Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/143/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX U., právne zast. Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: zo dňa 19.09.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina rozhodnutím Číslo spisu: zo dňa 19.09.2018, ako príslušný správny orgán podľa a o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok), podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci o „preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy Slovenskej republiky č. 1100308/1/163269/2015, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , o ktorú žalobca požiadal v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej žalovanému dňa 28.06.2017. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. , , , , , , o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ) konštatujúc, že v prípade žalobcu, ako žiadateľa, sa spolu s ním posudzuje manželka L. F. a jedno nezaopatrené dieťa F. F., nar. XX.XX.XXXX. Na preukázanie príjmovej situácie žiadateľ predložil nasledovné doklady:

- Prehlásenie žiadateľa, že IČO: 10 954 384, obchodné meno X. F. patrí X. F. staršiemu - otcovi,

- Čestné prehlásenie žiadateľa zo dňa 28.08.2017, v ktorom prehlasuje, že za obdobie december 2016 až jún 2017 nebola vyplatená žiadne odmena konateľa zo spoločnosti MP Revital, s.r.o.,

- Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od zamestnávateľa PMGSTAV SK s.r.o., Žilina z 28.08.2017, v ktorom sa uvádza, že žiadateľ mal priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti v období december 2016 až jún 2017 v sume 424,66 € mesačne,

- Potvrdenie PMGSTAV SK s.r.o. z 15.06.2017, v ktorom je uvedené, že spoločnosť vypláca žiadateľovi, ako konateľovi spoločnosti, odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 1 800 € mesačne. Žalovaný ďalej uviedol, že na preukázanie príjmovej situácie spoločne posudzovaných osôb (manželka a jedno nezaopatrené dieťa) boli predložené nasledovné doklady:

- Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z 06.09.2017 o poberaní prídavku na dieťa za rok 2017 vo výške 23,52 € mesačne,

- Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 06.09.2017 o poberaní prídavku na dieťa, v ktorom je uvedené, že žiadateľ poberá prídavky na dieťa - F. F., nar. XX.XX.XXXX,

- Sobášny list,

- Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od zamestnávateľa PMGSTAV SK s.r.o., Žilina z 28.08.2017, v ktorom je uvedené, že manželka žiadateľa mala priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti v období december 2016 až jún 2017 v sume 115,69 € mesačne,

- Čestné prehlásenie manželky žiadateľa z 28.08.2017, v ktorom prehlasuje, že za obdobie december 2016 až jún 2017 jej nebola vyplatená žiadna odmena konateľa zo spoločnosti Mucha Apartments, s.r.o.,

- Potvrdenie o príjme zo závislej činnosti od zamestnávateľa MUCHA APARTMENTS, s.r.o. Terchová z 28.08.2017, v ktorom je uvedené, že manželka žiadateľa mala priemerný čistý mesačný príjem zo závislej činnosti v období december 2016 až jún 2017 v sume 463,84 € mesačne,

- Rodný list mal. F. F.,

- Čestné prehlásenie zo dňa 28.08.2017 v ktorom žiadateľ prehlasuje, že za obdobie december 2016 až jún 2017 poberal prídavky na dieťa,

- Potvrdenie Súkromnej strednej odbornej školy v Žiline o návšteve školy F. F. z 08.09.2015,

- Oznámenie o ukončení podnikania X. F. PMG - Stav z 31.01.2012. Žalovaný ďalej konštatoval, že v súlade s ust. o životnom minime 1,4 násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 601,58 € (do 30.06.2017 to bola suma 597,38 €) a 1,6 násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 687,53 € (do 30.06.2017 to bola suma 682,72 €). Započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky, ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom období (december 2016 až jún 2017) predstavoval príjem zo závislej činnosti žiadateľa, odmena žiadateľa z funkcie konateľa, príjem manželky žiadateľa zo závislej činnosti v celkovej sume 2 804,19 € mesačne. Na základe uvedených skutkových zistení žalovaný dôvodil, že je zrejmé, že započítateľný príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, t. j. 597,38 € (od 01.07.2017 je to suma 601,58 €), a tiež 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, t. j. 682,72 € (od 01.07.2017 je to suma 687,53 €), a to v mesiaci podania žiadosti (jún 2016) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch - t. j. počas celého posudzovaného obdobia. Žiadateľ teda nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z údajov získaných z katastrálneho portálu Úradu, geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 05.07.2017 ďalej žalovaný zistil, že žiadateľ nevlastní žiadnu nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností. Manželka žiadateľa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území U.:

- parcely reg. C č. 536 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a domu súp. č. XXX na parcele č. 536, spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísané na LV č. XXX),

- parcely reg. C č. 537/1 - záhrady o výmere 424 m2 a parcely C č. 537/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísané na LV č. XXXX),

- rodinného domu, súpisné číslo XXX na parcele č. 537/2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (uvedené na LV č. XXXX). Manželka žiadateľa je ďalej výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. F.:

- parcely reg. C č. 124/106 a 124/419 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 a 544 m2 a domu súp. č. XX na parcele č. 124/106, spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísané na LV č. XXXX). Manželka žiadateľa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. K.:

- parcely reg. E č. 629 - trvalé trávne porasty o výmere 186 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (zapísané na LV č. XXXX). Ďalej žalovaný vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 19.09.2018 konštatoval, že žiadateľ nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ktorého predajom alebo prenájmom by si mohol zabezpečiť využívanie právnych služieb na ochranu svojich práv a záujmov. Manželka žiadateľa je výlučnou vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností, z toho troch rodinných domov v obciach F. a U., z ktorých jeden rodina žiadateľa užíva na trvalé bývanie. Povinnosťou žalovaného pri rozhodovaní o priznaní/nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci je preskúmať príjmové a majetkové pomery žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb, v tomto prípade manželky žiadateľa. Majetok vo vlastníctve manželky žiadateľa nemá vplyv na konečné rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi, nakoľko už samotný fakt, že príjem žiadateľa presahuje ustanovenú hornú hranicu materiálnej núdze - 1,6-násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, postačuje na vytvorenie záveru, že žiadateľ s ohľadom na svoj príjem

nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Ďalej žalovaný poukázal na ust. a , , fotokópie dokumentov, ktoré žiadateľ predložil na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosť svojho nároku s tým, že sa domáha poskytnutia právnej pomoci vo veci preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 21.04.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina z 29.07.2013, ktorým bol žiadateľovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 50 329,71 €. Na základe predložených listín s prihliadnutím na povahu sporu žalovaný vylúčil, že by sa vo veci jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu, pričom hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (sú teda splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. , ). Žalovaný ďalej uviedol, že ak žiadateľ spĺňa podmienky podľa a citovaného zákona, ale jeho príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, žalovaný môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou, len ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Na použitie tohto ustanovenia však nie je právny nárok a je výlučne na úvahe žalovaného, ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Aké okolnosti má žalovaný pri skúmaní žiadosti podľa daného ustanovenia skúmať, stanovuje usmernenie Centra právnej pomoci č. 2015/2 z 15.06.2015, z ktorého vyplýva, že centrum posudzuje jednak skutočný príjem žiadateľa pri zohľadnení pravidelných nevyhnutných výdavkov a zároveň sa zaoberá povahou sporu, či v danom prípade skutkový a právny stav veci a okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol nasledovné mesačné výdavky: bývanie 750 €, strava 900 €, ošatenie + hygiena 150 €, zdravotná starostlivosť 100 €, pôžičky a exekúcie manželky R. B. 161,81 €, G. 170,26 €, Štátny fond rozvoja bývania 100 €, V. 693,20 €. Na preukázanie svojich výdavkov a výdavkov spoločne posudzovaných osôb žiadateľ predložil: Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka bezúčelová“ uzatvorenú medzi L. F. a V. B. dňa 22.12.2016, Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenú L. F., žiadateľom ako spoludlžníkom a G. Q. Q. a.s. dňa 28.04.2014, Zmluvu o poskytnutí podpory uzatvorenú medzi žiadateľom, jeho manželkou a Štátnym fondom rozvoja bývania dňa 15.12.2013, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú medzi L. F. a R. B. dňa 03.07.2015. Žiadateľ síce vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol výšku svojich výdavkov a výdavkov spoločne posudzovaných osôb, nijako však nepreukázal, že takéto finančné prostriedky na úhradu svojich životných potrieb a životných potrieb členov svojej rodiny skutočne vynakladá. Výška výdavkov vedie k úvahe, že sú buď nadhodnotené, alebo tieto sumy žiadateľ skutočne vynakladá, a potom vypovedajú o nadštandardnej životnej úrovni žiadateľa a jeho rodiny. V súvislosti s výškou výdavkov žalovaný poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.06.2018 a ďalej konštatoval, že by bolo nespravodlivé vo vzťahu k iným sociálne a materiálne odkázaným žiadateľom, ak by centrum považovalo žiadateľa s ohľadom na ním deklarovaný životný štandard za osobu, ktorá sa nachádza v materiálnej núdzi. Vzhľadom na príjmovú situáciu žiadateľa pri zohľadnení pravidelných (oprávnených) a nevyhnutných výdavkov neexistujú také okolnosti na strane žiadateľa, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa . Žalovaný sa ďalej zaoberal povahou sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky stavu materiálnej núdze. Okolnosti, ktoré centrum posudzuje, sú najmä sociálna situácia žiadateľa a povaha sporu, ktorého sa má právna pomoc týkať. Použitie ust. zákona by bolo primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, ak by neposkytnutie právnej pomoci pri zvážení sociálnej situácie a povahy sporu malo spôsobiť vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach fyzickej osoby alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na fyzickú osobu. Ako už bolo uvedené, predmetom sporu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bol žiadateľovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane vo výške 50 329,71 € bolo zníženie daňovým subjektom uplatnených výdavkov v podanom daňovom priznaní za rok 2008. Daňové výdavky žiadateľa sa vzťahovali k príjmom z podnikania a boli správcom dane znížené na základe zistenia, že daňový subjekt vecne a dostatočne nepreukázal ich vynaloženie. Predmetný spor súvisí s podnikateľskou činnosťou žiadateľa v roku 2008, pričom žalovaný má za to, že podnikateľ si musí byť vedomí rizika, ktoré podnikanie zahŕňa, a tiež možnosti prípadných súdnych sporov s podnikaním súvisiacich, a preto predmetný spor (súvisiaci s podnikateľskou činnosťou žiadateľa) pri zohľadnení sociálnej situácie žiadateľa nie je možné považovať za prípad, na ktorý je možné aplikovať zákona. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30.03.2016 podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama. Žalovaný dospel k záveru, že žiadateľ nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálne núdze a zároveň žalovaný nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa .

2. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 12.10.2018 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že na jeho strane došlo k výraznej zmene na strane príjmov oproti roku 2017 a i napriek uvedenému nebol žalobca zo strany žalovaného vyzvaný na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odzrkadľujú jeho majetkové pomery. Vzhľadom na to, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nepožiadal o aktualizáciu dokladov, žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. I napriek tomu, že je povinnosťou žalovaného skúmať prípadnú výnimočnosť situácie na strane žalobcu pri aplikácii ust. , žalobca nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu . Namietal tiež, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s možnosťou aplikácie ust. na uvedený prípad. Žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou opomenul na existenciu uvedeného zákonného ustanovenia, keďže toto sa v odôvodnení rozhodnutia nenachádza.

3. Vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 08.03.2019, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Uviedol, že zotrval na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Postupoval podľa v platnom znení a po preskúmaní podmienok podľa zákona dospel k záveru, že žalobca vo veci, v ktorej sa obrátil na centrum, nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Poukázal pritom na ust. , podľa ktorého príjem na účely zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pričom sa prihliada na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti. Poukázal tiež na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnil, prečo v danom prípade nie je možné použiť ust. zákona. K námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie (správne malo byť uvedené ) v právnej veci žalobcu s poukazom na dôvodovú správu žalovaný uviedol, že toto ustanovenie reaguje na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Toto ustanovenie zavádza mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. V zmysle uvedeného je zrejmé, že aplikácia tohto ustanovenia je z povahy veci žalobcu vylúčená.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal, uviedol len, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súčasne zotrváva na všetkých doterajších písomných vyjadreniach v uvedenej právnej veci.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (, ďalej len ) a contrario a ust. . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.06.2019.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ), pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného 05.10.2018 (ďalej len ), na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-

násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. 1e) o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

Podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. 2a) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. 2) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 5) o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa a tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije primerane. 2) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 5a) a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.

Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16) 16) o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

8. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci už Krajský súd v Žiline rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.06.2018, ktorým predchádzajúce rozhodnutie žalovaného Číslo spisu: , registratúrny záznam: 91915/2017 zo dňa 10.10.2017 zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplynulo, že žalovaný bez bližšieho odôvodnenia a rozboru nedal odpoveď na otázku, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol vedený pri posudzovaní zákonných podmienok pre aplikáciu ust. v posudzovanej veci. Nebolo postačujúce, ak právne zdôvodnenie žalovaného pozostávalo z jednoduchého konštatovania o nesplnení zákonných podmienok. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nerozviedol, v čom vidí spojitosť daného záveru so spornou otázkou, či je dôvodné poskytnúť žalobcovi právnu pomoc s finančnou účasťou s ohľadom na okolnosti žiadanej právnej pomoci. Bolo potrebné, aby správny orgán subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie právneho predpisu, z ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom nestačí len citácia daného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, ktorá obsahuje tzv. neurčitý právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej právnej pomoci“ ako kľúčový pojem k aplikácii .

9. Žalovaný vo veci postupoval v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.06.2018 a dňa 19.09.2018 vydal napadnuté rozhodnutie č. , ktorým žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Podľa názoru správneho súdu v tomto rozhodnutí už žalovaný preskúmateľným spôsobom vyložil žalobcovi hodnotenie rozhodných skutočností, teda svoje úvahy, pričom správny súd nezistil, že by úvaha žalovaného bola v rozpore s obsahom spisového materiálu. Správny súd pritom podotýka, že odlišný náhľad účastníka konania na spôsob hodnotenia rozhodujúcich skutočností správnym orgánom nie je sám o sebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia, keďže žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci bola centru doručená dňa 28.06.2017.

10. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že na jeho strane došlo k výraznej zmene na strane príjmov oproti roku 2017, nebol zo strany žalovaného vyzvaný na predloženie aktuálnych dokladov, ktoré odzrkadľujú majetkové pomery žalobcu, správny súd poukazuje na ust. , podľa ktorého príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných 6 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného je zrejmé, že táto námietka žalobcu je nedôvodná.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol žalovaný vedený pri posudzovaní zákonných podmienok pre aplikáciu ust. v posudzovanej veci. Na strane 7 a 8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný podrobne zdôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že na strane žalobcu neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa , pričom subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia zákona, z ktorého vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal. Súčasne vyložil aj obsah právnej normy - ust. , obsahujúcej neurčitý právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej právnej pomoci“ tak, ako na to správny súd poukázal v zrušujúcom rozsudku sp. zn. zo dňa 19.06.2018, preto námietku žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný dospel k názoru, že na strane žalobcu neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa , vyhodnotil ako nedôvodnú.

12. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu , správny súd poukazuje na ust. o správnom konaní (Správny poriadok), podľa ktorého účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Z ust. Správneho poriadku teda vyplýva účastníkom konania niekoľko významných práv, resp. povinností. V prvom rade platí, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy. Ďalej z ust. Správneho poriadku vyplýva, že účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Takýto postup patrí medzi procesné povinnosti účastníka konania a v podstate sa ním zabezpečuje súčinnosť účastníka konania so správnym orgánom, ďalej to, aby bolo správne konanie rýchle a hospodárne, a najmä to, aby správny orgán mohol v rámci rozhodovacej činnosti dospieť k úplnému a presnému zisteniu stavu veci. Pokiaľ podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku má účastník konania právo navrhovať dôkazy, navrhovanie dôkazov preukazujúcich tvrdenie účastníka je teda už jeho povinnosťou, nie právom. Ak ide o tvrdenia účastníka konania, dôkazy, ktoré má v tejto súvislosti navrhnúť, by mal označiť bez zbytočných prieťahov. Osobitná povinnosť správneho orgánu na výzvu žalobcu na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu , správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ani iného právneho predpisu.

13. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobcu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s možnosťou aplikácie ust. na uvedený prípad. Podľa citovaného zákona vyplýva, že oprávnenú osobu alebo zahraničnú oprávnenú osobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje advokát, ktorého určí centrum zo zoznamu podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety sa advokát nemôže odvolať; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mal na mysli pravdepodobne ust. citovaného zákona, podľa ktorého ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto , ktorý s účinnosťou počnúc dňom 01.01.2012 doplnil aj o dotknuté ust. , a tým zaviedol práve mechanizmus možnosti poskytnutia právnej pomoci aj tým osobám, ktoré inak nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Z príslušnej dôvodovej správy vyplýva, že dotknuté ust. sa vzťahuje „na situácie“, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavádza sa mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmus sa pritom uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba, alebo ak takúto osobu na centrum odkáže súd. Z uvedeného vyplýva, že bola centrám právnej pomoci daná možnosť v prípadoch, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti poskytnúť právnu pomoc aj právnickým osobám. Posúdenie však toho, čo sa v konkrétnom prípade považuje za vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, je ponechané na úvahe rady a riaditeľa, ktorým sám zákonodarca v ust. ponechal možnosť v rámci určitej tolerančnej stupnice formulovať svoje závery autonómne. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca je fyzickou osobou, nie je osobou právnickou ( by sa v tom prípade na neho nevzťahoval) a ani ho na centrum neodkázal súd, preto aplikácia ust. je v prípade žalobcu vylúčená.

14. Pretože námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe správny súd z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia a správny súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného, pričom nezistil, že by preskúmavaným rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, žalobu ako nedôvodnú postupom podľa zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii , a contrario za použitia ust. . Žalobca nebol úspešný účastník konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.