Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/454/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 9, K. B., zastúpená Mgr. Marekom Parom, advokátom so sídlom Šancová 48, Bratislava, a otec - B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. rad XX, J., zastúpený AK JUDr. Matúš Meheš, s.r.o., so sídlom Nevädzova 6C, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. -117 zo dňa 10.07.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zveril maloletého B. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého B. H., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný posielať k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 01.07.2018. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletým B.. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým B. H., nar. XX.XX.XXXX každý kalendárny týždeň v pondelok a štvrtok od 15,30 hod do 19,00 hod, v každom párnom kalendárnom týždni od soboty od 10,00 hod do nedele do 18,00 hod, každoročne počas letných prázdnin od 01.07. od 10,00 hod do 15.07. do 18,00 hod a od 01.08. od 10,00 hod do 15.08. do 18,00 hod, každoročne počas vianočných sviatkov od 25.12. od 10,00 hod do 26.12. do 18,00 hod, každý nepárny kalendárny rok na Veľkonočný pondelok od 10,00 hod do 18,00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, § 26, § 62, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal súd pravej inštancie preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému vzhľadom na skutočnosť, že rodičia ukončili svoje spolužitie a ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností sa nedokázali dohodnúť. V otázke zverenia maloletého B. súd prvej inštancie zosúladil právny stav so stavom faktickým a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádza nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov a v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Spornou medzi rodičmi maloletého bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca a čiastočne i úprava styku otca s maloletým. V časti určenia výživného matka navrhovala čiastku XXX € mesačne, otec navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť k maloletému v sume XXX € mesačne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádza z výdavkov na starostlivosť o maloletého, ktoré považoval za odôvodnené a to poplatok za návštevu predškolského zariadenia v sume XXX eur mesačne, poplatok zdravotníckemu zariadeniu, kde je maloletý vedený v sume XX eur mesačne, ošatenie, stravu, športové aktivity vo výške XXX eur mesačne. V súvislosti s týmito nákladmi súd prvej inštancie uviedol, že maloletý bol nastavený na istú životnú úroveň, aj v minulosti navštevoval predškolské zariadenie, kde sa poplatok rovnal tomu, ktorý matka uhrádza v súčasnosti: Jednalo sa o obdobie, kedy rodičia maloletého žili v partnerskom vzťahu a je zrejmé, že k výberu tohto typu zariadenia došlo po ich vzájomnej dohode. Zo zisteného dokazovania ustálil súd prvej inštancie, že otec maloletého nielenže vo všetkých výdavkoch na starostlivosť o maloletého vedel, ale tieto sa vynakladali s jeho súhlasom a prispením, preto nie je dôvod k tomu, aby na strane maloletého došlo k výraznému zníženiu životnej úrovne oproti tej, ktorú mal v čase spolužitia rodičov, keď na strane ani jedného nedošlo k žiadnej takej situácii, ktorá by takéto rozhodnutie súdu odôvodňovala. Ak by súd vyhovel návrhu otca, vytvoril by výrazný nerovnomerný stav, kedy matka vykonávala osobnú starostlivosť o maloletého a zároveň by bola aj vo väčšej miere zaťažená finančnými nákladmi na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb. Na strane otca sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho príjmovými a majetkovými pomermi, tak ako ich deklaroval v priebehu konania, keďže tieto nekorešpondujú ani s výdavkami, ktoré otec nevyhnutne musí každý mesiac vynaložiť a ktoré vynakladá. Uviedol, že len na výživu maloletej R. otec prispieva čiastkou XXX eur mesačne a na výživu maloletého B. doposiaľ čiastkou XXX eur mesačne. Okrem toho má otec prirodzené existenčné náklady spojené s bývaním, stravovaním, základnými hygienickými potrebami a tiež náklady so starostlivosťou o maloletého v čase, keď je v jeho starostlivosti. Súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil, že ani po zohľadnení otcom tvrdenej finančnej pomoci zo strany rodinných príslušníkov, nemožno príjem otca z pracovného pomeru asistenta v exekútorskom úrade považovať za jediný, ktorý má k dispozícii pre financovanie svojich životných nákladov, napr. aj dovoleniek. Pri takejto situácii by otec nemohol ani realizovať styk s maloletým, keď by musel zabezpečovať jeho starostlivosť v adekvátnom rozsahu, ktoré skutočnosti aj sám poprel a uviedol, že má finančné prostriedky na to, aby o maloletého v čase navrhovanej realizácie styku bolo o neho riadne postarané. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd prvej inštancie vzhliadol návrh otca na úpravu styku za dôvodnú, keďže sa jedná o rodiča, ktorý v rámci pravidelnej realizácie styku riadne participuje na osobnej starostlivosti o maloletého. Na dôvažok, medzi maloletým a otcom sú vytvorené silné citové väzby, maloletý je na svojho otca nielen zvyknutý a je pre neho prirodzené tráviť s ním čas. Návrh matky sa v tomto smere javil ako neodôvodnene obmedzujúci. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa .

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého v časti výroku III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to určenia vyživovacej povinnosti pričom namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Spochybňoval náklady na maloletého, tak ako ich ustálil súd prvej inštancie. Náklady, ktoré vyčíslila matka, nepovažoval za dôvodné a účelne vynaložené. Nepovažoval za dôvodnú a účelne vynaloženú sumu vo výške XXX eur mesačne. Nie je pravda, že by súhlasil s vynakladaním nákladov na neštátne predškolské zariadenie vo výške XXX eur mesačne. Matka tieto náklady uhrádzala výlučne sama. Matka nesúhlasila, aby B. navštevoval štátne predškolské zariadenie. Obdobne to bolo aj pri uhrádzaní poplatku za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť, ako aj poplatky za gymnastiku a plávanie, ktoré boli vynaložené jednorázovo. On považuje za odôvodnené náklady na maloletého vo výške XXX eur, keď uznáva poplatok za škôlku vo výške XX eur, stravu vo výške XXX eur, ošatenie a obuv vo výške XX eur, drogériu vo výške XX eur, bývanie vo výške XX eur, hračky vo výške XX eur, všetko mesačne a voľnočasové aktivity XX eur mesačne. Preto ním navrhovaná výška XXX eur mesačne je spôsobilá zabezpečiť odôvodnené potreby maloletého. Výživné nemôže slúžiť na uspokojovanie vlastných potrieb matky maloletých detí, či tretích osôb. Jeho životná úroveň nie je tak vysoká, aby mohol prispievať takýmto výživným. Je zamestnaný na exekútorskom úrade v pozícii asistenta, jeho čistý príjem je XXX,XX eur. Túto prácu vykonával už počas spolužitia s matkou, nevlastní žiadny majetok. Všetky svoje úspory, ktoré mal z predaja bytu a chaty investoval do spoločného bývania s matkou a maloletým rodinného domu v K.. Výlučnou vlastníčkou rodinného domu je matka. Nebolo preukázané, že by mal akékoľvek ďalšie príjmy. Pri posudzovaní jeho životnej úrovne postupoval súd prvej inštancie nesprávne. Vykonáva prácu, ktorá zodpovedá ukončenému vzdelaniu. Takáto pracovná pozícia mu umožňuje tráviť s maloletým podstatne viac času. Samotná rodina ho podporuje v tom, aby namiesto hľadania si ďalšieho zamestnania uprednostnil pravidelný styk s maloletým aj počas pracovného týždňa. Je výlučne na matke maloletého, že nastavila maloletému takýto vysoký životný štandard, na ktorom sa on nemôže podieľať. Pri úvahe, že bude uhrádzať výživné na staršiu dcéru R. vo výške XXX eur, mu nezostanú žiadne prostriedky na zabezpečenie jeho potrieb. Poukázal na to, že matka je dobrovoľne nezamestnaná, má čistý mesačný príjem vo výške X.XXX eur, ktorý je poukazovaný cez tretiu osobu od otca jej ďalšej dcéry z predchádzajúceho vzťahu. Má čistý príjem z prenájmu bytu vo výške X.XXX eur, vlastní luxusné motorové vozidlo a zároveň vlastní luxusný dom v K. B.. Je nespravodlivé, aby bol zaviazaný na úhradu výživného, ktoré má kopírovať vysokú životnú úroveň matky, pričom túto jej nenastavil on, ale predchádzajúci partner, ktorý je otcom ďalšej jej dcéry. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, výživné má predstavovať 20% - 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby. Súd prvej inštancie nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť . Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude zaviazaný prispievať na maloletého sumou 150 eur mesačne.

4. Matka navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Vo vyjadrení vyvracala tvrdenia otca v odvolaní a jeho odvolanie považovala za nedôvodné. Otec sa už počas spolužitia nepodieľal dostatočne na nákladoch na maloletého, čo bolo aj príčinou hádok a výmeny názorov. Nie je pravdou, že by otec nesúhlasil s tým, aby maloletý navštevoval súkromnú materskú školu. Maloletý má trvalý pobyt na adrese v okrese Bratislava II, bývajú však v K. B., pričom zariadenie v obci má obmedzenú kapacitu a uprednostňujú maloleté deti s nahláseným trvalým pobytom v obci. O tejto skutočnosti mal otec vedomosť. Ak by otec nesúhlasil s výberom materskej školy, netrávil by priateľský čas s vedením materskej školy cez víkendy a v čase, kedy nechodil maloletý do materskej školy. Otec sa sám aktívne podieľal na výbere materskej školy v mieste jeho bydliska. Zhodli sa, že bude materskú školu navštevovať v mieste bydliska, kde má kamarátov, čo dávalo priestor aj na aktivity mimo materskej školy s rovesníkmi aj ich rodičmi. Nikdy sa nevyjadril, že nebude prispievať na výdavky spojené s dochádzkou do súkromnej materskej školy. O tomto nikdy ani neuvažovala, pretože sa v plnej výške podieľal na potrebách maloletej na úhrade spojenej s materskou školou pre jeho dcéru R., v plnej výške bez potreby akejkoľvek finančnej spoluúčasti matky maloletej R.. Je zarážajúce, že po opustení spoločnej domácnosti trval na znížení životnej úrovne maloletého. Pokiaľ ide o zdravotnícke zariadenie, toto vybavil osobne otec a sám aj podpísal dňa 31.10.2013 zmluvu o poskytovaní komplexnej zdravotnej starostlivosti, ktorú predložila ako dôkaz. Jej mesačný príjem vyplýva z rozhodnutia otca jej dcéry z predchádzajúceho vzťahu, ktorý sám navrhol, aby ukončila pracovný pomer a ostala v domácnosti a naplno sa venovala výchove maloletej dcéry. Uvedené skutočnosti boli známe aj súdu prvej inštancie. Uvedená suma, však nezbavuje otca ako rodiča povinnosti hradiť náklady na maloletého B.. Byt, na ktorý otec poukazuje nie je v jej vlastníctve, neprenajíma ho, je vo vlastníctve jej maloletej dcéry S. X.. Životná úroveň otca a dosahované príjmy sú odlišné od tých, ktoré prezentoval pred súdom. Je vídaný na rôznych spoločenských akciách pre vyššie spoločenské vrstvy, oblieka sa do dizajnerských značiek, napr. opasok zn. Salvatore Ferragamo, ktorý mal otec oblečený počas prvého pojednávania, jeho obstarávacia cena je okolo XXX eur, užíva luxusné motorové vozidlo BMW 7, na ktorom prichádzal na pojednávania, býva v luxusnom rodinnom dome v Horskom parku, chodí na dovolenky, na ktoré berie aj svoju dcéru R., o čom môže predložiť fotografie preukazujúce jeho nadštandardný životný štýl. Ak by mal otec takú nízku životnú úroveň, nemohol by si dovoliť byť kvalifikovane zastúpený advokátom s renomovanej advokátskej kancelárie. Je presvedčená, že býva u svojej priateľky v rodinnom dome v Horskom parku, kvôli ktorej sa rozhodol opustiť spoločnú domácnosť. Opomenul tiež uviesť, že jeho reálna pracovná doba na úrade je od 8.00 do 12.00 hod. , čistý príjem je XXX eur, čo je potom adekvátne pracovnej dobe v trvaní 4 hodiny. Vyzdvihuje maloletého z predškolského zariadenia 2x v týždni vždy o 15.30 hod. Otec pracuje v rodinnej firme svojich rodičov a frekvencia styku otca s maloletým mu dáva možnosť upraviť si pracovnú domu tak, aby dosahoval vyšší zárobok. Tiež sa nestotožnila s tvrdením otca, že sumu XXX.XXX eur mal investovať do nehnuteľnosti rodinného domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Peniaze investoval zo zvláštneho biznisu p. R. G., ktorý mu bohužiaľ nevyšiel. Je tiež zarážajúce, že otec nemyslel na svojho syna a jeho potreby. Ona aj otec žijú v porovnateľných rodinných domoch, užívajú cenovo porovnateľné osobné motorové vozidlo a preto tiež nemožno prihliadnuť na tvrdenia otca, že ona nastavila maloletému takýto štandard. Skutočný príjem otca je oveľa vyšší ako prezentoval pred súdom. Poukazuje na výživné uhrádzané pre dcéru R., ako aj náklady, ktoré na maloletú uhrádzal, pričom všetky maloleté deti otca, majú mať porovnateľnú životnú úroveň a porovnateľnú výšku výživného. Preto je zarážajúce a v značnom rozpore so záujmom maloletého B., keď otec dokáže prispievať na výživu maloletej R. sumou XXX eur, hoci nenavštevuje súkromnú školu; v minulosti bolo výživné vo výške XXX eur, kedy bol ochotný platiť maloletej mesačný poplatok za súkromnú materskú školu v plnej výške a na B. chce prispievaťa sumou XXX eur.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal vo veci potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom vec podradil pod správnu právnu normu, túto aj správnej aplikoval a jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia prvej inštancie, resp. námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci neobstoja.

9. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre posudzovanie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča platia ustanovenia Zákona o rodine, ktorými sú možnosti, schopnosti rodičov, majetkové pomery, pričom sa posudzuje aj životná úroveň rodičov, ktorú má maloleté dieťa nasledovať a ktorá v dôsledku skončenia spolužitia rodičov nemá byť znížená. Matka maloletého riadne preukázala náklady na maloletého, ktoré súd prvej inštancie aj riadne vyhodnotil a vychádzal z nich pri určovaní vyživovacej povinnosti. Matka maloletého preukázala, že zmluvu o poskytovaní komplexnej starostlivosti v súkromnom zariadení zo dňa 31.10.2013 podpisoval otec maloletého, v tomto smere vyhodnotil odvolací súd jeho námietky ako nedôvodné. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, záver súdu prvej inštancie, že dieťa bolo nastavené pri spolužití rodičov na istú životnú úroveň, pričom nemožno konštatovať, že jednoznačne matka nastavila maloletého na takúto životnú úroveň, išlo o spoločné rozhodnutie rodičov maloletého. Skutočnosť, že matka má príjem od svojho predchádzajúceho partnera, ktorý má slúžiť aj na zabezpečenie potrieb jej maloletej dcéry z predchádzajúceho vzťahu, nemôže byť vyhodnotená v neprospech maloletého, keď predchádzajúci partner nemá vyživovaciu povinnosť k maloletému B.. Výživné určené na malol. B. nebude použité na potreby matky, ktorá ňou nie je odkázaná zabezpečením od bývalého partnera. Nemožno uveriť tvrdeniam otca, že nemá iné príjmy, keď je potrebné poukázať na vyživovaciu povinnosť otca k maloletej R. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.03.2012 č.k. - 21 zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu v sume XXX eur mesačne, pričom v uvedenom období dosahoval tiež zárobok XXX eur a uvádzal, že iné príjmy nemal. Tu tiež odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie. Pri úhrade takéhoto výživného z príjmu otca by skutočne otcovi neostávalo na zabezpečenie jeho potrieb. Pokiaľ Zákon o rodine ukladá prihliadať aj na zachovanie životnej úrovne rodiča dieťaťa, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň ostatných detí povinného rodiča, pričom neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by mala byť nižšie životná úroveň maloletého B. ako životná úroveň jeho staršej dcéry. V konaní bolo preukázané, že počas styku otca s maloletým tento riadne jeho zabezpečuje jeho potreby, čo tiež by mu z takéhoto príjmu a pri vyživovacej povinnosti k dcére R. nebolo umožnené. Dosahovanému príjmu otca odvolací súd záverom dopĺňa, že každý rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť, si musí usporiadať svoje finančné pomery tak, aby bol spôsobilý zabezpečiť výživu maloletých detí rovnako pri zachovaní rovnakej životnej úrovne. Výške vyživovacej povinnosti zodpovedá aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že obaja rodičia nastavili maloletému takú vysokú životnú úroveň, že je nutné ju zachovať, pričom odvolací súd dopĺňa, že uvedené je v možnostiach a schopnostiach otca maloletého.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa .

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa .

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).