Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoKR-2-2018.pdf
PDF · 98.1 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoKR/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. a členov senátu: JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu S. I., bytom č. domu XXX, XXX XX I. O., zastúpený JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom F. Kapiztíryho 2, 942 02 Nové Zámky, IČO: 50 364 511, proti žalovanej Ing. Katarína Tkáčová so sídlom Záhradná 863/8, 962 12 Detva, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Obecný podnik Svätý Anton, s.r.o. „v konkurze" so sídlom Svätý Anton č. 34, 969 72 Svätý Anton, IČO: 46 434 119, zastúpená JUDr. Gabrielou Klátikovou, PhD. so sídlom P. Rádadyho 8, 984 01 Lučenec, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/13/2017-62 z 18. septembra 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/13/2017-62 z 18. septembra 2018 p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
1./ Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný súd“) rozsudkom č. k. 26Cbi/13/2017-62 z 18. septembra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu o určenie pohľadávky a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd sa stotožnil s postupom správcu, ktorý poprel pohľadávku z toho dôvodu, že prihláška neobsahovala jednu zo základných náležitostí, a to obchodné meno úpadcu, nakoľko žalobca nesprávne označil dlžník ako „Obecný podnik s.r.o.“, pričom správne označenie je „Obecný podnik Svätý Anton s .r .o“. Konkurzný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého z prihlášky bolo možné identifikovať osobu úpadcu. Konkurzný súd ďalej konštatoval, že zmätočne pôsobí aj právny dôvod uvedený v prihláške „v prípade tvrdenia o vzniku ústnej mandátnej zmluvy“. Podľa stanoviska konkurzného súdu nie je zrejmé, čo týmto prejavom chcel žalobca povedať. Až z ďalších vyjadrení žalobcu vyplýva, že uplatnená suma predstavuje odmenu za výkon funkcie konateľa.
2./ Konkurzný súd konštatoval ako nespornú skutočnosť, že žalobca vykonával funkciu konateľa spoločnosti úpadcu v období od 26. novembra 2011 do 23. novembra 2015, za ktoré mu patrí odplata podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konkurzný súd akceptoval argumentáciu žalobcu podľa ktorej, pokiaľ medzi stranami nebola uzatvorená zmluva o výkone funkcie podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, použijú sa na výkon funkcie konateľa ustanovenia o mandátnej zmluve, ktoré sú obsiahnuté v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. V danom prípade žalobca musel byť do funkcie konateľa vymenovaný valným zhromaždením, a preto medzi ním a spoločnosťou došlo minimálne k uzatvoreniu ústnej dohody o tom, že bude funkciu konateľa vykonávať. Pretože žalobca iný právny dôvod vzniku svojej pohľadávky v prihláške neuviedol, konkurzný súd konštatoval, že aj odplatu vo výške 500,-
Eur mesačne za obdobie od 26. novembra 2011 do 23. novembra 2015 si uplatnil na základe ústnej mandátnej zmluvy. Žalobca však v konaní o určení popretej pohľadávky uplatnil odplatu obvyklú podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pretože podľa § 32 ods. 14 zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) sa žalobca môže v žalobe domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, nemohol žalobcovi takto uplatnený nárok priznať. Navyše žalobca v priebehu konania až do pojednávania dňa 18. septembra 2018, kedy navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom výšky odmeny, neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie výšky uplatňovanej pohľadávky z titulu odplaty za výkon funkcie konateľa. Rozhodujúcou skutočnosťou pre zamietnutie uplatnenej sumy, podľa stanoviska konkurzného súdu bolo to, že si uplatňoval odplatu na základe inej právnej skutočnosti ako tej, ktorú uviedol v prihláške, pretože uplatňoval odplatu obvyklú namiesto odplaty ústne dohodnutej na základe právneho dôvodu uvedeného v prihláške. Z týchto dôvodov súd neakceptoval ani návrh na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania obvyklej odplaty a žalobu zamietol. Konkurzný súd priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania.
3./ Proti rozsudku konkurzného súdu podal žalobca odvolanie v lehote stanovenej v § 352 CSP, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v zhode s tvrdeniami v konaní na konkurznom súde argumentoval tým, že pokiaľ prihláška nemala stanovené náležitosti, správkyňa konkurznej podstaty bola povinná postupovať podľa § 30 ods. 1 ZoKR a predložiť podanie žalobcu (prihlášku), na rozhodnutie konkurznému súdu. Pokiaľ tak správkyňa neurobila, nemohla pre nesplnenie formálnych náležitostí prihlášky poprieť uplatnenú pohľadávku. Podľa stanoviska žalobcu, konkurzný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nevykonaním znaleckého dokazovania zároveň nedošlo k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Konkurzný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu bola ústna mandátna zmluva. Mandátna zmluva predstavuje právny dôvod uplatnenej pohľadávky, pričom žalobca v prihláške neuviedol výslovne, že odmena z ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy mala byť medzi stranami dojednaná ústne. Z celého priebehu konania pred konkurzným súdom vyplýva, že odplata medzi žalobcom a úpadcom nebola ústne dojednaná v konkrétnej výške. Z týchto dôvodov sa odmena spravuje kategóriou tzv. obvyklej odmeny. Žalobca podľa jeho stanoviska, nebol oprávnený uviesť, že požaduje vyplatenie obvyklej odplaty na základe ústne uzatvorenej mandátnej zmluvy, nakoľko takto uvádzaná výška pohľadávky by bola považovaná za neurčitú. Z týchto dôvodov žalobca postupoval tým spôsobom, že určil odmenu konateľa vo výške 500,- Eur za kalendárny mesiac, pretože plat riaditeľa úpadcu bol 700,- Eur mesačne. Pokiaľ konkurzný súd poukazoval na § 32 ods. 14 ZoKR, s tým že žalobou sa môže veriteľ domáhať najviac toho čo uviedol v prihláške, tak to znamená že sa môže domáhať najviac sumy ktorú v prihláške uviedol, pričom však nie je vylúčené, aby mu súd priznal len časť tejto pohľadávky. Nárok žalobcu je nesporný, pretože vyplýva z Obchodného zákonníka a sporná je len výška odmeny, pričom poukazuje na to, že správca poprel uplatnenú pohľadávku pre formálne náležitosti prihlášky a právny dôvod vzniku pohľadávky. Výšku pohľadávky správca ako takú nepoprel. Aj keď ZoKR kladie prísne formálne náležitosti na prihlášku veriteľa, rovnako prísny postup je potrebný vyžadovať aj u správcu konkurznej podstaty, ktorý je osobou s potrebnými odbornými vedomosťami. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd vykonal znalecké dokazovanie ohľadne výšky odmeny.
4./ K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo 7. decembra 2018 v ktorom navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania. V tomto vyjadrení konštatuje, že žalobca bol konateľom spoločnosti úpadcu a svojej funkcie sa vzdal písomne 10. októbra 2015. Žalobca v inom konaní opakovane uvádzal, že jeho funkcia bola iba formálna, ktorú inak ani nevykonával. Žalovaná sa odvoláva na list adresovaný súdu zo dňa 27. marca 2017, v ktorom sa konštatuje táto skutočnosť a v ktorom uvádza, že zmluva o výkone funkcie s ním nebola uzatvorená. V tomto liste žalobca uvádza, že nikdy s ním nebola dohodnutá odplata za výkon funkcie a mandátna zmluva by nevznikla ani dodatočným zaplatením odmeny. Podľa stanoviska žalovanej žaloba je iba účelová s tým zámerom, aby sa žalobca vyhol povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu v konaní, ktoré je vedené na konkurznom súde pod sp. zn. 60Cbi/2/2018. Tvrdenie žalobcu je rozporné, keď na jednej strane v konaní vedenom o zaplatenie zmluvnej pokuty tvrdí, že funkcia bola iba formálna, ktorú vôbec nevykonával a v tomto konaní sa domáha zaplatenia odmeny za výkon funkcie. Tento postup žalobcu ozrejmuje aj to, prečo nenavrhol vykonať dôkazy o existencii nároku na odmenu za výkon funkcie konateľa. Žalovaná je toho právneho názoru, že znalecké dokazovanie ohľadne výšky obvyklej odplaty by nevyriešilo otázku existencie nároku na odplatu žalobcu. Žalovaná z opatrnosti žiada, aby sa odvolací súd zaoberal aj včasnosťou podania odvolania. 5./ Vzhľadom na to, že konkurzný súd nepredložil toto vyjadrenie žalovanej na zaujatie stanoviska žalobcovi, urobil tak odvolací súd. Žalobca v stanovisku z 9. mája 2019 považuje tvrdenia žalovanej za zavádzajúce, účelové a nepresné. Aj žalovaná uznáva, že žalobca bol do funkcie konateľa menovaný a za výkon tejto funkcie mu nebol vyplatená žiadna odmena. Žalobca sa nesnaží vyhnúť zaplateniu zmluvnej pokuty, avšak nesúhlasí s jej výškou. Žalobca nikdy nepopieral existenciu akejkoľvek zmluvy, ktorou by sa spravovala jeho funkcia konateľa, ako to uvádza žalovaná, ale od počiatku popiera len existenciu písomnej zmluvy o výkone funkcie. Pokiaľ ide o moment zániku funkcie, valné zhromaždenie spoločnosti Obecný podnik Svätý Anton s.r.o. sa konalo 10. decembra 2015 a až tento deň nadobudlo účinnosť vzdanie sa funkcie žalobcu ako konateľa spoločnosti. Žalobca si v prihláške uplatnil odmenu k dátumu 23. decembra 2015, pretože až v tento moment bol vykonaný zápis zmeny údajov, s čím sa stotožnil aj konkurzný súd. Pokiaľ žalobca prehlásil, že voči úpadcovi nemá žiadne záväzky ani podlžnosti, toto jeho tvrdenie je pravdivé, avšak netýka sa jeho pohľadávok voči úpadcovi. Z týchto dôvodov trval na vykonaní dokazovania ohľadne výšky obvyklej odmeny s tým, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
6./ Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 379, 380 CSP a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 380 CSP.
7./ Predmetom sporu je určenie popretej pohľadávky. Medzi sporovými stranami je nesporné, že žalobca si ako veriteľ uplatnil prihláškou v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu Obecný podnik Svätý Anton s.r.o. pod sp. zn. 2K/63/2016 pohľadávku vo výške 24.467,- Eur a úrok z omeškania vo výške 1.926,- Eur.
8./ Pre rozhodnutie sporu o určenie pohľadávky je primárne potrebné zistiť tú skutočnosť, či prihláška bola podaná riadne a včas a či veriteľ, ktorému bola pohľadávka popretá, podal včas žalobu o určenie popretej pohľadávky. Tieto skutočnosti absentujú v rozhodnutí konkurzného súdu. Konkurzný súd zrejme vychádzal z týchto skutočností ako z nesporných. Z predloženého spisu vyplýva, že správkyňa oznámila popretie pohľadávky veriteľovi písomným podaním z 3. apríla 2017. I keď v spise sa nenachádza doklad o tom, kedy toto oznámenie bolo doručené veriteľovi, žaloba bola podaná 20. apríla 2017. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ podal žalobu v stanovenej lehote 30 dní. Pre podanie žaloby nie je potrebné doručenie oznámenia správcu o popretí pohľadávky, pretože právo na podanie žaloby o určenie pohľadávky vzniká samotným popretím správcom alebo veriteľom. Písomné oznámenie správcu je právne relevantné len pre určenie, či žaloba bola podaná včas.
9./ V prejednávanej veci bolo potrebné vyriešiť predovšetkým tú otázku, či pohľadávka bola uplatnená v takej prihláške, ktorá má stanovené obligatórne obsahové náležitosti. Formálne náležitosti prihlášky boli dodržané, pretože pohľadávka bola prihlásená na predpísanom tlačive. Obsahové náležitosti prihlášky sú stanovené v § 29 ZoKR. Z písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky vyplýva, že pohľadávka bola popretá z toto dôvodu, že prihláška nemá náležitosti stanovené v § 29 ods. 1 písm. b) a c) ZoKR, a to označenie obchodného mena úpadcu a právny dôvod vzniku pohľadávky.
10./ Odvolací súd konštatuje, že prihláška pohľadávky má také isté účinky pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva, ako uplatnenie práva na súde (§ 28 ods. 6 ZoKR). Z uvedeného vyplýva, že prihláška pohľadávky je procesným úkonom veriteľa, ktorý predstavuje uplatnenie práva. Kým nedostatky žaloby je možné odstrániť za predpokladu, že ide o neodstrániteľnú vadu postupom stanoveným v CSP, nedostatky prihlášky nie je možné odstrániť formou jej opravy alebo doplnenia (§ 30 ods. 2 ZoKR). Táto skutočnosť však nebráni veriteľovi, aby podal novú prihlášku aj po stanovenej základnej prihlasovacej lehote (§ 28 ods. 2 ZoKR), a preto z tohto pohľadu tento spor je zbytočne vyvolaný. Pôvodnú prihlášku môže veriteľ vziať späť (§ 27 ZoKR). Správca je primárne povinný skúmať, či podanie veriteľa je možné považovať za prihlášku (preskúmava prihlášku) a ak áno až potom preskúmava pohľadávku v nej uplatnenú. Ak podanie veriteľa nemá stanovené náležitosti je povinný postupovať podľa § 30 ZoKR a ak pohľadávka je sporná, je povinný postupovať podľa 32 ZoKR.
11./ Je nesporné, že správne označenie úpadcu je „Obecný podnik Svätý Anton s.r.o.“, kým žalobca označil úpadcu len ako „Obecný podnik, s.r.o.“. Druhým nedostatkom prihlášky sú náležitosti ktoré sa týkajú právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Žalobca ako veriteľ vymedzil právny dôvod vzniku pohľadávky takto: „V prípade tvrdenia o vzniku ústnej mandátnej zmluvy za obdobie od 26. novembra 2011 do 23. novembra 2015 mesačne po 500,- Eur (úrok z omeškania minimálne 8% per annum)“.
12./ Odvolací súd konštatuje a stotožňuje sa s právnym názorom žalobcu, že pokiaľ prihláška nemá stanovené náležitosti alebo sú o tom pochybnosti, správca je povinný po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predložiť takéto podanie veriteľa súdu spolu so svojím stanoviskom. Súd na základe tejto procesnej aktivity správcu (obligatórnej), svojím rozhodnutím určí, či uvedené podanie je alebo nie je prihláškou. Pokiaľ správca takto nepostupuje je to nesporne porušením jeho povinností. Toto porušenie povinností však nemôže konvalidovať prípadné nedostatky prihlášky. Pokiaľ správca nepostupuje stanoveným spôsobom a sporné podanie veriteľa nepredloží na rozhodnutie súdu, podanie, ktoré nemá zákonom stanovené náležitosti sa v dôsledku porušenia povinností správcu nestáva perfektným podaním. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sankcia, podľa ktorej sa podanie veriteľa nepovažuje za prihlášku nastupuje len vtedy, keď nie je podané na predpísanom tlačive alebo síce na predpísanom tlačive podané je, ale veriteľ nevyplní obligatórne údaje stanovené v § 29 ods. 1 písm. a) až f) ZoKR. V posudzovanom prípade veriteľ všetky obligatórne obsahové náležitosti uviedol -vyplnil. Za neuvedenie obligatórnych náležitostí prihlášky bude možné v prvom rade považovať také podanie veriteľa, v ktorom požadovaný údaj nie je uvedený (vyplnený) vôbec, ale aj také podanie keď je uvedený (vyplnený), avšak v takom minimálnom rozsahu, že obsahovo (významovo) ako keby tam nebol uvedený vôbec.
13./ Súd pri posudzovaní náležitostí prihlášky nesmie skĺznuť do takého formalizmu, ktorý by v konečnom dôsledku sťažoval veriteľovi prístup k súdu alebo by ho úplne zbavil práva na súdnu ochranu. Absencia obligatórnych náležitostí privodí ten dôsledok, že na podanie veriteľa sa neprihliada, kým „menšie“ nedostatky prihlášky privodia spravidla len popretie pohľadávky.
14./ Odvolací súd konštatuje, že v prihláške síce nie je úplné označenie úpadcu, avšak je nepochybné, kto úpadcom je, a preto odvolací súd nepovažuje túto nepresnosť za takú, ktorá by sa rovnala situácii ako keby úpadca nebol vôbec uvedený, a to i napriek tomu, že zákonodarca novelizáciou ZoKR sprísňoval požiadavky na označenie úpadcu a veriteľa.
15./ Pokiaľ ide o právny dôvod pohľadávky, ktorý patrí medzi základné obsahové náležitosti prihlášky, odvolací súd konštatuje, že právny dôvod v prihláške žalobcu nie je uvedený i keď príslušná „kolónka“ tlačiva prihlášky je vyplnená . Z prípadnej mandátnej zmluvy, o ktorej sa v prihláške uvažuje, je možné totiž uplatniť rôzne druhy pohľadávok, pričom žalobca ako veriteľ si konkrétnu pohľadávku neuplatil. Pokiaľ právny dôvod v prihláške nie je riadne určený, nie je možné zaujať pri preskúmavaní pohľadávky správcom, kvalifikované stanovisko.
16./ Ku vzťahu medzi konateľom a spoločnosťou úpadcu odvolací súd konštatuje, že podľa § 66 ods. 6 ZoKR zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti, alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Pokiaľ zmluva nemá písomnú formu nemožno konštatovať, že platne vznikla. Vzhľadom na to, že funkcia konateľa spoločnosti, čo do svojho vzniku nie je viazaná na uzatvorenie písomnej zmluvy, potom sa záväzkový vzťah medzi konateľom a obchodnou spoločnosťou, v ktorej funkciu konateľa vykonáva, spravuje ex lege ustanoveniami o mandátnej zmluve.
17./ Žalobca správne tvrdil, že v prihláške musel uviesť konkrétnu sumu pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Ak by si veriteľ uplatnil v prihláške odmenu za výkon funkcie konateľa (to je právny dôvod vzniku pohľadávky), potom je právne irelevantné, či táto odmena bola dohodnutá (ústne alebo písomne) alebo ide o odmenu obvyklú. Pri popretí takto prihlásenej pohľadávky by súd musel zisťovať, či veriteľovi vzniklo právo na zaplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa a súčasne v akej výške. Veriteľ by si potom nemohol v žalobe uplatniť vyššiu sumu ako uviedol v prihláške a nemohol by si prihlásenú sumu uplatňovať z iného právneho dôvodu. V posudzovanom prípade však nebol v prihláške uvedený právny dôvod pohľadávky, a preto popretie správcom bolo dôvodné. Ak správca poprie právny dôvod pohľadávky, znamená to, že poprel existenciu pohľadávky, a preto nie je potrebné popierať ešte aj výšku pohľadávky.
18./ Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie konkurzného súdu ako vecne správne potvrdil.
19./ Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, súd v súlade s § 396 CSP priznal právo na ich náhradu žalovanému ktorý bol v odvolacom konaní úspešný.
20./ Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).