Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/37/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Vladimíra Sučika, na verejnom zasadnutí konanom 18. júna 2019 prejednal odvolanie podané obžalovaným P. C., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -138 z 11.3.2019 a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného P. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č.k. -138 z 11.3.2019 bol obžalovaný P. C. uznaný za vinného, že:

dňa 15.8.2018 v dopoludňajších hodinách si neoprávnene obstaral platobnú kartu vystavenú k účtu S. W., a.s., číslo účtu X.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, majiteľka C. O., W. XXX, a to taký spôsobom, že túto aj s finančnou hotovosťou 30,- eur odcudzil O. C. na dvore domu v obci W. XXX, z tašky uloženej v uzamknutom motorovom vozidle Ford Fiesta, RK372BN spolu s PIN kódom a následne platobnú kartu použil na výber finančnej hotovosti, keď v období od 15.8.2018 do 4.9.2018 v obci W. a ďalších rôznych miestach v rámci Slovenskej republiky v celkovom počte 24-krát vybral finančnú hotovosť v celkovej výške 7 415,60 eur, ku škode majiteľke účtu O. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, okres H.,

čím spáchal zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo dňa 31.10.2018, právoplatný 28.12.2018, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej O. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, okres H., vo výške 7 445,60 eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 11.3.2019 (č.l. 132-137 spisu) vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, prednesení podstatných dôvodov rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol, že si ponecháva zákonnú lehotu, obhajca uviedol, že sa pripája k vyjadreniu obžalovaného a prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podania odvolania.

Dňa 26.3.2019 okresnému súdu bolo doručené odvolanie obžalovaného P. C. prostredníctvom obhajcu proti výroku o uloženom treste, ktoré odvolanie odôvodní po jeho doručení v písomnom vyhotovení.

Dňa 26.4.2019 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného P. C. prostredníctvom obhajcu, v ktorom uviedol nasledovné odvolacie argumenty:

„Obžalovaný považuje súdom uložený trest za neprimerane prísny, a to vzhľadom na pomery páchateľa, kedy trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvých, ktoré prvostupňový súd pri ukladaní trestu nevzhliadol a do uloženého trestu sa podľa obžalovaného dostatočne nepremietlo. V dôsledku uvedenej skutočnosti je uložený trest z hľadiska možností jeho nápravy neprimerane prísny a nemá prevýchovný účel, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti nepochybne postačuje aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a probačným dohľadom. Obžalovaný je presvedčený, že uloženie trestu v uvedenej výmere nie je vhodné, nakoľko je namieste, aby obžalovaný čo najskôr pracoval, našiel si stabilné zamestnanie a splatil svoje záväzky, ktoré mu vznikli. Je presvedčený, že na zabezpečenie jeho prevýchovy by postačoval trest kratšieho trvania. Obžalovaný od vznesenia obvinenia spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, ku skutku sa dobrovoľne priznal. Je si vedomý toho, že konal nerozvážne, pričom si až s odstupom času uvedomil, že tak konal pod vplyvom osôb, ktoré sa stavali do role jeho „kamarátov“, pričom keď došlo k najhoršiemu, obrátili sa mu chrbtom. Obžalovaný vníma jeho dočasné izolovanie (väzobné stíhanie) od bývalej partie ako prospešné, nakoľko si uvedomuje, že niesť zodpovednosť za svoje protispoločenské správanie stratou osobnej slobody je krajné riešenie. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Žiline podľa s poukazom na ustanovenie zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu obžalovaného a jeho odôvodneniu sa vyjadril príslušný prokurátor podaniami, ktoré boli doručené okresnému súdu 16.4.2019 a 6.5.2019, pričom navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nie dôvodné.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa Obhajca obžalovaného navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. Poškodená O. C. uviedla, že je ťažko sa vyjadrovať k vnukovi, čo všetko spravil, ale nech si za svoje skutky pyká. Obžalovaný uviedol, že si uvedomil, čo všetko zlé porobil. Ak bude prepustený, tak by chcel začať od začiatku, ale vlastne od začiatku začne, aj keď si odpyká trest, ktorý mu bol uložený.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , obsah odvolania spĺňa náležitosti , a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Obžalovaný P. C. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (zločin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa , Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli

mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný P. C. v zmysle urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa , , , , Súd prvého stupňa uznesením podľa , vyhlásenie obžalovaného P. C. prijal.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu, ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu a výmery trestu, vrátane správneho zistenia poľahčujúcej (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a priťažujúcej (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) okolnosti a správnej aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody považuje odvolací súd za zákonný a spravodlivý a stavu veci a zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Tento zákonný stav neboli odvolacie argumenty obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným, a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia , keď vzhľadom na procesný postup obžalovaného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa iný dôvod dovolania neprichádza do úvahy.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného P. C. podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.