Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5Co-15-2019.pdf
PDF · 82.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/15/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, 750 085 Paríž, Boulevard Haussmann 1, Francúzska republika, reg. č. v parížskom Registri obchodu: 542 097 902, konajúcej na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému O. Y., O., A. XXX/XX, o zaplatenie 1 858,24 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu 17Csp/109/2016-95 z 23.5.2018 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: Správne označenie žalobcu v rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 17Csp/109/2016 z 12.9.2017 správne znie: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 085 Paríž, Francúzska republika, reg. č. v parížskom Registri obchodu: 542 097 902, konajúci na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, Vo zvyšku sa návrh žalobcu na opravu rozsudku z a m i e t a. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol: Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie 17Csp/109/2016 z 12.9.2017 bolo o žalobe žalobcu, pozostávajúcej zo 4 samostatných nárokov rozhodnuté tak, že: prvým výrokom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 923,37 € spolu so zmluvným úrokom 27,40 % zo sumy 560,41 € od 5.12.2014 až do zaplatenia, ako aj spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05 % zo sumy 197,13 € od 2.5.2015 až do zaplatenia, zo sumy 119,07 € od 2.3.2015 až do zaplatenia a zo sumy 607,17 € od 2.3.2015 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; druhým výrokom žalobu v prevyšujúcom rozsahu súd zamietol a tretím výrokom stranám náhrada trov konania nebola priznaná. Podaním zo 4.10.2017, „doručený“ mu 6.10.2017 žalobca navrhol vykonať opravu nezrovnalostí v písomne vyhotovenom rozsudku keď zistil, že v záhlaví rozsudku bol nesprávne označený spôsobom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č.542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko napriek spôsobu, ako bol označený v žalobe, ktorou toto konanie začalo. Ako ďalšiu nezrovnalosť zistil, že v rozsudku súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 923,37 € spolu so zmluvným úrokom 27,40 % zo sumy 560,41 € od 5.12.2014 až do zaplatenia, ako aj spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05 % zo sumy 197,13 € od 2.5.2015 až do zaplatenia, zo sumy 119,07 € od 2.3.2015 až do zaplatenia a zo sumy 607,17 € od 2.3.2015 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; keď správne malo byť v rozsudku uvedené: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 923,37 € spolu so zmluvným úrokom 27,40 % ročne zo sumy 560,41 € od 5.12.2014 až do zaplatenia, ako aj spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05 % zo sumy 197,13 € od 2.5.2015 až do zaplatenia, zo sumy 119,07 € od 2.3.2015 až do zaplatenia a zo sumy 607,17 € od 2.3.2015 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a za tým
účelom navrhol vydať opravné uznesenie. Citujúc znenie § 224 CSP, ďalej uviedol: V danej veci ako opodstatnená bola výhrada nesprávneho označenia žalobcu v písomnom vyhotovení rozsudku, preto uvedený nedostatok napravil vydaním opravného uznesenia v znení prvého výroku tohto opravného uznesenia. Čo sa druhej výhrady týka, tu nevzhliadol dôvody na vydanie opravného uznesenia vzhľadom na to, že pokiaľ vo výroku rozsudku priznal žalobcovi aj „zmluvný úrok 27,40 % zo sumy 560,41 € od 5.12.2014 až do zaplatenia“ (úvodzovky súd), t.j. neuviedol, že ide o ročný úrok, uvedené nie je takou chybou, ktorú by bolo nevyhnuté napravovať. Navyše, zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že takto bol aj rozsudok vyhlásený a teda, pokiaľ výrok v písomnom vyhotovení zodpovedá zneniu verejne vyhláseného rozsudku, „nejedná sa“ o zrejmú nesprávnosť (napr. pri písaní). Okrem toho, vychádzajúc zo znenia § 502 ods.2 a dojednania v úverovej zmluve, že „sa jedná“ o ročný úrok, tak za situácie, že predmetom sporu nemal byť iný než ročný úrok (napr. denný), nepredstavuje to chybu, ktorá by znamenala nevykonateľnosť, popr. nejasnosť určenia jeho výpočtu ako ročné plnenie. Z uvedeného dôvodu návrh na opravu prvého výroku rozsudku z 12.9.2017 zamietol. 3. II. Proti uvedenému opravnému uzneseniu podala žalobkyňa v rozsahu, v ktorom bol návrh na opravu rozsudku zamietnutý v zákonnej lehote toto odvolanie, ktorého odôvodnenie je uvedené ďalej v tomto podaní. Mala za to, že súd v zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu bola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej, o. i., uviedla: S rozhodnutím súdu nesúhlasila, a to z nasledovných dôvodov. Poukázala na skutočnosť, že prvoinštančný súd v odôvodnení napádaného opravného uznesenia nijak nespochybnil jej tvrdenie uvedené v návrhu na opravu, že v konaní výslovne žiadala súd o priznanie uplatnených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania s uvedením slova ročne. Súčasne poukázala na § 216 ods.1 CSP, podľa ktorého súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Z dôvodu, že súd žalobe čiastočne vyhovel a zo žiadneho bodu odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by mal záujem výslovne vypustiť uvedenie periodicity priznaných úrokov, t.j. slovo ročne, nemôže súhlasiť s tvrdením prvoinštančného súdu, že túto chybu nie je nevyhnuté napravovať. Súd svoje tvrdenie opiera o názor, že písomné vyhotovenie rozsudku sa zhoduje s jeho verejne vyhláseným znením. nepopierala tvrdenie súdu, že by sa písomné vyhotovenie rozsudku nezhodovalo s jeho verejne vyhláseným znením. Mala však za to, že aj pri verejnom vyhlásení rozsudku môže dôjsť k pochybeniu zo strany súdu, ktoré bude následne chybne uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku z dôvodu, že súd je v zmysle § 219 ods.4 CSP už týmto rozsudkom viazaný. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie „Najvyššie“ súdu SR z 9.2.2009: 3MCdo 21/2008 (z jeho odôvodnenia citoval). Podľa jej názoru súdu nič nebráni vykonať, na základe návrhu strany sporu, opravu písomného vyhotovenia rozsudku aj pri jeho nesprávnom verejnom vyhlásení, ktoré nebolo zavinené stranou sporu. Mala za to, že výrok rozsudku aj v prípade, ak je záväzný len pre strany sporu, by mal byť jasný, určitý a zrozumiteľný aj pre nezainteresovanú osobu, napr. exekučný súd pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Prvý výrok rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 12.9.2017 - podľa jej názoru bez uvedenia periodicity úrokov tieto charakteristiky bez vykonania opravy nespĺňa. Z uvedených skutočností vyplýva, že jej je v prípade neuvedenia periodicity úročenia dlžnej sumy odňaté právo na prípadne podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým nevyhovel jej návrhu na opravu rozsudku v časti priznaných úrokov. III. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadala zrušiť uznesenie súdu v napadnutej časti a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 4. Uznesenie, okrem výroku o zamietnutí vo zvyšku návrhu žalobkyne na opravu rozsudku, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a uznesenie vo výroku o zamietnutí vo zvyšku návrhu žalobkyne na opravu rozsudku potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správne, na čom nič nemení ani odvolanie. 6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7. Súd na daný skutkový stav správne aplikoval § 224 CSP, t. zn. skutkový stav podradil pod správnu právnu normu a tak vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť: 9. Je v úplnom súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo 21/2008 z 9.2.2009, v ktorom je zdôraznené, že možnosť opravy rozsudku sa pripúšťa za stanovených podmienok len tak, aby bola zachovaná zásada viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom. 10. V prípade úrokov, či už zmluvných alebo z omeškania, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, žeby sa platili za iné obdobie, než je obdobie kalendárneho roka, preto nemusí byť v rozhodnutí uvedené, že sa platia ročne. 11. Iba ak by z dohody strán sporu alebo z iných skutočností vyplývalo, že sa zmluvné úroky majú platiť za iné obdobie, než je kalendárny rok, bol by súd návrhom žalobcu viazaný. 12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. Žalobkyňa nemala v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému v ňom žiadne trovy nevznikli. 15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.