Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/48/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: E. V., W.. X.XX.XXXX, F. XX, XXX XX V., zastúpený: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovanej: E. L., H. XX, XXX XX C., IČO: 32 567 936, zastúpená: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA, advokát s. r. o., Masarykova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 861 324, o zaplatenie 4.234,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č.k. - 108 zo dňa 26.6.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovanej o d m i e t a .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.234,02 eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne odo dňa 9.3.2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 9.3.2016 navrhol, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie pohľadávky 4.234,02 eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne odo dňa 9.3.2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že si voči žalovanej uplatnil zľavu z ceny diela na základe zmluvy o dielo zo dňa 1.11.2010 č. 01-11-2010 vo výške rozdielu, akú by malo dielo bez vád a hodnotou, akú dielo malo dodané s vadami, a to na základe znaleckého posudku Ing. Dušana Sarku, PhD. č. 41/2015.

3. V spore rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie postupom podľa na základe návrhu žalobcu, nakoľko žalovaná a jej právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnili. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. v spojení s s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že sa domnieva, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktorým bolo žalobe vyhovené. Namietala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, resp. nesprávne posúdil právny stav veci. Na pravde sa nezakladá tvrdenie, že žalovaná sa pojednávania vytýčeného na deň 26.6.2018 bez predchádzajúceho ospravedlnenia nezúčastnila, keďže 25.6.2018 o 9.01 hod. bolo súdu prvej inštancie doručené jej ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, vytýčenom na deň 26.6.2018, z

dôvodu účasti na odbornom lekárskom vyšetrení. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že procesnoprávna úprava rozsudku pre zmeškanie v používa termín „vážne okolnosti“ ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti, čiže logicky musí ísť o okolnosti, ktoré nie sú bežné, ale sú vyššej intenzity. Právna teória k vážnosti okolností uvádza, že sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Skutočnosť, že žalovaná sa v deň pojednávania mala zúčastniť na odbornom lekárskom vyšetrení, nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod jej neprítomnosti na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaná mala od prevzatia predvolania na pojednávanie dňa 29.5.2018 do termínu pojednávania konanom dňa 26.6.2018 dostatok času informovať súd prvej inštancie o skutočnosti, ktorá by ospravedlňovala jej neprítomnosť. Nakoľko sa jednalo o odborné lekárske vyšetrenie, o termíne tohto vyšetrenia musela byť žalovaná v dostatočnom časovom intervale vopred informovaná. Hoci táto okolnosť mohla zabrániť žalovanej v účasti na pojednávaní, nejde o okolnosť, ktorá by na strane žalovanej nastala pred pojednávaním náhle, neočakávane. Navyše žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla dôkazy preukazujúce, že by sa predmetného vyšetrenia naozaj zúčastnila. Jej tvrdenie, že sa v deň pojednávania mala zúčastniť odborného lekárskeho vyšetrenia, nemožno považovať za preukázané. Ďalej žalobca považoval ospravedlnenie žalovanej za vysoko účelové. Ospravedlnenie bolo žalovanou datované na deň 26.6.2018. Z uvedeného vyplýva, že bolo možné jej neúčasť ospravedlniť už dňa 22.6.2018. Žalovaná je riadne zastúpená advokátom. Nič nebránilo skutočnosti, aby sa pojednávania zúčastnil jej právny zástupca.

6. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na dôvodoch podaného odvolania spočívajúcich v tom, že neboli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci v tom, že do podateľne súdu prvej inštancie bolo skutočne doručené ospravedlnenie žalovanej a to ešte deň pred pojednávaním. Na pravde sa tak nezakladá tvrdenie, že žalovaná sa pojednávania vytýčeného na 26.6.2018 bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavila, keďže dňa 25.6.2018 o 9.01 hod. bolo súdu prvej inštancie zaslané jej ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 26.6.2018 z dôvodu účasti na odbornom lekárskom vyšetrení, ktoré súd prvej inštancie potvrdil doručenkou. Nevedno preto, ako súd prvej inštancie mohol tvrdiť, že ešte v čase pojednávania nebolo súdu ospravedlnenie doručené. Navyše na odborné lekárske ošetrenie boli predvolaní telefonicky po uvoľnení termínu 22.6.2018, o čom hneď nasledujúci pracovný deň 25.6.2018 ospravedlnením bol informovaný súd prvej inštancie, preto prvé pojednávanie mohlo byť odročené.

7. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že z doložených dôkazov je preukázateľné, že ospravedlnenie bolo vypracované právnym zástupcom žalovanej dňa 22.6.2018, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bolo súdu doručené údajne 25.6.2018 a vyšetrenie bolo vykonané dňa 26.6.2018. Z uvedeného vyplýva, že právny zástupca žalovanej vedel o tomto vyšetrení minimálne dňa 22.6.2018, a teda včas mohol upovedomiť súd prvej inštancie i žalobcu a jeho právneho zástupcu o tom, že sa pojednávanie jeho vinou neuskutoční, alebo zabezpečiť náhradného advokáta pre pojednávanie vytýčené na deň 26.6.2018. Ďalej poukázal, že ide o účelové konanie zo strany právneho zástupcu žalovanej v snahe zmariť kontumačný rozsudok, ktorý bol vydaný správne, nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie. Trichologické vyšetrenie, kde sa skúma prevažne problematika vlasov, nie je takým vyšetrením, ktorým by bol právny zástupca ohrozený na zdraví, a teda by sa nemohol zúčastniť na pojednávaní a navyše sa v žiadnom prípade nejedná o dôležité, neodkladné vyšetrenie.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) odvolanie žalovanej podľa z dôvodov podľa odmietol.

9. Ustanovenie a stanovuje podmienky, za ktorých je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.6.2018 o 13.00 hod. Predvolanie doručil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 6.6.2018 a žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 3.6.2018. V doručenom predvolaní boli sporové strany okrem iného poučené v zmysle ust. a o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Zo zápisnice súde prvej inštancie o pojednávaní zo dňa 26.6.2018 (č.l. 101 - 102 spisu) vyplýva, že žalobca cestou právneho zástupcu navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná a ani je právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. Preskúmaním ospravedlnenia neúčasti žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu na súdnom pojednávaní vytýčenom na deň 26.6.2018 podaním zo dňa 22.6.2018 (č.l. 104 spisu) a priloženej doručenky z č.l. 105 spisu, odvolací súd zistil, že toto bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 25.6.2018 o 9.19 hod.

11. Podľa zákonným predpokladom rozhodnutia súdu o žalobe na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, mimo neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, je zároveň, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi dôvodmi. Odvolací súd vzhľadom na čas doručenia ospravedlnenia žalovanej súdu prvej inštancie deň pred vytýčeným termínom pojednávania, vyvodil názor, že žalovaná neospravedlnila svoju neprítomnosť včas a ani vážnymi okolnosťami. Ak sa totiž žalovaná mienila z pojednávania ospravedlniť, mala súdu prvej inštancie oznámiť dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať, čo bolo najneskôr dňa 22.6.2018, ktorý dátum je uvedený na ospravedlnení. To, že o termíne lekárskeho vyšetrenia sa dozvedel právny zástupca žalovanej až dňa 22.6.2018 nebolo ničím preukázane, išlo iba o jeho tvrdenia. Za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nemožno považovať postup, ktorým strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu deň pred vytýčeným termínom pojednávania ak ospravedlnenie nespočíva v objektívnych okolnostiach, v nemožnosti sa dostaviť na pojednávanie (napríklad úraz, choroba strany sporu alebo jeho zástupcu a podobne). Takýmito okolnosťami nenaplňujúcimi podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle nie sú okolnosti pôvodne uvádzané u žalovanej a až následne v odvolacom konaní u právneho zástupcu žalovanej (čo malo vyplývať z potvrdenia vystaveného MUDr. E. W. o trichologickom vyšetrení právneho zástupcu žalovanej dňa 26.6.2018) v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní v podaní z 26.6.2018 - účasť na odbornom lekárskom vyšetrení.

12. Odvolací súd nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní uvádzaný v ospravedlnení zo dňa 22.6.2018, pretože termín lekárskeho vyšetrenia po dohode s lekárom alebo jeho zdravotnou sestrou, je možné zmeniť na iný - náhradný termín a to s poukazom na to, že termín pojednávania bol právnemu zástupcovi žalovanej už známy. Ak právny zástupca žalovanej nebol schopný zabezpečiť na vytýčené pojednávanie substitučné zastúpenie, mal zvoliť osobnú účasť na pojednávaní na úkor prípadného lekárskeho aj keď odborného vyšetrenia. V tomto prípade sa zjavne nejednalo o akútny a neodkladný lekársky zásah, dokonca návšteva lekára nebola vynútená ani zhoršením, resp. akútnym zdravotným stavom právneho zástupcu žalovanej v takej miere, aby bolo potrebné nevyhnutné lekárske vyšetrenie. Odvolací súd mal tak za to, že v danom prípade sa nejednalo

o neočakávané prekážky zdravotného charakteru, pre ktoré by bolo nespravodlivé sankcionovať stranu sporu za porušenie povinnosti, ak si toto porušenie strana nezapríčinila sama. Preto dôvod uvedený v ospravedlnení zo dňa 22.6.2018 nemožno považovať za ospravedlniteľný vážnymi okolnosťami. Napokon z potvrdenia predloženého právnym zástupcom žalovanej nevyplýva ani konkrétny čas vyšetrenia dňa 26.6.2018, teda nie je zrejmé, či prípadné vyšetrenie sa neuskutočnilo v čase, ktoré by umožňovalo právnemu zástupcovi žalovanej sa ešte zúčastniť pojednávania dňa 26.6.2018 o 13.00 hod., teda v poobedňajších hodinách.

13. Odvolací súd zároveň udáva, že záujem advokáta je v sporovom konaní až druhoradý. Primárny je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem oboch strán sporu. Odročenie pojednávania z dôvodov na strane advokáta zabezpečuje náležitý komfort iba jeho osobe, resp. jeho podnikaniu v oblasti poskytovania právnych služieb, neguje však na druhej strane všetky vyššie uvedené princípy a legitímne záujmy a smeruje k vyvolaniu zbytočných súdnych prieťahov. Z tohto dôvodu by mali byť dôvody na strane advokáta akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných, naliehavých, neodkladných prípadoch.

14. Právny zástupca žalovanej v danom prípade v ospravedlnení neúčasti na nariadenom pojednávaní iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle . Jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup, nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa a a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa , pričom žiadna analógia legis vo vzťahu k do úvahy neprichádza.

15. Vo všeobecnej rovine odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovanej, ktorá sa bez riadneho a najmä včasného ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bola na toto pojednávanie riadne a včas predvolaná a bola v predvolaní výslovne poučená o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle ust. vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaná totiž nerešpektovala súdom prvej inštancie uložené povinnosti a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.

16. Podľa , odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

17. Znamená to, že odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania, či súd prvej inštancie žalobe vyhovel alebo ju zamietol, resp. jej sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Z takto široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa tri výnimky, výpočet je taxatívny, čo znamená, že ho nemožno rozširovať. Prvú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe uznania nároku ( a nasl. ). Druhú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku ( a nasl. ) a poslednú tretiu výnimku tvorí rozsudok pre zmeškanie alebo inak povedané kontumačný rozsudok ( a nasl. ). Napriek tomu, že voči

týmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon aj voči týmto trom rozsudkom odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť však viaže len na jediný dôvod. Týmto dôvodom je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť v zmysle ustanovenia , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Naopak, ak strana dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa tento súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania. V nadväznosti na uvedené a skutočnosť, že žalovaná dôvod prípustnosti nepreukázala, odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).