Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoPr-3-2024.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Subarea
17CoPr/3/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, so sídlom Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, zastúpený: MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432, proti žalovanej: A. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. F. X/XX, XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29Cpr/4/2024-80 zo dňa 22.4.2024, takto
rozhodol:
Mení uznesenie prvoinštančného súdu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto uznesenia prvoinštančným súdom.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol takto: „I. Žalovaná j e p o v i n n á strpieť (zniesť) nevyplatenie odstupného v rozsahu podľa článku II. bodu 5. zmluvy o individuálnej mzde zo dňa 13.07.2023 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe zo dňa 04.04.2024, ktorou sa žalobca domáha určenia, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmien pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2018 uskutočnených prostredníctvom dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 1 zo dňa 30.04.2019; dodatku k pracovnej zmluve č.2 zo dňa 02.01.2020; zmluvy o mzdových podmienkach zo dňa 01.01.2020; dodatku k zmluve o mzdových podmienkach zo dňa 01.01.2020 č. 1 zo dňa 01.07.2021; dodatku č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 31.03.2023; dodatku č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 13.07.2023; a zmluvy o individuálnej mzde zo dňa 13.07.2023 medzi žalobcom a žalovanou tu nie sú (neexistujú) vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Cpr/4/2024. II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu žalobcu, ktorý žiadal nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, aby dočasne boli upravené pomery medzi žalobcom a žalovanou do rozhodnutia prvoinštančného súdu vo veci samej, ktorú podal na súd dňa 4.4.2023 a týka sa pracovnoprávnych nárokov medzi žalobcom a žalovanou. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podrobne odpísal do rozhodnutia, ďalej aplikoval ustanovenie § 324 ods. 1, 2, 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, ods. 2 písm. d) CSP a § 326 ods. 1, 2 CSP, § 328 ods. 1, 2, 3 CSP a § 329 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol teoretické východiska v súvislosti s inštitútom neodkladného opatrenia a okolností, ktoré je potrebné pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, resp. rozhodovanie o takomto návrhu skúmať.
Dospel k záveru, že žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu odôvodnil tým, že neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania o určenie existencie, resp. neexistencie práv zo zmlúv špecifikovaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hrozí žalobcovi vo verejnoprávnej rovine škoda titulom vyplatenia odstupného žalovanej v sume presahujúcej 120.000,- eur, avšak, ak by odstupne nevyplatil, vystavuje sa riziku trestného stíhania pre skutok vykazujúci znaky zločinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 124 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Za stavu, kedy je sporné, či na strane žalobcu je alebo nie je povinnosť vyplatiť žalovanej odstupné na základe pracovných zmlúv, jej dodatkov a zmien a ostatných zmlúv špecifikovaných v návrhu, je v záujme predídenia vážnej ujmy žalobcovi nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej bude uložená povinnosť trpieť nevyplatenie odstupného až do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. V prípade, ak by tento nárok vyplatil žalobca, hrozila by mu škoda veľkého rozsahu nad sumu 120.000,- eur. Týmto neodkladným opatrením prvoinštančný súd sledoval dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Preto súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanej s tým, že na rozdiel od návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikoval žalobu, o ktorej sa má rozhodnúť v inom konaní tak, že ide o žalobu nie zo dňa 4.4.2023, ale zo dňa 4.4.2024 bez bližšieho zdôvodnenia uvedenej zmeny a ďalej uviedol, že otázka vo veci samej sa rieši v konaní 8Cpr/4/2024 na Okresnom súde v Prešove bez ďalšieho bližšieho vyhodnotenia uvedenej informácie. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP s tým, že o nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi voči neúspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorom bude rozhodnuté do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že prvoinštančný súd na rozhodnutie nemal splnené procesné podmienky, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná namietala, že neboli splnené predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Tvrdenia žalobcu uplatnené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Žalovanému nehrozí žiadna ujma, čím sa nevystavil žiadnemu riziku vzniku exekúcie na svoj majetok. Žalobca vyvolal spor, v ktorom sa voči žalovanej dovoláva určenia neexistencie jej pracovnoprávneho vzťahu. Nosnou otázkou vo vyvolanom spore je posúdenie, či právny vzťah z titulu uzavretej pracovnej zmluvy existuje alebo neexistuje. Žalovaná si voči žalobcovi do tohto času žiadnym spôsobom neuplatnila žiaden nárok na vyplatenie odstupného. Žalovaná sa v konaní žalobcu ocitla v takej finančnej situácii, že jej neboli vyplatené pracovnoprávne nároky. Spor medzi žalobcom a žalovanou je v rovine súkromnoprávnej, civilnej, kde na oboch stranách ležia protichodné názory o existencii alebo neexistencii pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu. Jedine súd môže v tomto spore s konečnou platnosťou rozhodnúť o existencii a neexistencii pracovnoprávneho vzťahu. Nemožno tvrdiť, že len subjektívne právo žalobcu je ohrozené, sú ohrozené aj práva žalovanej vrátane jej dobrého mena. Aj ak by si žalovaná voči žalobcovi uplatnila svoje nároky z pracovnoprávneho vzťahu, toto konanie by muselo počkať, až dokiaľ sa nerozhodne o existencii pracovnoprávneho vzťahu a platnosti nárokov z nich vzniknutých. O súkromnoprávnom spore má právomoc rozhodovať jedine súd a bez takéhoto rozhodnutia žalobca nie je ohrozený na svojom majetku a nie je vystavený exekúcii, či inej ujme z titulu neuhradenia odstupného žalovanej. Od tejto roviny treba odlíšiť rovinu trestnoprávnu. Žalobca nemôže požadovať, aby ho súd neodkladným opatrením „vyvinil“ z prípadného spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Žalovaná poukázala na obligatórne znaky trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného a uviedla, že všetky obligatórne znaky, a to subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, musia byť kumulatívne naplnené a súčasne preukázané. Otázka viny či neviny je otázkou, ktorá sa nerieši v súkromnoprávnej sfére. Žalobca nemôže žiadať, aby sa v súkromnoprávnom konaní, v civilnom konaní požadovalo „odloženie“ trestnej zodpovednosti do skončenia civilného sporu.
Nie je pravdou, že by sa žalobca nevyplatením odstúpeného vystavil riziku vlastného trestného stíhania. Žalobca je právnickou osobou a nie je štatutárnym orgánom či prokuristom. Žalobca podal žalobu vo veci samej vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní dňa 04.04.2024, žalovaná ukončila pracovný pomer u žalobcu dňa 31.12.2023. Odstupné jej malo byť vyplatené do 16.01.2024. Preto, pokiaľ ide o trestnoprávnu rovinu a posudzovanie času spáchania trestného činu, tak pokiaľ by boli preukázané všetky jeho znaky, možno povedať, že k dokonaniu trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného už došlo, a preto nepatrí do právomoci civilného súdu rozhodovať o trestnej zodpovednosti žalobcu. Neexistuje žiaden inštitút, ktorým by súd alebo ktorýkoľvek orgán mohol odložiť čas spáchania trestného činu, pokiaľ k nemu skutočne došlo. Ďalej sa žalovaná v odvolaní zaoberá okolnosťou nevykonateľnosti, predčasnosti a nehospodárnosti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť strpieť, zniesť nevyplatenie odstupného. Žalobca vyvolal spor, tak jedine súd môže rozhodnúť o tom, či práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou trvajú a či má žalobca povinnosť a žalovaná právo na vyplatenie nárokov, na odstupné alebo nie. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa neuvádzajú žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali neodkladnú potrebu upraviť aktuálne pomery medzi sporovými stranami. Žalovaná bola v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom od 15.03.2019 do 21.12.2023 a súčasne vykonávala funkciu v predstavenstve žalobcu. Nie je pravdou, že by popri výkone funkcie v predstavenstve mala uzatvorený aj pracovnoprávny vzťah. Naopak, pracovnoprávny vzťah trval už pred vymenovaním žalovanej do funkcie predsedu predstavenstva. Žalovaná bližšie uviedla okolnosti, ktoré sa dotýkajú jej fungovania ako predsedu predstavenstva u žalobcu a pracovnoprávneho vzťahu a uviedla aj okolnosti v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o jej odmeňovaní ako predsedníčky predstavenstva žalobcu a o nároku z pracovnoprávnych vzťahov. Uviedla, že aj Najvyšší súd SR v otázke súbehu pracovnoprávneho vzťahu a výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu ustanovuje len mantinely a hranice pri takomto súbehu a nie ich úplne vylučuje. Je vždy potrebné skúmať jednotlivé predpoklady a vznik súbehu pracovnoprávneho vzťahu a vzťahu v predstavenstve spoločnosti. Rozhodne nesúhlasila s tým, aby bola zodpovedná za trovy konania žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil naliehavú potrebu vydania neodkladného opatrenia, nepreukázal, že by bol akýmkoľvek spôsobom zo strany žalovanej vystavený riziku vzniku vážnej ujmy, alebo aby jeho postavenie bolo ohrozené. Žalobca aj žalovaná sú stranami sporového konania, kde sa rozhodne o tom, ktorý z nich má aké práva a povinnosti. Trestné konanie má tiež svoje mantinely a je posledným spôsobom ochrany porušených alebo ohrozených práv, čo v danom prípade nebolo preukázané, pretože je vo veci podaná riadna civilná žaloba. Nakoniec, žalobca ako subjekt sám nemôže byť v tejto veci trestne stíhaný, pretože ide o právnickú osobu, čo je vylúčené priamo zo skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nevykonateľné, pretože žalovaná, ktorej bola uložená povinnosť strpieť nevyplatenie odstupného v tomto štádiu konania, takisto aj žalobca, nevedia, či nárok existuje alebo nie, pretože o tejto otázke koná civilný súd. Bez tohto určenia sa žalovaná žiadnych krokov a nárokov nedovolala, preto neodkladné opatrenie nemôže plniť svoj účel. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zmenil tak, že nariadenie neodkladného opatrenia zruší v celom rozsahu ako nedôvodné.
4. K odvolaniu žalovanej zaujal písomné stanovisko žalobca. Žiadal, aby odvolanie žalovanej bolo zamietnuté a uznesenie prvoinštančného súdu bolo potvrdené v celom rozsahu. Uplatnil si voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca poukázal na to, že odvolanie žalovanej nie je dostatočne konkrétne vo vzťahu k jednotlivým tvrdeniam. K odvolacím dôvodom uviedol, že žalovaná len tieto dôvody označila a odvolanie písala v celom kontexte bez toho, aby mohol žalobca k jednotlivým odvolacím dôvodom zaujať konkrétne stanovisko. Poukázal na dôvodnosť svojho nároku, na nesprávne úvahy žalovanej o nedôvodnosti neodkladného opatrenia a žiadal uznesenie prvoinštančného súdu potvrdiť.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne, je potrebné ho zmeniť.
6. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca do času právoplatného rozhodnutia súdu o určení existencie alebo neexistencie práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a žalovanou potrebuje dočasne upraviť pomery, pretože
nárok na odstupné má pracovnoprávny charakter, o platnosť a neplatnosť pracovnoprávnych vzťahov je vedené samostatné konanie vo veci samej. Do času právoplatnosti rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku žalobcu vo verejnoprávnej rovine zaťažuje povinnosť žalovanej tento peňažný nárok zaplatiť. Jeho úhradou v celkovej sume približne 120.000,- eur by došlo na strane žalobcu ku škode veľkého rozsahu. Tým, že žalobca rozporuje vôbec existenciu tohto nároku, je potrebné poskytnúť mu ochranu neodkladným opatrením, pretože v prípade, ak by sa chcel vyhnúť nebezpečenstvu trestného stíhania, musí túto pohľadávku žalovanej uhradiť a jedine neodkladným opatrením môže mu byť poskytnutá súdna ochrana pred hroziacou škodou. Ďalej žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že tieto nároky žalobkyni vznikli v čase, keď bývalí členovia predstavenstva žalobcu žalobcovi spôsobili majetkovú škodu a vyhotovili pracovnoprávne listiny, kde žalovaná má získať majetkový prospech na úkor žalobcu. Tým žalobcovi hrozí ujma a môže táto ujma mať neodstrániteľný a nezvratný charakter. Žalobca uviedol, že žalovaná má dostatok finančných prostriedkov, aby nebola odkázaná na úhradu tejto sumy. Preto žiadal nariadiť neodkladné opatrenie s tým, že vo veci samej podal žalobu dňa 4.4.2023. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil listiny svedčiace o existencii pracovnoprávneho vzťahu a nárokoch medzi sporovými stranami a ďalšie nároky týkajúce sa členstva žalovanej v dozornej rade spoločnosti žalobcu. Žalobca doklady svedčiace o prebiehajúcom súdnom konaní vo veci samej, kde žaloba bola podaná 4.4.2023, nepredložil. Žalobca žiadal vydať neodkladné opatrenie, ktorým žalovaná bude povinná strpieť (zniesť) nevyplatenie odstupného až do právoplatného vyriešenia už podaného sporu podľa žaloby zo dňa 4.4.2023.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva môže byť vydaný v dvoch prípadoch. A to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia nebude ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je vždy potrebné z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistiť, ktorý z týchto dvoch prípadov je ten, pre ktorý je žiadané nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Z obsahu návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia sa javí, že žalobca žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Túto úpravu pomerov odôvodňuje prebiehajúcim sporovým konaním vo veci samej v pracovnoprávnych nárokoch a nebezpečenstvom trestného stíhania pokiaľ nebude žalovanej vyplatené odstupné.
10. Pri podávaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je povinnosťou navrhovateľa opísaním rozhodujúcich okolností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia osvedčiť dôvodnosť tohto návrhu (§ 326 ods. 1 CSP). Samotný nárok vo veci samej nemusí byť preukázaný nepochybne, je však povinnosťou navrhovateľa, aby tvrdil a osvedčil také okolnosti, dôležité pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné, a preto je potrebná rýchla a účinná ochrana práv navrhovateľa.
11. Hlavným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je nebezpečenstvo trestného stíhania, resp. konania žalovanej v rozpore s verejným právom. Z obsahu listín, ktoré má súd v spise k dispozícií však vyplýva, že nároky žalovanej na odstupné po ukončení pracovného pomeru k 31.12.2023 vzhľadom na podanú žalobu žalobcom už dňa 4.4.2023 (poznámka odvolacieho súdu – zrejmé došlo k omylu a žaloba bola podaná až 4.4.2024, čo však doposiaľ žalobca, resp. navrhovateľ, neupresnil aj napriek zjavným okolnostiam, ktoré vyplývajú zo spisu) sú predmetom v civilnom sporovom konaní. Preto nemôže byť daná zodpovednosť žalobcu za trestný čin podľa § 214 Trestného zákona. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v zmysle Trestného zákona musia byť splnené kumulatívne obligatórne znaky danej skutkovej podstaty. Jedným z týchto znakov je subjekt tohto trestného činu, ktorým nikdy nemôže byť navrhovateľ, teda spoločnosť Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, Poprad, len štatutárny orgán alebo prokurista, alebo živnostník, ako to vyplýva zo skutkovej podstaty ustanovenej v § 214 ods. 1 Trestného zákona. Preto tvrdená obava z neistoty, ak neodkladné opatrenie súd nenariadi, nie je daná.
12. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia nevyplýva ani z prípadného rizika vzniku trestnej zodpovednosti. Je potrebné uviesť, že o trestnej zodpovednosti nerozhoduje občianskoprávny, resp. civilný súd v civilnom sporovom konaní, rozhoduje o nej príslušný orgán v rámci trestného konania alebo priestupkového konania.
13. O úpravu pomerov podľa § 325 CSP nie je možné žiadať spätne a upravovať pomery spätne, ale len vždy do budúcnosti, teda, ak už došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 214 ods. 1, 3 Trestného zákona, neodkladným opatrením nie je možné odložiť čas spáchania trestného činu, pokiaľ k nemu skutočne došlo. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná mala ukončiť pracovnoprávny vzťah u žalobcu dňa 31.12.2023. Odstupné jej malo byť vyplatené v najbližšom výplatnom termíne, t. j. do 16.1.2024. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný 4.4.2024. Týmto neodkladným opatrením súd nemôže obmedziť činnosť verejných orgánov pre prípad, že sa zistí spáchanie trestného činu. V čase vydania uznesenia prvoinštančného súdu neodkladné opatrenie neriešilo dokonanie trestného činu žalobcom pokiaľ takto žalobca svoj návrh koncipoval a nevyvinilo ho na obdobie trvania neodkladného opatrenia, resp. rozhodnutia o skôr podanej žalobe zo zodpovednosti za skutok, ktorý v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený súd riešiť. Tým, že žalobca už v minulosti podal riadnu žalobu a o platnosť či neplatnosť úkonov, od ktorých by mohla žalobkyňa odvodzovať svoje nároky sú sporné, nehrozí mu žiadna ujma, ktorá by mohla ohroziť hospodárenie alebo finančné postavenie žalobcu. Pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o platnosti dokladov, z ktorých vyplýva právo žalovanej na odstupné, niet dôvodu na ich vyplatenie.
14. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa snaží vymôcť svoj nárok, ktorý je aktuálne sporný. Uvedené tvrdenia osvedčené žalobcom neboli a nie je preto dôvodné domnievať sa, že žalovaná vykonáva všetky úkony proti žalobcovi mimo sporového civilného konania vo veci samej. Jej konanie nie je ani pravdepodobné a nebolo zrejmé ani v čase rozhodovania prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia.
15. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia nepreukázal, svoj nárok ani len neosvedčil, a preto dôvod na vydanie neodkladného opatrenia nebol daný.
16. Preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
17. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP a priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia prvoinštančným súdom podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).