia ZVJS, odpis registra trestov (RT).
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou najmä vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v ústave Leopoldov bolo na požadovanej úrovni. Príkazy a pokyny príslušníkov plnil, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval, až na jeden prípad, keď spal v
nepovolenom čase a mal neustlanú posteľ. V kolektíve odsúdených bol znášanlivý. V ústave Leopoldov nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Pracovne bol zaradený od 26.06.2023 do 28.07.2023 na pracovisku zameranom na kovovýrobu, odkiaľ bol vyradený z dôvodu nespokojnosti zmluvného partnera s jeho pracovnými výkonmi. Neskôr bol od 25.09.2023 do 16.11.2023 zaradený na pracovisku vnútornej prevádzky so zameraním na prípravu stravy. Svoje pracovné povinnosti si plnil, zásady bezpečnosti, ochrany a zdravia pri práci dodržiaval. V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zúčastňoval na prednáškach rôzneho zamerania. Sociálny kontakt udržiaval formou korešpondencie, telefonovania a návštev najmä s otcom, družkou a jej otcom. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2023 bol odsúdený preradený na ďalší výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a následne bol dňa 28.11.2023 premiestnený do ústavu Hrnčiarovce nad Parnou. Počas krátkeho umiestnenia v ústave Hrnčiarovce nad Parnou je správanie a vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni, bez negatívnych poznatkov. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje, v kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Záujem o vzdelávanie v tunajšom ústave neprejavil, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Voľný čas využíva v rámci svojich možností a záujmov zmysluplne. Odsúdený je od 05.12.2023 krátko zaradený na pracovisku mimo ústavu s dohľadom D.. Pracovnú morálku mal od zaradenia na pracovisko na slabšej úrovni, preto bol upozornený na zlepšenie jeho prístupu k pracovným povinnostiam a riadnemu využívaniu fondu pracovnej doby. Podľa potreby a určenia sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov oddielu a ústavu. Doposiaľ je v kontakte z výkonu trestu predovšetkým s rodičmi, družkou a jej otcom písomnou formou, telefonicky a formou návštev. Pred výkonom trestu býval s družkou a dcérou. Z dôvodu krátkosti trestu odňatia slobody a uplynutého času od umiestnenia odsúdeného na oddiel v ústave s minimálnym stupňom stráženia nebolo možné stanoviť ciele programu zaobchádzania v minimálnom stupni stráženia, ďalej objektívne vyhodnotiť plnenie predmetných cieľov pre účely rozhodovania o podmienečnom prepustení z výkonu trestu. V ústave so stredným stupňom stráženia bolo konštatované, že stanovené ciele v rozšírenom programe zaobchádzania plnil čiastočne. K trestnej činnosti má nekritický postoj a nie je schopný zvážiť možnosti, ako mohol predísť jej spáchaniu. Resocializačná prognóza je nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Na základe uvedených skutočností a s prihliadnutím na jeho tresnú minulosť riaditeľ konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť s dohľadom.
Zo skráteného výpisu klienta vyplýva dátum možného podmienečného prepustenia 24.11.2023, a že odsúdený bol súdne trestaný 8 krát, vykonané tresty odňatia slobody 6 krát.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 9 záznamov za obdobie od 2001 do 2022, najmä za majetkovú a násilnú trestnú činnosť, a v roku 2005, 2013 a 2016 bol podmienečne prepustený.
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie sa a skutočnosť, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Súd tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu.
Uplatnenie fikcie neodsúdenia, čo znamená, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.
Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ku dňu 24.11.2023. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného dňa 08.01.2024 je táto podmienka splnená.
Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, podľa názoru súdu splnená nie je.
Súd je toho názoru, že splnenie tejto podmienky je potrebné skúmať s poukazom na správanie odsúdeného počas celého výkonu trestu odňatia slobody, ako aj s poukazom na trestnú minulosť odsúdeného a povahu trestnej činnosti, za ktorú vykonáva trest. Správanie odsúdeného, ktorý už bol opakovane súdne trestaný a už bol vo výkone trestu odňatia slobody, je podľa názoru súdu potrebné
hodnotiť prísnejšie oproti správaniu odsúdeného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je prvý krát.
Odsúdený D. W. bol pred súčasným výkonom trestu 8 krát súdne trestaný v období rokov 2001 až 2014, z toho 6 krát vykonal trest odňatia slobody, a v rokoch 2005, 2013 a 2016 bol z výkonov trestu podmienečne prepustený.
Súd je toho názoru, že očakávanie vedenia riadneho života pri podmienečnom prepustení je potrebné vykladať širšie v tom zmysle, že sa neočakáva vedenie riadneho života len počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia, ale aj počas dlhého obdobia po jej skončení.
V kontexte týchto skutočností súd posudzoval správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody na účely posúdenia prvej materiálnej podmienky.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva, že v ústave Leopoldov sa vyskytol jeden prípad, keď odsúdený spal v nepovolenom čase a mal neustlanú posteľ, bol pracovne zaradený a neskôr vyradený z dôvodu nespokojnosti zmluvného partnera s jeho pracovnými výkonmi, stanovené ciele v rozšírenom programe zaobchádzania plnil čiastočne. V ústave Hrnčiarovce nad Parnou záujem o vzdelávanie neprejavil, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, pracovnú morálku mal na slabšej úrovni, preto bol upozornený na zlepšenie jeho prístupu k pracovným povinnostiam a riadnemu využívaniu fondu pracovnej doby. K trestnej činnosti má nekritický postoj a nie je schopný zvážiť možnosti, ako mohol predísť jej spáchaniu. Resocializačná prognóza je nepriaznivá na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Počas celého výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený.
Napriek aj pozitívnym zmienkam o správaní odsúdeného vo výkone trestu (pracovné zaradenie, účasť na prednáškach, absencia disciplinárneho trestu, zmysluplné trávenie voľného času, udržiavanie sociálneho kontaktu a preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia) je súd toho názoru, že v kontexte trestnej minulosti odsúdeného a s poukazom na uvedené nedostatky v správaní odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, nemožno konštatovať polepšenie sa odsúdeného.
Pokiaľ bol odsúdený v minulosti opakovane súdne trestaný, bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, a bol aj opakovane podmienečne prepustený, je jeho správanie vo výkone trestu potrebné posudzovať prísnejšie. Touto optikou súd dospel k záveru, že uvedené nedostatky v správaní odsúdeného, spolu s absenciou disciplinárnych odmien, ktoré by svedčili o aktívnom záujme odsúdeného preukázať polepšenie, sú pre súd dôvodom na to, aby konštatoval nesplnenie prvej materiálnej podmienky. Súd správanie odsúdeného vo výkone trestu posúdil ako štandardné správanie, ktoré sa od odsúdených očakáva, resp. na ktoré sú odsúdení povinní. Takéto správanie vo výkone trestu podľa názoru súdu svedčí skôr o adaptácii odsúdeného na podmienky výkonu trestu, a nemožno hovoriť o aktívnom a vlastnom iniciatívnom správaní odsúdeného, ktorým by mal odsúdený záujem preukázať dlhodobé polepšenie. Uvedené napokon potvrdzuje aj konštatovaný nekritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti, a jeho zľahčujúce vyjadrenie na verejnom zasadnutí, kedy uviedol, že nie je drogový díler, zlodej ani lúpežník, len sa pobil. Odsúdený vykonáva trest za prečin ublíženie na zdraví a prečin výtržníctvo, podstatou ktorých bolo také konanie odsúdeného, kedy tento rozbil sklenený pohár, zhodil poškodeného na zem, zaútočil na neho skleneným pohárom a porezal mu oblasť krku. Porovnanie tohto konania s vyjadrením odsúdeného, že nie je „zlodej“, svedčí o zľahčujúcom prístupe odsúdeného, kedy tento poškodenie zdravia iného človeka považuje za menej závažnú činnosť ako napríklad krádež.
Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie, preto nemožno konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky.
Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je. Pretože nie je splnená prvá materiálna podmienka, zo svojej podstaty nemôže byť splnená ani druhá materiálna podmienka, pretože ak nie je preukázané polepšenie odsúdeného, potom platí, že od odsúdeného nemožno očakávať vedenie riadneho života v prípade jeho prepustenia na slobodu. Keďže pre nesplnenie prvej materiálnej podmienky nemôže byť splnená druhá materiálna podmienka, nie je daný dôvod na to,
aby sa súd bližšie zaoberal splnením druhej materiálnej podmienky. Argumenty odsúdeného, ktoré sa týkajú starostlivosti o dcéru, záujmu o prácu a dodržanie podmienky, sa podľa názoru súdu týkajú druhej materiálnej podmienky, a keďže súd žiadosť odsúdeného zamietol pre nesplnenie prvej materiálnej podmienky, nie je daný dôvod na to, aby sa súd nad rámec uvedeného vysporiadal s uvedenou argumentáciou.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda tak, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.