Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Csp-26-2023.pdf
PDF · 129.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava-Petržalka, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava-Petržalka proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. o zaplatenie 10 000,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,00 Eur, úrok 3 043,83 Eur, úrok z omeškania 566,15 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 10 000,00 Eur od 24.06.2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 300 eur splatných 25. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky.
II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou upomínaciemu súdu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10000 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodil tak, že žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 15294/B. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.06.2017 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 16.03.2016 Zmluvu č. 5110473899 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 5/8 Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky." Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 29.12.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 23 701,72 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 19 969,30 EUR, z riadneho úroku vo výške 3 043,83 EUR, z úroku z omeškania vo výške 566,15 EUR a z poplatkov vo výške 122,44 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Dňa 06.08.2019 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 4837087 (ďalej aj „Dohoda“), na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy uznal v zmysle ust. § 110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 25 123,72 EUR , ktorá pozostávala z istiny vo výške 19 969,30 EUR, z ostatného príslušenstva vo výške 5 154,42 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19 969,30 EUR od 24.06.2017 do zaplatenia istiny, podľa Dohody zaplatí v pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 150 EUR k 30. dňu v mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 30.09.2019. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 13 609,98 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 10 000,00 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3 043,83 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 566,15 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 10 091,74EUR, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 9 969,30 EUR a z poplatkov vo výške 122,44EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V časti D) formulára v rámci položky "Istina" uvádza súčet neuhradenej istiny úveru, neuhradených poplatkov a neuhradeného poistenia splátok. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia." Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka „Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva." S účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo." Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku „Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené." Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania." Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 24.06.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz 14Up1796/2022 zo dňa 16.2.2023, ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu.
3. Súd zisťoval dostupnými prostriedkami adresu pobytu žalovaného, vo veci vykonal nariadené pojednávanie, z ktorého sa ospravedlnil žalobca a žiadal aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa dostavil, súd ho vypočul.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: Prehľad splátok a stav úveru čl. 7 – 9, s výpisom z účtu úveru čl. 10, 11, so špecifikáciou pohľadávky čl. 12, s oznámením o postúpení pohľadávky, s dohodou o uznaní záväzku čl. 15, s pokusom o zmier čl. 16, s podacím hárkom čl. 17, so Zmluvou o postúpení čl. 19 – 30, s Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere čl. 31, 32, so splátkovým kalendárom čl. 32, 33, so všeobecnými obchodnými podmienkami čl. 34 – 37, so základnými informáciami k úveru čl. 38, s produktovými obchodnými podmienkami pre splátkový úver čl. 39 – 43, so sadzobníkom čl. 44 – 55, s výzvou žalovanému a ďalšími listinami v spise a zistil tento skutkový stav:
5. Žalovaný uviedol, že je pravda že listinu – dohodu o uznaní záväzku podpísal tak, ako je v nej uvedené. Úver si zobral, splatil len prvú splátku, nič viac. Chcel by to splácať v splátkach. Nemôže to vyplatiť naraz, teraz robí v taxi službe. Momentálne je jeho mesačný príjem 700 – 800 EUR, žiadne ďalšie úvery nemá. Musí si platiť dlh na zdravotnej poisťovni. Mal by začať pracovať v zahraničí a tak by bol schopný platiť mesačné splátky po 300 EUR.
6. Z listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 16.3.2016 zmluvu o splátkovom spotrebiteľskom úvere. V zmluve bol dohodnutý úver 20000 EUR, úroková sadzba 12,9 %, ročná percentuálna miera nákladov 15,06 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 9,93 %, celková suma dlhu má dlžník zaplatiť 33667,84 EUR, počet splátok 96, deň splatnosti 30., dátum 1. splátky 30.4.2016, dátum poslednej splátky 30.3.2024, výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky úveru 350,73 EUR, úver bol dohodnutý s poistením 11,86 EUR mesačne, splatným so splátkami.
7. Dňa 25.11.2016 bol žalovaný vyzvaný právnym predchodcom žalobcu, že napriek predchádzajúcim výzvam nebol dlh z úveru zo zmluvy vo výške 2104,38 EUR k 24.411.2016 uhradený tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Bol vyzvaný na zaplatenie tejto sumy do 15 dní od doručenia. Právny predchodca žalobcu – banka, dňa 24.1.2017 oznámila žalovanému, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 29.12.2016. Tiež mu poslala výzvu zo dňa 22.3.2017 v ktorej oznámila, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť spotrebiteľského úveru. Zásielka bola právnym predchodcom žalobcu zaslaná na adresu v zmluve uvedenú, dňa 19.4.2017 sa vrátila neprevzatá.
8. Podľa bodu 6 všeobecných obchodných podmienok banky účinných od 1.1.2015, písomnosti zasiela banka poštou na adresu uvedenú v zmluve, považuje sa za doručenú na 3. deň po odoslaní.
9. Dňa 6.8.2019 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 4837087, ktorou žalovaný vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 5110473899 zo dňa 16.3.2016 s pôvodným veriteľom VÚB a.s.. Dlžná suma pozostáva z istiny 19969,30 EUR a ostatného príslušenstva podľa zmluvy 5154,42 EUR a úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 19969,30 EUR od 24.6.2017 do zaplatenia. Ako forma splatenia záväzku bola dohoda o splátkach po 150,- EUR s dátumom splátky k 30. dňu v mesiaci, s dátumom prvej splátky 30.9.2019.
10. Z vyjadrenia žalobcu z 23.1.2023 vyplýva, že žalovaný nezaplatil splátku na úver splatnú 31.10.2017. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022: „V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 54. a 55. rozsudku), že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k 23. máju 2016 pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25. januára 2016, keďže splátky boli splatné k 25. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala 25. januára 2016 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť 25. januára 2016 a uplynula 25. januára 2019. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynie (aj v prípade spotrebiteľských zmlúv) premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho
splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku splatnú 25. januára 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr 25. januára 2019.... ...Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022: „... z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má oporu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo (požadovať okamžité splnenie celého dlhu) vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)... ... Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka; na uvedenom základe dochádza podľa dovolacieho súdu k tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka sa neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Opačný prístup by podľa názoru dovolacieho súdu znamenal zásadné porušenie ústavného princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, ale aj porušenie princípu racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti všeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte; veriteľ by mal na uplatnenie svojho práva na súde menej ako tri roky, čo je v rozpore s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka (premlčacia doba je trojročná). Najvyšší súd samozrejme pripúšťa, že je výsostným právom zákonodarcu svojimi aktami zvrchovanej moci stanoviť pre jednotlivé prípady aj kratšiu premlčaciu dobu. Avšak zo zmyslu a účelu tak § 103 Občianskeho zákonníka (zmyslom je regulácia začiatku premlčacej doby, nie jej dĺžky) ako aj § 53 ods. 9 (jeho zmyslom je obmedzenie práva podľa § 565), nemožno takýto zámer zákonodarcu vyvodiť. Preto také hodnotenie nastolenej dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva, ale aj z racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti) všeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte, legitimizuje vec prejednávajúci senát na prijatie takého právneho záveru, v zmysle ktorého aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka a pri premlčaní dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky, sa pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj námietkou dovolateľa, že výkladom prijatým súdmi nižších inštancií dochádza k porušeniu princípu rovnosti, keď veritelia v spotrebiteľských vzťahoch sú znevýhodnení oproti iným veriteľom, čo nemožno ospravedlniť ani legitímnou požiadavkou na zvýšenú ochranu spotrebiteľa.“ Ako vyplýva z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní prakticky totožnej právnej situácie dospel k záverom, že v spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ prechádza po dobu troch mesiacov, t. j. v praxi odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ bezprostredne predchádza.
Poukázal, že žalobca podal na súd žalobu dňa 30.11.2022. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo dňa 24.11.2017, pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako
aj v súlade ust. § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na 30.10.2017. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa 31.10.2017 a uplynula by 31.10.2020. Dňa 06.08.2019 však žalovaný dlh zo zmluvy uznal, a preto preň v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť nová premlčacia doba, ktorá uplynie dňa 07.08.2029.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) účinného v čase podpisu zmluvy s bchodného zákonníkaaní len e osť.u času v trvaní ť110kmovy potrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Zo žiadosti o úver súd zistil, že právny predchodca žalobcu skúmal príjem žalovaného, ako aj jeho výdavky. Veriteľ teda konal s odbornou starostlivosťou a súd nezistil ani hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ( Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.)
Podľa § 9 ods. 1-2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia..
Podľa § 11 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2016 (t.j. účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
Podľa ods. 2) tohto ustanovenia ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
13. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 OZ ods. 1, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
K uznaniu práva čo do dôvodu a výšky musí dôjsť bez akýchkoľvek výhrad. Ak dlžník uzná právo veriteľa čo do dôvodu, avšak len do určitej výšky, právne účinky uznania podľa § 110 ods. 1 nastanú, len pokiaľ ide o túto výšku. Na uznanie premlčaného dlhu sa ďalej vyžaduje, aby dlžník v uznaní vyjadril vôľu zaplatiť dlh. Uznanie práva zakladá právne dôsledky uvedené v § 110 ods. 1, aj keď ide o právo premlčané, za predpokladu, že dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta). Súdna prax pripúšťa možnosť za podmienok § 110 ods. 1 uznať právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím. Nová desaťročná premlčacia doba v takom prípade plynie od uznania práva, resp. od uplynutia lehoty na plnenie uvedenej v písomnom prejave.
Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 16.3.2016 zmluvu o úvere, podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a právny predchodca žalobcu bol v postavení veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 a § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože úver poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo mal súd preukázané z výpisu právneho predchodcu žalobcu z obchodného registra. Súd skúmal, či má zmluva všetky náležitosti, zistil že v zmluve sú všetky náležitosti. Tiež súd nezistil, že by právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzavretí zmluvy, zisťoval príjmy a výdavky žalovaného.
15. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.
16. Pohľadávka zo zmluvy sa stala splatnou po výzve banky na úhradu dlhu z 25.11.2016, kedy ho upozornila na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Dňa 24.1.2017 banka vyhlásila k 29.12.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Žiadala úhradu sumy sumy 22155,16 EUR do 15 dní. Z listín vyplýva, že zákonný predpoklad podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby úver mohol byť v súlade so zákonom mimoriadne zosplatnený k 29.12.2016, teda pred splatnosťou decembrovej splátky, bol splnený pre neuhradené splátky splatné do 30.9.2016, s ktorými bol vtedy žalovaný v omeškaní aspoň 3 mesiace. Podľa § 103 alinea 1 boli v čase uznania záväzku premlčané len splátky za mesiace máj – júl 2016, avšak žalobca si zo zosplatnenej sumy uplatnil len sumu 10 000,00 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3 043,83 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 566,15 EUR.. Preto pokiaľ uznanie práva zakladá právne dôsledky uvedené v § 110 ods. 1, aj keď ide o právo premlčané, za predpokladu, že dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta), nezaložilo uznanie záväzku plynutie novej premlčacej doby vo vzťahu k premlčanej časti záväzku – splátkam za mesiace máj – júl 2016 vo výške 1052,19 EUR s príslušenstvom. Ako už bolo vyššie uvedené, z pohľadávky žalobca neuplatnil sumu 10 091,74 EUR, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 9 969,30 EUR a z poplatkov vo výške 122,44 EUR. Súd vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, že aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka a pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky, sa pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka, ustálil začiatok plynutia premlčacej doby od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 29.12.2016, kedy teda začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie časti nároku zo zmluvy, ktorý v čase uznania záväzku nebol premlčaný, avšak počas plynutia tejto premlčacej doby, kedy nárok bol premlčaný len v časti, žalovaný dňa 6.8.2019 uznal písomne záväzok zo zmluvy čo do dôvodu i výšky, kedy začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Tiež možno konštatovať, že právny predchodca žalovaného - banka riadne a včas vyzvala pred postúpením žalovaného na úhradu splatnej pohľadávky. Boli preto splnené predpoklady § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky a žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.
17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia." Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka „Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do
výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva." S účinnosťou od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd uzavrel, že ak teda žalobca podal na súd žalobu dňa 30.11.2022, a dňa 06.08.2019 žalovaný dlh zo zmluvy uznal, kedy v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť nová premlčacia doba, ktorá uplynie dňa 07.08.2029, možno konštatovať, že uplatnená pohľadávky nie je premlčaná a preto súd žalobe vyhovel. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 13 609,98 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 10 000,00 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3 043,83 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 566,15 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 10 091,74 EUR, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 9 969,30 EUR a z poplatkov vo výške 122,44 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 24.06.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, preto mu ho súd priznal.
18. Podľa § 217 ods. 1-2 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. S poukazom na súčasné príjmové a majetkové pomery žalovaného (bod 5 rozsudku) súd umožnil žalovanému dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 300 EUR mesačne až do zaplatenia.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 255 ods.1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.