Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-6-2019.pdf
PDF · 104.32 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: SVEA EKONOMI CYPRUS LIMITED, HE 272182, so sídlom Arch. Makariou III, 195/195, Neocleous House, 3030 Limassol, Cyperská republika, zast. Mgr. Adam Vrbecký, Tallerova 4/4, 811 02 Bratislava , proti žalovanému: Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX M. o zaplatenie 241,42 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 190,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 83,26 EUR od 29.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 80,96 EUR od 29.12.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 26,20 EUR od 29.1.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených, odôvodnených a preukázaných trov konania v rozsahu 58 % voči žalovanému s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresného súdu Banská Bystrica vedenom pod sp.zn. 35Up/643/2018 a následne postupom podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov na Okresnom súde Košice I domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 241,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 83,26 EUR od 29.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 86,96 EUR od 29.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,20 EUR od 29.1.2013 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 35 EUR od 1.3.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. uzatvorili dňa 17.10. 2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému a záväzok žalovaného riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry celkovo vo výške 241,42 EUR, avšak žalovaný tieto faktúry neuhradil. 3. Žaloba spolu s prílohami a vydaným Platobným rozkazom sp.zn.č. 35Up/643/2018-59 zo dňa 14.11.2018 bolí žalovanému doručované na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Zásielku sa súdu nepodarilo doručiť, zásielka sa súdu vrátila ako nedoručená z dôvodu „adresát neznámy“. Okresný súd Košice I po postúpení veci v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov doručil žalobu spolu s prílohami a procesným poučením žalovanému dňa 24.1.2019.
4. Žalovaný v podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 1.2.2019 uviedol, že sa od júna 2011 lieči na ťažkú úzkostnú a depresívnu poruchu, keď nepriaznivé rodinné okolnosti ako aj strata zamestnania sa prejavili na jeho zdravotnom stave. Žalovaný tiež uviedol, že bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a predložil potvrdenie o tejto skutočnosti. Iné skutočnosti neuviedol. 5. Žalobca vo svojej duplike doručenej súdu dňa 7.3.2019 uviedol, že z podania žalovaného nevyplýva, že by spochybňoval nárok žalobcu, a preto má za to, že nárok je v celom rozsahu dôvodný. Žalobca ďalej s poukazom na ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) uviedol, že trvá na podanej žalobe. 6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 8.4.2019 uviedol, že na základe telefonického rozhovoru zo dňa 28.3.2019 sa so žalobcom dohodli na splátkovom kalendári. 7. Súd výzvou zo dňa 12.4.2019 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podaniu žalovaného doručeného súdu dňa 8.4.2019. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.5.2019 uviedol, že žalovaný kontaktoval právneho zástupcu žalobcu za účelom uzavretia splátkového kalendára v marci r. 2019, pričom mal záujem o úhradu pohľadávky splátkami v sume 20 EUR mesačne. Na základe preverenia platieb však žalobca zistil, že zo strany žalovaného neevidujú ani len čiastočnú úhradu žalovanej pohľadávky, pričom žalovaný bol niekoľkokrát žalobcom kontaktovaný. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že naďalej trvá na podanej žalobe. 8. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 9. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.6.2019, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav: 10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2481 uzavretej medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. a žalobcom zo dňa 9.10.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku a táto prešla na žalobcu do jeho vlastníctva. 11. Žalovaný uzavrel s poskytovateľom služieb, spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, ktorá je právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“) dňa 17.10.2012, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v zmysle dohodnutého Programu služieb : O2 Fér. Zmluva obsahovala záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. 12. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a cenu za riadne poskytnuté služby žalobcovi nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv. 13. Z predložených faktúr súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu za poskytnuté služby takto : faktúrou č. 1044177768 splatnou dňa 28.11.2012 sumu 83,26 EUR, faktúrou č. 1045885461 splatnou dňa 28.12.2012 sumu 86,96 EUR, faktúrou č. 1047246962 splatnou dňa 28.1.2013 sumu 36,20 EUR, a faktúrou č. 1048704704 splatnou dňa 28.2.2013 sumu 35 EUR. Z faktúry č. 1045885461 splatnej dňa 28.12.2012 znejúcej na sumu 86,96 EUR súd zistil, že suma 6 EUR bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná za upomienku oneskorenej platby, z faktúry č. 1047246962 splatnej dňa 28.1.2013 znejúcej na sumu 36,20 EUR súd zistil, že suma 10 EUR bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná ako poplatok za obmedzenie služieb a z faktúry č. 1048704704 splatnej dňa 28.2.2013 znejúcej na sumu 35 EUR súd zistil, že suma 29 EUR bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná ako poplatok za odpojenie a suma 6 EUR bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná za upomienku oneskorenej platby.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov : 14. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 15. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 16. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 22. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe zisteného skutkového z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 28. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 17.10.2012, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb a žalovaný za tieto služby nezaplatil. 29. Súd uznal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 190,42 EUR s DPH titulom úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorá pozostáva zo sumy 83,26 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 1044177768
splatnou dňa 28.11.2012, zo sumy 80,96 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 104588541 splatnou dňa 28.12.2012 a zo sumy 26,20 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 1047246962 splatnou dňa 28.1.2013. 30. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku (ktorý súd žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť) dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 8 % bodov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 31. Súd však nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 6 EUR vyúčtovanej faktúrou č. 1045885461 titulom upomienky, ako aj sumy 10 EUR vyúčtovanej na základe faktúry č. 1047246962 titulom poplatku za obmedzenie služieb, sumy 29 EUR titulom poplatku za odpojenie a sumy 6 titulom upomienky vyúčtovaných faktúrou č. 1048704704 nakoľko ani vo faktúrach, a ani v žiadnych iných listinách predložených žalobcom nie je uvedené, na základe čoho, alebo z akých dôvodov boli žalovanému vyfakturované zo strany právneho predchodcu žalobcu tieto položky, pričom súd nemá za preukázanú ani výšku týchto poplatkov, preto súd tento nárok žalobcu považoval za nepreukázaný a žalobu v tejto časti zamietol. 32. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy zo strany žalovaného, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané. Súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. 33. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu, ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu a nie je to služba v prospech žalovaného, na ktorú by mal mať zo zmluvy nárok. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, pretože zaťažuje výlučne žalovaného povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. Z uvedených dôvodov súd toto dojednanie považoval za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a preto neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 34. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky a poplatky za prerušenie či obmedzenie služby sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. 35. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku (ktorý súd žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť) dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5% bodov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 36. Súd však nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 4,99 EUR a sumy 16,50 EUR vyúčtovaných faktúrou č. 7310076504 splatnou dňa 9.10.2013, ako aj sumu 16,50 EUR vyúčtovanej na základe
faktúry č. 7311284305 splatnej dňa 9.11.2013, nakoľko ani vo faktúrach, a ani v žiadnych iných listinách predložených žalobcom nie je uvedené, na základe čoho, alebo z akých dôvodov boli žalovanému vyfakturované zo strany právneho predchodcu žalobcu tieto položky, preto súd tento nárok žalobcu považoval za nepreukázaný a žalobu v tejto časti zamietol. 37. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy zo strany žalovaného, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané. Súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. 38. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu, ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu a nie je to služba v prospech žalovaného, na ktorú by mal mať zo zmluvy nárok. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, pretože zaťažuje výlučne žalovaného povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. Z uvedených dôvodov súd toto dojednanie považoval za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a preto neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. 39. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky a poplatky za prerušenie či obmedzenie služby sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovaného pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
O trovách konania súd rozhodol takto : 40. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 42. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 44. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci úspech väčší ako žalovaný, a to vo výške 58 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 241,42 EUR), žalobca bol úspešný v rozsahu 79 % - 190,42 EUR, žalovaný v rozsahu 21 %; rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaným je 58 %, čo je konečný úspech žalobcu v tomto spore. 45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace proce24 %sné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).