Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-250-2018.pdf
PDF · 109.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/250/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/A, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému R. X., nar. XX.XX.XXXX, P. J. XX, Q., v konaní o zaplatenie 157,08 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.apríla 2018, č.k. 40Csp/165/2017-77
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom zamietavom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 35 € a úroky z omeškania vo výške 5,05% z dlžnej sumy 5 € od 25.2.2016 až do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 5 € od 26.4.2016 až do zaplatenia, z dlžnej sumy 5 € od 25.3.2016 až do zaplatenia, z dlžnej sumy 5 € od 25.6.2016 až do zaplatenia a z dlžnej sumy 10 € od 29.12.2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej zamietavej časti úrokov z omeškania.
Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 122,08 € a úroky z omeškania 8% ročne z dlžnej sumy 43,55 € od 26.11.2016 až do zaplatenia a zo sumy 78,53 € od 27.08.2016 až do zaplatenia, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 54,72%.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 157,08 € pozostávajúcej z neuhradenej ceny dodaného plynu vo výške 43,55 €, neuhradeného poplatku za odpojenie /prerušenie dodávky plynu vo výške 78,53 € a z platieb za upomienky v sume 35 € (1x10 €, 5x5 €), z ktorých súm si od času splatnosti faktúr, ktorými boli uvedené pohľadávky vyúčtované, žalobca uplatnil tiež úroky z omeškania. Žalobca svoj nárok na zaplatenie ceny za úkony odpojenia/prerušenia dodávky plynu a vystavenie upomienok odôvodňoval ustanoveniami § 17, § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, z ktorých mu vyplýva povinnosť na predchádzanie vzniku škôd v súvislosti s neplnením platobných podmienok na strane odberateľov a povinnosť ich upomínania, uvádzajúc, že práva a povinnosti strán sporu vyplývajú nielen zo samotnej zmluvy uzavretej s odberateľom, ale tieto sú upravené tiež Obchodnými podmienkami žalobcu a jeho Cenníkom vydanými v súlade s rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) ako výlučného regulátora pre oblasť sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou.
3. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu podľa zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti zo dňa 16.11.2012 uzavretej pre odberné miesto Č. D. Č.. X L. Q., súčasťou ktorej boli cenové a technické podmienky odberného miesta vyplývajúce z Obchodných podmienok a Cenníka dodávateľa. Právne vec posudzujúc podľa § 47 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (zákon o energetike) a podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách § 52, § 53 ods.1 a 5 OZ, považoval za nespornú a odôvodnenú pohľadávku žalobcu v celkovej výške 122,08 €, zodpovedajúcej cene dodaného plynu 43,55 € vyúčtovanej faktúrou č. 7415997988 splatnou 25.11.2016, a cene úkonov spojených s neoprávneným odberom pre porušenie platobných podmienok zmluvy 78,53 € vyúčtovanej faktúrou č. 4900120146 splatnou 26.08.2016. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku, priznal žalobcovi tiež nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods.1, 2 OZ vo výške úrokov z § 3 v spojení s § 10c nar. vl. č. 87/95 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr. Ako nedôvodný vyhodnotil nárok žalobcu na úhradu vyúčtovaných upomienok v celkovej výške 35 € majúc za to, že paušálna výška poplatkov za upomienky vychádzajúca z Cenníka žalobcu je nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď účelom upomienok by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi, ale upozornenie a výzva dlžníka na splnenie povinnosti, s ktorou je v omeškaní. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 257 Civilného sporového poriadku (CSP). Pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z § 255 ods.1, 2 CSP zohľadňujúc mieru procesného úspechu a neúspechu strán sporu v konaní, keď prihliadajúc na fakt, že žalobca bol úspešný v rozsahu 77,71% a neúspešný v rozsahu 22,99% priznal mu nárok pomernú náhradu trov vo výške 54,72%.
4. Proti zamietavému výroku rozsudku a výroku o nároku na náhradu trov konania podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. a/, b/, d/, f/, h/ CSP, teda, že neboli splnené procesné podmienky (a), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na sumu upomienok vrátane príslušenstva uplatneného žalobou, alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné konanie.
5. Žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádzajúc, že okresný súd sa nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, tvrdil, že aj keď pre konanie bez nariadenia pojednávania neboli splnené podmienky pre spornosť nároku, okresný súd pojednávanie nenariadil, žalobcovi pritom nebola oznámená spornosť jeho pohľadávky, nebol ani vyzvaný podľa § 138 CSP na späťvzatie žaloby v spornej časti eventuálne v zmysle § 129 CSP na doplnenie návrhu, pokiaľ ho súd považoval za neúplný, z ktorých dôvodov žalobca tvrdil nedostatok procesných podmienok konania i porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca poukazoval na nezdôvodnenú aplikáciu § 53 OZ, tiež na zjavné opomenutie osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa k posudzovanému záväzku žalovaného ako spotrebiteľa a to zákona o energetike a zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (zákon o regulácii v sieťových odvetviach), v zmysle ktorých URSO rozhoduje s celoslovenskou pôsobnosťou na úseku vecnej regulácie o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľov siete, o schválení obchodných podmienok dodávateľov plynu poskytujúcich univerzálnu službu, ktoré rozhodnutia vydané URSO sú záväzné pre všetkých účastníkov na trhu s elektrinou a plynom. Odkázal tiež na dôvodovú správu k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, podľa ktorej predmetná zákonná úprava predstavuje transpozíciu smerníc Európskej únie tzv. tretieho energetického balíčka, na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom a na zlepšenie práv spotrebiteľov. URSO schvaľuje a určuje časť obsahu zmluvného vzťahu medzi dodávateľom zemného plynu a jeho odberateľom, keď schvaľuje a určuje obchodné podmienky a prevádzkový poriadok, z ktorých tiež vyplýva nárok uplatnený v konaní pred súdom. Obchodné podmienky žalobcu vzťahujúce sa k posudzovanému zmluvnému vzťahu vyplývali z rozhodnutia URSO č. 0090/2013/P-OP z 29.11.2013 s účinnosťou obchodných podmienok od 1.1.2014. Následne z rozhodnutia URSO č. 0005/2015/P- OP zo dňa 31.7.2015 s účinnosťou od 1.9.2015 a rozhodnutia URSO č. 0008/2015/P-OP zo dňa 2.12.2015 s účinnosťou od 1.6.2016. Podľa čl. 4 bodu 4 obchodných podmienok pre poskytovanie univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov pre domácnosť účinných od 1.1.2016 (OP) je dodávateľ oprávnený účtovať odberateľovi cenu za združenú dodávku plynu pri dodržaní princípu ocenenia dodávky vyplývajúcich z cenníka dodávateľa a cenníku externých služieb a výkonov. Dodávateľ je oprávnený účtovať odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony, ktoré nie sú zahrnuté v cene za
združenú dodávku, ale s dodávkou plynu súvisia, a ktoré si odberateľ objednal alebo ich svojim konaním, nekonaním alebo omeškaním voči dodávateľovi vyvolal a to podľa cenníka externých služieb a výkonov. Dodávateľ uplatňuje príslušnú fixnú mesačnú sadzbu v zmysle cenníka dodávateľa odo dňa vykonania pripojenia do distribučnej siete. Podľa čl. 7 bodu 7 týchto OP, náklady spojené s prerušením či obnovením distribúcie a dodávky plynu z dôvodov neplnenia povinnosti odberateľa, je odberateľ povinný nahradiť dodávateľovi v zmysle cenníka externých služieb a výkonov platného v čase prerušenia alebo obnovenia plynu, odberateľ je povinný nahradiť dodávateľovi všetky náklady, vrátane nákladov spojených s administratívnym prerušením. V zmysle čl. 4 bodu 5 OP odberateľ je povinný okrem ceny za združenú dodávku plynu uhradiť aj ďalšie platby či poplatky nezahrnuté v cene súvisiace s dodávkou plynu, ktoré si odberateľ objednal či svojim konaním alebo nekonaním vyvolal a ktoré sú spoplatňované podľa cenníka dodávateľa, cenníka externých služieb a výkonov alebo cenníka služieb poskytovateľa distribučnej siete (PDS) alebo prevádzkového poriadku PDS alebo dodávateľovi vznikne povinnosť takéto platby uhrádzať voči PDS. Žalobca ďalej zdôraznil, že z Čl. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že zmluvné podmienky odrážajúce záväzné, zákonné alebo regulačné ustanovenia nepodliehajú ustanovenia Smernice. Žalobca popieral existenciu nerovnováhy medzi právami spotrebiteľa a dodávateľa, poukazujúc na § 17, § 64, § 82 zákona o energetike, z ktorých mu vyplývala povinnosť predchádzať vzniku škôd v súvislosti s neoprávneným odberom, ako aj povinnosť upomínať odberateľa na omeškanie s platbou. a z ktorých mu tiež vznikol nárok na odpojenie a prerušenie odberateľa od dodávky plynu, Táto povinnosť predchádzať vzniku škôd vyplýva aj z § 415, § 417 ods.1 a § 419 OZ. Pokiaľ z § 17 ods.13 zákona o energetike zaradenom v časti „ochrana odberateľa“ vyplýva, že žalobca musí sledovať úhrady žalovaného, nesplnenie platobných povinností zistiť a žalovaného na to upozorniť, v rámci ochrany odberateľa plynu jedná sa o činnosť v záujme ochrany spotrebiteľa nie záujmov žalobcu. Za tieto úkony preto patrí žalobcovi náhrada nákladov priznaná v súlade s obchodnými podmienkami schvaľovanými URSO a to podľa cenníka externých služieb a výkonov zverejnených na jeho webovom sídle.
6. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. V napadnutom zamietavom výroku rozsudku v časti istiny a úrokov z omeškania, v ktorom neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku ani na jeho zrušenie, odvolací súd rozsudok zmenil (§ 388 CSP) tak, ako vyplýva z výroku jeho rozhodnutia, v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky bol zamietavý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdený.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.júna 2019 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
9. Odvolací súd nezistil existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. a/ CSP spočívajúcom v nedostatku procesných podmienok konania, ku ktorej vade prihliadne, aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená (§ 380 ods.2 CSP). Tento odvolací dôvod je naplnený iba za situácie, ak nie sú splnené podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť. V konaní sa začalo kvalifikovaným spôsobom na základe riadne podanej žaloby, strany sporu disponovali procesnou subjektivitou a spôsobilosťou, bola daná právomoc príslušného súdu na konanie, a neexistovali ani negatívne procesné podmienky ako prekážka už začatého konania či rozhodnutej veci. Nebol daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. K porušeniu práva na
spravodlivé súdne konanie ale dochádza len prípadoch, ak zásah do procesných práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, že celé konanie pre súdom sa javí ako nespravodlivé. Postupom súdu prvej inštancie tento odvolací dôvod nebol naplnený, keď žalobcovi nebola v konaní odňatá možnosť na riadne uplatňovanie procesných prostriedkov na ochranu svojich záujmov a rozhodnutie vydané vo veci samej nenesie známky svojvôle a zjavnej arbitrárnosti.
10. Odvolací súd konštatoval naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d/, f/, h/ CSP.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu
14. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu o dôvodnosti jeho nároku, konal bez nariadenia pojednávania za situácie, že pre konanie významné skutočnosti považoval za sporné, a zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.
15. Nebolo sporné, že vzhľadom na postavenie zmluvných strán, ich záväzkový vzťah má povahu zmluvy spotrebiteľskej (§ 52 OZ), na ktorú sa súčasne aplikujú ustanovenia špeciálnej právnej úpravy podľa zákona o energetike a zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorými je poskytovanie služieb na trhu s energiami tj aj plynom regulované z dôvodu ochrany práv odberateľov - spotrebiteľov. Pri posudzovaní nároku žalobcu na úhradu nákladov za upomienky je preto potrebné zohľadniť aj uvedenú zákonnú úpravu, z ktorej vyplýva dodávateľovi povinnosť včas upozorniť spotrebiteľa na porušenie jeho záväzkov, a tak minimalizovať škody spojené s prípadným neoprávneným odberom plynu.
16. Podľa § 17 ods.13 zákona o energetike, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na tento stav upozorniť a určiť nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti. Písomné upozornenie dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu obsahuje aj poučenie o prerušení dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote.
17. Podľa § 82 ods.1 písm.g/ zák. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.
18. Pôsobnosť URSO upravuje § 9 ods. 1 písm. b/ zákona o regulácii v sieťových odvetviach okrem iného tak, že úrad vykonáva
1. cenovú reguláciu podľa § 11, 12 a 14, 2. vecnú reguláciu podľa § 13, 15 a 23, 3. mimoriadnu reguláciu podľa § 16, 4. reguláciu kvality podľa § 22, 5. kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie podľa § 40, osobitných predpisov,12) všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie osobitných predpisov13) a právoplatných rozhodnutí úradu osobami, ktoré vykonávajú regulované činnosti, podľa § 31 až 35, 6. dohľad nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom prepravnej siete podľa § 26 ods. 11, 7. dohľad nad aukciami pre predaj elektriny podľa § 30,
19. Podľa § 13 ods.2 písm. a/, m/ zákona o regulácii v sieťových odvetviach, vecnou reguláciou je aj rozhodovanie o schválení prevádzkového poriadku prevádzkovateľa sústavy, organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, prevádzkovateľa siete alebo prevádzkovateľa zásobníka (a), obchodných podmienok dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu, ktorí poskytujú univerzálnu službu (m).
20. Podľa § 13 ods.4 zák. o regulácii v sieťových odvetviach, Úradom vydané rozhodnutia podľa odseku 2 písm. a) až c), e) a m) sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom.
21. Zákonná úprava o povinnosti na upomínanie odberateľa, ktorý je v omeškaní s úhradou preddavkových platieb alebo nedoplatku z vyúčtovania sa premietla aj do ustanovení Obchodných podmienok a na to nadväzujúceho Prevádzkového poriadku a Cenníka služieb žalobcu, ktoré v súvislosti s vykonaním úkonov predvídaných zákonom upravujú nárok na úhradu nákladov s upomínaním spojených. Tieto OP v súlade s vyššie citovanou úpravou vychádzali z rozhodnutia URSO o ich schválení. Povinnosť na úhradu upomienky je osobitným záväzkovým vzťahom (§ 488), z ktorého vzniká dodávateľovi právo na plnenie od spotrebiteľa a spotrebiteľovi vzniká povinnosť splniť záväzok v súvislosti s porušením jeho povinnosti na dodržanie platobných podmienok. Povinnosť na úhradu upomienky vzniká až v dôsledku porušenia zmluvy odberateľom, ktorá koncepcia vzniku záväzku zodpovedá aj zásadám občianskoprávnej zodpovednosti vyplývajúcej z prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škôd (§ 415 OZ) i zodpovednosti za porušenie právnych povinností (§ 420 OZ). Povinnosť na úhradu za službu - upomínanie je súčasťou Obchodných podmienok v cene vyplývajúcej z Cenníka služieb. Nie je namieste tvrdenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej základ vyplýva priamo zákona, a je odôvodnený jeho zmyslom a účelom spočívajúcom tak v záujme ochrany spotrebiteľa ako aj dodávateľa, pred vznikom neoprávneného odberu a škôd s tým spojených. Omeškanie žalovaného s úhradou preddavkových platieb resp. nedoplatku z vyúčtovania nebolo v konaní spochybňované, vykonanie úkonu upomínania a cena tohoto úkonu vyplýva z predložených faktúr. Cenu upomienky v sume 5€ - 10 € odvolací súd nehodnotil ako zjavne neprimeranú, ktorá by odôvodňovala jeho zásah, keď upomínanie je spojené tak s úhradou poštovných a administratívnych nákladov, ako aj výkonom pracovnej činnosti zamestnancov dodávateľa. Zohľadňujúc vyššie uvedené, odvolací súd považoval nárok na cenu upomienok za zákonu zodpovedajúcu, preto rozsudok v napadnutom výroku v časti zamietnutia istiny zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť uhradiť cenu za upomienky v preukázanom rozsahu 35 €.
22. Vzhľadom na to, že žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením, opodstatnený je tiež nárok žalobcu na úroky z omeškania podľa § 517 ods.1, 2 OZ, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Záväzok žalovaného na zaplatenie ceny upomienok vznikol až v súvislosti porušením jeho povinností a splatným sa stal až v nadväznosti na vyúčtovanie ceny faktúrami splatnými v roku 2016; faktúrou č. 3170131940 vo výške 5,00 Eur splatnou dňa 24.02.2016, faktúrou č. 3170136949 vo výške 5,00 Eur splatnou dňa 24.05.2016, faktúrou č. 3130112496 vo výške 5,00 Eur, splatnou dňa 25.04.2016, faktúrou č. 3190149830 vo výške 5,00 Eur, splatnou dňa 24.03.2016, faktúrou č. 3190155566 vo výške 5,00 Eur splatnou dňa 24.06.2016, faktúrou č. 3160194893 vo výške 10,00 Eur splatnou dňa 28.12.2016. Výška úrokov z omeškania sa preto spravuje § 3 nar. vl. č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 a zodpovedá
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia odvolacieho súdu.
24. V časti príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) presahujúcich vyššie uvedený zákonný limit úrokov z omeškania, bol zamietavý výrok rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený.
25. Podľa § 396 ods.2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. O nároku na náhradu trov celého konania na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP zohľadňujúc, že žalobca bol v konaní plne procesne úspešný (neúspešný bol len v nepatrnej časti úrokov), z ktorých dôvodov mu patrí nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).