Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cpr-9-2018.pdf
PDF · 106.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cpr/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobkyne P.. B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX W. W., občianky SR, zast. JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., advokátkou AK Banská Bystrica, so sídlom Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 307 121, proti žalovanému Cirkevný Detský domov Potôčik, Moštenica 74, 976 13 Moštenica, IČO: 31 906 931, zast. AK Hrežďovič a Mulder Banská Bystrica, so sídlom Rudlovská 2, 974 01 Banská Bystrica, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, v prípade úspechu sa domáhala mzdového nároku z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a súčasne priznania nároku na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd žalobu ako neopodstatnenú a nedôvodnú zamietol.
3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v žalobnom návrhu zo dňa 26. 09. 2018, z prednesov právnych zástupcov strán sporu, prednesu žalobkyne, štatutárneho zástupcu žalovaného, procesných vyjadrení, listinných dôkazov, výsluchom svedkyne X. O., ako aj na základe ďalších dôkazov zistil tento skutkový stav:
4. Žalobkyňa uzavrela dňa XX. XX. XXXX pracovnú zmluvu so žalovaným s dohodnutým druhom práce „vychovávateľka - profesionálny náhradný rodič“. Spočiatku bol pracovný pomer dohodnutý na polovičný úväzok, neskôr bol zmenený na plný úväzok.
5. Dňa XX. XX. XXXX bola žalobkyni doručená výpoveď, označená ako: „Výpoveď zamestnávateľa daná zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce“ zo dňa XX. XX. XXXX s uvedením, že pracovný pomer skončil uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby začínajúcej od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (XX. XX. XXXX). Z obsahu výpovede vyplýva, že dôvod výpovede spočíval v troch skutkových dôvodoch a to:
1) žalobkyňa nezaslala „Správu o dieťati“ v lehote do 18. 02. 2018, na ktorej zaslanie ju vyzval zamestnávateľ dňa 12. 02. 2018, čo je podľa zamestnávateľa porušením pracovnej disciplíny, pričom dňa 19. 02. 2018 ju na toto porušenie písomne upozornil. 2) žalovanému bol dňa 11. 04. 2018 doručený „otvorený list“ od p. P.. U. U., podpísaný aj ďalšími osobami, pričom tento list mal podľa žalovaného obsahovať údaje maloletých detí umiestnených u žalobkyne (D. a F. X.I.), ktoré sú známe iba žalobkyni, ako ich meno, priezvisko, rok narodenia, zariadenie, v ktorom sa deti nachádzajú, to, že absolvujú diagnostický pobyt a informácie o ich diéte, pričom toto zamestnávateľ vo výpovedi označil dokonca za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a 3) žalobkyňa porušila povinnosť chrániť osobné údaje maloletých detí D. X. a F. X., ktoré mala v starostlivosti ako profesionálny náhradný rodič tým, že dňa XX. XX. XXXX zaslala žalovanému na vedomie e-mail zasielaný P. O. na e-mailovú adresu: pehava@gmail.com <mailto:F..I.>, ktorého prílohou boli listiny súvisiace so spomínanými maloletými deťmi, pričom uvedené zamestnávateľ označil za závažné porušenie pracovnej disciplíny a písomne ju na to upozornil listom zo dňa 21. 05. 2018, vyzval žalobkyňu na vyjadrenie sa k veci a tá uviedla, že e-mail poslala p. O., ktorá ho mala odovzdať poslankyni NR SR P.. A. W.. Uvedené skutočnosti žalobkyňa preukázala dotknutou písomnou výpoveďou zo dňa XX. XX. XXXX.
6. Žalobkyňa s dôvodmi výpovede nesúhlasila a považovala ich za vymyslené a preto dňa 27. 06. 2018 zaslala žalovanému „Nesúhlas so skončením pracovného pomeru a oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní“. Žalovaný písomnosť prevzal dňa 02. 07. 2018, čo žalobkyňa preukázala dotknutou listinou.
7. Pokiaľ ide o prvý dôvod výpovede, žalobkyňa uviedla, že „Správu o dieťati“ nezaslala v lehote do 18. 02. 2018, ale o dva dni neskôr z objektívneho dôvodu, pretože musela venovať zvýšenú starostlivosť maloletým deťom, predovšetkým však F., ktorý mal zdravotné problémy. Od 12. 02. 2018 mal chrípkové ochorenie, vysoké horúčky, pričom niekoľkokrát s ním musela navštíviť lekára, kde strávila značný čas. Toto bol dôvod prečo nestihla správy o deťoch vypracovať a doručiť včas. Od 16. 02. 2018 do 26. 02. 2018 čerpala dovolenku, pričom do 18. 02.2018 bola vzdialená z miesta bydliska. Plánovala tak urobiť hneď v pondelok ráno 19. 02. 2018. O 06.20 hod. jej však telefonovala matka, že leží na ulici po úraze, má N. Č. a nevie sa dovolať pomoci. Preto jej žalobkyňa odišla pomôcť, pričom SMS správou kontaktovala svojho zamestnávateľa s oznámením vzniknutej situácie s tým, že správy o deťoch odošle hneď, ako to bude možné. Dňa 19. 02. 2018 žalovaný žalobkyni napísal list, ktorým ju upozornil na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť skončenia pracovného pomeru v prípade, že z jej strany nedôjde k náprave a zistí opätovné porušenie pracovnej disciplíny.
8. Pokiaľ ide o druhý dôvod výpovede, ktorý sa týkal „otvoreného listu“ doručeného žalovanému P.. U. U., žalobkyňa potvrdila, že dňa 13. 04. 2018 jej bol doručený list od žalovaného s názvom: „Písomné upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny a výzva k zastaveniu konania“ zo dňa 11. 04. 2018. V liste jej bolo oznámené, že zamestnávateľovi bol doručený list od P.. U. U., ktorý ju vyzval na ukončenie aktivít, ktoré prostredníctvom P.. U. U. vykonáva. Bola jej vytknuté, že zverejnila osobné údaje detí v rozsahu: „meno, priezvisko, rok narodenia detí a zariadenie, v ktorom sú umiestnené“, čo žalovaný označil za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa to v celom rozsahu poprela a tvrdila, že s „otvoreným listom“ nemala nič spoločné, na jeho koncipovaní, tvorbe obsahu, šírení, či verejnom zverejnení sa nijakým spôsobom nepodieľala.
9. Pokiaľ ide o (tretí) výpovedný dôvod, týkajúci sa porušenia práva detí na ochranu osobných údajov zaslaním e-mailu P. O., ktorá ho mala následne doručiť poslankyni NR SR A. W., žalobkyňa tvrdila že neporušila právo detí na ochranu osobných údajov. Naopak hľadala spôsob, ako deťom pomôcť a obracala sa s podnetmi na viaceré osoby, ktoré v rámci svojich kompetencií preskúmavajú postup starostlivosti o maloleté deti. Všetky zhora uvedené skutočnosti považovala za tendenčné voči svojej osobe, preto žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
10. Žalobkyňa sa v zásade pridŕžala vecno-právnych tvrdení uvádzaných v odôvodnení podaného žalobného návrhu. Vo vzťahu k tretiemu výpovednému dôvodu uviedla, že deti jej boli odňaté nezákonne a celkovú situáciu mala snahu riešiť cez poslankyňu NR SR W.. Ďalej uviedla, že keď jej skončila dovolenka 26. 02. 2018 a išla si po deti do detského domova, ktoré tam 15. 02. o 18.00 hod. bola odniesť z dôvodu čerpania dovolenky; s tým, že si deti opäť zoberie so sebou a odvedie domov jej bolo povedané, že deti nastupujú na diagnostický pobyt v dĺžke 12 týždňov. Sama sa nad týmto čudovala, pretože deti u nej žili už 5 rokov a podľa jej názoru už boli predtým zdiagnostikované. Potvrdila, že jej bola ponúknutá práca v archíve, s čím však ona nesúhlasila, pretože mala doma ešte ďalšie dve deti v pestúnskej starostlivosti. Tvrdila, že sociálne prostredie v detskom domove súrodencom X. nevyhovoval a podľa jej názoru dosť negatívne to zdravotne deti aj znášali. Tvrdila, že určite vie, že im bolo lepšie u nej doma. Majúc za to, že jej zamestnávateľ nepostupoval v súlade so zákonom a predovšetkým v záujme maloletých detí sa snažila túto situáciu riešiť a „pomôcť deťom“ úradným postupom, kedy išla na ÚPSVaR do Banskej Bystrice za vedúcou, ktorá ju odporučila riešiť problém v spádovej oblasti, ktorou podľa žalobkyne mal byť Lučenec. Keď telefonovala na ÚPSVaR do Lučenca, bolo jej oznámené, že spádovou oblasťou je pracovisko vo Fiľakove. Potom sa rozprávala s kurátorkou vo Fiľakove, ktorá jej mala údajne povedať do telefónu: „Ja mám tu o Vás papiere, viem čo ste zač.“ Vzhľadom na neúspech riešenia vzniknutej situácie týmto spôsobom napísala podnet na Ústredie do Bratislavy, kde jej pracovníčka mala povedať, aby skutkovo všetko opísala a toto doručila „Ústrediu“ s tým, že vec bude následne „posunutá“ príslušnému pracovníkovi na referát za účelom riešenia podnetu. Neskôr žalobkyni prišla odpoveď, že po vykonanom šetrení „Ústredie“ dospelo k záveru, že postup detského domova bol v poriadku. Keď žalobkyňa neuspela ani na ústrednom orgáne, rozhodla sa „využiť pomoc politika“ a prostredníctvom známej problém riešiť „politicky“, s poslankyňou NR SR W..
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 12. 2018 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že sú splnené hmotno-právne dôvody výpovede v zmysle zákonného ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpoveď bola daná pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že za posledných 6 mesiacov bola žalobkyňa upozornená na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Naposledy sa tak stalo dňa 19. 02. 2018 listom č. 087-005/2018. Na toto upozornenie reagoval a žalobkyňa listom v ktorom uznala porušenie pracovnej disciplíny a uviedla, že si je vedomá jej porušenia, avšak doplnila svoj list tým, že to nebolo z nedbanlivosti alebo odmietaním plnenia si svojich povinností a vyjadrila ospravedlnenie s prísľubom, že do budúcna sa už nebude opakovať stav keď bude predkladať správy o dieťati oneskorene. Žalovaný uviedol, že na základe Dohody o poskytovaní starostlivosti dieťaťu v profesionálnej rodine uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 02. 09. 2013 bolo ustanovené, že podľa čl. I. bod 1. písm. c) je žalobkyňa povinná zasielať „Správy o dieťati“ v polročných intervaloch. Žalobkyňa pred uplynutím polročnej lehoty nepožiadala o jej predĺženie, ale musela byť 12. 02. 2018 vyzvaná na podanie správy do 18. 02. 2018. Skutočnosti interpretované žalobkyňou vo vzťahu k tomuto porušeniu nie sú pravdivé, polročné správy bola žalobkyňa povinná pripravovať už skôr, teda pred uplynutím stanoveného termínu. Žalovaný zdôraznil, že nedodržanie termínu žalobkyňou na podanie „Správy o dieťati“ nebolo prvýkrát, pretože okrem iného bola povinná zasielať žalovanému aj tzv. týždenné hárky, ktoré je potrebné zaslať vždy do stredy nasledujúceho kalendárneho týždňa. Tieto nedostatky sa v jej práci vyskytovali opakovane od roku 2015 až do júla 2018. Ďalej uviedol, že vedenie detského domova nebolo spokojné s prácou žalobkyne, žalovaný musel riešiť vzniknuté situácie so žalobkyňou predovšetkým v oblasti kvality poskytovania starostlivosti maloletým deťom, ktoré u nej žili. Žalovaný vykonal komplexnú odbornú diagnostiku spolu s externými spolupracovníkmi, z ktorej záverov vyplynuli dôvodné pochybnosti o kvalite ňou poskytovanej starostlivosti. Z tohto dôvodu žalovaný ponúkol žalobkyni náhradnú prácu, avšak táto toto riešenie odmietla. Dňa 11. 04. 2018 mu bol doručený otvorený list z farnosti C. W. W. spolu s petíciou - podpismi členov farnosti na podporu žalovanej. Podstatou mala byť snaha žalobkyne o prinavrátenie maloletých detí späť do jej osobnej starostlivosti ako profesionálneho náhradného rodiča. Je zarážajúce, že žalobkyňa poskytla osobné údaje maloletých detí tretím osobám, poskytla informácie o ich zdravotnom stave a starostlivosti o ne.
12. Riaditeľka T. F. O. M. uviedla, že v detskom domove majú cyklicky profesionálni náhradní rodičia (PNR) každých 6 mesiacov vypracovať písomné správy o zverencoch a doručovať ich štatutárovi, alebo svojmu zamestnávateľovi. Tieto základné povinnosti každý profesionálny náhradný rodič dávno vie a je s tým uzrozumený. To, že ich iný pracovník administratívy elektronickým spôsobom vopred upozornil - v prejednávanej veci bol určený najneskorší termín do 18. 02. na odovzdanie správy - bolo len nad rámec, pretože zamestnávateľ nebol povinný toto profesionálnym náhradným rodičom oznamovať. Pokiaľ išlo o obsah „otvoreného listu“ uviedla, že sa v ňom nachádzali údaje, ktoré v zásade nemohol nikto iný vedieť a poznať len detský domov (ona ako štatutárny zástupca) a žalobkyňa. Ďalší dôvod čo podľa svedkyne potvrdzovalo informovanosť o tomto otvorenom liste žalobkyňou je to, že je sama členkou farnosti, pričom uvedený otvorený list visel pred vstupom do kostola. V čase keď farár viedol v kostole kázeň, nahlas čítal z kancľa obsah „otvoreného listu“ a vyzval prítomných na jeho podpísanie, aj keď svedkyňa pripustila v prípade tohto druhého výpovedného dôvodu, že žalobkyňa nemusela byť vôbec v ten deň v kostole, mohla mať dovolenku, resp. mohla byť niekde inde, ale napriek uvedenému mala za to, že sa žalobkyňa sama podieľala na obsahu „otvoreného listu“, resp. minimálne o obsahu vedela. Pokiaľ išlo o skutočnosti týkajúce sa tretieho výpovedného dôvodu, štatutárna zástupkyňa žalovaného na otázku súdu uviedla, že k diagnostickému pobytu sa rozhodli z toho dôvodu, že detský domov mal výstup od odborného tímu zloženého zo psychológa, sociálneho pracovníka a špeciálneho pedagóga, že starostlivosť žalobkyne o maloleté deti X. nie je na požadovanej úrovni. Preto ako štatutárny zástupca rozhodla o tom, že bude vhodné aj v záujme maloletých detí, aby sa tieto podrobili opätovne diagnostickému pobytu priamo v detskom domove. V prípade ak príde pracovník na kontrolu prostredia v ktorom deti žijú u profesionálneho náhradného rodiča a strávi tam len krátky čas, vždy je to pre detský domov málo informatívne, pretože skôr vedia vyhotoviť komplexne starostlivosť o maloleté dieťa vtedy, ak je dieťa dlhodobejšie v detskom domove a je pod určitým monitoringom konkrétnych osôb so špeciálnym zameraním. Pokiaľ ide o dĺžku diagnostického pobytu nad 12 týždňov uviedla, že v zásade je diagnostický pobyt upravený v trvaní 12 týždňov, avšak tu existuje aj výnimka prekročenia tejto dĺžky a to v prípade ak je to v záujme maloletého dieťaťa, pričom odkázala na zákonnú úpravu obsiahnutú v § 51 ods. 8 zákona č. 305/2005 Z. z.
13. Svedkyňa X. O. uviedla, že týždenné záznamové hárky a denné záznamy sa posielajú do stredy nasledujúceho týždňa, IVP a hodnotenie IVP do 5-teho dňa v mesiaci a polročné správy do 15. 02. a 15. 08. Za dané predchádzajúce polročné obdobie. Svedkyňa bola prítomná na pracovnom stretnutí dňa 27. 01. 2014, kde boli zadefinované tieto termíny záväzné pre všetkých profesionálnych náhradných rodičov. V tomto prípade žalobkyňa mala správu doručiť do 15. 02., a pretože viacerí profesionálni náhradní rodičia tieto správy do tohto termínu neposlali, tak im svedkyňa predĺžila termín do 18. 02., čo dotknutým oznámila e-mailom. Na otázku sudcu, svedkyňa uviedla, že v prípade ak mala byť vypracovaná polročná správa do 31. 01. príslušného kalendárneho roku a táto mala byť doručená do 15. 02. príslušného kalendárneho roku, bežne sa stávalo, resp. nebolo nič neobvyklé, že profesionálni náhradní rodičia správu doručili už 02. 02., resp. 03. 02. konkrétneho kalendárneho roka.
14. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
15. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd uvádza nasledovné:
16. Bez akýchkoľvek pochýb možno konštatovať, že dňa XX. XX. XXXX bola uzatvorená medzi sporovými stranami pracovná zmluva, pričom pracovný pomer bol pôvodne dohodnutý na polovičný úväzok, neskôr bol upravený na plný úväzok. Taktiež bolo preukázané, že dňa XX. XX. XXXX bola žalobkyni doručená výpoveď zo dňa XX. XX. XXXX a to v zásade z troch dôvodov uvádzaných vyššie. Pokiaľ ide o prvý výpovedný dôvod a to oneskorené doručenie „Správy o dieťati“ žalobkyňou žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi, súd dal za pravdu žalovanému, že svojim konaním porušila pracovnú disciplínu, pretože jednou zo základných administratívnych povinností je posielať v dohodnutých, zamestnávateľom požadovaných, fixne určených termínoch správy a rôzne reporty týkajúce sa výchovy a starostlivosti o zverené maloleté deti. Súd považoval obhajobu žalobkyne vo vzťahu k prvému výpovednému dôvodu za absolútne irelevantnú, nedôvodnú a účelovú, i keď sama do určitej miery potvrdila, že porušila pracovnú disciplínu, ale z dôvodov objektívneho charakteru. Súd jej názor nezdieľal majúc za to, že jej nič nebránilo v tom, aby vypracovala polročnú správu ku 31. 01. kalendárneho roku a to ešte pred nástupom na dovolenku, pretože dobre vedela/mala vedieť, že správa musí byť vypracovaná a doručená zamestnávateľovi do 15. 02. kalendárneho roku. Išlo o notoricky známu povinnosť profesionálneho náhradného rodiča. V prípade, ak by si predmetnú správu, ktorej podklady mala za sledované obdobie k dispozícii vypracovala a doručila zamestnávateľovi hneď po uplynutí posledného dňa sledovaného obdobia (31. 01.), mohla sa vyhnúť problémom a porušeniu pracovnej disciplíny. V tomto prípade súd považoval správanie sa žalobkyne za porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ ide o druhý dôvod výpovede týkajúce sa „otvoreného listu“, o ktorom žalobkyňa údajne nemala vedieť, resp. mala sa podieľať na koncepcii jeho obsahu, resp. na šírení, v rámci dokazovania nebolo žiadnym právne relevantným spôsobom preukázané konanie žalobkyne, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny. V konečnom dôsledku nakoniec aj súrodenci X. boli deti vo veku, kedy im nik nemohol účinne zakázať rozprávať sa s iným o svojom živote, zážitkami s profesionálnym rodičom, resp. nik im nemohol zabrániť šíriť a konzultovať svoje osobné skúsenosti a dojmy s treťou osobou. V tomto prípade teda súd nevzhliadol u žalobkyni porušenie pracovnej disciplíny tak, ako to uvádza žalovaný vo svojej písomnej výpovedi. V prípade tretieho výpovedného dôvodu, kde mala žalobkyňa porušiť pracovnú disciplínu tým, že poskytla tretej osobe „citlivé údaje a informácie“ týkajúce sa maloletých detí X., kde táto osoba mala tieto informácie odovzdať poslankyni Národnej rady SR W., súd bol názoru, že v tomto prípade toto možno charakterizovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré už samo o sebe determinuje oprávnenie ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou okamžite. Žalobkyňa sama uviedla, že urobila maximum preto, aby sa na rôznych inštitúciách počnúc okresnou úrovňou a končiac ústredím v Bratislave domohla „vrátenia maloletých detí“ do jej opatery, pretože bola presvedčená o tom, že je páchaná skrivodlivosť a žalovaný postupuje v rozpore so zákonom. Keď jej ústredie v Bratislave oznámilo, že po vykonanom šetrení nezistili žiadne porušenie právnej normy žalovaným, žalobkyňa sa s týmto nemohla vyrovnať, a preto sa snažila riešiť situáciu v politickej rovine.
17. Súd zdôrazňuje, že v súčasnosti sa mnoho vecí, ktoré spadajú do výlučnej právomoci legitímneho riešenia súdov, rieši neprirodzene na úrovni politikov a ich zásahov do riadiacich činností orgánov, ktorých marginálnou náplňou je práve riešenie toho - ktorého problému. Je nemysliteľné, aby napr. farár burcoval na kázni veriacich a vyzýval ich na riešenie „neprávosti“ uličným spôsobom. Ak žalobkyňa mala pocit, že príslušné orgány štátnej správy sú zaujaté voči nej a naopak deti trpia v detskom domove nič jej nebránilo v tom, aby svoje podozrenie neoznámila príslušnému orgánu činnom v trestnom konaní s tým, že tento by následne mal plnú právnu legitimitu a všetky zákonné prostriedky k tomu, aby prešetril, či na deťoch je alebo nie je páchané neprávo. Je vylúčené, aby právne veci v štáte riešili svojimi „aktivitami“ politickí nominanti, alebo pracovníci cirkvi.
18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výpoveď žalobkyni bola žalovaným daná v súlade s hmotno-právnymi podmienkami obsiahnutými v § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Súd zdieľal názor žalovaného, že v tomto prípade došlo k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou z toho dôvodu, že za posledných 6 mesiacov bola písomne upozornená na možnosť výpovede v prípade, ak sa opäť dopustí čo i len menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. To, že tieto písomné upozornenia doručené žalovaným boli, žiadna sporová strana nespochybnila. Vzhľadom na uvedené potom súd mal za to, že žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. S poukazom na výsledok sporu, súd potom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).