Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-170-2018.pdf
PDF · 124.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/170/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Q.. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátskym združením so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Ing. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/13/2017-127 zo dňa 01.06.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vyhovujúcich výrokoch I. a III. a vo výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť odoslať na adresy Prezídia Hasičského a záchranného zboru Bratislava, Prednostke Okresného úradu v Topoľčanoch, Obecnému úradu v Chrabranoch a Dobrovoľnému hasičskému zboru v Chrabranoch v znení: „Ospravedlňujem sa bývalému riaditeľovi Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Topoľčanoch plk. Mgr. Ľubomírovi Gerovi, že som ho v roku 2015 lživo obvinil vo svojej sťažnosti adresovanej Prezídiu Hasičského a záchranného zboru zo zámeny listiny, falšovania podpisu a uvedenia nepravdivých skutočností na tejto listine, čím som mu spôsobil ujmu na jeho osobnostných právach a dotkol sa jeho cti a ľudskej dôstojnosti. K.. H.. H. B. príslušník Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Topoľčanoch“. V poradí druhým výrokom súd zamietol žalobu v časti výroku, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť obsah listu osobne prečítať na služobnom zhromaždení nadriadených KR HaZZ (Hasičského a záchranného zboru) v Nitre, a tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ustanovenie § 11, § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a § 60 ods. 2, § 68, § 69 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Hasičskom a záchrannom zbore“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v septembri 2015 navrhol znížiť osobné ohodnotenie o 11 eur žalovanému, ktorý bol jeho podriadeným v služobnom pomere ako hasič záchranár špecialista. Po oboznámení sa so schváleným zníženým osobným ohodnotením, ktoré žalovaný potvrdil pred svedkom na tomto liste svojím podpisom, žalovaný písomne oznámil na Prezídium HaZZ, že celý list žalobca zmenil a jeho podpis na tomto liste podpísal aj za neho, teda sfalšoval. Prezídium HaZZ - oddelenie kontroly postúpilo neskôr toto podanie na sekciu kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobcovi prišlo predvolanie na políciu, aby podal vysvetlenie ohľadom sfalšovania podpisu žalovaného ako i výmeny celého listu. V snahe zastaviť útoky žalovaného dňa 23.07.2016 podal služobnému úradu oznámenie o podozrení na porušenie služobnej disciplíny, pretože žalovaný klamal pri vyšetrovaní, za čo ho riaditeľ KR HaZZ po doporučení disciplinárnou komisiou potrestal na finančný trest. Žalovaný sa odvolal a odvolací orgán, ktorým bolo Prezídium HaZZ našlo nejakú nedodržanú lehotu a rozhodnutie riaditeľa KR HaZZ zrušilo. Žalobca bol stiahnutý z člena disciplinárnej komisie KR HaZZ Nitra, kde bol viac rokov členom. Bol navrhnutý na udelenie medaily ,,Za službu v HaZZ I. stupeň“ - najvyšší stupeň, ktorú mu prezident HaZZ zamietol. Súčasne bol s ním skončený služobný pomer podľa § 60 ods. 2 Zákona o HaZZ. V konečnom dôsledku nedobrovoľným vyslaním na dôchodok došlo aj k ujme na jeho mesačnom príjme. Okrem písomnej satisfakcie žiadal od žalovaného aj náhradu nemajetkovej ujmy, keď vzhľadom na jeho uvoľnenie zo služobného pomeru predčasne mal aj ujmu ekonomickú. Za primeranú náhradu tejto finančnej ujmy považuje sumu 7.000 eur.
2. Súd prvej inštancie v danej veci vzhľadom na dôkaznú situáciu konštatoval splnenie všetkých troch podmienok nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v prospech žalobcu. Dokazovaním bola preukázaná existencia zásahu žalovaného, spočívajúca v podanej sťažnosti proti zníženiu osobného príplatku a následnom trestnom konaní na základe nepravdivých okolností, ktoré malo za následok začatie trestného stíhania, taktiež bola splnená druhá podmienka, spočívajúca v protiprávnom charaktere tohto zásahu, pretože nikto bezdôvodne nemôže obviniť inú osobu zo skutku, ktorý nespáchala a napokon aj tretia podmienka, vyžadujúca príčinnú súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou, bola splnená, keď žalobca v dôsledku tohto konania žalovaného utrpel narušenie a ohrozenie svojich osobnostných práv, a to poškodenie dobrého mena, zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti, pričom mu nebola udelená medaila za službu v HaZZ I. stupňa, na ktorú bol navrhnutý a súčasne konaním žalovaného, teda jeho obvinením z falšovania podpisu bol so žalobcom ukončení služobný pomer, čo potvrdil i samotný prezident HaZZ.
3. Podľa záveru súdu bolo v konaní bez pochybností preukázané, že žalovaný v sťažnosti proti rozhodnutiu o odňatí osobného príplatku, ktorú zaslal na Prezídium HaZZ, uviedol, že návrh na zníženie osobného príplatku bol zmenený okresným riaditeľom HaZZ, teda žalobcom a tento ho i podpísal za žalovaného. Následne bola sťažnosť žalovaného odstúpená Prezídiom HaZZ na ďalšie vybavenie odboru vnútornej kontroly a sťažnosti, sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR Bratislava, ktorý následne uvedené postúpil Okresnému riaditeľstvu PZ z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, resp. poškodzovania cudzích práv, a potom toto bolo dňa 14.03.2016 odstúpené na ďalšie konania na Obvodné oddelenie PZ Topoľčany. Poverený príslušník PZ dňa 12.04.2016 začal vo veci trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Následne dňa 12.01.2017 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpil predmetnú trestnú vec Disciplinárnej komisii Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre. V rámci rodiny, komunity, práce, spoločenského postavenia v okrese Topoľčany bola takto znížená vážnosť a dôstojnosť žalobcu. Obvinenie voči žalobcovi bolo krivé, klamlivé a skutok, ako to popísal žalovaný, sa nestal; žalovaný sám rozširoval svoju verziu udalosti, čo potvrdil vo svojej výpovedi, ktorú viackrát menil, pričom žalovaný za uvedené bol riešený i disciplinárnou komisiou, ktorá mu udelila zníženie služobného platu o 15 % na jeden mesiac za predmetné služobné previnenie, ktorého sa dopustil tým, že žalobcu ako vtedajšieho riaditeľa OR HaZZ v Topoľčanoch obvinil bez dôkazov a klamal, resp. tvrdil nepravdu v trestnom a disciplinárnom konaní. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Prezident HaZZ gen. JUDr. Alexander Nejedlý, PhD., ako služobný orgán príslušný na konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov HaZZ v odvolacom konaní rozhodnutím č. k. PHZ-KA4-2017/000706 zo dňa 11.01.2017 zrušil napadnuté rozhodnutie, pretože nebola dodržaná 60-dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia, teda nie z dôvodu, že by žalovaný uvedené disciplinárne previnenie nespáchal. Súd takého konanie žalovaného považoval za narušenie chránených práv žalobcu spôsobilé privodiť mu ujmu. Vzhľadom na sťažnosť žalovaného a začaté trestné konanie prezident HaZZ sa rozhodol žalobcovi neudeliť medailu za služby v HaZZ I. stupňa a taktiež, aby upokojil situáciu v HaZZ, odvolal žalobcu, ktorý zároveň spĺňal podmienky podľa § 60 ods. 2 Zákona o HaZZ z funkcie riaditeľa OR HaZZ, a ukončil s ním služobný pomer. Uvedenú skutočnosť potvrdil právnemu zástupcovi a následne aj súdu listom zo dňa 29.05.2017 a 22.03.2018 i sám prezident HaZZ, gen. JUDr. Alexander Nejedlý.
4. Súd prvej inštancie žalobu v časti výroku, ktorým je žalovaný povinný obsah listu osobne prečítať na služobnom zhromaždení nadriadených KR HaZZ v Nitre, zamietol z dôvodu, že zákon o Hasičskom a záchrannom zbore neumožňuje hasičovi záchranárovi špecialistovi, aby sa zúčastnil služobných zhromaždení, a taktiež predmetný zákon nepozná výraz služobné zhromaždenia nadriadených. Ospravedlnenie sa v tejto časti je nevykonateľným petitom, pretože v kompetencii rádového hasiča nie je právo predstupovať pred kolektív riadiacich funkcionárov. Taktiež súd mal za to, že je postačujúce písomné ospravedlnenie zaslané na Prezídium Hasičského a záchranného zboru Bratislava a je v kompetencii Prezidenta HaZZ, či uvedený list postúpi i Krajskému riaditeľstvu HaZZ.
5. Titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 7.000 eur a súd túto sumu považoval za primeranú. Pri vyčísľovaní nemajetkovej ujmy vo výške 7.000 eur vychádzal z pravdepodobných peňažných náhrad za služobnú pohotovosť a pravdepodobnej výšky odmien, ktoré by mu boli vyplatené v roku 2017 ako čistý služobný príjem vo výške 22.150,21 eura ako i za prvý štvrťrok 2018 vo výške 5.373,18 eura, čo spolu činí 27.523,39 eura. Za uvedené obdobie t.j. od 01.01.2017 do 31.03.2018 bol žalobcovi vyplatený výsluhový dôchodok v sume 19.779 eur. Rozdiel medzi pravdepodobnými peňažnými náhradami, keby so žalobcom nebol ukončený služobný pomer v dôsledku správania sa žalovaného, a výsluhovým dôchodkom je suma 7.744,39 eura. Keďže zadosťučinenie a ospravedlnenie v danej veci nemožno považovať za postačujúce, žalobca má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto ujma nespočíva len v znížení peňažných náhrad (i keď sa súd stotožnil s uplatnenou výškou sumy), ale jej podstatou je zníženie spoločenského postavenia žalobcu, ktoré sa prejavilo aj v skončení služobného pomeru, v neudelení už navrhnutej medaily a odvolaní člena disciplinárnej komisie KR HaZZ a navonok tiež v ekonomickej ujme vzniknutej pri predčasnom uvoľnení zo služobného pomeru. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
7. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcich výrokoch I. a III. a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 a), b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nespravodlivý a v rozpore so zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Namietal, že súd sa dôsledne nezaoberal jeho právnymi argumentmi, ktoré uviedol už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.03.2017 a v ďalších vyjadreniach. Právne posúdenie veci taktiež považuje za nesprávne. Tvrdenie žalobcu o vzniknutej ekonomickej ujme v dôsledku skončenia služobného pomeru z hľadiska príčinnej súvislosti nebolo preukázané a ani dôvodné. Žalobca nepreukázal vznik ani majetkovej a ani nemajetkovej ujmy. Ide len o subjektívne hodnotenie žalobcu. Pokiaľ ide o skončenie služobného pomeru žalobcu, tento dôvod bol mimo jeho dispozície, a teda nemôže byť ani zavinený žalovaným. Skutočnosť, že prezident HaZZ pri rozhodovaní nerešpektoval prezumpciu neviny, nemôže byť žalovanému dávaná za vinu. Sťažnosť podaná žalovaným pritom neobsahuje žiadne tvrdenie, že žalobca sfalšoval jeho podpis. Rovnako poukázal na skutočnosť, že príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný, ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite a inej proti spoločenskej činnosti. Žalovaný len využil svoje právo podať sťažnosť proti zníženiu osobného príplatku. Mal za to, že žiadna z okolností, ktoré žalobca uviedol v žalobe, nepreukázali opodstatnenosť podanej žaloby. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz a ním prezentované skutočnosti neboli preukázané žiadnym listinným dôkazom, ba ani výsluchom svedkov. Záverom poukázal na zánik hodnosti žalobcu „plukovník“, keďže priamo zo zákona hodnosti patria len príslušníkom HaZZ, a poukázal aj na hypotetické vyčíslenie nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca neodôvodnil náhradou za utrpené pocity frustrácie, šoku, či stresu.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie zhodnotil ako obsažné, avšak toto nemá žiadny podstatnejší vplyv na výsledok dokazovania a sporu. V tomto konaní sa totiž nerieši problematika disciplinárnych konaní a omylov. Vykonané dokazovanie súd jednoznačne vyhodnotil správne. Poukázal na to, že žalobca nemal kompetenciu znížiť príplatok žalovaného, ale len dať návrh, ktorý posudzuje riaditeľ KR HaZZ. Žalovaný však nikdy nenapádal osobu, ktorá o znížení rozhodla, ale napádal žalobcu. Žalobca v žalobe požadoval ospravedlnenie v kruhoch, v ktorých sa dozvedel, že o problémoch s falšovaním podpisu vedeli. Úmysel poškodiť žalobcu vyplýva aj z toho, že žalovanému stačilo žalobcu dostať z funkcie riaditeľa.
9. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní s tým, že nepovažuje žalobcom podaný návrh o priznanie nemajetkovej ujmy v sume 7.000 eur za dôvodný. V podanej sťažnosti on vôbec neuviedol tvrdenia tak, ako sú prezentované žalobcom. Nie si je vedomý, že by nejaké nepravdivé informácie šíril na verejnosti, či ohováral žalobcu vo vzťahu k orgánom a organizáciám, ktorým má zaslať svoje ospravedlnenie sa žalobcovi. Celý priebeh konania vrátane výpovedí svedkov nepreukázal opodstatnenosť žaloby. On nemôže niesť objektívnu zodpovednosť za únik informácii v procese policajného vyšetrovania, ktoré sa dotkli žalobcu. V samotnej sťažnosti žalobcu z falšovania podpisu neobvinil, len sa v medziach zákona sťažoval na porušenie práv.
10. Žalobca v následnom stanovisku uviedol, že si je vedomý toho, že nie všetci, ktorí sa o údajnom falšovaní listiny a podpisu dozvedeli, sa dostanú aj k ospravedlneniu žalovaného. On požadoval ospravedlnenie len na tie inštitúcie, ktoré sa v priebehu temer 15 mesiacov o týchto problémoch dozvedeli. Nepravdy žalovaného boli vyvrátené svedkami už na polícii, ale hlavne na súde prvej inštancie, ako aj disciplinárnou komisiou, kde i žalovaný priznal, že žiadne dôkazy a ani svedkov nemá. Žalovaný ho chcel za každú cenu, spôsobom jemu vlastným, očierňovať do poslednej možnej chvíle, pričom prestal, až keď on z funkcie nedobrovoľne odišiel.
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. Preto tento rozsudok v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Výrok rozsudku v II. bode o zamietnutí časti žaloby nadobudol v dôsledku absencie právoplatnosť. Odvolací súd pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V tomto prípade odvolací súd posudzujúc dôvodnosť odvolania žalovaného urobil záver, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na podklade navrhnutých dôkazov a vyvodil z neho aj správny právny záver.
12. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca pracoval v HaZZ SR od 01.07.1981 do 02.01.2017, z toho vo funkcii riaditeľa OR HaZZ v Topoľčanoch od 11.10.1999 do 02.01.2017, kedy bol odvolaný z funkcie. V septembri 2015 v súlade s povinnosťami, ktoré žalobcovi ako riaditeľovi OR HaZZ a nadriadenému žalovaného vyplývali zo zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, navrhol znížiť osobné ohodnotenie žalovaného o 11 eur, ktorý bol jeho podriadeným v služobnom pomere ako hasič záchranár špecialista. Tento návrh datovaný dňa 07.09.2015 predložil na schválenie riaditeľovi KR HaZZ v Nitre, ktorý po preštudovaní dôvodov uvedený návrh schválil. Riaditeľ KR HaZZ v Nitre potom dňa 09.11.2016 vydal rozhodnutie (v spise na č. l. 21-27), ktorým žalovanému znížil služobný plat o 15 % na jeden mesiac podľa § 138 písm. a) a § 76 písm. b) zákona o HaZZ, a toto rozhodnutie aj podrobne zdôvodnil; proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie do 15 dní. Po oboznámení sa so schváleným zníženým osobným ohodnotením, ktoré sám žalovaný potvrdil pred svedkom Q.. H.. I. Q. na tomto liste svojím podpisom, žalovaný písomne dňa 26.11.2015 podal na Prezídium HaZZ sťažnosť (v spise na č.l. 9-10), ktorú odôvodnil tým, že dňa 29.09.2015 u riaditeľa v kancelárii bol oboznámený s návrhom na zníženie osobného príplatku, pričom odôvodnenie sa nezakladalo na pravde, a on následne po znížení osobného príplatku zistil, že tento návrh bol niekým zmenený, predpokladá, že okresným riaditeľom, lebo ho podpísal, a dotyčný sa neobťažoval ho oboznamovať s týmto návrhom a podpísal ho aj za neho. V sťažnosti okrem toho uviedol, že žalobca porušil subordináciu a nedôvodne zasiahol do riadiacej pôsobnosti jeho priameho nadriadeného s cieľom finančne ho poškodiť. Poprel aj pravdivosť skutočností, ktoré boli podkladom pre zníženie osobného príplatku. Namietal tiež to, ako efektívne využíva okresný riaditeľ fond služobného času, a čo sa týka jeho osoby, tak je to priamy dôkaz šikany z jeho strany. Následne Prezídium HaZZ - oddelenie kontroly - postúpilo sťažnosť žalovaného na sekciu kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR a asi po 3 mesiacoch žalobcovi prišlo predvolanie na políciu, aby podal vysvetlenie ohľadom sfalšovania podpisu žalovaného ako i výmeny celého listu. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré bolo ukončené tým, že vec bola postúpená na disciplinárne konanie.
13. V rámci upokojenia napätej situácie na Okresnom riaditeľstve HaZZ v Topoľčanoch odvolal prezident HaZZ, gen. JUDr. Alexander Nejedlý, žalobcu z funkcie riaditeľa OR HaZZ v Topoľčanoch z dôvodu splnenia podmienok podľa § 60 ods. 2 zákona o Hasičskom a záchrannom zbore s tým, že jeho služobný pomer končí dňom doručenia tohto rozhodnutia podľa § 60 ods. 4 zákona. Na toto rozhodnutie prezidenta HaZZ malo vplyv vedené policajné vyšetrovanie, a taktiež mu práve z toho dôvodu prezident HaZZ odmietol udeliť medailu za službu v HaZZ I. stupňa z dôvodu riešenia sťažnosti žalovaného, aj keď návrh v tomto smere už bol pripravený (v spise na č. l. 28). Žalobca bol stiahnutý z členstva disciplinárnej komisie KR HaZZ Nitra. Žalovaného tvrdenia uvádzané v sťažnosti, ktorú podal proti zníženiu osobného ohodnotenia, sa vyšetrovateľom nepotvrdili. Žalobca potom podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému odoslať na adresy Prezídia HaZZ Bratislava, Prednostke Okresnému úradu v Topoľčanoch, Obecnému úradu v Chrabranoch, Dobrovoľnému hasičskému zboru v Chrabranoch, list spolu s ospravedlnením v znení ním navrhovanom, uloženia povinnosti žalovanému obsah tohto listu prečítať na služobnom zhromaždení nadriadených KR HaZZ v Nitre a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000 eur v lehote 3 dní. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol tak, že podanej žalobe vyhovel v časti uloženia povinnosti žalovanému odoslať predmetný list na žalobcom zvolené inštitúcie a uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy. V časti uloženia povinnosti obsah listu prečítať na zhromaždení nadriadených KR HaZZ v Nitre súd žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný, ktorého dôvodnosť je predmetom tohto odvolacieho konania.
14. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku správne konštatoval, že ochrana osobnosti prislúcha fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť, sociálne postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, ktorý patrí konkrétnej fyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti patrí vždy konkrétnej fyzickej osobe a je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omes, t.j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám a aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Výpočet jednotlivých práv tak, ako sú uvedené v Občianskom zákonníku, je iba demonštratívny. Pri ochrane osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Túto ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti, jej stránky ako neoddeliteľné súčasti celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením osobnosti ako celku. V ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka ide o exemplárny výpočet jednotlivých stránok osobnosti človeka. Ako typické sa uvádzajú najmä právo na ochranu života, zdravia a tela zahrňujúce oblasť medicíny a biomedicíny, právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj právo na meno. Do tohto rámca patrí tiež právo na súkromie vrátane rešpektovania rodinného života, prejavov osobnej povahy. Patrí sem aj ochrana vnútornej intímnej sféry osobnosti človeka, pričom nejde vždy o samostatnú ochranu života, zdravia, cti, mena atď., ale vždy o ochranu ľudskej osobnosti; výraznú stránku osobnosti človeka predstavuje právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím podstatne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Občiansky zákonník poskytuje ochranu proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Ochrana fyzickej osobe sa poskytuje najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmýšľanie a správanie), a to bez rozdielu, akými prostriedkami k nemu dôjde (slovom, obrazom a akýmkoľvek iným konaním difamujúcej povahy). Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 10/2005).
15. Osobitnú kategóriu v rámci tejto skupiny predstavujú nepravdivé skutkové tvrdenia, či hodnotiace úsudky a kritické stanoviská. Pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj je podaný spôsobom, že neskresľuje skutočnosť alebo nie je natoľko intímny, že porušuje ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok vždy vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý ku skutočnosti zaujíma určitý postoj tak, že ju hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti. Avšak i tu je potrebné skúmať, či sa tento názor zakladá na pravdivej informácii, a samozrejme, či je primeraná forma jeho prezentácie a zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky. To znamená, či primárnym cieľom je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Kritika nesmie sledovať cieľ prípadného odsúdenia, ohovárania, škandalizovania alebo urážky. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, t. j. či primárnym cieľom nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Ak sú v kritike charakterizujúcej určité javy a osoby použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, resp. ak obsah kritiky je celkom neadekvátny posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z nej vyplýva úmysel kritizovanú osobu znevážiť či uraziť (tzv. intenzívny exces), ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
16. V predmetnej veci odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania posúdil konanie žalovaného ako také, ktoré bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi v súvislosti s jeho osobnostnými právami, a to privodiť mu ujmu na jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Konanie žalovaného spočívalo v nepravdivom obvinení žalobcu zo zámeny návrhu na zníženie osobného príplatku a sfalšovania podpisu žalovaného na tomto návrhu, ktorého sa mal žalobca podľa tvrdení žalovaného dopustiť po schválení zníženia osobného príplatku žalovaného riaditeľom KR HaZZ. Takýto záver nepochybne vyplýva aj z predmetnej sťažnosti adresovanej Prezídiu HaZZ v Bratislave. Okrem nepravdivého obvinenia žalobcu, ktoré vyjadril v sťažnosti, žalovaný tiež prispel k zásahu do osobnostných práv žalobcu rozširovaním týchto lživých informácii a neprávd, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, najmä z výpovedí svedkov, ktorí poväčšine zhodne uvádzali, že obvinenie z falšovania podpisu vyvolalo veľké emócie v príslušnej komunite HaZZ, dosť sa to rozoberalo medzi príslušníkmi, hlavne negatívne vo vzťahu k žalobcovi. Zásah žalovaného do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu bol natoľko značnej intenzity, že sa prejavil znížením vážnosti a dôstojnosti žalobcu nielen v rámci jeho pracovných vzťahov a pracovného prostredia, čo žalobca pociťoval vzhľadom na jeho pracovné postavenie a zaradenie ako nepríjemné a ponižujúce, ale aj v rámci jeho rodiny a spoločenského postavenia v komunite, pretože nepravdivé vyjadrenia žalovaného ho prenasledovali aj mimo pracovného prostredia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na výpovede svedka X.. E. X., ktorý potvrdil, že zásah do osobnostných práv žalobca pociťoval aj mimo pracovného prostredia, pretože ako člen bezpečnostnej rady krízového štábu Okresného úradu Topoľčany bol na spoločnej porade konfrontovaný prednostkou úradu o falšovaní podpisu, o ktorom sa dopočula. Najzávažnejší dopad klamlivých tvrdení zaznamenal žalobca počas situácie, keď mu prezident HaZZ odmietol udeliť medailu za služby v HaZZ I. stupňa, hoci bol na túto medailu navrhnutý, a to práve z dôvodu, že sa voči žalobcovi viedlo vyšetrovanie pre porušenie zákona, a taktiež v prípade, že bol odvolaný z člena disciplinárnej komisie KR HaZZ Nitra. Napätá atmosféra, ktorá sprevádzala pracovnú činnosť žalobcu, vyústila tým, že za účelom upokojenia situácie prezident HaZZ žalobcu odvolal z funkcie riaditeľa OR HaZZ, pretože spĺňal podmienky podľa § 60 ods. 2 zákona o hasičskom a záchrannom zbore, a ukončil s ním služobný pomer, hoci pri normálnom priebehu udalostí by tak nepostupoval. Skutočnosť, že nepravdivé tvrdenia žalovaného zapríčinili všetky uvedené následky, ktoré mali negatívny dopad na profesijnú činnosť žalobcu, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok pplk. Ing. V. K., riaditeľ KR HaZZ, ktorý situáciu ohľadne žalobcu konzultoval s prezidentom HaZZ, a aj svedok gen. X.. U. K., prezident HaZZ, vo svojom liste zo dňa 22.03.2018 doručenom súdu dňa 03.04.2018. Z týchto výpovedí zreteľne vyplynulo, že práve neoprávnené obvinenie z falšovania podpisu i zámeny listiny a rozširovanie týchto nepravdivých tvrdení mali vplyv na vývoj profesijnej kariéry žalobcu, ktorá bola predčasne ukončená jeho odvolaním z funkcie a ukončením služobného pomeru.
17. K námietkam žalovaného v podanom odvolaní o tom, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť podanej žaloby a vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy, odvolací súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti boli v priebehu konania na súde prvej inštancie preukázané, či už listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, alebo aj svedeckými výpoveďami, ktoré sa zhodovali v tom, že nepravdivé tvrdenia žalovaného podstatným spôsobom ovplyvnili nielen pracovný, ale aj súkromný a spoločenský život žalobcu, pričom došlo k intenzívnemu zásadu do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu. Súd prvej inštancie vykonal dostačujúce dokazovanie na preukázanie opodstatnenosti podanej žaloby a súčasne sa aj dostatočným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s právnymi argumentmi žalovaného. Námietku žalovaného, že v jeho sťažnosti adresovanej Prezídiu HaZZ nebolo uvedené, že podpis sfalšoval žalobca, vyhodnotil odvolací súd za účelovú, pretože z obsahu predmetnej sťažnosti jednoznačne vyplýva označenie žalobcu ako okresného riaditeľa OR HaZZ v Topoľčanoch za osobu, ktorá podľa žalovaného návrh na zníženie osobného príplatku zmenila a za neho aj podpísala, a teda žalobcu bolo možné okamžite identifikovať ako osobu, ktorá mala návrh zmeniť a podpis žalovaného sfalšovať. V tejto súvislosti žalovaný tiež namietal, že príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný, ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť. Žalovaný za podanie sťažnosti postihovaný žiadny spôsobom nebol a ani nie je, avšak pri podaní sťažnosti je smerodajnou formulácia obsahu sťažnosti, a preto mal žalovaný svoju sťažnosť formulovať tak, aby sa vyhol krivým obvineniam a klamlivým tvrdeniam o konaní žalobcu, ktoré sú podstatou tohto konania. Toto súdne konanie je vedené v súkromnoprávnej rovine na podklade ustanovení vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka.
18. Čo sa týka priznanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi, ide o nárok, ktorý vo všeobecnosti môže ohrozená alebo poškodená fyzická osoba uplatňovať v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Okrem nich sa fyzická osoba môže domáhať aj náhrady škody, ktorá bola neoprávneným zásahom do jej osobnosti spôsobená (§ 16 Občianskeho zákonníka). Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (R 29/2001). Primeranosť sankcie náhrady ujmy sa posudzuje tak, že náhrada musí byť okrem iného primeraná utrpenej ujme na povesti, konkrétnym okolnostiam a povahe skutku, ktorým bola poškodená dobrá povesť; pri určovaní výšky náhrady treba zohľadniť, či poškodený preukázal, že mu vznikla skutočná finančná strata alebo škoda. Pri určovaní výšky náhrady je relevantné aj postavenie a finančná situácia žalobcu. Výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti. Pritom treba tiež zohľadniť, že ak bola žaloba podaná až dlhší čas po zverejnení určitého tvrdenia, ujma spôsobená žalobcovi sa plynutím času môže zmenšovať. Pri určovaní výšky náhrady ujmy je potrebné vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy.
19. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatoval, že zásah do osobnostnej stránky života žalobcu v spojitosti aj s trestným konaním vedeným voči nemu bol natoľko závažný, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 7.000 eur sa javí byť primeranou, pričom samotné ospravedlnenie žalovaného nemožno považovať pre žalobcu za dostačujúcu satisfakciu za ujmu utrpenú na jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Výška náhrady nemajetkovej ujmy síce je na voľnej úvahe súdu, ktorý prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Súd prvej inštancie na uvedenú závažnosť a okolnosti pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol, konkrétne závažnosť videl v neudelení medaily žalobcovi za jeho služby v HaZZ, na ktorú bol navrhnutý, ako určitého ocenenia jeho práce, ďalej v odvolaní žalobcu ako člena disciplinárnej komisie KR HaZZ a v predčasnom ukončení jeho služobného pomeru, s čím bola spojená strata dovtedajšieho zamestnania s určitou ekonomickou ujmou na strane žalobcu. Dominantným pre posúdenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy bola tiež skutočnosť, že žalobca pociťoval uvedené následky na vývoji jeho profesijnej kariéry veľmi závažne, pôsobili na neho nepríjemne a ponižujúco, predovšetkým z dôvodu, že od roku 1981 pracoval v HaZZ, kde si postupom času vybudoval stabilné pracovné zázemie a zaradenie. Po posúdení všetkých týchto skutočností sa odvolaciemu súdu ako opodstatnený záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi čo do základu patrí náhrada nemajetkovej ujmy, a zároveň posúdil ako správny aj postup pri jej vyčíslovaní, ktorý bol riadne odôvodnený.
20. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Jeho rozhodnutie tak spĺňa všetky zákonné podmienky stanovené v § 220 ods. 1 CSP. Preto žalovaným namietané skutočnosti, ktoré boli obsahom podaného odvolania, bolo treba vyhodnotiť ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).