Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/108/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, právne zastúpeného JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 587, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 18.407 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -234 zo dňa 06.05.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -234 zo dňa 06.05.2022 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 18.357 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.357 eur od 15.03.2019 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,46 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia , , , (ďalej len „“), , , , (ďalej len „“), , vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), , , , , veta prvá, , , , , (ďalej aj „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.407 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že v dobe od 22.10.2018 od 15:30 do 07:54 dňa 23.10.2018 boli v Martine, v areáli oploteného parkoviska žalobcu odcudzené motorové vozidlá značky AUDI Q5, EČV: A. a značky KIA Cee´d, EČV: B.. Strany konania mali uzatvorenú poistnú zmluvu č. 511107349, predmetom ktorej bolo komplexné poistenie podnikateľov-poistenie vozidiel autosalónov. Žalovaný listom zo dňa 27.02.2019 oznámil, že likvidáciu poistnej udalosti ukončil bez poskytnutia poistného plnenia, pretože miesto vzniku škodovej udalosti nespĺňa požiadavky pre zabezpečenie poistených vecí z dôvodu, že nebola dodržaná požadovaná výška oplotenia, objekt nebol zabezpečený elektrickou

zabezpečovacou signalizáciou, resp. nebol strážený fyzickou osobou. Žalobca namietal, že pozemok, z ktorého boli vozidlá odcudzené, bol riadne oplotený a zabezpečený fotopascou, ktorá bola páchateľom zneškodnená. Navyše pri uzatváraní poistnej zmluvy nebol nikým upozornený na to, akým spôsobom majú byť poistené veci zabezpečené. Žalovaný v reakcii na tvrdenia žalobcu v liste zo dňa 22.05.2019 poukázal na to, že finančný agent pri uzatváraní poistnej zmluvy telefonicky komunikoval so zástupcom žalobcu, pánom A. C., pričom ho informoval o maximálnom limite poistného plnenia a o potrebnom zabezpečení areálu. Žalobcovi boli podľa žalovaného prostredníctvom e-mailu poskytnuté aj všeobecné poistné podmienky, čo má preukazovať záznam o rokovaní. Okrem toho žalobca podľa vyjadrenia žalovaného žiadnym spôsobom nenamietal, že by so všeobecnými poistnými podmienkami nebol oboznámený. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a tvrdil, že všeobecné poistné podmienky mu poskytnuté neboli. Uplatnená suma 18.407 eur predstavuje všeobecnú hodnotu odcudzených vozidiel, pričom všeobecná hodnota motorového vozidla AUDI Q5, EČV: A. bola znaleckým posudkom č. 68/2018, vypracovaným D. A. E., určená na hodnotu 13.606 eur a všeobecná hodnota motorového vozidla značky KIA Cee´d, EČV: B. bola znaleckým posudkom č. 67/2018, vypracovaným D. A. E., určená na hodnotu 4.801 eur, t.j. spolu 18.407 eur. Pri uzatváraní poistnej zmluvy došlo k zjavnému pochybeniu zo strany viazaného finančného agenta žalovaného - D. F. G., ktorý predmetnú poistnú zmluvu uzatváral v mene a na účet žalovaného, pretože nepostupoval v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov žalobcu ako klienta. D. G. nevykonal potrebnú starostlivosť o klienta, nezistil riadne potreby a možnosti klienta (stav poisťovaného areálu) s ohľadom na konkrétne poistenie a zamlčal mimoriadne dôležitú skutočnosť ohľadom požiadaviek na zabezpečenie objektu. Práve v čase uzatvárania poistnej zmluvy žalobca budoval oplotenie areálu, pričom oplotenie má z troch strán výšku 190 cm a z jednej strany má výšku 154 cm. V procese uzatvárania poistnej zmluvy žalobca nebol upozornený na požadovanú minimálnu výšku oplotenia. Poistná zmluva bola podpísaná dňa 17.07.2018. Oplotenie areálu žalobcu bolo dokončené dňa 27.07.2018, čo bolo ešte pred účinnosťou poistnej zmluvy, ktorá bola dohodnutá na deň 01.08.2018. Ďalej upozornil, že v prípade, že žalovaný žalobcovi konkrétne všeobecné poistné podmienky, resp. zmluvné dojednania pred podpisom, resp. pri podpise zmluvy žalobcovi neposkytol, a teda žalobca s nimi nebol riadne oboznámený, tieto nemôžu byť platnou súčasťou poistnej zmluvy a vyvolávať právne účinky voči žalobcovi, čiže žalovaný sa nemôže odvolávať na ich ustanovenia. Ďalej sa žalobca zaoberal prípadnou aplikáciou , so záverom, že vzhľadom na okolnosti krádeže, by sa preto ani pri splnení uvádzaných zabezpečení krádeži zabrániť nepodarilo, resp. nie je daný podstatný (zásadný) vplyv absencie požadovaných zabezpečení na vznik poistnej udalosti.

3. Žalovaný v podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu uviedol, že podľa zápisu z obhliadky parkovisko nie je monitorované kamerovým systémom. Na stĺpe nachádzajúcom sa tesne za oplotením parkoviska je iba fotopasca, ktorá však nefungovala. Výška oplotenia parkoviska s vedľajšou susediacou spoločnosťou je 154 cm, výška ostatného pletiva je 203 cm a brána parkoviska je vysoká 218 cm. Poistenie dohodnuté medzi stranami sporu sa riadi všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich osôb účinných od 01.05.2012 (ďalej len „VPP- M“), zmluvnými dojednaniami pre poistenie autosalónov, účinnými od 01.01.2015 a prílohami (ďalej len „ZD-A“). Tieto poistné podmienky sú konkrétne špecifikované v poistnej zmluve, ktorú predložil žalobca. Taktiež vo vyhlásení v poistnej zmluve žalobca písomne potvrdil, že s poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami bol oboznámený a tieto mu boli odovzdané a osobne si tieto prevzal. V zmysle čl. 6 ods. 3 ZD-A, ak dôjde ku krádeži poistených vozidiel umiestnených na oplotenom pozemku, poskytne poisťovateľ poistné plnenie do výšky limitov poistného plnenia výšky limitov poistného plnenia nasledovne: a) do sumy 50.000 eur, za všetky vozidlá, ak je oplotený pozemok strážený minimálne jednočlennou fyzickou strážou, alebo ak je vybavený elektronickou zabezpečovacou signalizáciou minimálne s lokálnym vývodom signálu. V čl. 7 ZD-A sa vykladajú jednotlivé pojmy tak, že oploteným pozemkom je pozemok zabezpečený funkčným oplotením alebo múrom s minimálnou výškou 190 cm a uzamknutou bránou alebo funkčnou mechanickou zábranou proti výjazdu vozidiel z miesta poistenia. Keďže uvedené podmienky neboli splnené, nárok na poistné plnenie žalovaný zamietol, o čom žalobcu informoval listom zo dňa 27.02.2019. V čase vzniku škodovej udalosti neboli naplnené minimálne požiadavky povinného zabezpečenia pre najnižší limit plnenia 50.000 eur uvedené v ZD-A, keďže miesto vzniku škody nespĺňalo ani jednu z dvoch požiadaviek pre zabezpečenie poistených vecí. Pre naplnenie vzniku poistnej udalosti a povinnosti poskytnúť poistné plnenie je nevyhnutnou podmienkou, aby v čase vzniku škodovej udalosti boli uvedené povinné zabezpečenia splnené. Predmet poistenia preto nebol pre prípad krádeže, kedy nebolo splnené povinné zabezpečenie, poistený. Z tohto dôvodu nebolo možné poskytnúť ani len znížené poistné plnenie. Za účelové označil tvrdenia žalobcu, že nebol oboznámený s

poistnými podmienkami. Poistné podmienky boli odovzdané pred podpisom zmluvy a žalobca prehlásil, že s týmito poistnými podmienkami je oboznámený. Príslušné poistné podmienky žalobca prevzal, čo potvrdil aj podpísaným vyhlásením v poistnej zmluve v znení: „Vyhlasujem, že som bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s Všeobecnými poistnými podmienkami, Zmluvnými dojednaniami a prílohami, ktoré sa vzťahujú k dojednanému poisteniu a tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť. Potvrdzujem, že som príslušné dokumenty osobne obdržal.“. Toto vyhlásenie žalobca podpisom potvrdil a rovnako podpísal aj záznam o rokovaní, v ktorom sa uvádza, že dokumenty boli zaslané na e-mailovú adresu. Okrem toho dňa 14.08.2020 žalobca podpísal doložku A-HA, v ktorej je uvedené, že ostatné ustanovenia VPP-M nie sú touto doložkou dotknuté, pričom žalobca nenamietal, že poistné podmienky nemal k dispozícii. Konateľom a spoločníkom žalobcu je advokát, ktorý musí vedieť, že poistná zmluva sa spravuje poistnými podmienkami.

4. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že VPP-M a ZD-A mu boli zaslané na e-mailovú adresu. Záznam o rokovaní nemožno považovať za dôkaz preukazujúci skutočné odoslanie/doručenie všeobecných poistných podmienok a ZD-A, pretože v zázname o rokovaní je síce uvedený e-mail žalobcu, na ktorý mali byť dokumenty zaslané, avšak nie je uvedené (zaškrtnuté políčko), že zaslané aj boli, a ďalej ktoré dokumenty zaslané mali byť, keďže jednotlivé políčka sú prázdne. Skutočnosť, že v predtlačenom návrhu poistnej zmluvy sa uvádza, že poistník podpisom poistnej zmluvy potvrdzuje aj prevzatie VPP-M a ZD-A, bez ďalšieho neznamená, že dotknuté dokumenty boli poistníkovi - žalobcovi aj skutočne odovzdané. Poukázal tiež na znenie „Vyhlásenie poistníka“ v súhrnnom návrhu poistnej zmluvy, kde v bode b) síce poistník prehlasuje, že prevzal aj poistné podmienky a zmluvné dojednania, ale tieto nie sú žiadnym spôsobom špecifikované. Ak žalovaný žalobcovi konkrétne VPP-M a ZD-A pred podpisom, resp. pri podpise zmluvy neposkytol, tieto nemôžu byť platnou súčasťou poistnej zmluvy, nemôžu vyvolávať právne účinky voči žalobcovi a žalovaný sa nemôže odvolávať na ich ustanovenia. Podľa žalobcu je neprípustné, aby na jednej strane žalovaný uzatvoriac poistnú zmluvu inkasoval poistné a na druhej strane v prípade výskytu poistnej udalosti tvrdil, že všeobecné poistné podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy, žalobca nesplnil, a teda mu nemôže poskytnúť plnenie. V danom spore je evidentné pochybenie žalovaného konajúcej v procese uzatvárania poistnej zmluvy prostredníctvom svojho finančného agenta, D. F. G., aj pokiaľ ide o riadne zistenie stavu predmetu poistenia, či tento vôbec spĺňal podmienky na poskytnutie poistného plnenia.

5. Žalovaný v duplike opakovane tvrdil, že poistné podmienky boli žalobcovi odovzdané pred podpisom zmluvy, zaslané aj e-mailom, čo žalobca podpisom potvrdil (žalobca rovnako podpísal aj záznam o rokovaní, kde je uvedené odoslanie dokumentov na e-mailovú adresu). Pokiaľ si žalobca listiny neprečítal, nemôže to byť na ťarchu žalovaného. Zabezpečovaný areál nespĺňal potrebné zabezpečenie, a to ani podľa rámcovej zmluvy medzi žalobcom a VÚB Leasing, a. s., v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť strážený priestor. Sú to práve zabezpečovacie prvky, ktoré môžu odradiť páchateľa od vniknutia do zabezpečeného areálu. Podľa žalovaného mal žalobca vedomosť o potrebe oplotenia pozemku, pretože sa rozhodol posunúť začiatok poistenia do doby výstavby plotu. Keďže neboli naplnené minimálne požiadavky povinného zabezpečenia pre limit plnenia 50.000 eur, nie je možné žalobcovi poskytnúť ani len znížené poistné plnenie. Namietal aj to, že žalobca nebol vlastníkom ukradnutých motorových vozidiel, a teda nie je zrejmé, aká ujma mu vznikla.

6. Súd prvej inštancie po ustálení sporných a nesporných skutočností a vykonanom dokazovaní v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že je preukázateľne zdokladovaná výška ujmy žalobcu v sume 18.407 eur. Vychádzajúc z poistnej zmluvy súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba je bez ďalšieho nedôvodná v sume 50 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 28.02.2019 do zaplatenia, pretože žalobca nezohľadnil dohodnutú spoluúčasť. Súd prvej inštancie poukázal aj na znenie článku 18 VPP-M, keďže žalobca počas konania upustil od námietky nedoručenia VPP-M, podľa ktorého sa poistený podieľa na poistnom plnení z každej poistnej udalosti pevne stanovenou sumou v poistnej zmluve. Spoluúčasť sa odpočíta od výsledného poistného plnenia.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej zdôraznil, že žalobca počas konania upustil od námietky nedoručenia VPP-M. V čl. 2 poistné riziká VPP-M je uvedené, že poistenie kryje len tie riziká, ktorých poistenie je v poistnej zmluve dojednané. V danom spore je týmto rizikom krádež, pričom k naplneniu poistného rizika došlo, t.j. motorové vozidlá boli ukradnuté. Predmet poistenia bol odcudzený v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou dohodnutým poistným rizikom. Uvedené potvrdzuje aj znenie čl. 7 VPP-M, podľa ktorého žalobcovi vznikne právo na poistné plnenie,

ak škoda na poistenej veci bola spôsobená krádežou. Za krádež sa považuje zmocnenie poistenej veci vlámaním alebo prekonaním prekážky, t.j. vniknutie do miesta poistenia tak, že bolo otvorené aj nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie. Prekonaním prekážky je preukázateľné prekonanie prekážky alebo opatrenia chrániaceho poistenú vec pred krádežou. V uznesení orgánu činného v trestnom konaní ČVS: ORP-766/2-VYS-MT-2018 z 23.01.2019 je konštatované odstránenie visiacej zámky z reťaze na dvojkrídlovej bráne oploteného parkoviska a odcudzenie dvoch uzamknutých ojazdených motorových vozidiel. Z uvedeného dostatočne vyplýva naplnenie poistného rizika krádež na predmete poistenia. VPP-M ďalej v čl. 16 uvádzajú, že právo na poistné plnenie vznikne, ak nastala poistná udalosť-akákoľvek náhodná poistná udalosť, s ktorou je podľa príslušných ustanovení poistnej zmluvy spojená povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, poistnej zmluvy a VPP-M vznikla povinnosť žalovanému poskytnúť poistné plnenie, pretože nastala náhodná poistná udalosť, t.j. nastala krádež predmetu poistenia, čiže na predmet poistenia dopadlo poistné riziko. Je tak naplnený aj , ktorý poistnú udalosť definuje ako náhodnú udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Samotné VPP-M upravujú aj výluky. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného rizika a ujmy vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovaného. Naproti tomu negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne-výluky z poistenia. V danom spore nebola uplatnená zo strany žalovaného žiadna výluka a v zmysle VPP-M na daný spor ani žiadna výluka nedopadá. Vychádzajúc z listu žalovaného z 27.02.2019, tento odmietol poskytnúť poistné plnenie, pretože miesto vzniku škodovej udalosti nespĺňa požiadavky pre zabezpečenie poistených vecí v zmysle ZD-A, čiže v zmysle dokumentu, ktorý žalobca namietal, že mu nebol nikdy doručený/odovzdaný. V čl. 2 poistné riziká ZD-A je ako poistné riziko dohodnutá krádež v rozsahu čl. 7 VPP-M. Teda bez ďalšieho je žaloba žalobcu dôvodná, pretože poistné riziko bolo naplnené. Odkaz žalovaného na čl. 6 ZD-A je nedôvodný pre neposkytnutie poistného plnenia, pretože tento článok neupravuje poistné riziko, ale len spôsob zabezpečenia predmetov poistenia pre krádež a limit poistného plnenia. Zároveň čl. 6 ZD-A neupravuje žiadnu výluku. Najnižší možný limit poistného plnenia do 50.000 eur je v prípade krádeže poistených vozidiel na oplotenom pozemku, ktorý je strážený jednočlennou fyzikou strážou alebo vybavený elektrickou zabezpečovacou signalizáciou minimálne s lokálnym vývodom signálu. Oplotenie musí byť s minimálnou výškou 190 cm. Je nesporné, že areál žalobcu nespĺňal ani jednu podmienku zabezpečenia predmetov poistenia. Uvedené ale neznamená, že žalovaný môže nepriznať poistné plnenie s odkazom na nesplnenie podmienok čl. 6 ZD- A, pretože tu nejde o výluku a došlo k naplneniu poistného rizika. Do úvahy prichádza len postup podľa , ktorý ale žalovaný nevyužil. Namiesto toho v rozpore s dohodnutým poistným rizikom toto neprípustne rozšíril o spôsoby zabezpečenia vzťahujúce sa na limit poistného plnenia. Je neprípustné, aby žalovaný prevzal do poistenia motorové vozidlá nachádzajúce sa v nedostatočne zabezpečenom objekte, inkasoval za poistenie poistné a v prípade poistnej udalosti namietal nesplnenie zabezpečenia areálu a odmietol poskytnúť poistné plnenie, hoci bolo naplnené poistné riziko na predmetne poistenia. Nedostatočne zabezpečený objekt môže mať za následok len zníženie poistného plnenia, ale nie jeho úplné odmietnutie. Uvedené ale nie je predmetom tohto sporu, pretože sám žalovaný uviedol, že poistné plnenie nekrátil v zmysle . Súd prvej inštancie poukázal aj na výpoveď svedka G., ktorý žalobcu ani len nepoučil o potrebných zabezpečeniach areálu a s tým spojeným limitom poistného plnenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa na uzavretú poistnú zmluvu ZD-A nevzťahujú. Následne súd prvej inštancie popísal teóriu unesenia bremena tvrdenia a bremena dôkazu, pričom skonštatoval, že po nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Ak žalobca tvrdil, že ZD-A nedisponuje, dôkazné bremeno o ich odovzdaní zaťažuje žalovaného. Žalovaný nepredložil žiaden e-mail o tom, že by mali byť ZD-A zaslané žalobcovi. Sám svedok G. uviedol, že si od neho žalobca ZD-A žiadal po poistnej udalosti. Konštatovania v zmluve uvedené v bode 23 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nič nepreukazujú, pretože aj samotná doložka A-HA, ktorá mala byť takto doručená, preukázateľne žalobcovi odovzdaná nebola. Uvedené potvrdzuje príkaz žalovaného k intervencii (nachádzajúci sa na CD predloženým žalovanom) adresovaný svedkovi G., že je potrebné doložiť aj doložku A-HA. Následne svedok G. a svedok A. doložku A-HA podpísali v auguste 2018. Svedok G. uviedol, že pri podpise zmluvy, zmluvné dojednania svedkovi A. neodovzdal, tie mali byť súčasťou odoslaného e-mailu pred a po uzatvorení zmluvy. E-mail, ale žalobca, resp. svedok A. konajúci za žalobcu nenašiel a žalovaný odoslanie e-mailu preukázať nevedel. Ani záznam o

rokovaní neobsahuje okrem uvedenia e-mailu svedka A. žiadnu informáciu, aké predzmluvné dokumenty boli zo strany svedka G. odoslané. Keďže nebolo ničím preukázané, že žalovaný ZD-A žalobcovi poskytol, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a na poistnú zmluvu sa ZD-A aplikovať nemôžu. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak došlo k naplneniu poistného rizika na predmete poistenia, t.j. k náhodnej poistnej udalosti a s tým spojenou povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie v zmluve dohodnutom limite. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného, po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti 50 eur, na zaplatenie sumy 18.357 eur. Keďže sa žalovaný dostal s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd prvej inštancie zároveň žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 9 % ročne zo sumy 18.357 eur. Úrok z omeškania súd priznal od 15.03.2019, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 18 odôvodnenia rozsudku (podľa listu ukončenie likvidácie z 27.02.2019). Súd prvej inštancie žalobu žalobcu potom zamietol v časti, v ktorej požadoval úroky z omeškania už deň po skončení likvidácie, t.j. od 28.02.2019, pretože žalovanému ešte neuplynula zákonná lehota na plnenie 15 dní. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 18.357 eur, čo k žalovanej istine 18.407 eur predstavuje úspech 99,73 %. Žalovaný mal úspech v zamietajúcej časti istiny v sume 50 eur, čo k pôvodne žalovanej istine predstavuje úspech 0,27 %. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 99,46 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu v spore (99,73 % - 0,27 %).

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu posudzujúc podľa obsahu čo do výroku I. a III. rozsudku, a to z dôvodov podľa , a a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania, eventuálne, aby zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Zo súhrnného návrhu poistnej zmluvy v časti „poistné podmienky“, vyplýva, že neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy tvorili VPP-M a ZD-A. Škodová udalosť bola nahlásená polícii, ktorá vo veci začala trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, uznesením zo dňa 23.01.2019, ČVS: ORP-766/2-VYS-MT-2018 bolo trestné stíhanie prerušené. Žalovaný upozornil na čl. 6 ods. 3 ZD-A, ako i na čl. 7 ods. 27 ZD-A, v ktorom je definovaný pojem oplotený pozemok. Žalovaný nepristúpil k výplate poistného plnenia, nakoľko zo zápisu z obhliadky miesta poistenia, ako aj z uznesenia PZ bolo zrejmé, že takýto prípad odcudzenia vozidiel nespĺňa podmienky rizika krádeže poistených motorových vozidiel umiestnených na oplotenom pozemku podľa čl. 6 ods. 3 ZD-A, keďže vzhľadom na nedodržanie potrebnej výšky oplotenia nebola naplnená definícia oploteného pozemku podľa čl. 7 ods. 27 ZD-A. Žalovaný bol názoru, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe bez toho, aby bol náležite preukázaný právny základ nároku, a teda samotný vznik udalosti, ktorá by bola krytá poistnou zmluvou, a to vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané dohodnuté zabezpečenie pozemku, čo predstavuje základný predpoklad poisteného rizika- krádeže vozidiel z oploteného pozemku. Žalovanému preto z udalosti, ktorá nie je definovanou poistnou udalosťou v zmysle príslušných ustanovení ZD-A nemôže vzniknúť povinnosť plniť. Nedodržaním požadovanej výšky oplotenia 190 cm po celom obvode areálu žalobcu nie sú naplnené podmienky predpokladané definíciou oploteného pozemku v zmysle článku 7 ods. 27 ZD-A. Nárok žalobcu tak nemožno posudzovať podľa limitu pre krádež poistených vozidiel umiestnených na oplotenom pozemku v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. a) ZD-A za predpokladu, že nie sú naplnené podmienky nevyhnutné k tomu, aby bolo vôbec možné pozemok považovať za oplotený. Okrem skutočnosti, že parkovisko žalobcu nebolo zabezpečené oplotením s minimálnou výškou 190 cm po celom jeho obvode, nespĺňalo ani jednu z ďalších (súčasných, teda kumulatívnych) požiadaviek na zabezpečenie pozemku vyžadovaných v čl. 6 ods. 3 písm. a) ZD-A, v zmysle ktorého má poistený nárok na najnižší možný limit poistného plnenia v sume 50.000 eur vtedy, ak je oplotený pozemok chránený minimálne jednočlennou fyzickou strážou alebo elektrickou zabezpečovacou signalizáciou minimálne s lokálnym vývodom signálu. Nakoľko v zmysle výsledkov trestného konania tieto prvky zabezpečenia neboli splnené (čo samotný súd prvej inštancie v bode 27 odôvodnenia rozsudku označil za nesporné), a teda žalobca nesplnil ani jednu z požiadaviek zabezpečenia pozemku vyžadovaných pre najnižší možný limit plnenia, nebolo žalovanému zrejmé, na základe akého ustanovenia ZD-A upravujúceho limit plnenia súd postupoval, keď žalobcovi

priznal nárok v celom rozsahu (pozn. s výnimkou dohodnutej spoluúčasti). Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za preukázané, že žalobca bol pri podpise poistnej zmluvy oboznámený s obsahom ZD-A, resp. že mu ZD-A boli pred podpisom alebo pri podpise poistnej zmluvy odovzdané. Samotný návrh poistnej zmluvy nasvedčuje tomu, že žalobca (resp. jeho poverený zástupca pán C. A.) bol oboznámený so ZD-A, ktorého správnosť pán A. svojím vlastnoručným podpisom potvrdil a obsahom ktorého je okrem iného aj jeho vyhlásenie o tom, že „bol pred uzavretím poistnej zmluvy oboznámený s VPP-M, ZD-A a prílohami, ktoré sa vzťahujú k dojednanému poisteniu“ a potvrdenie, že „príslušné dokumenty osobne obdržal“. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 28. odôvodnenia rozsudku uvádza, že zo záznamu z rokovania nie je zrejmé, aké konkrétne predzmluvné dokumenty mali byť žalobcovi (resp. pánovi A.) elektronicky odoslané, poukázal na prílohu č. 1 k návrhu poistnej zmluvy, ktorú predložil samotný žalobca a v ktorej je jednoznačne špecifikované, aké konkrétne zmluvné dojednania a všeobecné poistné podmienky sa na danú poistnú zmluvu vzťahujú, pričom pán A. svojím podpisom potvrdil ich obdržanie. Poukázal na vykonaný výsluch pána A., ktorý za žalobcu podpisoval poistnú zmluvu a z ktorého nie je zrejmé, že by mu sprostredkovateľ poistenia pán G. opomenul odovzdať ZD-A, nakoľko pán A. nevylúčil, že mu ZD-A odovzdané boli. Z vyjadrenia pána A., v zmysle ktorého si nepamätá, či mu boli spolu s poistnou zmluvou odovzdané alebo zaslané na e-mail aj ZD-A nemožno odvodzovať, že touto dokumentáciou nedisponoval. Z vykonaného výsluchu pána D. F. G., ktorý so zástupcom žalobcu pánom C. A. uzatváral poistnú zmluvu, VPP-M, ZD-A zaslal pánovi A. elektronicky ešte pred podpisom poistnej zmluvy v rámci jedného komplexného súboru, a teda pokiaľ žalobca potvrdil, že VPP-M obdržal, musí disponovať aj ZD-A. Súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho rozsudku nepostupoval dôsledne, nakoľko sa s vyššie uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevysporiadal. Napriek tomu, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplynulo, že by žalobca pred podpisom poistnej zmluvy nemal ZD-A k dispozícii, súd prvej inštancie nepovažoval poskytnutie ZD-A za preukázané a dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaným v tomto smere. V tejto súvislosti upozornil, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil a ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že u žalobcu ako u podnikateľského subjektu sa na rozdiel od spotrebiteľa predpokladá istá zvýšená miera obozretnosti a opatrnosti pri uzatváraní zmlúv, o to viac v prípade, keď jediným konateľom žalobcu je osoba zapísaná v zozname Slovenskej advokátskej komory, ktorá sa aktívne venuje poskytovaniu právnych služieb, a teda musí si byť vedomá toho, že sa poistná zmluva spravuje určitými poistnými podmienkami.

10. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že v kontexte , ako aj na základe komplexného výkladu poistných podmienok a ZD-A je nutné dospieť k záveru, že čl. 6 ods. 6 ZD-A (správne malo byť uvedené v čl. 6 ods. 3 ZD-A) nie je výlukou z poistenia, pretože svojim obsahom obchádzajú kogentné . Žalovaný v danej poistnej udalosti mohol nanajvýš znížiť poistné plnenie, avšak ani na zníženie poistného plnenia neboli splnené zákonné predpoklady podľa , resp. žalovaný ako nositeľ dôkazného bremena ich naplnenie nepreukázal (napokon ani netvrdil). ZD-A nedefinujú explicitne žiadne „výluky z poistenia“, stanovujú len najvyššie limity pre poistné plnenia v čl. 6 ods. 6 ZD-A (správne malo byť uvedené v čl. 6 ods. 3 ZD-A). Výluky z poistenia sú uvedené vo VPP-M v čl. 10 ods. 3, kde sa vylučujú konkrétne predmety a náklady z poistenia, ďalej sú uvedené výluky pri jednotlivých poistných rizikách (pre prípad krádeže v ods. 5), a napokon sú zadefinované tzv. všeobecné výluky v čl. 11 (štandardné výluky pri väčšine druhov poistení). Nikde v týchto ustanoveniach nie je uvedené, že poistenie sa nevzťahuje ani na predmety, ktoré sú síce inak poistené, ale len ak budú určitým spôsobom zabezpečené. Nemožno potom na predmetnú krádež vozidiel nachádzajúcich sa v predmete poistenia, na ktorý bola uzatvorená poistná zmluva (a riadne platené poistné), nazerať ako na „predmet poistenia, ktorý nebol vôbec poistený“. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 06.11.2018, v zmysle ktorého „je neprípustné, aby na jednej strane žalovaný uzatvoriac poistnú zmluvu inkasoval poistné a na druhej strane v prípade výskytu poistnej udalosti tvrdil, že všeobecné poistné podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy, žalobca nesplnil, a teda mu nemôže poskytnúť plnenie.“ V kontexte citovaného rozhodnutia je potom evidentné pochybenie žalovaného konajúceho v procese uzatvárania poistnej zmluvy prostredníctvom svojho agenta - svedka G., aj pokiaľ ide o riadne zistenie stavu predmetu poistenia, či tento vôbec spĺňal podmienky na poskytnutie poistného plnenia. Obzvlášť za situácie, kedy svedok G. preukázateľne vedel, že pred podpisom poistnej zmluvy prebiehala výstavba oplotenia areálu, o to viac mal upozorniť žalobcu na konkrétne parametre oplotenia či zabezpečenia. Ako uvádza aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 11.09.2013 „v rámci odbornej starostlivosti poisťovateľa je z jeho strany nevyhnutné skúmať splnenie podmienok pre uzatvorenie poistenia, ktorých nesplnenie sa môže prejaviť uplatnením sankčných ustanovení zákona alebo výluk z poistenia.“ Samotný svedok

G. pritom vo výpovedi uviedol, že žalobcu neinformoval o potrebnom zabezpečení areálu, pričom zo strany žalovaného mu aj bola udelená sankcia. Ďalej zdôraznil, že nemožno aplikovať ZD-A predložené žalovaným v konaní z dôvodu, že sa nestali platnou súčasťou poistnej zmluvy. Žalobca od počiatku tvrdí, že ZD-A mu neboli zaslané e-mailom pred uzatvorením poistnej zmluvy, ani mu neboli odovzdané pri jej podpise. Žalovaný zároveň žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že ZD-A v procese uzatvárania poistenia doručil, čo tvrdil už vo vyjadrení k ukončeniu likvidácie zo dňa 25.03.2019. Aj svedok G. potvrdil, že po poistnej udalosti žalobca žiadal od neho ZD-A a tieto žalobcovi svedok aj posielal. Keby žalobca disponoval ZD-A, nemal by dôvod ich žiadať od svedka G. po poistnej udalosti. Ostatné súčasti poistnej zmluvy vrátane poistných podmienok žalobca pri podpise poistnej zmluvy obdržal, a preto od svedka G. ich dodatočné doposlanie po poistnej udalosti nežiadal. Svedok A. síce uvádza, že si presne nepamätá, čí mu boli pri podpise poistnej zmluvy odovzdané aj ZD-A, určite ich však neobdržal e-mailom. V tomto smere a v kontexte ostatných dôkazov však výpoveď svedka A. nepreukazuje, že by boli žalobcovi ZD-A oznámené, resp. doručené. Za danej dôkaznej situácie bolo na žalovanom, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že žalobcovi predmetné ZD-A oznámil pred podpisom poistnej zmluvy a/alebo ich doručil pri jej podpise, k čomu v konaní nedošlo (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. ). Záznam o rokovaní nemožno považovať za dôkaz preukazujúci skutočné odoslanie/doručenie ZD-A, pretože síce uvádza e-mail žalobcu, na ktorý mali byť dokumenty zaslané, avšak nie je zaškrtnuté políčko, že zaslané skutočne aj boli, a ďalej ktoré konkrétne dokumenty zaslané mali byť. Žalovaný v konaní nepredložil e-mail, ktorým mal žalobcovi ZD- A odoslať, tento nepredložil ani Národnej banke Slovenska (NBS) v rámci riešenia sťažnosti žalobcu. Ak by bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, žalovaný by takýto e-mail nepochybne predložil. Skutočnosť, že v predtlačenom (ergo poistník nemá možnosť znenie ovplyvniť) návrhu poistnej zmluvy v časti Vyhlásenie poistníka bod b) sa uvádza, že poistník podpisom poistnej zmluvy potvrdzuje aj prevzatie ZD, bez ďalšieho neznamená, že dotknuté dokumenty boli poistníkovi aj skutočne odovzdané v zmysle . Napokon, relevancia tohto vyhlásenia je prinajmenšom otázna aj v súvislosti s tzv. doložkou A-HA pre ojazdené vozidlá, keď ju musel žalobca podpisovať až po podpise poistnej zmluvy z dôvodu pochybenia svedka G., aj keď v tom istom vyhlásení poistnej zmluvy „vlastnoručne potvrdil“, že ju obdržal už pri podpise poistnej zmluvy (uvedené je preukázané samotnou doložkou podpísanou až dňa 16.08.2018 i výpoveďou svedka G.). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

12. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že podľa písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

17. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

19. Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

20. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

21. Podľa poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

22. Podľa kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

23. Podľa ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

24. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

25. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia podrobne a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, teda opodstatnenosti nároku na zaplatenie poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy, keď poistnú udalosť považoval za krytú poistnou zmluvou. Súd prvej inštancie sa v podstatnom rozsahu dostatočne zaoberal aj procesnou obranou žalovaného, keď poskytol výklad čl. 6 ZD-A, ktorý podľa názoru súdu prvej inštancie neupravuje poistné riziko a neobsahuje žiadnu výluku a v nadväznosti na uvedené konštatoval, že žalovaný nemôže s odkazom na tento článok nepriznať poistné plnenie. Keďže daná škodová udalosť spadá pod poistné riziko krádeže podľa VPP-M, súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď žalobcovi priznal nárok na požadované poistné plnenie s výnimkou dojednanej spoluúčasti. Súd prvej inštancie nad rámec vyššie uvedeného správne hodnotil aj presun dôkazného bremena v súlade s negatívnou dôkaznou teóriou, keď uzavrel, že žalovaný nepreukázal doručenie ZD-A žalobcovi, v dôsledku čoho sa tieto zmluvné dojednania na poistnú zmluvu v konečnom dôsledku ani aplikovať nemôžu.

26. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.

27. Z hľadiska skutkového podkladu súd prvej inštancie vychádzal, okrem vykonaného dokazovania predloženými listinnými dokladmi a výsluchmi svedkov, z uznesenia orgánu činného v trestnom konaní ČVS: ORP-766/2-VY-MT-2018 zo dňa 23.01.2019, v ktorom bolo konštatované odcudzenie dvoch uzamknutých ojazdených motorových vozidiel odstránením visiacej zámky z reťaze na dvojkrídlovej bráne oploteného parkoviska. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. a) VPP-M poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda bola na poistenej veci spôsobená krádežou. Podľa čl. 7 ods. 2 VPP-M za krádež sa považuje zmocnenie sa poistenej veci vlámaním alebo prekonaním prekážky, podľa čl. 7 ods. 2.1. písm. a.a) nástrojom, ktorý nie je určený na jeho riadne otvorenie, podľa ods. 2.1 písm. a.b) iným preukázateľným násilným spôsobom. Znenie čl. 16 ods. 1, ods. 2 VPP-M korešpondujúc s priznáva právo na poistné plnenie, ak nastala poistná udalosť, ktorá je akoukoľvek náhodnou udalosťou, s ktorou je podľa príslušných ustanovení poistnej zmluvy spojená povinnosť poskytnúť poistné plnenie. V zmysle príslušných ustanovení VPP-M, súd prvej inštancie v bode 26 odôvodnenia rozsudku vysvetlil, že predmetná škodová udalosť spadá pod poistné krytie-krádež, na základe čoho aj súd prvej inštancie následne priznal nárok na žalovanú sumu (s výnimkou dojednanej spoluúčasti), tak ako vyplýva aj z bodu 29. odôvodnenia rozsudku. Ak páchateľ vnikne do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia, alebo inej prekážky a privlastní si cudziu vec, je zrejmé, že tento popis napĺňa definíciu krádeže podľa VPP, teda privlastnenie-zmocnenie predmetu poistenia treťou osobou vlámaním alebo prekonaním prekážky, ktorou sa môže rozumieť prekonanie uzamknutia alebo aj inej zjavnej zábrany poskytujúcej ochranu poisteného predmetu, v danom prípade prekonaním uzamknutia odstránením visiacej zámky z reťaze na dvojkrídlovej bráne oploteného parkoviska.

28. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal v bode 27. odôvodnenia rozsudku aj s procesnou obranou žalovaného vzťahujúcou sa k čl. 6 ZD-A. V tejto súvislosti upozornil na čl. 2 ZD-A, v zmysle ktorého je ako poistné riziko dohodnutá krádež podľa čl. 7 VPP-M. Článok 6 ZD-A na rozdiel od čl. 2 ZD-A, resp. čl. 7 VPP-M neupravuje poistné riziko, ale len limit poistného plnenia pri určitom spôsobe zabezpečenia predmetu poistenia. Uvedené korešponduje s , v zmysle ktorého z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné ( a nasl. ) i osobitná úprava poistenia majetku ( a nasl. ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.10.2021, sp. zn. ). Poisťovateľ si v tomto smere so žalobcom v čl. 6 ods. 3 ZD-A dojednal len limit poistného plnenia do výšky 50.000 eur, v prípade ak dôjde ku krádeži na oplotenom pozemku stráženom minimálne jednočlennou fyzickou strážou alebo vybaveným elektrickou zabezpečovacou signalizáciou. Článok 6 ods. 3 ZD-A preto nepredstavuje rozsah dojednaného poistného krytia, keďže v tomto ohľade je poistné krytie stanovené pre krádež, ktoré je definované v čl. 7 ods. 2 VPP-M. Zároveň odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v čl. 6 ZD-A nie je upravená ani výluka, s ktorou by zmluvné dojednania spájali následok v podobe odmietnutia poskytnutia plnenia, resp. v predmetnom ustanovení absentuje oprávnenie žalovaného odmietnuť poistné plnenie. Výluky z poistenia sú upravené v čl. 10 ods. 3 a čl. 11 VPP-M. Súd prvej inštancie správne skonštatoval aj to, že žalovaný ani nevyužil postup podľa a keďže daná škodová udalosť spadá pod poistné riziko krádeže podľa VPP-M, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na požadované poistné plnenie s výnimkou dojednanej spoluúčasti.

29. Námietka žalovaného, že nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia ZD-A upravujúceho limit poistného plnenia súd prvej inštancie postupoval, je v kontexte vyššie uvedeného nedôvodná. Súd prvej inštancie posudzoval predmetný nárok podľa a nasl. v súlade s čl. 7, čl. 16 VPP-M, pričom predmetný nárok bol nižší ako najnižší možný limit uvedený v čl. 6 ZD-A, a preto je uvedená námietka irelevantná. Inak by to bolo v prípade, ak by hodnota predmetu poistenia bola vyššia ako najnižší možný limit, avšak v takom prípade by bolo možné vychádzať z logických výkladových pravidiel „a maiori ad minus“-od väčšieho k menšiemu a uplatniť poistný limit v zmysle čl. 6 ZD-A, avšak aj to len v prípade, ak by predmetné ZD-A zaväzovali žalobcu (preukázateľne by bol s týmito limitmi a jeho podmienkami oboznámený a ZD-A by mu boli odovzdané). Súd prvej inštancie totiž v bode 28.

odôvodnenia rozhodnutia skonštatoval, že žalovaný nepreukázal doručenie ZD-A, a preto tieto nemôžu žalobcu zaväzovať, s čím sa odvolací súd stotožnil. Predmetnú argumentáciu uplatnil súd prvej inštancie len nad rámec (čo vyplýva aj zo znenia bodu 28. odôvodnenia, v zmysle ktorého boli formulované závery ...“okrem iného“), avšak keďže odvolacie námietky žalovaného smerujú aj k skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie ohľadom doručenia ZD-A žalobcovi, uvádza odvolací súd nasledovné.

30. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré oprel o dokazovanie vykonané prostredníctvom výsluchov svedkov a listinné dôkazy, keď skonštatoval, že žalovaný nepreukázal doručenie ZD-A žalobcovi. Žalobca tvrdil, že nedisponuje ZD-A, pričom svedok A. v rámci svojho výsluchu uviedol, že si nepamätá, či dostal nejaké papiere do ruky alebo boli poslané e- mailom. V tomto smere dodal, že „kontrolovali e-mail, ale žiadnu zmluvnú dokumentáciu nenašli“. Odvolateľ pri posudzovaní tohto vyjadrenia uviedol, že nemožno z neho odvodzovať, že touto zmluvnou dokumentáciou nedisponoval (pán A. nevylúčil, že mu ZD-A odovzdané boli). Na danom mieste však odvolací súd poukazuje na to, že v súvislosti s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou bol práve žalovaný povinný preukázať skutočné doručenie všetkých príloh poistnej zmluvy, pričom predmetné tvrdenie pána A. v rámci výsluchu nepodporilo preukázanie doručenia všetkých príloh žalobcovi, konkrétne ZD-A. Na druhej strane však svedok G. uviedol, že pred uzatvorením zmluvy odoslal zmluvu vrátane všetkých príloh žalobcovi, pričom po podpise zmluvy a oboznámení s podmienkami, mu dal túto do fascikla, ktorý obsahuje VPP s tým, že ďalšie dokumenty ako zmluvné dojednania a doložku mu pošle e-mailom. Svedok G. tvrdil, že doložka AHA nebola podpísaná, ani doložená, od samotnej poisťovne došla pripomienka, a preto túto podpisovali dňa 16.08.2018. Z uvedeného preto vyplýva, že samotná doložka, ktorá mala byť súčasťou zaslaných dokumentov na e-mail, ako aj súčasťou poistnej zmluvy (rovnako tak ako ZD-A), táto síce formálne medzi prílohami, ktoré mali byť odovzdané, bola uvedená, avšak z vykonaného dokazovania je ustálené, že v skutočnosti nebola súčasťou príloh a musela byť dodatočne po uzatvorení zmluvy podpísaná. Predmetná skutočnosť výrazne spochybňuje tvrdenie žalovaného o odovzdaní všetkých príloh žalobcovi, teda aj ZD-A, podľa informácie uvedenej v poistnej zmluve, ktorá je predtlačenou formulárovou zmluvou. Keďže žalovaný nevedel preukázať skutočné odovzdanie ZD-A žalobcovi prostredníctvom e-mailovej komunikácii (tvrdil svedok pán G., že zaslal túto zmluvnú dokumentáciu e-mailom, avšak pán A. nevedel predmetnú skutočnosť potvrdiť, pričom tvrdil, že takýto e-mail nenašli), súd prvej inštancie v tomto smere správne skonštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovaného. Okrem toho, odvolací súd len pre doplnenie a nad rámec uvádza, že rozsah oboznámenia s podmienkami vyplývajúcimi zo ZD-A v rámci predzmluvných rokovaní bol medzi svedkami pánom A. a G. sporný, keď v rámci konfrontácie na pojednávaní uvádzali rozdielny rozsah tohto oboznámenia, pričom v závere svedok G. skonštatoval, že nebol povinný dopodrobna informovať o všetkých podmienkach, z čoho vyplýva, že nie je možné ani vychádzať z toho, že žalobca by bol oboznámený so všetkými ustanoveniami ZD-A, medzi inými aj výškou oplotenia, či ďalšími konkrétnymi spôsobmi zabezpečenia predmetu poistenia podľa čl. 6 ods. 3 ZD-A.

31. V kontexte odvolacieho dôvodu podľa žalovaný namietal, že súd prvej inštancie v rámci odôvodňovania rozsudku nepostupoval dôsledne, nakoľko sa s vyššie uvedenými skutočnosťami (týkajúcimi sa nedoručenia ZD-A žalobcovi v kontexte výsluchov svedkov, ako aj skutočnosti, že žalobca mal ZD-A k dispozícii) vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevysporiadal. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že nie je nutné dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa predovšetkým zaoberal výkladom čl. 6 ZD-A a až následne, nad rámec uvedeného, doplnil konštatovanie o neunesení dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu k doručeniu ZD-A žalobcovi. Aj keď sa odvolací súd domnieva, že súd prvej inštancie predovšetkým mal vyriešiť otázku preukázania doručenia ZD-A žalobcovi a výklad čl. 6 ZD-A v nadväznosti na skonštatované závery nebol potrebný, čo však na vecnú správnosť rozhodnutia a v ňom konštatovaných záveroch nemá vplyv, nie je možné prisvedčiť názoru odvolateľa, že súd prvej inštancie sa so zásadnými námietkami aj vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena žalovaného k otázke doručenia ZD-A žalobcovi, dostatočne nezaoberal. Súd prvej inštancie dal v tomto smere relevantné odpovede na všetky podstatné argumenty žalovaného. Na záver je potrebné skonštatovať, že tvrdenie žalovaného o tom, že konateľ žalobcu je osoba zapísaná v zozname Slovenskej advokátskej komory a venuje sa poskytovaniu právnych služieb, nie je pre posúdenie záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného relevantným, a preto nebolo nevyhnutným sa osobitne zaoberať touto námietkou, keďže

nepreukazuje splnenie povinnosti žalovaného o (konkrétnom) oboznámení s čl. 6 ods. 3 ZD-A, ako aj doručení ZD-A žalobcovi.

32. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa , odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. a III. ako vecne správny potvrdil.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).