Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

70Ek/1655/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DOPRAVIA, s.r.o., IČO: 46 367 063, so sídlom Partizánska 2886/2, 038 61 Vrútky; zast.: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 248 327, so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina; proti povinnému: IMS CARGO SLOVAKIA s. r. o., IČO: 44 742 886, so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava; zast.: JUDr. Ing. Daniela Trajteľová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Komenského 10/C, 974 01 Banská Bystrica; v konaní o vymoženie istiny 5.415,45 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivana Kapronczai, so sídlom exekútorského úradu: Koceľova 17, 821 08 Bratislava, IČO: 42 182 751, pod číslom 352EX 306/18-17 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Povinný je povinný nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 126,30 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 11. 2018, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy vo výške 5.415,45 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, uznesenia Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. -123, zo dňa 19. 06. 2018, ktorý nadobudlo vykonateľnosť v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. -145 dňa 23. 08. 2018. Poverením č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118379776.1 poveril súd vykonaním exekúcie dňa 03. 12. 2018 súdneho exekútora: JUDr. Ivanu Kapronczai.

2. Poverený súdny exekútor vydal dňa 05. 12. 2018 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené 21. 12. 2018. Následne bol dňa 29. 01. 2019 exekútorskému úradu JUDr. Ivana Kapronczai, doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29. 01. 2019. Povinný považuje predmetnú exekúciu za nedôvodnú, neoprávnenú a nezákonnú, keďže podľa jeho názoru oprávneným uplatňovaný nárok zanikol ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ako dôvod zániku vymáhaného nároku povinný uvádza jednostranné započítanie, ktoré uskutočnil písomným oznámením o jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 14. 08. 2018 (ďalej len „oznámenie o započítaní“), v celkovej výške oprávneným vymáhanej pohľadávky vo výške 5.415,45 eur. Povinný zdôrazňuje, že oznámenie o započítaní bolo zaslané tak oprávnenému dňa 27. 08. 2018, ako aj jeho právnemu zástupcovi dňa 16. 08. 2018. Podľa povinného je podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, aj napriek jeho vedomosti o jednostrannom započítaní pohľadávky v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Povinný následne podaním zo dňa 01. 02. 2019, doplnil svoj návrh na zastavenie exekúcie o ďalšiu argumentáciu, podľa ktorej poukazuje na doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie a s tým súvisiace plynutie zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Poukazuje na to, že návrh na zastavenie sa javí ako podaný po zákonnéj lehote, avšak povinný podal návrh na zastavenie hneď ako mal vedomosť o predmetnej exekúcie a to 29. 01. 2019, keď mu boli odpísané prostriedky z bankového účtu. Na potvrdenie správnosti jeho tvrdení poukazuje na to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 21. 12. 2018, avšak elektronický dokument bol vyhotovený vo formáte „zep“, respektíve bol obsiahnutý v podpisovom kontajneri formuláru „ZEPf“, čo považuje za neúčinné doručenie predmetného dokumentu. Z uvedených dôvodov preto povinný navrhuje predmetnú exekúcie zastaviť a zároveň sa domáha voči oprávnenému náhrady vzniknutých trov exekučného konania. 3. Oprávnený v celom rozsahu popiera, že by akýmkoľvek jeho konaním vznikla povinnému nejaká škoda, čím popiera nárok povinného, ktorý vyúčtoval oprávnenému faktúrou č. 1502615, ktorá má byť aj predmetom jednostranného započítania. Oprávnený poukazuje, že taktiež ani nákladný list súvisiaci s prepravou tovaru neobsahuje žiadne výhrady ohľadne poškodenia tovaru a taktiež, že povinný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že mu konaním oprávneného vznikla škoda a ani nezdokladoval jej samotnú výšku. Zdôrazňuje, že nie je možné aby povinný v rámci exekučného konania riešil svoj nárok na náhradu škody. Oprávnený má za to, že takýto nárok si mal povinný uplatniť v pôvodnom konaní vo forme vzájomnej žaloby prípadne kompenzačnej námietky. Na potvrdenie správnosti svojich tvrdení oprávnený uvádza, že škoda mala byť povinnému spôsobená pri preprave na trase Komárno SR - Boliden Nemecko v dňoch 03. 03. 2015 - 10. 03. 2015, a teda povinný si ju mal a mohol uplatniť na súde v premlčacej lehote 1 roka. Podľa oprávneného nie je možné započítať neexistujúcu pohľadávku povinného voči už právoplatnej a vykonateľnej pohľadávke oprávneného. Zároveň dôležitým faktom je, že povinný môže voči judikovanej pohľadávke oprávneného započítať iba taktiež svoju judikovanú pohľadávku. Na základe uvedeného preto oprávnený považuje pohľadávku povinného za spornú, a teda nevhodnú na započítanie s nespornou vykonateľnou pohľadávkou oprávneného. Návrh povinného považuje za špekulatívny s úmyslom vyhýbať sa plneniu povinností, má za to, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a preto navrhuje jej pokračovanie. Zároveň sa domáha voči povinnému trov právneho zastúpenia v exekúcii za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho pexekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť ()

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorenie, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

8. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa čl. (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

11. Podľa (ďalej len „“,) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

12. Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania. Súd v rámci predmetného exekučného konania konštatuje, že exekučné konanie začalo zákonne a dôvodne, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami súd konštatuje, že tento nebol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Avšak s prihliadnutím na argumentáciu povinného a spôsob akým mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, respektíve v akom formáte bol elektronický dokument vyhotovený, súd bude prihliadať na tento návrh povinného tak, ako by bol podaný v zákonnej lehote.

16. Povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu, že podľa jeho názoru nastali skutočnosti brániace vo vymáhateľnosti exekučného titulu. Za takúto skutočnosť povinný považuje jednostranné započítanie pohľadávky vykonané na základe oznámenia o započítaní, ktoré doručil oprávnenému a jeho právnemu zástupcovi. Predmetom započítania má byť pohľadávka povinného voči oprávnenému, ktorá mala vzniknúť z faktúry č. 1502615, splatnej dňa 04. 12. 2015, z ktorej podľa oznámenia o započítaní zostáva k započítaniu suma vo výške 10.094,82 eur. Teda povinný si voči oprávnenému započítal jednostranným právnym úkonom sumu vo výške 5.415,45 eur, teda celkovú sumu oprávneným vymáhanej pohľadávky v tomto exekučnom konaní.

17. Súd k uvedenému tvrdeniu ako aj dôkazu (oznámenie o započítaní) uvádza, že započítací prejav sám osebe nespôsobuje preukázanie zániku pohľadávky. Okrem započítacieho prejavu je povinnosťou povinného preukázať súdu aj to, že pohľadávka, ktorú má voči oprávnenému, je existujúca a spĺňa požiadavky stanovené v a pre platné započítanie. Súd nepovažuje za preukázanie existencie pohľadávky to, že uvedená pohľadáva je zakomponovaná v započítacom prejave, navyše ak existenciu tejto pohľadávky oprávnený popiera. Nakoľko povinný nepodložil svoje tvrdenie o existencii pohľadávky dôkazom jej existencie, exekučný súd zánik pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie považuje za nepreukázaný. Pohľadávku na započítanie do výšky uplatneného nároku zo strany povinného možno priznať len v prípade, ak by bola oprávneným uznaná, ak by existovali o nej nepochybné dôkazy čo do základu aj čo do výšky. Ak si povinný uplatnil námietku započítania v exekúcii, ťaží ho dôkazné bremeno ohľadne predpokladov započítania vrátane toho, že zanikla vzájomná pohľadávka, ktorú k započítaniu použil.

18. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je odôvodnený existenciou vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným, ktoré je možno podľa názoru povinného podľa navzájom započítať. Súd v zmysle odôvodnenia v bode 17 musí zdôrazniť, že má za preukázané, že započítaním zo strany povinného zo dňa 14. 08. 2018 došlo k započítaniu nepreukázanej pohľadávky, čoho právnym následkom je skutočnosť, že nepreukázanú pohľadávku nie je možné prostredníctvom započítacieho prejavu v návrhu na zastavenie exekúcie použiť ako okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku.

19. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

20. Zároveň súd vyslovuje vo veci právny názor, že v zmysle novelizovaného Exekučného poriadku došlo k obmedzeniu uplatnenia jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú exekučným titulom. Takýto právny názor vyplýva aj z dôvodovej správy k , ktorým sa mení a dopĺňa , keď uvádza, že ,,nová úprava obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú tiež exekučným titulom. Povinný si mal uplatňovať prípadné následky započítania v základnom konaní alebo bez zbytočného odkladu po tom, čo sa pohľadávky stretli a nie až v exekučnom konaní. Ustanovenia exekučného poriadku nevylučujú, aby sa povinný, ktorý z procesných dôvodov nemôže nejakú okolnosť uplatniť voči žalobcovi, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa podľa hmotného práva oprávnený obohatil.

21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, teda že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie

24. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov(ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu

25. Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu

26. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje nárok na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 126,30 eur. Súd preto oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia za vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a to v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a , celkovo vo výške 126,30 eur (vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie: 1 x 95,45 eur + režijný paušál za rok 2019 za jeden úkon právnej služby 9,80 Eur + 20% DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.