Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-9Csp-38-2017.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-9Csp/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: C. P. F. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, XXX XX L., o zaplatenie 261,17 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.04.2017 sa pôvodný žalobca, spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 261,17 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia faktúry za nedoplatok za dodávku elektriny. K žalobe priložil dôkazy preukazujúce jeho nárok.
2. V žalobe uviedol, že dňa 17.12.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dodávke elektriny pred odberateľov kategórie domácnosť, ktorej predmetom bola dodávka elektriny. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 261,17 EUR so splatnosťou dňa 20.04.2016, ktorú žalovaný neuhradil. Okrem istiny tejto faktúry požadoval žalobca aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z istiny odo dňa 21.04.2016 do zaplatenia.
3. Podaním zo dňa 26.06.2019 žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nepreukázal, z akého dôvodu fakturoval žalovanému dlžnú sumu. Uviedol, že predmetná faktúra nebola žalovanému vôbec doručená a nevie, z akého dôvodu je označená ako opravná, pričom jemu bola doručená len vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 09.11.2015, na základe ktorej mal mať nárok na preplatok vo výške 343,68 EUR. Žalovaný preto nerozumel, ako mohol byť v omeškaní s akoukoľvek platbou. Poukázal tiež na to, že na faktúre je adresa F. X/X, XXX XX L., kde sa však žalovaný nezdržiaval, a preto nerozumie, z akého dôvodu mu tam bola faktúra doručovaná. Adresa žalovaného bola L. XX/XX J., pričom táto adresa je uvedená aj na zmluve, ktorú strany uzatvorili. Žalovaný mal na základe vyúčtovacej faktúry za to, že má všetky podlžnosti vysporiadané, resp. že má nárok na preplatok.
4. Žalobca v replike zo dňa 16.10.2019 uviedol, že pôvodnú vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXX vystavil žalovanému na základe chybného odpočtu stavu merača. V byte, ku ktorému odberné miesto prislúchalo, došlo k zmene odberateľa, pričom nový odberateľ A.. J. Z. stav merača reklamoval, nakoľko v jeho faktúre uvedený stav merača 67.289 MWh nezodpovedal reálnemu stavu merača, t.j. 69.550 MWh. Táto hodnota bola uvedená tak v preberacom protokole zo dňa 28.10.2015, ktorý podpísal aj žalovaný (ako pôvodný odberateľ), ako aj v žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste zo dňa 02.11.2015.
Na základe uvedenej skutočnosti po prepočítaní odberu elektriny žalobca vystavil žalovanému opravnú faktúru s nedoplatkom vo výške 261,17 EUR. Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil nárok žalobcu na žalovanú sumu.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 10.01.2020 nerozporoval skutočnosti uvedené žalobcom z vecného hľadiska. Zopakoval, že na základe pôvodnej vyúčtovacej faktúry sa oprávnene domnieval, že jeho vzťah so žalobcom je v celom rozsahu vysporiadaný. Zdôraznil, že faktúru spracoval žalobca na základe správne oznámeného stavu elektromera, pričom bol povinný konať s odbornou starostlivosťou. Priznanie nároku žalobcu by tak podľa neho bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď by žalovaný ako spotrebiteľ doplácal na výlučné pochybenie žalobcu ako dodávateľa. Poukázal na to, že konanie žalobcu je v rozpore s § 4 ods. 1, § 4 ods. 8 a § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalobca porušil svoju povinnosť správne účtovať, konal v rozpore s dobrými mravmi a dopustil sa nekalej obchodnej praktiky, keď konal v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. V dôsledku toho naďalej žiadal žalobu zamietnuť. Tiež uviedol, že žalobca nemôže mať nárok na úroky z omeškania skôr ako odo dňa 27.05.2019, keď bola žalovanému doručená žaloba, keďže dovtedy o opravnej faktúre nemal vedomosť. Nakoniec uviedol, že aj v prípade úspechu nemá žalobca nárok na náhradu trov konania, a to v zmysle § 256 ods. 2 CSP, keďže žalobca procesne zavinil vznik trov konania a to tým, že vystavil nesprávnu faktúru a následne túto faktúru nesprávne doručoval.
6. Podaním zo dňa 06.10.2021 doručeným súdu dňa 08.10.2021 pôvodný žalobca navrhol zmenu subjektu na strane žalobcu, nakoľko na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2021 bola v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka pohľadávka pôvodného žalobcu postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Keďže k podaniu priložil predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok (č.l. 182 až 192) a nový žalobca so vstupom do konania súhlasil (č.l. 174), súd uznesením č.k. XCsp/XX/XXXX- XXX zo dňa 24.08.2022 v zmysle § 80 ods. 1 CSP rozhodol o pripustení zmeny žalobcu.
7. Po oboznámení sa so spisom dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na rozhodnutie bez pojednávania v spotrebiteľskom spore v zmysle § 297 písm. b) CSP, nakoľko skutkové tvrdenia nie sú medzi stranami sporné, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR. 3 B1-9Csp/38/2017
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi. Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny č. XXXXXX zo dňa 10.12.2014 (č.l. 5 až 6) a Obchodných podmienok (č.l. 7 až 19) mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, z ktorého vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytovať žalovanému dodávky elektriny a žalovanému povinnosť za poskytnuté dodávky platiť. Za dodávku elektriny vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 261,17 EUR (č.l. 22 až 25), pričom išlo o opravnú faktúru vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXX (č.l. 98 až 101), v ktorej bol nesprávne uvedený konečný stav elektromera. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zo dňa 28.10.2015 (č.l. 126 až 127) a žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste zo dňa 02.11.2015 (č.l. 149) mal súd za preukázané, že konečný stav elektromeru pri ukončení odberu zo strany žalovaného bol 69.550,- MWh, pričom tomuto konečnému stavu zodpovedala opravná faktúra vystavená právnym predchodcom žalobcu. Všetky vyššie uvedené skutočnosti boli medzi stranami nesporné.
9. Súd tak pokladal za nesporné, že žalovaný nárok žalobcovi vznikol. Tento nárok vyplýva z faktúry, ktorá bola vystavená žalovanému na základe ním potvrdených údajov a v konaní bola nesporná. Skutočnosť, že išlo o opravnú faktúru, je v danom prípade irelevantná. Z predložených dôkazov je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vystavil najprv žalovanému nesprávnu faktúru, ktorú následne opravil po upozornení od nového odberateľa; táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na právo žalobcu na úhradu žalovanej sumy. Právne argumenty žalovaného ohľadom nedodržania odbornej starostlivosti zo strany žalobcu, či dokonca nekalých praktík pokladá súd za irelevantné. Aj pri zachovaní odbornej starostlivosti sa nedá vylúčiť, že dodávateľ vystaví nesprávnu faktúru, pričom jej nesprávne vystavenie nespôsobuje zánik práva dodávateľa na riadnu platbu. Žalobca svojím konaním žalovaného nijako nepoškodil.
10. V zmysle § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť dlh splnený riadne a včas, pričom z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré neboli žalovaným v konaní spochybnené vyplýva, že
túto povinnosť si žalovaný nesplnil. Na základe skutočností uvedených vyššie tak súd prvým výrokom tohto rozsudku priznal žalobcovi nárok na celkovú požadovanú istinu vo výške 261,17 EUR.
11. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania. Úroky žalobca požadoval úroky odo dňa 21.04.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti opravnej faktúry. Súd však dospel k záveru, že žalobcovi nemožno od tohto dňa úroky priznať. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka platí, že „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal“. Žalobca však nepreukázal, že by žalovaného o plnenie dlhu do dňa 20.04.2016 požiadal. Právny predchodca žalobcu doručoval opravnú faktúru žalovanému na adresu F. 3, XXX XX L., pričom v zmluve o dodávke elektriny uviedol žalovaný svoju adresu trvalého pobytu L. XX/XX, XXX XX J.. Žalobca nepreukázal, že faktúra bola žalovanému doručená aj na túto adresu. Argument žalobcu, že túto adresu uviedol žalovaný ako korešpondenčnú na žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste súd nepokladal za dostatočný; v prípade, že išlo zjavne o chybu na strane právneho predchodcu žalobcu, a tento pôvodne vystavil nesprávnu faktúru, bol právny predchodca žalobcu povinný vyvinúť primerané úsilie opravnú faktúru žalovanému skutočne doručiť, a bol teda povinný ju doručovať na všetky jemu známe adresy.
12. Súd tak žalobcovi priznal úroky z omeškania až odo dňa, keď sa opravná faktúra dostala do dispozície žalovaného. Keďže žalobca nepreukázal skorší termín doručenia faktúry žalovanému, bola táto doručená žalovanému spolu so žalobou dňa 27.05.2019 (č.l. 94). Súd tak priznal žalobcovi úroky z omeškania od nasledujúceho dňa. Výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 28.05.2019 vo výške 0%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania v súlade s návrhom žalobcu na 5%.
13. Keďže súd pokiaľ ide o úroky z omeškania vyhovel žalobe len čiastočne, druhým výrokom tohto rozsudku žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a nárok na náhradu trov konania stranám priznal podľa pomeru ich úspechu v konaní. Pri určení miery úspechu strán v konaní súd vychádzal zo stavu v čase podania žaloby, t.j. k 27.04.2017. K tomuto dátumu bol žalobca plne úspešný pokiaľ ide o istinu nároku, t.j. 261,17 EUR, a neúspešný pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, pričom v danom čase by bola výška uplatneného nároku 13,25 EUR (5% ročne zo sumy 261,17 EUR od 21.04.2016 do 27.04.2017). Celková uplatnená suma tak bola 274,42 EUR (261,17 + 13,25), pričom žalobca dosiahol úspech 95% (261,17 / 274,42 po zaokrúhlení) a žalovaný 5% (13,25 / 274,42 po zaokrúhlení). Súd tak v súlade s § 255 ods. 1 CSP tretím výrokom tohto rozsudku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu rozdielu medzi úspechmi strán, t.j. v rozsahu 90% (95 - 5).
15. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by posudzoval úspech strán v konaní ku dňu rozhodnutia, bol by pomer úspechov strán mierne odlišný. Od podania žaloby až po jej doručenie žalovanému by úspech žalobcu postupne klesal, nakoľko by sa zvyšoval podiel nepriznaných úrokov na celkovej žalovanej sume. Od doručenia žaloby žalovanému by začal pomer úspechu žalobcu naopak zase stúpať, nakoľko od doručenia žaloby súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd však dospel k záveru, že strany v tomto konkrétnom prípade pri určovaní pomeru ich úspechu nemôžu niesť zodpovednosť za dĺžku konania na súde, a preto vychádzal zo stavy pri podaní žaloby.
16. Pre úplnosť súd taktiež uvádza, že na postup v zmysle § 256 ods. 2 CSP, ktorého sa domáhal žalovaný, nevidel dôvod. V zmysle tohto ustanovenia „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane“. V danom prípade sa súd stotožnil so žalovaným, že vznik konania pôvodne procesne zavinil žalobca, nakoľko pred podaním žaloby nedoručil opravnú faktúru žalovanému, ktorý tak nemal možnosť nárok dobrovoľne uhradiť. Ak by teda žalovaný tento nárok uhradil po doručení žaloby, resp. najneskôr po doručení repliky žalobcu, súd by nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému. Keďže tak však žalovaný nespravil, a to napriek tomu, že nárok žalobcu bol z hmotnoprávneho pohľadu nesporný, a nebol ani spochybnený zo strany žalovaného,
nebolo už možné ďalej konštatovať, že by žalobca procesne zavinil trovy konania. Zodpovednosť za konanie tak prešla v plnom rozsahu na žalovaného. Rovnako súd nevidel dôvod na postup podľa § 257 CSP, nakoľko z dôvodov uvedených vyššie nie sú u žalovaného dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný napriek tomu, že si bol vedomý svojho záväzku, po doručení žaloby nárok žalobcu dobrovoľne nesplnil. Súd tak postupoval v súlade s § 255 ods. 1 CSP (viď odsek 14 vyššie) a nárok na náhradu trov konania stranám priznal podľa ich úspechu v konaní. 5 B1-9Csp/38/2017
17. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
POUČENIE:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok). V Bratislave, 9. januára 2024 Mgr. Vladimír Sedmohradský sudca
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).