Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_9C-19-2019.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/19/2019
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: Real Invest & Rent s.r.o., IČO: 36 289 035, so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava - Ružinov, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: V. É., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XXXX/F, XXX XX X. M., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . II. Sporovým stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Poučenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 12.06.2019 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo k bytu č. XXX, O.: XF, M. Č.: XXXX, I. X. B., na Y. Č.. XXXX, okres: Dunajská Streda, obec: Dunajská Streda, k. ú.: Dunajská Streda, spoluvlastnícky podiel 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 8950/624327, na parcelách registra „C“ č. 2588/15 vo výmere 1557 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2588/30 vo výmere 10 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, č. 2588/16 vo výmere 52 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie ktoré sú vo vlastníctve žalovaného záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.2016 vo výške 8 629,94 EUR s príslušenstvom.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 8 629,94 EUR na základe nevyplateného nájomného na ktorého nárok má žalobca titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.2016. Účastníkmi zmluvy sú žalobca, spoločnosť S., M..L..T.., N. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX F. I. E. Č.Á. O.. Z. X.X F. Ž., N. F. N. M. S., M..L..T.. v zmysle § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytol ručiteľské vyhlásenie. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 8629,94 EUR neuhradil ani po viacerých písomných a ústnych výzvach. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí v tom, že žalobca má úmysel zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku resp. chystá zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko sa žalovaný zbavuje svojho majetku) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného - vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného. Vo veci samej sa žalobca domáha zaplatenia svojej pohľadávky návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vedenom pod spis zn. 32Up/490/2019. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v okrese X. M., T. X. M., N.. Ú.. X.Á. M., Y. XXXX, M. Č.. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX F. B. Č.. XXXX/XX, Z. Č.. XXX I. X. B. O. O. XF, M. B. X/X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 8950/624327. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zriadil záložné právo ne uvedenú nehnuteľnosť v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy o nájme a uplatnil si náhradu trov konania. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy: zmluvu o nájme nebytových priestorov, faktúru č. 170100108 zo dňa 26.10.2017, faktúru č. 170100120 zo dňa 27.11.2017 , faktúru č. 180100031 zo dňa 12.02.2018, faktúru č. 180100052 zo dňa 26.04.2018, faktúru č. 180100038 zo dňa 26.02.2018, faktúru č. 180800001 zo dňa 01.08.2018, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.04.2019,
3. Podľa § 343 ods.1 až 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
4. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 329 ods. 2, 3 C.s.p., (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - zriadenie záložného práva nie sú splnené. Žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že žalovaný nemá vyrovnaný svoj dlh, ktorého zaplatenia sa domáha v predmetnom konaní vo veci samej a má obavy že exekúcia rozhodnutia vo vyššie uvedenej veci bude ohrozená, keď žalovaná môže voľne nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, t.j. s majetkom z ktorého by mohol byť uspokojený nárok žalobcu.
10. Z citovaného zákonného ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany veriteľa na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Účelom nariadenej dočasnej úpravy je zabrániť spôsobeniu značnej a ťažko odstrániteľnej ujmu žalobcovi, spočívajúcej v nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto úpravy. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez takéhoto opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
12. Zabezpečovacie opatrenie, o vydanie ktorého žiada žalobca je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ust.§ 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
13. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, musí ísť o spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka/resp. ružiteľa, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a musí existovať obava z budúceho marenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p.
14. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie.
15. Preskúmaním podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd nemá zo strany žalobcu osvedčenú akúkoľvek dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie. Žalobca v návrhu len označil takúto možnosť konania dlžníka, ktorá by mohla ohroziť výkon konečného rozhodnutia. Neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré môžu dôvodne vzbudzovať jeho obavy, že by žalovaný chcel, alebo mal v úmysle spornú nehnuteľnosť scudziť, prenajať, zaťažovať záložným právom. Samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemá vyrovnaný svoj dlh, že má obavy, že bude s nehnuteľnosťou vo svojom vlastníctve nakladať, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov. Pre vyhovenie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia ale nepostačuje skutočnosť, že dlžník neuhradil dlh. Zákon vyžaduje hodnoverné osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená a u dlžníka musí ísť o konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri exekúcii, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; R 20/1998). Iba samotné tvrdenie o existencii dlhu a o možnom konaní dlžníka, ktoré by mohlo ohroziť výkon konečného rozhodnutia, nemožno považovať za osvedčenie dôvodnej obavy zo zmarenia exekúcie. Žalobca ničím neosvedčil vykonávanie takých úkonov zo strany dlžníka, ktorými by dochádzalo k zbavovaniu sa majetku a ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie. Súdu neušlo pozornosti, že ešte nebolo rozhodnuté o nároku žalobcu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a teda, že exekúcia v danej veci ešte nebola začatá.
16. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha žalobca obmedzenia dispozičných práv žalovanej s nehnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. V danej veci by pohľadávka s prísl. bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti.
17. Na základe uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenie, súd má za to, že žalobca neosvedčil také skutočnosti, ktoré by mu mohli spôsobiť vznik ujmy, ktorú neskôr nebude možné napraviť, nakoľko nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní, ani to že správanie vlastníka nehnuteľnosti smeruje k jej scudzeniu (na predmetnej nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech banky). Predmetná nájomná zmluva bola uzavretá medzi dvoma obchodnými spoločnosťami. V žalobe je žalovaný označený ako fyzická osoba s dátumom narodenia 30.01.1989, pričom zo zmluvy ani z iných pripojených listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že konateľom spoločnosti bol práve žalovaný. Súd konštatuje, že v Registri obyvateľov sa nachádza aj iná fyzická osoba označená tým istým menom priezviskom aj adresou bydliska, ale iným dátumom narodenia. Jediné čo má súd za preukázané, že žalovaný je vlastníkom označenej nehnuteľnosti na Y. XXXX, preto súd žalobu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodnú zamietol.
18. V prípade ak však v budúcnosti dôjde k zmene skutkových okolností, odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a teda strany sa môžu opätovne obrátiť na konajúci súd.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Pri rozhodovaní o trovách konania dospel súd k záveru, že nárok na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. patrí v tomto prípade v celom rozsahu žalovanému, keďže mal vo veci plný úspech. S poukazom na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému doposiaľ v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli, rozhodol súd o trovách tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom tunajšieho súdu, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).