Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/73/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 27. augusta 2024 prejednal sťažnosť podanú odsúdeným A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. z 15. apríla 2024 a takto

rozhodol:

Pod3a s?ažnos? odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ktorá sa skončila rozsudkom, sp.zn. zo dňa 30.1.2023.

Po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku odsúdený A. B. podal sťažnosť. Prokurátor uviedol, že sa vzdáva sťažnosti.

Podaním doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 18.6.2024 sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol nasledovné: V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že odsúdený neoznačil žiadnu skutočnosť skôr neznámu. Odsúdený má za to, že ním uvádzané zjednocovacie stanovisko NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod poradovým číslom 44, konkrétne stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.6.2017, sp.zn. Tpj 55/2016, je novou skutočnosťou, ktorá jemu ani prvostupňového súdu nebola v čase rozhodovania o treste známa a ide o takú skutočnosť, ktorá môže mať zásadný vplyv na výšku uloženia trestu odňatia slobody. Odsúdený má za to, že v jeho prípade súd pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody adekvátne nezohľadnil jeho priznanie viny v zmysle Nakoľko v zmysle vyššie uvedeného zjednocovacieho stanoviska NS SR vyplýva per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior možnosť použiť ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa , Tr. zák. aj v prípade uznania viny podľa , po prijatí takého vyhlásenia súdom, keďže obžalovaný prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený A. B. má za to, že trest, ktorý mu bol uložený, je neprimerane prísny vzhľadom na priznanie viny a zároveň aktívne od začiatku s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, preto mu podľa jeho názoru mala byť priznaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť v zmysle ust. Tr. zák. Preto má za to, že jeho návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. je dôvodný a sú dané všetky zákonom predpokladané podmienky na povolenie obnovy konania.

K sťažnosti odsúdeného sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry podaním doručeným okresnému súdu 4.6.2024, v ktorom uviedol, že s podaním sťažnosti, ako aj s jej dôvodmi konkretizovanými odsúdeným sa nestotožňuje. Úvodom odkázal na obsah záverečného prednesu prokurátora zachytený v zápisnici o verejnom zasadnutí zo dňa 15.4.2024, ako aj dôvody konkretizované sťažnosťou napádaným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, s ktorými sa bezvýhradne stotožnil. V tejto súvislosti poukázal, že odsúdený nesplnil zákonné požiadavky na to, aby bolo možné jeho návrhu na povolenie obnovy konania v intenciách vyhovieť. Čo sa týka ním vznesených námietok k súdom prvého stupňa ustálenému výslednému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa Tr. zák. v jeho trestnej veci a naň bezprostredne sa viažucu výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený, podľa názoru prokurátora aj v prípade, že by výsledný pomer mal byť iný, nejde o okolnosť relevantnú, a to ani v otázke primeranosti, ani v otázke zákonnosti trestu. Trest bol obvinenému vymeraný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby s tým, že ide o trest úhrnný, teda ukladaný za viac trestných činov, čo nepochybne má nájsť patričné vyjadrenie v dĺžke jeho trvania. Zároveň prokurátor upriamil pozornosť sťažnostného súdu na obsah úpravy , Tr. zák., per analogiam, v spojení so znením , s tým, že inštitút mimoriadneho znižovania trestu považuje za právne nenárokovateľný a je na úvahe a rozhodnutí súdu, či k jeho aplikácii v tej-ktorej trestnej veci pristúpi, alebo nie. Záverom prokurátor uviedol, že odsúdenému právoplatne uložený trest odňatia slobody považuje za trest zákonný a spravodlivý a na mimoriadne znižovanie trestu nevzhliadol dôvody ani pri meritórnom rozhodovaní súdu a nevzhliada ich ani v súčasnosti. Na základe vyššie uvádzaného navrhol sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle , správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného A. B. nie je dôvodná.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia , t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj v konaní o povolenie obnovy konania. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.

Podľa trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Vyššie citované ustanovenie stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium rescindens (obnovovacie konanie) – existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo dôkazu. Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania, vyhodnotiť vplyv novej

skutočnosti alebo nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. V tomto štádiu rozhodovania je potrebné vyhodnotiť novú skutočnosť alebo nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takou skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať dôkazom.

Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli síce vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.

Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania i podľa citovaného ustanovenia zákona ( ) súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk: 1. či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme, 2. či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené v ods. 1 Skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou a významom novotvrdených skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Ako už bolo uvedené vyššie, pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného A. B. nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. .

Výrok o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania tak zodpovedá stavu veci a zákonu.

Rozhodnutiu Okresného súdu Liptovský Mikuláš nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Nadriadený súd zistil, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne popísal skutkový stav, ktorý bol podkladom pre jeho záver o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Okresný súd v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú zamietnutie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Dôvody napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd konštatuje, že odsúdeným A. B. v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neboli predložené také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme

a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine či treste odsúdeného.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia je prípustný iba vo výnimočných prípadoch. Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. V konaní o povolenie obnovy konania teda nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

Odsúdený A. B. svojím návrhom na obnovu konania principiálne sledoval prehodnotenie poľahčujúcich okolností vo svoj prospech, čo je iste v intenciách jeho pôvodnej obhajoby legálne, ale po právoplatnosti odsúdenia tomuto zámeru nemôže slúžiť inštitút mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania. Tento inštitút je striktne viazaný na preukázanie nových skôr neznámych skutočností alebo dôkazov, čo sa v rozhodovanej veci nestalo realitou.

Reagujúc na sťažnostné námietky odsúdeného A. B., nadriadený súd uvádza nasledovné: Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania a cieľom konania o povolení obnovy konania nie je prieskum zákonnosti postupu súdu v pôvodnom konaní ( , , ). Obnovou konania možno odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí trestných súdov, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a nemohli sa ani brať do úvahy. Súdy však nemôžu v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy preskúmavať rozhodnutie o vine a treste. Podstatou tvrdení sťažovateľa o tom, že je dôvod v jeho trestnej veci na obnovu konania, je to, že súd nesprávne ustálil poľahčujúce okolnosti v jeho trestnej veci, keď mu nedôvodne nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje, že vyhlásenie o vine nie je možné mechanicky (formálne) stotožňovať s touto poľahčujúcou okolnosťou. Medzi vyhlásením viny zo strany obžalovaného a predmetnou poľahčujúcou okolnosťou neexistuje žiadna spojitosť. Skutočnosť, že priznanie viny zjednodušilo súdne konanie, je pri ustaľovaní poľahčujúcich okolností bez právneho významu, pretože skrátenie súdneho konania nemožno zamieňať s pomocou obžalovaného pri odhaľovaní vlastnej trestnej činnosti. Predmetná poľahčujúca okolnosť sa totiž viaže na hmotnoprávnu úpravu (a nie na procesnoprávnu úpravu), teda na to, že páchateľ pomáha objasňovať znaky skutkovej podstaty trestného činu, prípadne aj pomáha usvedčovať svojich spolupáchateľov. Objasňovanie trestnej činnosti sa teda týka trestného činu a jeho možného páchateľa a žiadnym spôsobom sa neviaže, ani nedotýka procesnej úpravy týkajúcej sa vyhlásenia viny. Vyššie uvedená otázka bola rôznymi súdmi aplikovaná a interpretovaná a následne došlo k prijatiu stanoviska Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 pod č. 44. Podľa vyššie uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo nepochybne okresnému súdu známe v čase rozhodovania (v zmysle zásady iura novit curia, teda súd pozná právo) a zároveň odsúdený bol v pôvodnom trestnom konaní zastúpený obhajcom ako osobou práva znalou, súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu – objasňovanie je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa , preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou v zmysle Tr. zák. V súvislosti s inštitútom mimoriadneho znižovania trestu krajský súd zdôrazňuje, že tento nemožno považovať za právne nárokovateľný a je na úvahe a rozhodnutí súdu, či k jeho aplikácii v tej-ktorej trestnej veci pristúpi, alebo nie.

V ostatnom sťažnostný súd odkazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa názoru krajského súdu dôvody uvádzané odsúdeným A. B. neboli vzhľadom na uvedené skutočnosti spôsobilými pre povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci, neboli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste odsúdeného.

Sťažnosť odsúdeného A. B. proti napadnutému uzneseniu okresného súdu preto krajský súd zamietol postupom podľa , pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.