Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/106/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpený: Advotkátska kancelária, JUDr. Igor Šofránko, so sídlom Sovietských hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. skratený názov VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastupený: Remedium Legal, s.r.o. , so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F. zo dňa 28.05.2008 v článku 5. Vyhlásenia a záväzky záložcu, bod 5.5. v znení: „Záložca sa zaväzuje dopredu informovať Záložného veriteľa o stavebných úpravách na Nehnuteľnosti. Realizácia takýchto stavebných úprav je podmienená súhlasom Záložného veriteľa.“

a nachádzajúca sa v článku 6. Podmienky výkonu záložného práva, bod 6.6. v znení:

„Do skončenia procesu predaja Nehnuteľnosti v rámci realizácie Záložného práva, je Záložný veriteľ oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu na Nehnuteľnosť za podmienok, aké dohodne Záložný veriteľ. Záložca týmto splnomocňuje Záložného veriteľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy na Nehnuteľnosť v mene Záložcu. Záložca je povinný Nehnuteľnosť vypratať a umožniť jej prenájom najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu Záložného práva záložcovi. Záložca sa súčasne zaväzuje vydať Záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť potrebné na realizáciu výkonu Záložného práva Záložným veriteľom.“

sú neprijateľné zmluvné podmienky.

II. Žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F. XXXXX-XX, zo dňa 28.05.2008 v článku 4. Hodnota zálohu, bod 4.1. v znení: „Hodnota Nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 3 tejto zmluvy stanovená na základe ohodnotenia programom HYPO dňa 26.05.2008 vo výške 2 000 000 Sk. Zmluvné strany súhlasia, aby uvedená hodnota predstavovala hodnotu zálohu v čase zriadenia Záložného práva podľa tejto zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 1/3, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 22.09.2023 sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. 1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“, č. G. XXXXX-XX, zo dňa 28.05.2008 (ďalej „Úverová zmluva“). Zároveň bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F. XXXXX-XX, zo dňa 28.05.2008 (ďalej „Zmluva“). Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F. XXXXX-XX, zo dňa 28.05.2008 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v

- článku 4. Hodnota zálohu, bod 4.1 v znení: „Hodnota Nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 3 tejto zmluvy stanovená na základe ohodnotenia programom HYPO dňa 26.05.2008 vo výške 2 000 000 Sk. Zmluvné strany súhlasia, aby uvedená hodnota predstavovala hodnotu zálohu v čase zriadenia Záložného práva podľa tejto zmluvy.“

- v článku 5. Vyhlásenie a záväzky Záložcu, bod 5.5 v znení: „Záložca sa zaväzuje dopredu informovať Záložného veriteľa o stavebných úpravách na Nehnuteľnosti. Realizácia takýchto stavebných úprav je podmienená súhlasom Záložného veriteľa.“

- v článku 6. Podmienky výkonu Záložného práva, bod 6.6 v znení: „Do skončenia procesu predaja Nehnuteľnosti v rámci realizácie Záložného práva, je Záložný veriteľ oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu na Nehnuteľnosť za podmienok, aké dohodne Záložný veriteľ. Záložca týmto splnomocňuje Záložného veriteľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy na Nehnuteľnosť v mene Záložcu. Záložca je povinný Nehnuteľnosť vypratať a umožniť jej prenájom najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu Záložného práva Záložcovi. Záložca sa súčasne zaväzuje vydať Záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť potrebnú na realizáciu výkonu Záložného práva Záložným veriteľom.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco: Žalovaný na úvod svojho vyjadrenia dáva súdu do pozornosti, že úver bol splatený dňa 02.02.2023. Žalovaná preto s ohľadom na termín splatenia úveru zastáva názor, že podaná žaloba nie je sprevádzaná domáhaním sa ochrany žiadaného konkrétneho subjektívneho práva žalobcu, ale ide výlučne o hypotetický, žalobcom umelo vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Žalovaná zastáva názor, že podanú žalobu treba posúdiť aj s ohľadom na ustanovenie a inštitút dobrých mravov. Žalovaná zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu, že žalobca poskytnutý úver riadne splatil, pričom od poskytnutia úveru uplynulo dokonca 15 rokov, za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko napadnuté zmluvné podmienky v súčasnosti nie sú používané a žalobcovi ich dojednaním nebola spôsobená žiadna ujma. Ocenenie nehnuteľnosti Žalovaná v posúdení komisie však vidí výlučne zjavnú neznalosť uvedeného softvérového riešenia. Program HYPO https://www.kros.sk/hypo/ je aj v súčasnosti všeobecne akceptovaným znaleckým softvérom, ktorý umožňuje komplexne ohodnotiť všetky typy stavebných objektov, bytov a pozemkov podľa aktuálnej legislatívy. Na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti používa koeficient polohovej diferenciácie. Správne zadať koeficient vám pomôže číselník doporučených priemerných koeficientov predajnosti. Rovnako je možné vychádzať z porovnávacej metódy, prípadne z ich kombinácie. Zastávame preto názor, že stanovenie hodnoty nehnuteľnosti pomocou softvérového riešenia nemôže byť bez ďalšieho posúdené ako neprijateľné. Napokon žalobca ohľadom neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky neuviedol ani žiadne skutkové tvrdenia a výlučne odcitoval stanovisko komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktoré však rovnako neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia o neprijateľnosti napadnutej zmluvnej podmienky. Podľa názoru žalovanej neodôvodnené a nepreukázané tvrdenia o tom, že softvérový produkt „nemusí“ za každých okolností spĺňať požiadavky všeobecne záväzných predpisov nemožno považovať za relevantné tvrdenie zakladajúce neprijateľnosť. Žalovaná si preto dovoľuje podotknúť, že v zmysle ust. 53 ods. 1 . Z uvedeného vyplýva, že za neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa – hoci v spornom prípade z podanej žaloby ani nie je zrejmé k akej nerovnováhe v právach a povinnostiach malo dôjsť - , ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa. Zastávame preto názor, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa primárny predpoklad na určenie neprijateľnosti, a to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Stavebné úpravy

Žalobca opätovne cituje stanovisko komisie a neprodukuje žiadne skutkové tvrdenia. Dovoľujeme si preto len stručne uviesť, že uvedené zmluvná podmienka je vyjadrením odbornej starostlivosti na strane žalovanej. Tá si svoju pohľadávku chráni zabezpečením formou záložného práva. Má preto záujem o minimálne zachovanie hodnoty zálohu vo výške ako v čase poskytnutia úveru. Prípadné neodborné zásahy do nehnuteľnosti vo forme stavebných úprav by mohli hodnotu zálohu znížiť. Napadnuté zmluvné ustanovenie preto nepovažujeme za neprimeranú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

3. V replike a duplike strany sporu zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach.

4. Na pojednávani strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách, pričom žalovaná doplnila, že ustanovenia o prenajatí nehnuteľnosti počas výkonu záložného práva boli v prospech žalobkyne, keďže inkasované nájomné by sa použilo na úhradu úveru a znižovalo by tak jej dlh.

5. Žalobkyňa uviedla, že hodnota nehnuteľnosti bola v čase uzavretia úverovej zmluvy cca 1.000.000,- Sk.

6. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

7. Medzi stranami sporu bolo nesporné a ani súd nemá pochybnosti, že záložná zmluva uzavretá dňa 28.05.2008 je spotrebiteľskou zmluvou. Nesporné je aj to, že jej súčasťou sú zmluvné podmienky napadnuté žalobou. Rovnako je nesporné, že vyjadrenie „Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách“ nemá záväzný charakter a je len názorom tohto orgánu.

8. K námietke žalovaného o neexistencii právneho záujmu na podanej žalobe z dôvodu uplynutia času od jej uzavretia a výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi súd uvádza: Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. - Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a a , ). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vzhľadom na tento dovolacím súdom prijatý záver, právna argumentácia žalovanej, ktorá sa v tejto časti týka len určovacej žaloby v zmysle , sa na vec vôbec nevzťahuje. Dovolací súd sa preto k nej ani bližšie nevyjadruje. Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19: 33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol, že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom . 38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote. Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom: – na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 321/22: 77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej

právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom, vyžaduje dôkaz preukazujúci záujem na konaní, keď sa zistí, že takýto záujem chýba, ak tento spotrebiteľ disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky. 8.1. Z vyššie citovaných rozhodnutí tak vyplýva, že žalobu o neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže spotrebiteľ podať kedykoľvek, teda napr. aj po uplynutí 15 rokov od uzavretia zmluvy alebo po skončení záväzkového vzťahu, pričom žalobca nepotrebuje preukazovať žiaden právny záujem na konaní a preto v prejednávanej veci neprichádza do úvahy rozpor s dobrými mravmi.

9. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19: 84 Z tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu alebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ. 86 Naproti tomu treba konštatovať, že účinnosť výkonu práv priznaných smernicou 93/13 môže byť zabezpečená, ak je predajca alebo dodávateľ v zásade povinný pred súdom preukázať riadne splnenie svojich predzmluvných a zmluvných povinností súvisiacich najmä s požiadavkou transparentnosti zmluvných podmienok, ako vyplýva najmä z článku 4 ods. . Ochranu spotrebiteľa tak možno zaistiť bez neprimeraného zásahu do práva predajcu alebo dodávateľa na spravodlivý proces (pozri analogicky rozsudok z 18. decembra 2014, CA Consumer Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 28). 89 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na šiestu a siedmu otázku treba odpovedať tak, že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ. 9.1. Analogicky aplikujúc citované rozhodnutie je zrejmé, že žalobca – spotrebiteľ nenesie dôkaznú povinnosť k preukázaniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čo súvisí aj s povinnosťou súdu zaoberať sa neprijateľnosťou zmluvnej podmienky, ktorá je predmetom konania ex offo.

10. Pokiaľ ide o kritéria neprijateľnosti poukazuje súd na rozhodnutie SdEÚ č. C – 415/11: Článok 3 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že: – pojem „značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, – na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery – neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé.

11. Zmluvná podmienka uvedená v článku 5., Vyhlásenie a záväzky Záložcu, bod 5.5 v znení: „Záložca sa zaväzuje dopredu informovať Záložného veriteľa o stavebných úpravách na Nehnuteľnosti. Realizácia takýchto stavebných úprav je podmienená súhlasom Záložného veriteľa.“ 11.1. Uvedená zmluvná podmienka stanovuje spotrebiteľovi povinnosti obmedzujúce jeho vlastnícke právo k obydliu nad rozsah stanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi. 11.2. Realizácia stavebných úprav so súhlasom záložného veriteľa znamená, že spotrebiteľ nemôže opravovať alebo rekonštruovať svoju nehnuteľnosť ani v prípade potreby bez súhlasu veriteľa, ktorý daný nemusí byť. Tvrdenie žalobcu o neznižovaní hodnoty nehnuteľnosti zásahmi spotrebiteľa považuje súd za chabé, keďže nevidí logiku v tom, aby si spotrebiteľ sám a dobrovoľne ničil svoje obydlie a ak by k tomu aj pristúpil, záložný veriteľ mohol efektívne dosiahnuť ochranu prostredníctvom predbežného opatrenia. Uvedená zmluvná podmienka tak zaťažuje spotrebiteľa povinnosťami mimo zákonných povinností, čím

dochádza k značnej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa a možno sa domnievať, že spotrebiteľ by s ňou pri individuálnom dojednávaní nesúhlasil.

12. Zmluvná podmienka uvedená v článku 6., Podmienky výkonu Záložného práva, bod 6.6 v znení: „Do skončenia procesu predaja Nehnuteľnosti v rámci realizácie Záložného práva, je Záložný veriteľ oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu na Nehnuteľnosť za podmienok, aké dohodne Záložný veriteľ. Záložca týmto splnomocňuje Záložného veriteľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy na Nehnuteľnosť v mene Záložcu. Záložca je povinný Nehnuteľnosť vypratať a umožniť jej prenájom najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu Záložného práva Záložcovi. Záložca sa súčasne zaväzuje vydať Záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť potrebnú na realizáciu výkonu Záložného práva Záložným veriteľom. 12.1. Uvedená zmluvná podmienka stanovuje spotrebiteľovi povinnosti obmedzujúce jeho vlastnícke právo k obydliu nad rozsah stanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi. 12.2. Predmetná zmluvná podmienka umožňuje záložnému veriteľovi „vyhnať“ spotrebiteľa z jeho obydlia už počas realizácie záložného práva a pred zákonným predajom založenej nehnuteľnosti. Robí tak dokonca spôsobom vnucujúcim splnomocnenie spotrebiteľa dodávateľovi, aby takéto „vyhnanie“ budilo dojem, že je výsledkom vôle spotrebiteľa. 12.3. Tvrdenie žalovaného, že sa tak deje v prospech spotrebiteľa je „úsmevné“, pokiaľ by nešlo o obydlie. Žalovaný totiž uvádzal, že zbavenie spotrebiteľa obydlia mu pomôže znižovať jeho dlh výnosom z prenájmu. Žalovaný však nebral do úvahy, že spotrebiteľ by sebe a svojej rodine musel zabezpečiť nové obydlie, za ktoré by platil, čím by znižoval svoje príjmy, ktoré mohol použiť na splácanie dlhu. 12.4. Uvedená zmluvná podmienka je tak absolútne hrubo nevyvážená v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľná, pričom súd je presvedčený, že spotrebiteľ by sňou pri individuálnom dojednávaní nesúhlasil.

13. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 4.1 záložnej zmluvy v znení „Hodnota nehnuteľnosti špecifikovanej v článku 3. tejto zmluvy bola stanovená na základe ohodnotenia programom HYPO dňa 26.5.2008 vo výške 2 000 000 SK. Zmluvné strany súhlasia, aby uvedená hodnota predstavovala hodnotu zálohu v čase zriadenia záložného práva podľa tejto zmluvy.“, k tomu súd uvádza: 13.1. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 472/11: 41 - Na tretiu otázku treba teda odpovedať tak, že vnútroštátny súd musí na účely vykonania preskúmania prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, na ktorej bol založený návrh, ktorý mu bol podaný, vziať do úvahy všetky ostatné ustanovenia zmluvy. Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 26/13: Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že: – slovné spojenie „hlavný predmet zmluvy“ sa vzťahuje na podmienku, ktorá určuje podstatné plnenie z tejto zmluvy, ktoré ju ako také charakterizuje, čoho preverenie vzhľadom na povahu, všeobecnú štruktúru a ustanovenia zmluvy, ako aj jej právne a skutkové súvislosti prislúcha vnútroštátnemu súdu. 13.2. Žalobkyňa vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke neuvádza vlastné posúdenie, ale cituje iba stanovisko „Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách“ zo dňa 2.4.2012, kde komisia uviedla, že výsledok použitia softwarového produktu nemusí za každých okolností spĺňať požiadavky všeobecne záväzných predpisov na stanovenie hodnoty nehnuteľnosti. 13.3. Namietanú zmluvnú podmienku súd posudzoval v spojitosti s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými v záložnej zmluve a to najmä s podmienkami výkonu záložného práva. Podľa bodu 6.3 záložnej zmluvy veriteľ bol oprávnený zvoliť sám vhodný spôsob predaja nehnuteľnosti, najmä: a) na verejnej dražbe, b) podľa exekučného poriadku, c) priamo kupujúcemu, d) iným vhodným spôsobom. Podľa bodu 6.7 záložnej zmluvy v prípade výkonu záložného práva podľa písm.c) alebo písm.d), hodnota nehnuteľnosti uvedená v bode 4.1 záložnej zmluvy mala byť minimálnou východiskovou cenou. Pokiaľ došlo k aktualizácii hodnoty zálohu na základe znaleckého posudku, bude sa pri predaji vychádzať z neho. Záložný veriteľ je oprávnený východiskovú cenu znížiť alebo zvýšiť do výšky, za ktorú sa nehnuteľnosť predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja. 13.4. Súd zdôrazňuje, že namietaná zmluvná podmienka uvedená v bode 4.1 záložnej zmluvy spotrebiteľovi neukladá bezprostredne žiadnu povinnosť. Podľa ustanovení o záložnom práve uvedenie hodnoty zálohu nie je ani povinnou náležitosťou záložnej zmluvy. Vychádzajúc z tvrdení

žalobkyne, že hodnota zálohu podľa jej názoru bola 1 000 000 SK nedošlo ani k jeho podhodnoteniu, ktoré by mohlo mať pre ňu nepriaznivé dôsledky. Ustanovenia o podmienkach výkonu záložného práva umožňovali aj v prípade jeho výkonu podľa písm.c, d) aktualizovať stanovenú východiskovú cenu znaleckým posudkom predloženým záložným veriteľom alebo žalobkyňou, ktorá cena by pri prípadnom predaji nehnuteľnosti bola rozhodujúca. Možnosť jej aktualizácie uvedená v bode 6.7 sa vzťahovala na úpravu tak, aby bola stanovená trhová hodnota nehnuteľnosti, čo rovnako nie je v neprospech žalobkyne. Do úvahy treba brať aj , podľa ktorého - Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu. Ustanovenia o záložnom práve s určením hodnoty zálohu nespájajú žiadne povinnosti žalobkyne, najmä nie povinnosť pri znížení hodnoty zálohu doplniť zabezpečenie do stanovenej výšky. Takúto povinnosť žalobkyni neukladá ani záložná zmluva. Rovnako ustanovenia o záložnom práve pri uzatvorení záložnej zmluvy nestanovujú povinnosť jej ohodnotenia znaleckým posudkom, preto súd nevidí nič neprijateľné v jej ohodnotení záložným veriteľom prostredníctvom znaleckého softwaru. 13.5. Súd tak dospieva k záveru, že žalobkyňou namietaná zmluvná podmienka nestanovuje v prospech záložného veriteľa žiadne práva alebo v prospech žalobkyne žiadne povinnosti, ktoré by ju robili hrubo nevyváženou v neprospech žalobkyne. Zároveň súd nevidí dôvod prečo by sa veriteľ nemohol domnievať, žeby žalobkyňa s takouto zmluvnou podmienkou nesúhlasila aj pri individuálnom dojednaní. 13.6. Podľa (1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Keďže určenie hodnoty zálohu nie je povinnou náležitosťou záložnej zmluvy nemôže ísť o hlavný predmet zmluvy a preto táto námietka uvedená v duplike žalovaného nie je dôvodná.

14. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. Žalobcov úspech – 2/3, žalovaného úspech – 1/3. Žalobca tak mal čistý úspech 1/3 a v tomto rozsahu má nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.