Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoKR-43-2018.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoKR/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. D.. X, XXX XX N., zast.: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: JUDr. RNDr. Silvia Prachová, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava (predtým JUDr. Marek Letkovský), správca úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, v konaní o určenie pravosti pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.11.2017, v konaní pod č.k. 4Cbi/141/2011-37, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.11.2017, vydaný v konaní pod č.k. 4Cbi/141/2011-37, potvrdzuje.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 10.11.2017, ktorým žalobný návrh žalobcu zamieta. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v návrhu doručenému súdu prvej inštancie dňa 22.09.2011 domáhal určenia, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 vo výške 13.902,84 Eur je nesporná, zistená, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a prihláseného poradia. Správca dňa 22.08.2011 bez individuálneho skúmania v celom rozsahu poprel, nakoľko nebol schopný preveriť evidenciu pohľadávky v účtovníctve úpadcu. Žalobca namietal, že správca sa mal prihláškou zaoberať jednotlivo, s odbornou starostlivosťou, uskutočniť vlastné šetrenie za účelom jej zistenia pravosti, a to aj z dokladov, ktoré sú vedené vo vyšetrovacom spise Úradu boja proti korupcii prezídia PZ SR, v spise ČVS: PPZ-153/BPK-B-2010, ako aj zisťovať jej pravosť z predložených dokladov žalobcu. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.05.2017 uviedol, že pohľadávku žalobcu v celom rozsahu dodatočne uznal.
3. Súd prvej inštancie vec prejednal, pričom s poukazom na ust. § 23 ods. 1, ust. § 199 ods. 9, ako aj ust. § 28 ods. 5, ust. § 29 ods. 1, ods. 6, ust. § 31 ods. 1, ods. 17, § 32 ods. 4, ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ako aj s poukazom na ust. § 217 ods. 1 CSP zistil, že žalovaný využil zákonom predpokladaný postup uvedený v ust. § 32 ods. 18 ZKR a pohľadávku uznal. Žalobca preto v čase vydania rozhodnutia už nebol aktívne legitimovaný viesť spor o určenie sporných pohľadávok, nakoľko už žiadne sporné pohľadávky v predmetnom konkurznom konaní nemal.
Pohľadávky, ktoré boli povodne sporné, v dôsledku úkonu žalovaného (písomné uznanie) v čase vydania rozsudku sa považovali za zistené. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, ako aj ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
4. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.11.2017 podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie dňa 13.02.2018, doručeným do podateľne súdu prvej inštancie. Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 30.01.2018, tak ako vyplýva z č.l. 38 spisu). V odvolaní žalobca uvádza, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie. Má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, zoznam predložený správcom odkazuje na konkrétne pohľadávky, pričom žalobca ich v petite žaloby nekonkretizoval, rozsudok vyvoláva právnu neistotu. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľa (žalobcu) nemohol žalobu zamietnuť. Poukazuje na to, že žaloba v čase jej podania bola dôvodná, čo vlastne potvrdil žalovaný uznaním tejto pohľadávky. Žalobca nemohol žalobu vziať späť. Žalovaný doručil uznanie pohľadávky iba súdu, nie žalobcovi, preto nemohlo mať takéto vyjadrenie žalovaného o uznaní pohľadávky účinky uznania nároku podľa zák. č. 7/2005 Z.z.. Poukazuje na ust. § 32 ods. 8 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Poukazuje zároveň na znenie ust. § 32 ods. 9 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011. Žalobca v petite žaloby nekonkretizoval akej pohľadávky sa žaloba týka, pričom v uznaní doručenom žalovaným súdu sú pohľadávky presne konkretizované. Súd vyslovil súvislosť medzi tvrdením žalovaného a petitom žaloby iba výlučne na základe vlastného odhadu. Tento odhad si bol súd povinný výzvou žalobcovi na upresnenie petitu žaloby aj upresniť, čo nespravil, preto pochybil. Predmetný rozsudok podľa názoru odvolateľa vyvoláva stav právnej neistoty. Má za to, že súd splnené všetky podmienky a predpoklady na zmenu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a priznanie nároku žalobcu v celom rozsahu. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. V prílohe odvolania doručuje rozhodnutia súdu prvej inštancie v obdobných veciach, tak ako je založené na č.l. 42-53 spisu.
5. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému dňa 01.03.2018, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 58. Vyjadrenie žalovaného nebolo súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu ku dňu vydania tohto rozsudku, doručené.
6. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4Cbi/141/2011 sa zaoberal podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania, a to či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri rozhodnutí o priznaní nároku žalobcu. Žalobca v žalobe o určenie popretej pohľadávky, ktorú doručil do podateľne súdu prvej inštancie dňa 22.09.2011, tak ako je založená na č.l. 1-4 spisu nevymedzil, akých pohľadávok z hľadiska výšky sa domáha určenia pravosti, výšky a poradia a právneho dôvodu. Tieto nekonkretizoval, ani vo svojom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby.
8. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že pre konanie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 217 ods. 1 CSP. V čase vyhlásenia rozsudku, t.j. dňa 10.11.2017, mala žalobkyňa, v konaní zastúpená advokátom, právnu vedomosť, že jej nárok uplatnený žalobou o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky do konkurzu žalované ho, je uznaný v celom rozsahu. Nakoľko však titulom uznania nároku nedošlo k úkonu späťvzatia žaloby žalobkyne, súd prvej inštancie preto nemohol postupovať inak, ako vydať rozhodnutie v merite veci a žalobu zamietnuť z dôvodu, že je nedôvodná. Vedomosť žalobkyne o uznaní nároku preto zakladalo dôvodný postup späťvzatia žaloby, ako nedôvodnej v celom rozsahu. Nakoľko však k takémuto úkonu zo strany žalobkyne nedošlo, súd prvej inštancie musel konštatovať, že v konaní bol úspešný žalobca, a to s poukazom na ust. § 255 ods. 1, ako aj ust. § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná. Preto vznikol dôvodný nárok domáhať sa aj náhrady trov konania. Odvolateľ nepreukázal dôvody zakladajúce vyhoveniu jeho odvolaniu, ak argumentoval, že v žalobe neboli v petite vymedzené pohľadávky, z hľadiska ich výšky. Táto obrana je skôr v neprospech osoby žalobkyne a poukazuje na dôvodnosť zamietnutia žaloby. V konaní pred súdom prvej inštancie, je preto nepochybné, že žalovaný uznal nárok žalobcu, a to nárok v podobe prihlásenej pohľadávky žalobcu do konkurzu na majetok žalovaného. Tento uznávací prejav žalovaného preto zakladá uznanie nároku žalobcu v celom
rozsahu prihlásenej pohľadávky do konkurzu na majetok úpadcu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010. Obrana žalobkyne, že nie je zrejmé k akému uznávaciemu prejavu žalovaného došlo, ak v žalobe neboli špecifikované nároky žalobkyne, preto nie dôvodný a táto obrana nie je v neprospech žalovaného. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením, resp. doloženými rozhodnutiami tunajšieho súdu v obdobných veciach, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie musí meritórne rozhodnúť, ak nie je žaloba vzatá späť, ku dňu vydania rozhodnutia, ak nárok nie je dôvodný. Nedôvodnosť nároku zakladá jeho uznanie. Uznanie bolo doručené do spisu vedeného v konaní pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 4Cbi/141/2011 a dostalo sa do dispozície žalobcu. Pohľadávka prestáva byť sporná dňom zápisu jej uznania do konečného zoznamu pohľadávok úpadcu, nie až momentom vydania rozsudku. Vydanie rozsudku o uznaní nároku nezakladá uznanie nároku, nakoľko nárok by bol v čase vydania takéhoto rozsudku nesporný, a to dňom zápisu tejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok úpadcu. V danom prípade, by tak rozsudok súdu prvej inštancie o uznaní nároku, mal by iba deklaratórny charakter právnej skutočnosti, ktorá časovo nastala pred vydaním takéhoto rozsudku (dňom zápisu pohľadávky do zoznamu). Odvolací súd preto nemôže prihliadnuť k dôvodnosti obrany žalobcu v tomto smere, tak ako uvádza vo svojom odvolaní. Žalobkyňa je v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpená advokátom. Na takto uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd nemôže vyhovieť dôvodom odvolania a rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo do všetkých výrokov potvrdzuje, ako vecne správne.
9. Na tomto skutkovom základe preto odvolací súd, potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, zo dňa 10.11.2017.
10. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvého stupňa v napadnutej namietajúcej časti podľa § 387 CSP potvrdil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
15. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho súd žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).