Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/106/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX, pre prečin výtržníctva podľa , , s poukazom na , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.03.2023, č. k. -296, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.01.2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 06.03.2023, č. k. -296, uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu výtržníctva podľa , , s poukazom na na tom skutkovom základe, že

dňa 06.02.2018 v čase okolo 13.30 hod v obci E., F. G. H., okres Dunajská Streda, na mieste verejnosti prístupnom, presnejšie pred pohostinstvom zv. I. pri autobusovej zastávke SAD, ako vodič autobusu v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov, po predošlej slovnej hádke fyzicky napadol maloletého, J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, okres Dunajská Streda, takým spôsobom, že najprv sácaním ho vykázal z autobusu a mimo vozidla ho chytil za kabát a sotil ho o autobus, následne ho udrel do oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenia natiahnutie a pomliaždenie krížov a hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie a neobmedzili poškodeného na obvyklom spôsobe života a následne fyzicky napadol K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, okres Dunajská Streda, ktorá prišla na pomoc maloletému J. K. a to tým spôsobom, že ju raz udrel do oblasti tváre, následkom čoho menovaná utrpela krvnú podliatinu okolo pravého oka a výrazný opuch horného viečka.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa pri použití trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu podľa podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Oproti skutkovej vete uvedenej v obžalobe okresný súd zmenil skutkovú vetu v časti, že obžalovaný maloletého poškodeného J. K. „...dvakrát udrel päsťou do oblasti tváre...“ na „...udrel do oblasti tváre...“, keďže z vykonaného dokazovania nemal za preukázané udretie dvakrát a ani päsťou a v časti, že obžalovaný K. L., nar. XX.XX.XXXX „...päsťou raz udrel do oblasti tváre...“ na „... raz udrel do oblasti tváre...“, keďže z vykonaného dokazovania nemal okresný súd za preukázané udretie päsťou. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle zásad uvedených v a dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa , , s poukazom na . Vinu obžalovaného mal okresný súd za preukázanú na základe výpovede maloletého poškodeného J. K., poškodenej K. L., svedkyne K. D. a poškodenej M. K., ktorá nepriamo usvedčila obžalovaného zo spáchania predmetného skutku, ako aj na základe videozáznamu.

Obžalovaného zo spáchania skutku jednoznačne usvedčil maloletý poškodený J. K.. Pravdivosť tvrdení maloletého poškodeného J. K. preukázala aj výpoveď svedkyne K. L., ktorá uviedla, že sedela v autobuse a počula nejakú hádku kvôli cestovnému lístku. Obžalovaný sa neslušne vyjadroval a nechcel pustiť maloletého do autobusu. Uviedla, že obžalovaný sa postavil a ťahal chlapca von z autobusu. Keď z autobusu vystúpila videla, ako obžalovaný surovo bije maloletého, ktorý bol na zemi a ona sa mu snažila pomôcť. Svedkyňa vyslovene uviedla, že videla ako obžalovaný udrel maloletého, hrubo bil chlapca. Zároveň uviedla, že pritom, ako chcela odsotiť obžalovaného, udrel ju do hlavy.

Obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku usvedčila aj svedkyňa K. D., z jej výpovede totiž vyplynulo, že práve obžalovaný mal byť útočníkom. Z výpovede svedkyne K. D. okresný súd zistil, že svedkyňa bola dňa 06.02.2018 prítomná na autobusovej zastávke, kde došlo k napadnutiu maloletého. Z jej výpovede vyplynulo, že pri nastupovaní cestujúcich do autobusu počula nejakú hádku v autobuse, následne videla ako šofér autobusu chytil maloletého poškodeného J. K. za kabát a stiahol ho dole z autobusu, kde ho buchol o bok autobusu. Potom vystúpila z autobusu svedkyňa K. L., ktorá sa pokúsila rozdeliť šoféra autobusu a poškodeného J. K., aby sa nebili, ale sa jej to nepodarilo. Svedkyňa zároveň videla, že K. L. bola sklonená a držala si tvár. Pri hodnotení svedeckej výpovede M. K. (matky maloletého) okresný súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že aj keď táto svedkyňa M. K. nebola priamym svedkom napadnutia maloletého J. K., o predmetnom skutku sa dozvedela od priamych svedkov - maloletého J. K., poškodenej K. L. a svedkyne K. D., čím nesporne potvrdila ich výpovede a tak nepriamo usvedčila obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Z tohto dôvodu aj keď ide o nepriamy dôkaz, je možné naň prihliadnuť. Nie je totiž jediným dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného a môže tak byť súčasťou sústavy priamych a nepriamych dôkazov, ktoré spolu tvoria logickú, ničím neprerušenú sústavu dôkazov.

Z výpovede svedka N. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bol práve v pohostinstve, keď začul vonku veľký krik. Uviedol, že vodič autobusu držal toho chlapca, tak sa mu zdalo, že ten chlapec mával rukami, akoby chcel vodiča udrieť. Zároveň uviedol, že videl ako vodič sotil maloletého poškodeného J. K. o autobus. Potom vybehol z pohostinstva a rozdelil ich od seba. Nevidel však, že by vodič napadol maloletého poškodeného J. K. alebo nejakú ženu. Napriek tomu uvedený svedok potvrdil, že obžalovaný držal maloletého poškodeného J. K., pričom ho aj sotil o autobus, hoci nevidel, že by došlo aj k inému fyzickému kontaktu medzi nimi, či medzi obžalovaným a poškodenou K. L.. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dôkaz nemožno vyhodnotiť ako dôkaz v prospech obžalovaného. Tvrdenia obžalovaného nepotvrdil ani svedok O. P., ktorý síce na hlavnom pojednávaní vypovedal, že maloletý poškodený sa vyjadroval neslušne a došlo medzi poškodeným a obžalovaným k incidentu v autobuse, avšak to čo sa stalo mimo autobusu, už nevidel.

V neprospech obžalovaného je možné vyhodnotiť videozáznam, na ktorom bol zachytený predmetný skutok. Ako obžalovaný tlačí pred sebou maloletého držiac ho za ruky, následne ho sotí o autobus, pričom ho ľavou rukou zároveň udrie do oblasti tváre. Vzhľadom na fyzickú prevahu obžalovaného je zrejmé, že útočiacim bol práve obžalovaný, ktorý maloletého napadol ako prvý tým, že ho silou sotil o autobus a zasadil mu úder do oblasti tváre. Okresný súd bol toho názoru, že už samotné sotenie maloletého o autobus bolo fyzickým napadnutím, pričom konanie obžalovaného bolo o to závažnejšie, že útok smeroval proti maloletému a odohrával sa pred očami ďalších maloletých svedkov.

Ani z videozáznamu, ani z výpovedi svedkov nie je možné podľa názoru okresného súdu učiniť záver, že obžalovaný odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený zákonom. Len na základe skutočnosti, že niektorí svedkovia uviedli, že poškodený sa správal frajersky, vyjadroval sa neslušne, obžalovaného sotil, nie je možné dospieť k záveru, že obžalovaný útok odvracal. Je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k incidentu v autobuse, avšak pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená proti útočníkovi.

Pri nutnej obrane sa nevyžaduje zásada subsidiarity vôbec a závisí od rozhodnutia napadnutého, či sa bude aktívne brániť alebo pred priamo hroziacim útokom utečie. Zásada proporcionality je zase modifikovaná tak, aby obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, pričom primeranosť obrany k útoku sa posudzuje najmä podľa spôsobu útoku, miesta útoku, času útoku, okolností vzťahujúcich sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu. Z videozáznamu je zrejmá fyzická prevaha obžalovaného voči poškodenému. Obžalovaný je osobou dospelou a nech by ho maloletý poškodený akokoľvek provokoval, mohol túto situáciu riešiť v súlade so zákonom, napr. privolaním príslušníkov PZ, nakoľko mal na to dostatok času, pretože nešlo o bezprostredný útok zo strany maloletého poškodeného na obžalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a že tento skutok spáchal práve obžalovaný. Skutkový stav bol jednoznačne preukázaný jednak výpoveďami poškodených, výpoveďami svedkov ako aj videozáznamom.

Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť, a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, vo výmere 6 mesiacov. Okresný súd podľa rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko mal dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Vzhľadom k tomu, že došlo k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody, okresný súd podľa obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 1 rok, ktorú považoval za primeranú a spravodlivú vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného činu a spôsobené následky. Takto uložený trest považoval okresný súd za spravodlivý, zákonný, primeraný a spôsobilý dosiahnuť účel trestu, a to najmä nápravu obžalovaného, ochranu spoločnosti a zabezpečiť naplnenie individuálnej i generálnej preventívnej funkcie trestu, a tiež vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného ako páchateľa spoločnosťou. Okresný súd v danom prípade nerozhodoval o náhrade škody, keďže poškodení si nároky riadne a včas zákonným spôsobom neuplatnili.

Po vyhlásení rozsudku sa prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len prokurátorka) vzdala práva na podanie odvolania, no obžalovaný zahlásil odvolanie.

Zahlásené odvolanie odôvodnil obžalovaný písomným podaním prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Heleny Buzgóovej, čo do výroku o vine aj treste. Namietal, že do 06.02.2018 bol dlhé roky vodičom autobusu a bol uzrozumený s jeho povinnosťami voči zamestnávateľovi aj voči cestujúcim, ktorých denne prepravoval. Za dobu 20 rokov zažil rôznych cestujúcich aj agresívnych aj neukáznených a vždy si vedel poradiť. Dňa 06.02.2018, keď nastupovali do autobusu žiaci zo školy, čo vždy bol veľký nával a niektoré deti boli aj neukáznené, pri obyčajnom napomenutí sa vždy upokojili a bez problému postupovali do autobusu, samozrejme ukázali preukaz a zaplatili za lístok. S cestujúcim maloletým poškodeným J. K. boli vždy problémy, aj s jeho príbuznými a jeho priateľmi, pretože využíval svoju výšku a silu a vždy bol mimoriadne arogantný a neslušný. V kritický deň jeho sestra chcela lístok bez preukazu, keď jej vysvetlil, že ak nemá preukaz tak je povinná kúpiť celý lístok v hodnote 0,55 centov, tak sa veľmi rozčúlila a zakričala nevhodným spôsobom za seba J. K. vulgarizmy a postúpila do autobusu. Keď ku nemu prišiel maloletý poškodený J. K. tak sa na neho oboril, samozrejme nemal preukaz, začal mu nadávať a keď sa za volantom postavil sotil ho tak, že spadol na stroj, ktorým vydával lístky. Z obavy, že bude ohrozovať cestujúcich nasmeroval maloletého poškodeného J. K. k dverám a vyzval ho, aby vystúpil z autobusu. Maloletý poškodený J. K. ho držal za ošatenie, ťahal ho dole z autobusu, a keď z autobusu vystúpili sotil ho k autobusu, udieral ho, snažil sa chrániť tým, že mu chytal ruky, ale za veľmi krátku dobu k nemu prišiel čašník z pohostinstva, ktorý maloletého poškodeného J. K. spacifikoval, t. j. chytil mu ruky a zabránil mu v útokoch a odtrhol ho od neho. Neudieral maloletého poškodeného J. K., neútočil na neho, žiadne zranenie mu nespôsobil. Počul ako vykrikuje nevyberanými slovami K. L., čo neskôr zistil pri výsluchoch, že ide o susedu maloletého poškodeného J. K.. Rozhodne popiera, že by sa bol slovne alebo fyzicky dotkol K. L., pretože on sa snažil kryť útoky maloletého poškodeného J. K., snažil sa mu chytiť ruky, a to, že je niekde v blízkosti K. L. počul z jej nevyberaných nadávok. Plnoletí cestujúci v autobuse, aj žiaci cestujúci v autobuse boli všetci zhrození zo správania sa maloletého poškodeného J. K., K. L. a ešte dvoch cestujúcich, ktorí povzbudzovali maloletého poškodeného J. K.. Svedok I., ktorý mu prišiel na pomoc, tak tiež bol zhrozený zo správania sa maloletého poškodeného J. K., ktorý sa aj voči nemu správal neslušne. Pri hodnotení dôkazov vo veci sa neustále hovorí iba o výpovedi maloletého poškodeného J. K. a K. L., ktoré sú tendenčné a nepravdivé s cieľom vyviniť sa z konania. Doteraz sa neprihliadalo na výpoveď svedka O. P., ktorý v autobuse videl napádanie slovné aj fyzické maloletého poškodeného J. K., ktorý videl, ako ho stiahol z autobusu. Nikto neprihliadol na výpoveď žiakov F. J. a

C. P., ktorí videli ako ho napádal v autobuse a rýchlo museli vystúpiť z autobusu, pretože pri nástupe stáli za maloletým poškodeným J. K. a videli, čo s ním tento robil. Tieto výpovede nikto nebral do úvahy, ani výpoveď svedka I., ktorý bol zo správania sa maloletého poškodeného J. K. zhrozený, rovnako ako všetci cestujúci. Napriek tomu, že bol fyzicky napadnutý, cestujúcich odviezol na stanovené miesta. Vozidlo odviezol k zamestnávateľovi, ktorému oznámil, čo sa v E. stalo. Zamestnávateľ mu oznámil, že sa taxíkom nechali doviezť do SAD K. L. a maloletý poškodený J. K., ktorí tam s veľkým predstavením na neho podali sťažnosť. Nemôže uznať svoju vinu za výtržníctvo a už vôbec nie za zranenia K. L. a maloletého poškodeného J. K.. Vôbec sa výtržnícky nesprával. Snažil sa brániť voči útočiacemu fyzicky silnejšiemu mladému mužovi, ktorý sa správal ako zmyslov zbavený a voči agresívnej cestujúcej, čo neskôr vysvitlo, že cestuje bez lístka, a ktorá trikrát menila výpovede na hlavných pojednávaniach v domnení, že príde k peniazom. Svedkyňa K. D. tvrdila skutočnosti, ktoré jej referovala K. L.. Čo sa stalo v autobuse nevidela vôbec a čo sa stalo na zastávke videla len z diaľky, pred ňou boli cestujúci plnoletí a žiaci. Považuje za nespravodlivé, že bol uznaný za vinného, keď vo veci bol on viackrát poškodený. Snažil sa chrániť cestujúcich, majetok zamestnávateľa, potom jeho zdravie a jeho osobu a už piaty rok je stále na súde vedený ako obžalovaný a sústavne každý berie výpoveď útočníka a nespratníka ako pravdivú a jeho výpoveď a výpoveď prítomných svedkov ako by neexistovala. Správal sa tak ako mu to predpisy zamestnávateľa prikazujú, na nikoho neútočil, neprával sa výtržnícky a absolútne vylúčil, že by jeho zavinením poškodení utrpeli zranenia.

Navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej aj krajský súd) podľa , , , napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a aby bol s poukazom na spod obžaloby oslobodený.

K písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného sa prokurátorka nevyjadrila.

Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na deň 09.01.2024, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajkyňa obžalovaného a obžalovaný. Po oboznámení správy o stave veci sa pristúpilo ku konečným návrhom, keďže krajský súd dokazovanie nedopĺňal. V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry konštatovala, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom, preto odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a navrhla ho podľa zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že od 06.02.2018 sa obžalovaný domáha, aby voči nemu boli všetky konania v tejto veci zastavené, pretože sa necíti byť vinný ani z trestného činu výtržníctva ani zo žiadneho protiprávneho konania, z uvedeného dôvodu navrhla postupovať podľa a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. V ostatnom sa pridržala písomne odôvodneného odvolania. Obžalovaný namietal, že skutočnosti, ktoré uvádzal, tak sa na ne neprihliadalo, že poškodená K. L. zmenila výpoveď, avšak je korunnou svedkyňou, že by incident vznikol z chvíľkového rozčúlenia. Poškodený J. K. na neho útočil niekoľko mesiacov verbálne a v inkriminovaný deň fyzicky na neho zaútočil, lebo verbálne útoky musel znášať dlhšiu dobu, ešte aj dodnes, lebo to stále nie je ukončené. Žiada, aby bol oslobodený spod obžaloby.

Podľa , o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - obžalovaným, voči výrokom, voči ktorým tento subjekt odvolanie podať mohol, preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

K výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo

Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že rozsudkom okresného súdu zo dňa 26.08.2019, č. k. -166 bol obžalovaný podľa oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda pod sp. zn. , pre prečin výtržníctva podľa , , s poukazom na , na skutkovom základe tam uvedenom. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením krajského súdu zo dňa 26.05.2020, č. k. -184 tak, že postupom podľa , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou okresného súdu po vrátení veci bolo vysporiadať sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a v prípade ak by dospel k záveru, že by bolo potrebné doplniť dokazovanie, bol povinný dokazovanie doplniť a vyhodnotiť jednotlivé dôkazy samostatne i v súhrne s ostatnými a tak dospieť k správnemu právnemu záveru. Ďalej okresný súd bol povinný zaoberať sa všetkými odvolacími námietkami prokurátorky.

Následne okresný súd rozsudkom zo dňa 29.03.2021, č. k. -223 uznal obžalovaného za vinného z prečinu výtržníctva podľa , , s poukazom na na skutkovom základe v ňom uvedenom. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 02.06.2022, č. k. -257 tak, že podľa , zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v tomto uznesení uviedol, že napadnutý rozsudok nezodpovedal požiadavkám, ktoré na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia kladie ustanovenie . Takto okresný súd nielenže porušil , ale zároveň porušil aj právo obžalovaného na obhajobu, uvedené v . V odôvodnení rozsudku zároveň nebolo vôbec uvedené ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Krajský súd tak dospel k záveru, že napadnutý rozsudok bol pre nedostatok náležitého odôvodnenia nepreskúmateľný a z tohto dôvodu aj nezákonný. Z toho tiež vyplynulo, že v odvolacom konaní nebolo možné vykonať konfrontáciu medzi zisteniami, úvahami a názormi okresného súdu a obžalovaného, v zmysle podaného odvolania a posúdiť jeho správnosť. Úlohou okresného súdu po vrátení tak bolo neignorovať uznesenie krajského súdu zo dňa 26.05.2020, č. k. - 184 a opätovne rozhodnúť o obžalobe prokurátora a rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodniť v zmysle tak, aby všetky skutkové i právne zistenia, závery a úvahy okresného súdu boli zrozumiteľné pre strany trestného konania a preskúmateľné v rámci odvolacieho konania.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd v napadnutom rozsudku postupoval v súlade s požiadavkami uvedenými v uznesení krajského súdu zo dňa 26.05.2020, č. k. - 184 a s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení , keď podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného, teda sa dôsledne riadil pokynom krajského súdu v jeho poslednom uznesení.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, obžalovaný mu konkrétne procesné pochybenia nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Krajský súd k obrane obžalovaného uvádza, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vinu obžalovaného ustálil na základe výpovede poškodeného J. K., poškodenej K. L., svedkyne K. D. a poškodenej M. K.. Skutok obžalovaného sa týka jeho správania sa na verejnosti prístupnom mieste pred pohostinstvom zv. I. pri autobusovej zastávke SAD, keď ako vodič autobusu v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov, po predošlej slovnej hádke fyzicky napadol maloletého poškodeného J. K., kedy ho najprv sácaním vykázal z autobusu a mimo vozidla ho chytil za kabát a sotil ho o autobus a následne ho udrel do oblasti tváre. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že napadnutiu predchádzala hádka medzi obžalovaným a poškodeným J. K., a to, že poškodený J. K. sotil obžalovaného, pričom rovnako ako okresný súd aj krajský súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o vine obžalovaného preskúmal a zohľadnil, a teda nie je pravdou, žeby tieto okolnosti opomenul.

Obžalovaný totiž namietal, že okresný súd nevzal do úvahy výpoveď O. P., ktorý vypovedal v jeho prospech. Krajský súd k uvedenému udáva, že svedok O. P. potvrdil výpoveď obžalovaného len v časti, že fyzickému konfliktu predchádzala hádka, a to, že poškodený J. K. sotil obžalovaného. Avšak tento svedok nebol priamym svedkom incidentu vonku pred autobusom, kde obžalovaný fyzicky napadol poškodeného J. K., čo vyplýva z videozáznamu, na ktorom je viditeľná prevaha obžalovaného voči poškodenému J. K. a výpovedí svedkyne K. D. a poškodenej K. L..

Neobstojí argumentácia zo strany obžalovaného, že v jeho prípade išlo o nutnú obranu voči poškodenému J. K.. Je pravdou, že poškodený J. K. sa správal neslušne, dokonca obžalovaného aj sotil, avšak na túto situáciu obžalovaný reagoval neadekvátne, keď poškodeného J. K. sácal von z autobusu, chytil ho za kabát, sotil ho o autobus a udrel do oblasti tváre. Obžalovaný totiž mohol poškodeného J. K. požiadať, aby opustil autobus alebo mohol privolať príslušníkov PZ.

Svedok N. I. vypovedal, že chalan bol bezočivý, pričom svedok rovnako nevidel celý incident, a preto ani táto výpoveď nemohla byť vyhodnotená v prospech obžalovaného. Svedkyňa K. D. bola priamym svedkom incidentu, keď videla ako šofér držal poškodeného J. K. a buchol ho autobus, teda nie je pravdou, žeby vypovedala len to, čo jej referovala poškodená K. L..

Obžalovaný ďalej namietal, že okresný súd neprihliadol na výpoveď svedkov F. J. a C. P., avšak správne okresný súd odmietol vykonanie týchto dôkazov vzhľadom na ich nadbytočnosť.

Poškodená K. L. utŕžila úder zo strany obžalovaného, keď sa snažila bitku prerušiť, čo vyplynulo z výpovede poškodenej K. L. a svedkyne K. D., ktorá videla poškodenú K. L. sklonenú ako si drží tvár potom, čo sa snažila bitku prerušiť, pričom tejto svedkyni K. D. uviedla, že dostala úder od šoféra.

Obžalovaný tiež bezpredmetne vo všeobecnosti namietal, že poškodená K. L. trikrát menila svoju výpoveď, avšak obžalovaný na konkrétne zmeny týkajúce sa jej výpovedí v odôvodnení odvolania nepoukázal.

Krajský súd na záver prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. ).

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd u spolupáchateľov aj na to, ako mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Okresný súd správne u obžalovaného nezistil existenciu poľahčujúcej okolnosti ani priťažujúcej okolnosti, a preto pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky. Obžalovanému bol s ohľadom na všetky skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu uložený primeraný a zákonný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol tiež správne podľa podmienečne odložený so skúšobnou dobou vo výmere 1 rok. Takto uložený trest považoval aj krajský súd za primeraný a spravodlivý vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu.

K nároku na náhradu škody krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď o ňom nerozhodoval, keďže poškodení si nároky riadne a včas zákonným spôsobom neuplatnili.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.