Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/27/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101601825/2023 zo dňa 26.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.07.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.07.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 27.07.2023 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101601825/2023 zo dňa 26.06.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 100000244/2023 zo dňa 02.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 v sume vo výške XX.XXX,XX eura.

2. V žalobe žalobca s odkazom na v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok. Žalobca uviedol, že na trhu pôsobí 23 rokov, v súčasnej dobe zamestnáva takmer XX zamestnancov, čo znamená, že v regióne patrí medzi kľúčových zamestnancov. Od činnosti žalobcu je závislých niekoľko desiatok ďalších spoločností v rámci Slovenskej republiky, ako aj zahraničia v pozícii dodávateľov a odberateľov.

3. Žalobca na účely návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe predložil účtovnú závierku ku dňu 31.12.2022, ako aj daňové priznanie za rok 2022. Súčasne konštatoval, že všetky záväzky voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam si vždy riadne a včas plnil a plní a nikdy sa nedostal do žiadneho omeškania a taktiež svoje záväzky z obchodného styku uhrádza v splatnosti. Výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia v tomto štádiu znamená pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie, pretože daňová exekúcia by (i) poškodila dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti, (ii) poškodila výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, keďže ohrozuje žalobcu na dôveryhodnosti, (iii) dostala žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, pričom v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní a (iv) znemožnila spoluprácu s platobnými ústavmi – bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod žalobcu. Následne žalobca poukázal na to, že sa účastní verejného obstarávania, kedy v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzuje nemožnosť plniť si záväzky voči svojim

dodávateľom. Súčasne žalobca uviedol, že takýto stav ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu.

4. Žalobca konštatoval, že prípadný výkon rozhodnutia mu preukázateľne spôsobí nevyčísliteľnú škodu, v prípade výkonu daňovej exekúcie bude žalobca vedený ako dlžník, čo mu podstatne sťaží výkon podnikateľskej činnosti. Je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia z tohto dôvodu voči žalobcovi dôveru, kedy je dôvodné očakávať, že obchodní partneri odstúpia od začínajúcich a prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by v konečnom dôsledku viedlo k likvidácii žalobcu a nemožnosti zamestnávania. Následok uvedených skutočnosti už teraz podľa žalobcu predstavuje škodu, ktorá je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom konania. Na základe uvedených argumentov, ktoré sú menované len príkladom, bola podľa názoru žalobcu preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu napadnutého rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda, pritom odklad vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby vyjadril podaním zo dňa 07.12.2023, v ktorom uviedol, že navrhuje nepriznať odkladný účinok žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie v súlade s . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Správny súd po oboznámení sa návrhom na priznanie odkladného účinku nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku. Žalobca svoj návrh podložil len všeobecným tvrdením o tom, aké skutočnosti hrozia žalobcovi, avšak bez preukázania toho, či niektoré skutočnosti skutočne nastali - nie je zrejmé (i) ako je poškodený denný chod žalobcu, (ii) ako je poškodený výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, (iii) či je žalobca v druhotnej platobnej neschopnosti, (iv) či je znemožnená spolupráca s bankami alebo (v) či je ohrozená reálna možnosť plnenia povinností voči štátu. Na podporu uvedených skutočností nepredložil žalobca žiaden relevantný dôkaz. Z predloženého daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2022 nie je možné nijakým spôsobom vyvodiť žiadnu priamo hroziacu

ujmu, hospodársku alebo finančnú škodu. E-mailová správa z A. B. C. zo dňa 14.12.2022, ktorou banka oznamuje žalobcovi „holdovanie KTK úveru“ až do času vysporiadania záležitosti s finančnou správou nie je pre posúdenie priznania odkladného účinku relevantná, pretože sa vzťahuje na obdobie pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu predloženej e- mailovej komunikácie vyplýva, že A. B. C. už v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia pristúpila k zmene poskytovania KTK úveru žalobcovi, a to s ohľadom na jeho daňové nedoplatky.

12. Súčasne žalobca sám poukazuje na to, že k výkonu daňovej exekúcie ešte ani nedošlo. Ak preto žalobca založil svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré môžu nastať v prípade, ak žalovaný bude pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia (teda v daňovej exekúcii), no nepreukázal, že daňové exekučné konanie bolo vôbec začaté, nemôže ani z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný. Naviac ani samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v (príp. ), nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

13. Z predloženej kúpnej zmluvy č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021 vyplýva, že jej predmetom je realizácia predmetu zákazky „Diagnostické prístroje, zariadenia a hardware vrátane vstupno – výstupných periférií a rozhraní_2021“, v ktorej zmluve je žalobca objednávateľom, s tým, že predmet zákazky bude čiastočne realizovaný z príslušného operačného fondu ako aj zo zdrojov verejného obstarávateľa (žalobcu). Výlučne z obsahu tejto zmluvy nemal správny súd žiadnym spôsobom za preukázané tvrdenie žalobcu, že mu hrozí /budúce/ odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúcu nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom.

14. Argumentáciu žalobcu tak správny súd vyhodnotil ako súhrn všeobecných a hypotetických vyjadrení, z ktorých pre správny súd nevyplýva, či vo vzťahu k žalobcovi skutočne dochádza k reálnej hrozbe závažnej ujmy. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali (a možno ani nenastanú), nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe. To, že žalobca nevie dostatočne preukázať vznik priamej hrozby podľa správneho súdu preukazuje aj to, že samotný žalobca uviedol, že následok ním tvrdených skutočností nevie vyčísliť.

15. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn.: zo dňa 30.05.2017, vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

16. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

17. Vzhľadom na to, že žalobca neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny

súd v súlade s ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť / /.