Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Cb-75-2023.pdf
PDF · 96.93 KB
Case nature
Subarea
80Cb/75/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore navrhovateľa: TROLAN TRADING LIMITED, so sídlom Renatou Kartesiou 17, Agios Athanasios, Limassol, Cyperská republika, reg. č.: HE 215 690, zastúpeného: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, proti odporcovi: Gold-Plus Company, s.r.o., so sídlom Bohrova 1, Bratislava, IČO: 45 421 803, o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
III. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom dourčeným súdu 11. decembra 2023 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, že súd zriadi v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške istiny 285.923,45 eura s príslušenstvom uplatnenej titulom splatných faktúr v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. podania XXXXXXXXXX záložné právo: (a) k existujúcim ako aj budúcim pohľadávkam odporcu z bankového účtu v UniCredit Bank, a.s. a v ČSOB, a.s. voči jeho poddlžníkom TESCO STORES SR, a. s., TESCO STORES ČR a.s., MAKRO Cash & Carry ČR s.r.o., Albert Česká republika, s.r.o., ktorých právnym dôvodom vzniku je zmluva alebo iná právna skutočnosť, na pohľadávky najviac vo výške (jednotlivo alebo sumárne) 285.923,45 eura, pričom toto záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo týchto pohľadávok odporcu; a zároveň zriadi záložné právo (b) k obrazovej ochrannej známke Sunol, registrovanej v registri ochranných známok na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod č. XXXXXX, číslom prihlášky XXX-XXXX. Súčasne žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami, najmä nerealizovať na predmetných bankových účtoch žiaden hotovostný výber ani bezhotovostný prevod do výšky (jednotlivo alebo sumárne) 285.923,45 eura z bankového účtu v UniCredit Bank, a.s. a v ČSOB, a.s., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že 6. decembra 2023 podal navrhovateľ samostatne návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica (z ktorého doposiaľ došla výzva na zaplatenie súdneho poplatku pod č. podania XXXXXXXXXX). Medzi navrhovateľom a odporcom (ako kupujúcim) na základe objednávok došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol predaj potravinárskeho tovaru. Odporca sa zaviazal kúpnu cenu uhradiť prevodom na účet navrhovateľa na základe faktúry podľa príslušného dodacieho listu v lehote splatnosti v nej uvedenej. Navrhovateľ dodal odporcovi predmet kúpy, čo potvrdzujú pripojené dodacie listy k faktúram. Za dodaný tovar navrhovateľ vyfakturoval odporcovi kúpnu cenu viacerými faktúrami, ktoré boli v návrhu špecifikované. Odporca tovar prevzal, ale hoci sa faktúry stali splatnými, odporca ich neuhradil v celom rozsahu, zostáva dlžná suma 285.923,45 eura. Vzhľadom na vedenie auditovaného účtovníctva u
navrhovateľa si zmluvné strany každoročne odsúhlasovali zostatok dlžných súm, ktoré dlhoval odporca navrhovateľovi, pričom naposledy v auguste 2022 odporca písomne navrhovateľovi deklaroval dlh v rozsahu dlžných faktúr v sume 834.471 eur. Mal za to, že týmto je uznaný dlh odporcu voči navrhovateľovi a je splnený aj predpoklad na podanie tohoto návrhu vzhľadom na existenciu vysokej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že z verejne dostupných zdrojov zistil, že odporca, resp. jeho jediný spoločník a konateľ zrejme smeruje kroky k postúpeniu práv na novozaloženú obchodnú spoločnosť - MM gold plus, s.r.o., kam by sa zrejme previedol majetok, aktíva odporcu, pričom záväzky by zostali na pôvodnej spoločnosti odporcu, čím bude neskôr vymoženie dlžnej sumy objektívne nemožné. Poukázal tiež na poslednú účtovnú závierku odporcu z roku 2022, z ktorej možno podľa názoru navrhovateľa vyvodiť, že ku koncu roka 2022 odporca vlastnil aktíva, najmä pohľadávky z obchodného styku, disponoval aj nehnuteľnými vecami, no na druhej strane evidoval vysoké vlastné záväzky z obchodného styku. Argumentoval tiež tým, že odporca na svojej webovej stránke pri predstavení spoločnosti uvádza že v roku 2010 začal dodávať slnečnicový olej pod značkou Gold plus, avšak podľa aktuálneho výpisu z registra Úradu priemyselného vlastníctva SR, datovaného k 26. novembru 2023 sa zmenil majiteľ obrazovej ochrannej známky „Golden Oil“, ktorá je zapísaná od roku 2009, z pôvodného majiteľa - odporcu na MM gold plus, s.r.o. Ochranná známka na olej Golden Oil, ktorý je aj predmetom fakturácie - neuhradených faktúr uvedených v tomto návrhu, bola prevedená na MM gold plus s.r.o., čo znamená, že táto spoločnosť už dodáva tovar do sietí predajní TESCO SK aj TESCO CZ a do nej budú plynúť aj úhrady za dodaný tovar t.j. odporca ostane bez príjmov. Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že odporca účelovo nakladá s majetkom tak, že ho prevádza na iné osoby, čím vzniká obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Obava z budúceho zmarenia exekúcie je daná tiež tým, že odporca sa v súčasnosti nenachádza v optimálnej finančnej a ekonomickej situácii, existenciou dlhov odporcu voči iným subjektom, či skutočnosťou, že jediný spoločník a konateľ odporcu si prednedávnom založil ďalšiu spoločnosť, kde je tiež jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti, pričom táto spoločnosť má totožné predmety podnikania ako odporca.
3. Navrhovateľ k návrhu pripojil listinné dôkazy: faktúry, tabuľku dlžných faktúr z účtovníctva navrhovateľa, potvrdenia o zostatku dlhov odporcu voči navrhovateľovi, výpis z obchodného registra spol. MM gold plus, s.r.o., účtovnú závierku odporcu za rok 2022, výpis z registra Úradu priemyselného vlastníctva SR k ochrannej známke „Golden oil“, výpis z registra Úradu priemyselného vlastníctva SR k ochrannej známke Sunol, prepis z internetovej stránky odporcu.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha voči odporcovi vydania zabezpečovacieho opatrenia a súčasne aj neodkladného opatrenia.
14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd je viazaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti (proporcionality) zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
15. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi (stranami sporu), b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, e/ navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, f/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, g/ a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. V konaní o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného, prípadne zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá, že navrhovateľ súdu spolu s návrhom predloží dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený, ako i dôkazy na osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie, resp. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Súd nemôže nariadiť neodkladné, prípadne zabezpečovacie opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Civilný sporový poriadok (v zmysle ust. § 326 ods. 2 CSP v spojení s § 343 ods. 1 CSP) v tomto smere ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva už v čase podania návrhu. Aplikuje sa tu striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh (pozri Sedlačko, F. In: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1110).
17. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd skúmal, či navrhovateľ v podanom návrhu osvedčil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.
18. Navrhovateľ sa voči odporcovi domáha na upomínacom súde zaplatenia peňažnej pohľadávky, ktorá pozostáva z čiastočne, resp. úplne nezaplatených faktúr za dodanie tovaru odporcovi. Predmetom konania vo veci samej (na upomínacom súde) je peňažné plnenie a navrhovateľ navrhuje, popri nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je k zabezpečovaciemu opatreniu vo vzťahu subsidiarity (§ 324 ods. 3 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo preto zároveň potrebné, aby navrhovateľ v návrhu výslovne uviedol, prípadne by sa z obsahu návrhu dalo vyvodiť (§ 124 CSP), z akého dôvodu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť výlučne zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že samotné zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti nepostačuje, pretože nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zárukou toho, že dlžník nebude s majetkom nakladať spôsobom, ktorý bude mať negatívny vplyv na jeho speňaženie.
19. Z dikcie ustanovenia § 324 ods. 3 CSP jednoznačne vyplýva, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, pričom uvedenú subsidiaritu je všeobecný súd povinný vyhodnotiť pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že by súd dospel k tomu, že vzťahy môžu byť regulované zabezpečovacím opatrením, je povinný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a to aj v prípade, ak by inak boli podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je práve to, aby na majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom dlžníkovi, ako jeho vlastníkovi, nakladať. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že samotné zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje, keďže je v priamom rozpore so zákonnou úpravou, ako aj zo zmyslom a účelom neodkladných a zabezpečovacích opatrení a subsidiaritou neodkladného opatrenia voči zabezpečovaciemu opatreniu. Pri akceptácii uvedeného názoru by inštitút zabezpečovacieho opatrenia strácal akýkoľvek význam. V okolnostiach predmetného návrhu navrhovateľ žiadal, za účelom zamedzenia zmarenia (ohrozenia) prípadnej exekúcie, zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo k existujúcim a budúcim pohľadávkam odporcu voči tretím osobám do výšky pohľadávky navrhovateľa s príslušenstvom, a tiež zriadiť záložné právo k obrazovej ochrannej známke, ktorej vlastníkom je odporca; zároveň navrhoval neodkladným opatrením zakázať odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na bankových účtoch odporcu do výšky pohľadávky navrhovateľa. Súd má za to, že zriadenie záložného práva k pohľadávkam odporcu, či zriadenie záložného práva k ochrannej známke odporcu by k uvedenému zámeru (účelu) navrhovateľa postačovalo, keďže (ako už bolo uvedené vyššie) zriadením zabezpečovacieho práva by navrhovateľovi vzniklo záložné právo, ktorým by sa jeho postavenie ako veriteľa posilnilo tým, že by sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná. Z uvedených dôvodov nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.
20. Jednou zo spoločných podmienok, ktorú je pre nariadenie neodkladného ako aj zabezpečovacieho opatrenia potrebné osvedčiť, je obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom
21. je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5Obo/144/97, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/1998).
22. Navrhovateľ obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval výškou jeho pohľadávky a tiež tým, že jediný spoločník a konateľ odporcu zrejme smeruje kroky k postúpeniu práv na novozaloženú obchodnú spoločnosť - MM gold plus, s.r.o., poukázal na prevod ochrannej známky „Golden Oil“ na uvedenú spoločnosť, čo podľa jeho názoru znamená, že táto spoločnosť už dodáva tovar do sietí predajní TESCO SK aj TESCO CZ a do nej budú plynúť aj úhrady za dodaný tovar t.j. odporca ostane bez príjmov. Obavu z
budúceho zmarenia exekúcie odôvodnil navrhovateľ ďalej tým, že odporca sa v súčasnosti nenachádza v optimálnej finančnej a ekonomickej situácii - existencia dlhov odporcu voči iným subjektom.
23. Navrhovateľovi sa podľa názoru súdu nepodarilo osvedčiť, že odporca realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže neosvedčil, že sa odporca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že odporca previedol ochrannú známku nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, pretože prevod ochrannej známky nie je zbavovaním sa majetku, iba zmenou jeho formy. Pokiaľ odporcovi boli za ochrannú známku vyplatené finančné prostriedky, jej prevodom sa majetok odporcu nezmenšil. Navrhovateľ v návrhu netvrdil, že predmetná ochranná známka bola prevedená bezodplatne, resp. za cenu podstatne nižšiu, ako je jej trhová hodnota. Osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie nemožno vyvodiť ani z prevodu ochrannej známky na spoločnosť MM gold plus, s.r.o. spolu s tvrdením, že táto skutočnosť preukazuje, že MM gold plus, s.r.o. (namiesto odporcu) dodáva tovar pôvodným zmluvným partnerom odporcu a preto odporca ostane bez príjmov. Zo samotného prevodu ochrannej známky nemožno vyvodiť, že namiesto odporcu už predmetný tovar zmluvným partnerom odporcu dodáva spoločnosť MM gold plus, s.r.o., keďže táto skutočnosť preukazuje výlučne zmenu vlastníka ochrannej známky, nie však zmenu dodávateľa tovaru. Z výpisu z registra Úradu priemyselného vlastníctva SR k ochrannej známke „Golden oil“ ku dňu vydania tohto rozhodnutia navyše vyplýva, že odporca je od 11. decembra 2023 držiteľom výlučnej licencie na ochrannú známku „Golden oil“, a je preto naďalej oprávnený predmetnú ochrannú známku používať. Rovnako tak založenie novej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom a konateľom odporcu, na ktoré poukazoval navrhovateľ, bez ďalšieho neosvedčuje, že zo strany odporcu dochádza k takej dispozícii s jeho majetkom, ktorá by sťažila alebo znemožnila prípadné uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Pre účely osvedčenia existencie hrozby ohrozenia exekúcie taktiež nepostačuje len všeobecné tvrdenie o výške pohľadávky, nepriaznivých majetkových pomeroch odporcu, prípadne hypotetických krokoch odporcu, či jeho jediného spoločníka a konateľa.
24. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ v podanom návrhu neosvedčil, že výkon exekúcie môže byť ohrozený a tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu predstavujú v zásade len nepodložené domnienky, čo nemôže zakladať dôvod na nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia.
25. Na základe uvedeného súd o návrhoch na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, že ich zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na ich nariadenie.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.