Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19Csp-40-2019.pdf
PDF · 86.2 KB
Case nature
Subarea
19Csp/40/2019
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: C. U., O.. XX.XX.XXXX, V. R.. O. XXXX/X, XXX XX K., D. F., zast. JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 2 bod 4 zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2010 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - M. F. R..F.., U. H., XXX XX F. XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že na Okresný súd Zvolen môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere dostupná pôžička Č.. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 15.11.2010.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.05.2019 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 2 bod 4 zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2010 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - M.P. F. R..F.., U. H., XXX XX F. XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15.11.2010 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „Zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 750 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 52 Eur. Súčasťou Zmluvy o úvere je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (č. 2 bod 4 Zmluvy o úvere), ktorú žalobca považuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Výkon zrážok zo mzdy nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Veriteľ môže vymôcť aj pohľadávku, ktorú by spotrebiteľ pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok nebol povinný zaplatiť. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za neplatnú aj pre rozpor s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere bola dňa 20.06.2018 postúpená žalovanému. Napriek vyššie uvedenému zaslal dňa 02.04.2019 žalovaný zamestnávateľovi žalobcu list, ktorým ho požiadal o výkon zrážok zo mzdy, ktorý trvá dodnes a je podľa žalobcu nezákonný. Podľa názoru žalobcu právnu ochranu žalobcu zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy
možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie podľa žalobcu spĺňa podmienky § 336 ods. 1 CSP, veta druhá, nakoľko sa ním dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody.
2. K návrhu žalobca priložil žiadosť žalovaného zo dňa 02.04.2019 adresovanú zamestnávateľovi žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na sumu 638,52 Eur spolu s úrokom z omeškania, výplatnú pásku za mesiac apríl 2019, preukazujúcu výkon zrážok zo mzdy, oznámenie právneho predchodcu žalovaného o postúpení pohľadávky zo Zmluvy o úvere žalovanému a Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (č. 2) bod 4), podľa ktorej „podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v súlade s čl. 5 bod 5.8 obchodných podmienok pre úver.“ Žalobca na výzvu súdu predložil aj obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného pre úver dostupná pôžička, platné v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré boli priložené k Zmluve o úvere. Podľa bodu 4.8 týchto obchodných podmienok: „Klient a Banka podpisom Zmluvy o úvere zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v platnom znení a Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy Klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere...Ukončením platnosti Zmluvy o úvere nezaniká zabezpečenie Klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.“
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
8. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
9. Súd rozhodol v súlade s § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu, resp. bez vyjadrenia druhej strany, nakoľko má za to, že v prípade výkonu zrážok ide iba o právne posúdenie platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sú zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané a z dôvodu opakujúcich sa zrážok zo mzdy žalobcu považuje súd za potrebné rozhodnúť neodkladne.
10. V prvom rade považuje súd za potrebné uviesť, že pri posudzovaní zákonnosti Dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné vychádzať z právnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia zmluvy. Argument neplatnosti dohody opierajúci sa o ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neobstojí, nakoľko ustanovenie § 5a bolo do zákona prijaté až novelou č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 1.5.2014. Pokiaľ sa týka neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, je potrebné vychádzať z právnych predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy.
11. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14 Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 15.11.2010 je v zmysle Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, a to s ohľadom na postavenie veriteľa v pozícii dodávateľa a dlžníka v pozícii spotrebiteľa. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, nie podnikateľ. Zmluvu o úvere je teda potrebné posudzovať podľa právnych predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľa z dôvodu slabšieho postavenia jednej zo zmluvných strán.
17. Žalobca sa svojím návrhom domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, keď nie je v jeho moci zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok európskeho únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je založená na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným (pozn. teraz neodkladným) opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974).
18. Súd po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalovaného platných v čase uzatvorenia zmluvy dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal z predložených listín osvedčené, že žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú súd po preskúmaní považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, tvorí súčasť Zmluvy o úvere, resp. formulárových obchodných podmienok bez možnosti ju vylúčiť alebo od nej dodatočne odstúpiť a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že je neurčitá čo do výšky zabezpečenej pohľadávky. Zároveň má súd za to, že nároky zo Zmluvy o úvere by mali byť podrobené súdnemu prieskumu. Súd konštatuje, že Zmluva o úvere je typizovanou formulárovou zmluvou, u ktorej už súd opakovane konštatovali absenciu náležitostí podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a neprijateľné zmluvné podmienky. Súd má za to, že je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa pri zrážkach zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu, ktorého platnosť v zmysle vyššie uvedeného je sporná a tento sporný charakter má aj výška a dôvodnosť dlhu žalobcu voči žalovanému. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe okolností, ktoré sú sporné. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy.
19. Na základe uvedeného má súd za to, že je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán z dôvodu existencie reálnej hrozby toho, že žalovaný neoprávnene zasahuje do majetkovej dispozície žalobcu. Preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie vyhovel. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma.
20. Nariadením tohto neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe vo výroku uvedenej Dohody zrážkach zo mzdy, preto súd v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd však v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje v zmysle ust. § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného, že je oprávnený podať žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere, pričom v tomto konaní bude Zmluva o úvere podrobená súdnej kontrole s vyvodením právnych dôsledkov z tejto kontroly vyplývajúcich.
21. Keďže vydaním tohto uznesenia sa konanie končí, súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej strane, t.j. žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej strane, t.j. žalovanému v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.
Podľa § 340 ods. 1 CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.