Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-6-2019.pdf
PDF · 101.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Radničné námestie 279/4, IČO: 51 284 731, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (prvostupňového orgánu verejnej správy) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2018 tak, že podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa žalobkyni zvyšuje suma invalidného dôchodku od 02.05.2018 na 170,90 eur mesačne.
2. Žalobkyňa namietala, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredia zo dňa 10.10.2018 a žiadala, aby jej vec bola opätovne posúdená posudkovým lekárom, a aby prehodnotil jej zdravotný stav, pretože žalovaný nepostupoval správne a neboli urobené všetky potrebné vyšetrenia. Žiadala, aby jej boli urobené ďalšie potrebné vyšetrenia, ktoré urobené neboli, napr. vyšetrenie EMG, v ktorom by sa overila paréza periférnych nervov alebo nižších sakrálnych koreňov, tzv. syndróm kaudy s obmedzením vylučovania moču alebo stolice, rovnako urobiť vyšetrenie na poruchy sfinkterov, ktoré neboli pri hospitalizácii na neurológii dokumentované, ako aj ďalšie potrebné vyšetrenia.
3. Žalobkyňa nesúhlasila so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %, žiadala priznanie „plného“ invalidného dôchodku, na ktorý má podľa jej závažného ochorenia nárok. Mala za to, že jej zdravotné problémy mali byť posúdené podľa zákona č. 461/2003 Z. z. kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena c), kde je rozpätie stanovené v rozsahu 70 % - 80 %.
4. Uviedla, že jej nepriaznivý zdravotný stav má vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ochorenie ju obmedzuje vo vykonávaní bežných činností, s ktorými zdraví ľudia nemajú problém. Nemôže športovať, nie je schopná vykonávať ani ľahšiu fyzickú prácu. Taktiež má problém cestovať, a to aj na kratšie vzdialenosti, už aj dlhšia prechádzka jej robí ťažkosti, rovnako aj dlhšie sedenie. Jej pracovný potenciál je prakticky zaniknutý a je tu predpoklad, že dôjde k ďalšiemu zhoršeniu stavu, pričom jej klinický stav je ťažko terapeuticky ovplyvniteľný (neurochirurg už neodporúča eventuálne ďalší zákrok). Skupinu jej diagnóz tvoria: M511 FBSS, st.p. PLIF L4-S1, M4806 stenosis canalis spinalis L3/4, M501 oosteochondrosis C4-6, M501 Osteochondris C4-5,C5-6 et C6-7 stp, M4806 stenosis canalis spinalis L3/4, M511 FBSS, st.p. PLIF L4/5. Žalobkyňa poukázala na to, že mala dvakrát operovanú LS chrbticu, najprv dekompresia potom stabilizácia L4/5 pre výraznú HEDI L4/5 a stenozu spinálneho kanála, t.č. u nej pretrvávajú permanentné bolesti v drieku s vyžarovaním najmä do LDK v zmysle radiculopathie L5, kde je prítomný aj motorický deficit v zmysle parézy n. peroneus Isin. Rovnako sú prítomné aj pretrvávajúce parestézie do horných končatín s oslabením sily stisku. Kontrolné vyšetrenia preukazujú pokročilé degeneratívne zmeny LS ako aj C chrbtice (recidivujúcim chronickým iritáciám nervov až radikulopatiam s motorickým deficitom a periférí trvalého charakteru), ktoré ďalej nie sú indikované k operačnej liečbe. Uviedla, že sa u nej vyskytla aj nová diagnóza, a to L6/S2 I med. Protrúzia L4/5 med, okrem toho musí navštevovať aj algeziologickú ambulanciu. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
5. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 27.03.2019, pričom žiadal podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018 bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 10.10.2018, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia zvýšená zo 45 % na 60 %, a to od 02.05.2018. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že je invalidná tak, ako je vyššie uvedené. Žalovaný dôvodil, že žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z. z.. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov.
6. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne uviedli, že vzhľadom na neprítomnosť poruchy močenia na podklade chrbticových ochorení a neprítomnosť dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri trvaní paréz a ich neoverenia na EMG vyšetrení, je posúdenie položke, ktorú označila žalobkyňa neopodstatnené.
7. Žalobkyňa sa v písomnom podaní (doručenom krajskému súdu dňa 15.04.2019) pridržiavala podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018 a žiadala súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.
8. Žalobkyňa po vytýčení pojednávania vo veci, žiadala v písomnom podaní zo dňa 13.06.2019 súd o ustanovenie príslušného znalca z odboru lekárstva, ktorý opätovne posúdi jej zdravotný stav a preverí posudky posudkových lekárov žalovaného. Závery posudkových lekárov považuje za účelové, chybné (aby sa žalovaný vyhol zodpovednosti) a zaujaté. Žalobkyňa namietala, že jej zdravotný stav nebol objektívne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom žalovaný bude viazaný právnym názorom a skutkovými zisteniami súdu.
9. V predmetnej veci správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaná, na ktorom bola vypočutá žalobkyňa, boli oboznámené novodoložené lekárske správy žalobkyne dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu správnu žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa podala žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku dňa 02.05.2018. Na základe vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľky (žalobkyne) posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany bol dňa 03.07.2018 vyhotovený odborný posudok o invalidite, kde bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určené: Polytopný vertebrogénny syndróm cervikálny a lumbálny s neuropatickými bolesťami, stav po opakovanej operácii LS segmentu, následkom čoho bola v súlade s kapitolou XV, odd. E, pol. 4, písm. b) k zákonu č. 461/2003 Z.z., určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45 %. Ostatné zdravotné postihnutia (ochorenia) podmienili navýšenie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, pričom celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená vo výške 55 % (45 % + 10 %). Týmto ostanými zdravotnými postihnutiami (odôvodňujúcimi navýšenie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %) sú Cystocele vaginalis. Incontinentio urinae gr. II. Vaginóza (spôsobujúce inkontinenciu moču II. stupňa) a iná špecifická depresívna porucha (larvovaná depresia), zmiešaná anxiózne-depresívna porucha, osobnostný syndróm chron. bolesti. Na podklade uvedeného posudku o invalidite vydala Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 27.07.2018 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zvýšila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 02.05.2018 na 157 eur mesačne.
11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (Sociálnej poisťovni, ústrediu) podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že žiada, aby bola posudzovaná ako osoba s ťažkým zdravotným stavom, po dvoch operáciách chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahlymi degeneratívnymi zmenami a s ťažkými poruchami funkcií chrbtice vo viacerých segmentoch, ktoré chronicky recidivujú, majú trvalý a nemenný charakter s tendenciou zhoršovania sa, a tiež ako osoba s ťažkým a nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom s trvalými prejavmi dráždenia nervov, parézami, svalovými atrofiami a s poruchou zvieračov.
12. V priebehu odvolacieho konania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne. Posudkovým lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín vyhotovil dňa 10.10.2018 odborný posudok o invalidite, v ktorom bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určené: Dorzalgia C chrbtice s radikulárnym syndrómom C5, následkom čoho bola v súlade s kapitolou XV, odd. E, pol. 3, písm. c) k zákonu č. 461/2003 Z.z., určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 %. Ostatné zdravotné postihnutie (ochorenie) podmienilo navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, pričom celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená vo výške 60 % (50 % + 10 %). Týmto ostaným zdravotným postihnutím (odôvodňujúcim navýšenie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %) je psychiatrické ochorenie reaktívneho charakteru z okruhu neurotických.
13. Na podklade týchto odborných záverov žalovaný dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne. Žalobou napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (prvostupňového orgánu verejnej správy) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2018 a žalobkyni zvýšil sumu invalidného dôchodku od 02.05.2018 na 170,90 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že vychádzal z odborných záverov obsiahnutých v správe z opätovného vyšetrenia žalobkyne lekárom sociálneho poistenia, pobočka Trenčín, ktoré bolo vykonané v rámci odvolacieho konania.
14. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 žalobkyňa upresnila, že potreba nariadenia znaleckého dokazovania vyplýva z nedostatočného, resp. nesprávneho zistenia skutkového stavu správnymi orgánmi. Žalobkyňa žiadala okrem toho, aby správny súd vyžiadal od jej gynekológa lekársku správu, v ktorej je konštatovaná inkontinencia. Nerozumela, prečo má teraz základné ochorenie určené ochorenie C - chrbtice. Správnemu súdu predložila krátkou cestou najnovšie lekárske správy, a to správu neurochirurga MUDr. O. O. zo dňa 29.05.2019 (v ktorej je konštatovaný prítomný motorický deficit v zmysle parézy, rovnako ako pretrvávajúce parestézie HKK), správu neurologičky MUDr. R. G. zo dňa 06.06.2019 a správu algeziológa MUDr. R. zo dňa 05.06.2019. Súčasne žalobkyňa predložila staršie správy z neurochirurgie zo dňa 15.05.2017 a neurologickej ambulancie MUDr. O. B., kde je genéza jej problémov od roka 2006 do roka 2010.
15. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
17. Príloha č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E, položka 3, písmeno c), stanovuje pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie s často recidivujúcimi (dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov), ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 40 % - 50 %.
18. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
19. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
20. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. V predmetnej veci žalobkyňa nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadala zaradenie posúdenia invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena c), kde je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 70 % - 80 %.
22. Správny súd uvádza, že žalobkyni bolo žalovaný určené ako podstatné a najzávažnejšie ochorenie, ktoré má vplyv na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou postihnutie podporného a pohybového aparátu, t. j. degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie s často recidivujúcimi (dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov), ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu (konkrétne Dorzalgia C chrbtice s radikulárnym syndrómom C5). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (prvostupňového orgánu verejnej správy) určil zdravotné postihnutie - Dorzalgiu C chrbtice s radikulárnym syndrómom C5 za hlavnú príčinu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne. Žalovaný taktiež uviedol jeho zákonnú kategorizáciu, ako aj percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na hornej hranici v rámci zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia. Žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo stanovil hornú hranicu percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť i odôvodnenosť navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % (pre psychiatrické ochorenie reaktívneho charakteru z okruhu neurotických). Zároveň komplexne vysvetlil prečo nezaradil posúdenie zdravotného stavu žalobkyne pod kapitolu XV, oddiel E, položka 4, písmeno c), teda pre neprítomnosť poruchy močenia na podklade chrbticových ochorení (posudkovo rozhodujúcich zdravotných postihnutí) a pre neprítomnosť dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pri trvaní paréz a ich neoverenia na EMG vyšetrení. Žalovaný sa dôsledne vyporiadal s rozhodujúcimi lekárskymi nálezmi, ktoré boli vyhodnotené po medicínskej stránke. V následnom odbornom posudku o invalidite vyhotovenom dňa 10.10.2018 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zohľadnil aj žalobkyňou (na pojednávaní dňa 17.06.2019) predloženú lekársku správu neurochirurga prof. MUDr. N. F., CSc. zo dňa 15.05.2017, pričom lekárska správa neurologičky MUDr. O. B. vzhľadom na zohľadňované časové obdobie (roky 2006 - 2010), nemá vo vzťahu k neskorším lekárskym správam a nálezom opodstatnenie (aktuálnu posudkovú výpovednú hodnotu).
23. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie pred orgánmi verejnej správy vo veciach invalidného dôchodku nie je postavené na zásade vyhľadávacej, kedy by sám správny orgán mal povinnosť vyhľadávať, diagnostikovať ochorenia žiadateľov, vykonávať za týmto účelom vyšetrenia ich zdravotného stavu. Naopak je vecou žiadateľa, aby predložil všetky relevantné doklady (odborné správy, posudky a podobne), ktorými preukáže svoju invaliditu. Na podklade týchto listín následne dochádza k posúdeniu zdravotného stavu toho - ktorého žiadateľa a vydaniu rozhodnutia vo veci. Ak teda žalobkyňa mala za to, že správne orgány mali samé vykonať potrebné vyšetrenia, resp. im to mal uložiť súd, tak táto požiadavka nie je v súlade so zákonom a kompetenciami, ktoré zákon správnym orgánom zveril pri rozhodovaní o žiadostiach vo veciach invalidného dôchodku. Rovnako je potrebné uviesť, že ak žalobkyňa opätovne poukazovala na to, že odborný lekár neurológ už v minulosti konštatoval, že jej pracovný potenciál je prakticky nulový, tak uvedené závery neboli a nie sú pre správne orgány záväzné. Je plne v kompetencii správneho orgánu konajúceho vo veciach invalidného dôchodku, aby posúdil mieru poklesu schopnosti žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť, a teda v tomto zmysle posúdil jeho pracovný potenciál.
24. Správny súd ďalej dodáva, že žalobkyňou (na pojednávaní dňa 17.06.2019) predložené lekárske správy neurochirurga MUDr. O. O. zo dňa 29.05.2019, algeziológa MUDr. V. R. zo dňa 05.06.2019 a neurológa MUDr. R. G. zo dňa 06.06.2019 nie sú spôsobilé spochybniť napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2018 (žalovaného). V lekárskej správe MUDr. O. je síce konštatovaná paréza žalobkyne , avšak ide o správu vydanú po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia a nie je ani zrejmé na základe akých vyšetrení tento odborný lekár k týmto záverom dospel. V zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti tohto preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd v tomto smere nespochybňuje, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne (čo by mohol mať preukázané žalovaný na podklade žalobkyňou predložených nových lekárskych správ a nálezov). Zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktoré by mohlo odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však mohlo mať vplyv len pri ďalšom rozhodovaní orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
24. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín dostatočne posúdil zdravotný stav žalobkyne, podaný posudok zo dňa 10.10.2018 je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom (orgánom verejnej správy) predložila. Posudkový lekár zohľadnil všetky žalobkyňou udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod pre nariadenie znaleckého dokazovania v rámci konania pred súdom. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že odvolací správny orgán (orgán verejnej správy) postupoval v súlade so zákonom, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a lekárskych nálezov predložených samotnou žalobkyňou, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).