Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-52-2018.pdf
PDF · 92.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, Bratislava proti žalovaným: v 1.rade R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom D., P. ulica XXX/X, v X.rade O. P., nar. X.X.XXXX, bytom D., P. ulica 70X/X, v 3.rade R. J., nar.X.X.XXXX, bytom W. XX, 4.rade I. V., nar.X.X.XXXX, bytom S. XXXX, L. o zaplatenie 3 089,95 € príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 1 700 € zastavuje.
Žalovaní 1. až 4.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 189,95 € spolu s úrokmi za obdobie do 4.3.2019 vo výške 2 065,30 €, úroky z omeškania za obdobie do 4.3.2019 vo výške 535,14 €, úroky vo výške 7,1 % ročne zo sumy 1 189,95 € od 5.3.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 1 189,95 € od 5.3.2019 do zaplatenia , všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € splatných vždy k 30 dňu v tom ktorom mesiaci, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovaným v 1. až 4.rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Súd žalobcovi zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vracia sumu vo výške 107,30 €, cestou Slovenskej pošty a.s., po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 3 089,95 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o poistenom OTP hypo úvere zo dňa 27.9.2004, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovaným peňažné prostriedky, ktoré mali podľa zmluvy žalovaní vrátiť postupnými splátkami, pričom však takto žalovaní nepostupovali, a preto žalobca zosplatnil úver. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o úvere s VOP, výzva na zaplatenie, vyhlásenie úveru za predčasne splatný.
2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
3. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 1700 € z dôvodu, že po podaní žaloby prišlo k úhrade časti dlhu.
4. Na pojednávaniach žalovaný v 2.rade uviedol, že nehnuteľnosť na ktorú brali úver bola vo vlastníctve jeho a manželky (žalovaná v 1.rade). Nehnuteľnosť následne predali a kupujúci sa v kúpnej zmluve zaviazali, že prevezmú dlh a budú ďalej splácať. Uviedol, že dlh splátky úveru prestali splácať.
5. K uvedeným tvrdeniam sa žalobca vyjadril tak, že nikdy nedal súhlas na prevod nehnuteľností, ktorými bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy, poukázal na čl VII. ods. 1 písm. d) zmluvy, podľa ktorého sa za podstatné porušenie zmluvných povinností považuje, ak dlžník prevedie nehnuteľnosť, ktorá zabezpečuje hypotekárny úver na inú osobu, a preto považuje prevod za podstatné porušenie zmluvy. Poprel i tvrdenia o tom, že malo prísť k zmene v osobe dlžníka, pretože nikdy nedal súhlas na prevzatie dlhu inou osobou ani neuzatvoril dohodu o pristúpení k záväzku podľa ust. § 531 a § 533 OZ. Uviedol, že platby uhradil X. B. a to titulom toho, že na nehnuteľnosti je stále záložné právo, ktoré pôsobí i voči nadobúdateľovi.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
7. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnickou osobou, ktorá má okrem iného v predmete podnikania i poskytovanie úverov. Žalovaní sú fyzické osoby, ktoré uzatvorili dňa XX.X.XXXX so žalobcom zmluvu o Hypotekárnom úvere. Podľa zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkovi úver vo výške 270 000Sk s lehotou splatnosti 20 rokov, ktorý bol poskytnutý za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. L., presne uvedenej v zmluve. Spôsob čerpania bol dohodnutý na bezhotovostný. Žalovaní sa zaviazali úver splácať 240 splátkami, pričom 1.až 239 splátka vo výške 2 110 Sk a posledná splátka vo výške 1 869,86 Sk. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.10.2004 a poslednej na 20.9.2024 s tým, že splatnosť každej splátky nastala 20.deň v mesiaci.
Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobca dňa 11.10.2004 poskytol žalovaným sumu 270000 Sk (8962,36 €) a žalovaní zaplatili v prospech účtu 6072,43 €, teda zvyšný dlh žalobca evidoval vo výške 2889,95 €.
Prípisom zo dňa 15.1.2015 banka vyzvala žalovaných na uhradenie nedoplatkov a upozornila ich na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Prípisom zo dňa 26.3.2015 vyhlásila banka ku dňu 24.3.2015 predčasnú splatnosť celého úveru a požadovala zaplatenie celého dlhu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia.
Zo spisu Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor XXXX/XX je zrejmé, že XX.X.XXXX bol na okresný úrad podaný návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorí podali žalovaný v 1. a 2.rade ako navrhovatelia. Súčasťou návrhu bola kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú uzatvorili predávajúci R. P. a O. P. a kupujúci C. B. a X. B.. Na jej základe predávajúci predali a kupujúci odkúpili nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. L.. V čl. V zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 600000 SK, ktorú mali kupujúci zaplatiť nasledovne: 100 000 Sk k rukám predávajúcich v deň podpisu zmluvy, do 60 dni od podpisu zaplatia sumu 230 000 Sk a sumu 270 000 Sk mali kupujúci zaplatiť tak, že počnúc mesiacom máj 2008 začnú riadne a včas uhrádzať splátky úveru poskytnutého predávajúcim spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. V prípade neuhradenia ceny bola dojednaná možnosť predávajúcich na odstúpenie od zmluvy. Podľa čl. VII zmluvy boli predávajúci oboznámení s tým, že na nehnuteľnosti je ťarcha- záložné právo v prospech OTP Banka Slovensko, a.s..
8. Podľa článku VII. bodu 2. písm. e) zmluvy, pri podstatnom porušení zmluvných povinností je žalobca oprávnený vyhlásiť úver alebo jeho časť za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, pričom podľa článku VII. bodu 1. písm. a) zmluvy, za podstatné porušenie zmluvy sa považuje, ak žalovaný neuhradí splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1, ods. 2 obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 531 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
Podľa § 533 Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne
Podľa § 534 Občianskeho zákonníka Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
10. O zastavení konania v časti o zaplatenie 1700 € rozhodol súd podľa § 145 CSP, pretože v danej časti zobral žalobca žalobu späť.
11. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o hypotekárnom úveru zo dňa 27.9.2004 hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní ako dlžníci vystupovali pri uzatváraní zmluvy ako spotrebitelia, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že banka spolu so žalovanými uzatvorila zmluvu o úvere, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovanými záväzkovoprávny vzťah, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe žalobca poskytol žalovaným úver, peniaze (vyplýva z výpisu z účtu), čím splnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a žalovaní sa ho zaviazali splácať, pričom ako bolo v konaní preukázané takto nepostupoval, jednotlivé splátky riadne a včas neuhrádzal, čím sa dostal do omeškania a banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, pretože sa jednalo o zvyšok úveru navýšený o úrok, ktorý banka vyčíslila do splatnosti úveru, čo je správny postup. K doručeniu oznámenia o zosplatnení úveru súd poznamenáva, že žalovaným žalobca doručoval oznámenie na adresu pobytu, ktorú evidoval, pretože žalovaní mu neoznámili zmenu pobytu, súd takéto doručenie považuje za účinné, pretože žalobca nedisponuje žiadnymi možnosťami zisťovať adresy pobytu, a je povinnosťou dlžníkov oznamovať zásadné zmeny týkajúce sa ich osôb svojmu veriteľovi. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona, teda nemožno vylúčiť i takú úpravu, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i V., I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. K výške úrokov súd uvádza, že tieto boli v stanovenej výške dohodnuté v zmluve. Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplynulo, že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, tak ako ich označil v žalobe. Okrem zaplatenia istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru, nakoľko v týchto dňoch sa dostal žalovaný do omeškania
K námietke žalovaných, že títo nie sú povinní dlh platiť, keďže ho prevzal za nich niekto iný súd konštatuje, že takáto obrana žalovaných v konaní nie je dôvodná, pretože žalovaní nedohodli prevzatie treťou osobou dlhu so žalobcom, a preto je takáto dohoda voči žalobcovi neúčinná. Táto dohoda bola účinná iba medzi zmluvnými stranami dohody, t.j. medzi P. a B.. Veriteľovi v zmysle § 534 OZ z takejto dohody priame právo nevzniká. Teda naďalej v zmluvnom vzťahu s veriteľom i po predaji nehnuteľnosti zostali iba žalovaní tak, ako ich správne žalobca v žalobe uviedol a proti komu žalobu smeroval. Žalovaní v konaní nepreukázali svoje tvrdenia o tom, že existuje listina na základe ktorej by prišlo k zmene dlžníka, teda listina, ktorú by žalobca podpísal a súhlasil so zmenou dlžníkov.
12. Súd umožnil žalovaným splácanie dlhu v pravidelných mesačných splátkach, pretože títo sú v zlej finančnej situácii, keď žalovaní v 2až 4 rade nepracujú. Žalovaný v 2.rade je na invalidnom dôchodku, kde poberá 134 € mesačne. Zamestnaná je len manželka (žalovaná v 1.rade), ktorá má mesačný príjem 500 €. Máme jednu vyživovaciu povinnosť, dcéra je v 8 triede a chodí do školy v obci kde bývame. Naše výdavky na bývanie sú plyn 30 € mesačne, elektrina 50 € mesačne, voda 10 € mesačne, Digi 17 € mesačne, telefón máme na kredit, ale približne 20 € mesačne, internet 17 €, splácame pôžičku 220 €, to je vlastne exekúcia. Žalovaný v 2.rade má výdavky na lieky mesačne 20 až 25 €. Z uvedeného je možné konštatovať nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných, pričom umožnenie splácania im umožní zotrvať na istom životnom štandarde, neohrozí ich životnú situáciu, a zároveň ani práva žalobcu nebudú žiadnym spôsobom dotknuté.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a § 256 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá a späťvzatie žaloby vyplynulo zo správania sa žalovaných, keď po podaní žaloby uhradili dlh v danej časti.
14. O vrátení časti súdneho poplatku, ktorý je krátený o sumu 6,70 €, rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.