Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/98/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: L. I., nar. XX. januára XXXX, zomrelému dňa XX. januára XXXX, naposledy bytom I. XX/XX, XXX XX V., o vymoženie povinnosti zaplatiť 33,19 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. -31 zo dňa 20. februára 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. -31 zo dňa 20. februára 2019 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. -31 zo dňa 20. februára 2019 vo výroku I. exekúciu podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) zastavil. Vo výroku II. zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 82,48 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením exekučného súdu č. 5603 025811 * zo dňa 26. mája 2009 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor exekučnému súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie. Exekučný súd v priebehu exekučného konania zistil, že povinný dňa 21. januára 2012 zomrel, okamihom smrti tak stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj byť účastníkom konania. Vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie po ňom bolo zastavené a do práv a povinností povinného nevstúpili jeho dedičia v zmysle dedičskej postupnosti, neprichádza do úvahy pokračovanie v konaní s dedičmi povinného a exekučný súd tak nemal s kým na strane povinného konať a v začatej exekúcii pokračovať. Zároveň nastal i ďalší dôvod pre zastavenie exekúcie, a to podľa Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, keď dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu, že nebol zistený žiadny majetok väčšej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom dedenia. V nadväznosti na uvedené exekučný súd rozhodol tak, že predmetnú exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti predmetnému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, pričom namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa oprávneného exekučný titul nadobudol právoplatnosť pred 31. augustom 2008, teda v čase účinnosti o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zrejmé, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty, pričom na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. O zastavení exekúcie z dôvodu úmrtia povinného rozhodol exekučný súd takmer 10 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti povinnému. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený postup súdu a súdneho exekútora nemôže ovplyvniť. Súdny exekútor môže účelne vykonávať len tie úkony, ktoré boli vykonané do uplynutia prekluzívnej lehoty. Účtovanie nákladov vykonaných po uplynutí tejto lehoty nie je dôvodné a ani zákonné. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Súdny exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil vec súdu na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považuje oprávnený napadnuté uznesenie exekučného súdu za nesprávne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje alebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením bez nariadenia pojednávania podľa s. 1 (a contrario) a odvolanie oprávneného podľa odmietol.

4. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30. apríla 2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho exekučný súd poveril dňa 26. mája 2009 vykonaním exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1558953, vydaný Obvodným oddelením PZ Lučenec dňa 23. októbra 2006, právoplatný dňa 23. októbra 2006, vykonateľný dňa 08. novembra 2006 a blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2420508, vydaný Obvodným oddelením PZ Bánovce nad Bebravou dňa 3. septembra 2006, právoplatný dňa 3. septembra 2006, vykonateľný dňa 18. septembra 2006. Uvedenými rozhodnutiami bola povinnému uložená pokuta spolu vo výške 1 000,- Sk z dôvodu porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z lustrácie povinného v Registri obyvateľov na č. l. 30 vyplýva, že povinný dňa 21. januára 2012 zomrel.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

9. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Z ustanovenia vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom vo veci.

11. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie o zastavení konania ako také, ale žiada iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody tohto rozhodnutia, odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia odmietol.

12. Odvolací súd aj napriek odmietnutiu odvolania považuje za potrebné k oprávneným namietanej skutočnosti, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým uznesením nesprávne rozhodol, keď exekúciu zastavil pre úmrtie a nemajetnosť povinného podľa Exekučného poriadku a nie z dôvodu prekludovania práva priznaného v exekučnom titule podľa Exekučného poriadku, keďže podľa o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že ide o lehotu, v ktorej je potrebné uplatniť právo na nútený výkon dobrovoľne nesplneného rozhodnutia. Výraz použitý v texte zákona treba vykladať v súlade so zmyslom a účelom právneho predpisu. V žiadnom prípade nešlo o lehotu, ktorou by mala byť upravená dĺžka vykonávacieho konania. Oprávnený uplatnil právo na nútený výkon rozhodnutia v lehote podľa Zákona o priestupkoch účinného v čase vydania bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Zákon o priestupkoch neupravuje a ani neupravoval lehotu na zánik práva priznaného v rozhodnutí o uložení pokuty. V uvedenom zrušenom ustanovení stanovil lehotu na výkon rozhodnutia. Márnym uplynutím tejto lehoty, t. j. tým, že oprávnený v stanovenej lehote neuplatní právo na nútený výkon rozhodnutia, stratí rozhodnutie túto svoju vlastnosť

- vykonateľnosť. Rozhodnutie túto vlastnosť nemôže stratiť potom ako bolo začaté konanie o nútený výkon rozhodnutia. Navyše, podľa Správny poriadok. Zákon o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 neobsahoval odlišnú úpravu od úpravy obsiahnutej v Správneho poriadku, ktorá nepripúšťa žiadny spor o výklad, a z ktorej je zrejmé, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr v lehote troch rokov od jeho právoplatnosti, čo znamená, že v tejto lehote postačuje začať exekučné konanie.

13. K odvolaniu oprávneného proti výroku napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolací súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie upravuje Exekučného poriadku. Rozhodnutie súdu o trovách exekúcie v týchto prípadoch je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení , ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

14. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa a nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa a nasl. . Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie , podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).