Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/241/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpený zvoleným zástupcom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 1.357,78 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 67,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 67,78 eur od 21.04.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 06.12.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.357,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 453,88 eur od 21.04.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 19.10.2013 spol. Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570090090 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.500,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, t.j. 26.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 13.12.2014. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok, celkovo vo výške 517,50 eur. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti. Súčasne so zmluvou žalovaná uzatvorila dňa 19.10.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, ktorou sa spoločnosť zaviazala poskytovať za poplatok klientovi službu, spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu spoločnosti. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu vo výške 772,50 eur, a to v 60 splátkach, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, t.j. 26.10.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 13.12.2014, čo je aj termín konečnej splatnosti. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 2.790,- eur (istina vo výške 1.500,- eur, úrok a administratívny poplatok, vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 517,50 eur a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 772,50 eur), ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 46,50 eur. Žalovaná

pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 1.432,22 eur, a teda uhradila riadne len 30 splátok, pričom na 31. splátku uhradila len 37,22 eur. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017, došlo s účinnosťou ku dňu 20.04.2017 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru celkovo vo výške 1.357,78 eur zo spoločnosti na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 10.04.2017. Žalovaná súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradila svoj záväzok ani len sčasti. Žalobca si tak napokon uplatnil nárok na zaplatenie istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 453,88 eur, neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške 386,40 eur, nákladov, spojených s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 517,50 eur a úroku z omeškania z istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. zo sumy vo výške 453,88 eur od 21.04.2017.

2. Žalovaná sa k žalobe v priebehu konania v súdom určenej lehote písomne nevyjadrila a zostala procesne nečinná.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 23.04.2018, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 386,40 eur.

4. Podľa a , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku vo výške 386,40 eur. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostala suma 971,38 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 453,88 eur od 21.04.2017 do zaplatenia. 6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 18.06.2019, ktoré sa konalo v neprítomnosti strán sporu.

7. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

8. Dňa 19.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570090090, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.500,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 33,63 eur (pričom posledná splátka bude vo výške 33,33 eur) s dátumom splatnosti prvej splátky 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, splatnosťou ďalších splátok v 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej splátky v 7. deň 60 týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 %, priemernej hodnote RPMN 46,06 % a celkovej čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 2.017,50 eur.

9. Súčasne dňa 19.10.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570090090, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Prevzatie peňažnej sumy sa v zmysle zmluvy uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na inom, vzájomnou dohodou určenom, mieste. Žalovaná sa za poskytnutie uvedenej služby zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 772,50 eur, a to v 60 pravidelných týždenných splátkach, kde výška 1 až 59 splátky bola dohodnutá vo výške 12,87 eur a výška poslednej 60. splátky vo výške 13,17 eur.

10. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.04.2017 oznámil žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017.

11. Listom zo dňa 25.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 1.359,53 eur najneskôr do 06.11.2017.

12. Súd napokon považoval za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaná doposiaľ na daný úverový prípad uhradila sumu 1.432,22 eur.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky, vzniknuté mu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570090090 zo dňa 19.10.2013 a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.10.2013. Žalovaná zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 19.10.2013 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.

18. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.10.2013 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky č. 1 až 59 vo výške 33,63 eur a 60. splátku vo výške 33,33 eur.

19. Ešte skôr, ako súd vyhodnotil nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musel sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.10.2013. Predmetom tejto zmluvy bola „služba“, poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, spočívajúca v hotovostnom prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 19.10.2013 od žalovanej, a to za odmenu vo výške 772,50 eur, ktorú sa následne žalovaná zaviazala splácať tiež v 60 týždenných splátkach.

20. Uvedená zmluva svojím režimom podlieha ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola teda uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval za doplnkovú službu, súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa ZoSÚ zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN, uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto

možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej RPMN považoval za bezúročný a bez poplatkov. 21. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru, ktorá navyše predstavuje v uvedenom prípade uzatvorenej zmluvy viac než 50 % poskytnutého úveru. Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu so spotrebiteľom uzatvára aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne cielene, právny predchodca žalobcu dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Právnemu predchodcovi žalobcu teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver, uvádzaná v úverových zmluvách, spôsobujúca už aj tak výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN (pre porovnanie: zo zmluvy zo dňa 19.10.2013: RPMN 70,38 % a priemerná RPMN: 46,06 %), ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok úveru. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom (nezahrnutím odmeny obchodného zástupcu za inkasovanie splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu ZoSÚ. Naviac, podľa názoru súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než 50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle , podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená zmluva bola síce uzatvorená pri tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by nastal, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy by automaticky bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a spotrebiteľský úver je na základe vyššie uvedeného bezúročný a bez poplatkov. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je žalovaná povinná platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady žalovanej, realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, započítal na úhradu istiny úveru a nakoniec vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:

24. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume žalovanou čerpanej istiny 1.500,- eur. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu celkom vo výške 1.432,22 eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odpočítaní žalovanou realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny úveru tak súd priznal žalobcovi sumu 67,78 eur (čistá istina poskytnutého úveru, t. j. 1.500,- eur mínus 1.432,22 eur). Keďže súd nemal preukázané, že by žalovaná sumu 67,78 eur, t. j. uvedenú sumu nesplatenej istiny uhradila, súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. A vo zvyšku uplatnenej sumy žalobu zamietol.

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 67,78 eur aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.04.2017 do zaplatenia. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 21.04.2017, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 20.04.2017, ktorý je dňom splatnosti úveru. Dňom 20.04.2017 sa

celý úver stal splatný, a preto odo dňa 21.04.2017 je žalovaný v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 21.04.2017 úroková sadzba predstavovala 5,05 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,05 % + 5 percentuálnych bodov. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej istiny 67,78 eur a žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania, viažucich sa na zamietnutú sumu, zamietol.

28. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 67,78 eur, čo v pomere k pôvodne uplatnenej istine vo výške 1.357,78 eur po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 5 %. Úspech žalovanej je potom zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 386,40 eur, v ktorej časti žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko vzal nedôvodne podanú žalobu čiastočne späť, ako aj nepriznanie sumy 903,60 eur, čo spolu v pomere k pôvodne uplatnenej istine po zaokrúhlení percentuálne predstavuje 95 %. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 90 %. Žalovanej by tak patril, v zmysle a , v spojitosti s , proti žalobcovi nárok na náhradu 90 % vynaložených trov konania. Nakoľko je však z obsahu spisu zrejmé, že žalovaná si žiadne trovy konania nevyčíslila, resp. jej doposiaľ v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.