Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/56/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu BERLIN-CHEMIE Aktiengesellschaft, D-12489 Berlín, Glienicker Weg 125, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby BERLIN-CHEMIE A.G.-obchodné zastúpenie v Slovenskej republike, 811 06 Bratislava, Palisády 29, IČO: 30 814 006, zastúpeného JUDr. Jánom Havlátom, advokátom HAVLÁT&PARTNERS, 811 01 Bratislava, Rudnayovo nám. 1, proti žalovanej T.. N. Č., B.. XX. T. XXXX, O. X. XXX XX X. X., X. T. XX, zastúpenej Mgr. Marekom Kováčom, advokátom AKMK, s.r.o., 949 01 Nitra, Farská 30, IČO: 36 859 061, o zaplatenie sumy 41 979,42 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiada uložiť žalovanej nahradiť mu škodu v sume 41 979,42 eura (s úrokmi z omeškania) spôsobenú úmyselným porušením pracovnej disciplíny. Žalovaná suma pozostáva zo sumy 13 145,72 eura (rozdiel peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná vybrala z účtov organizačnej zložky žalobcu v sume 1 400 628 Sk + prevzala za predaj osobného motorového vozidla zn. Audi A4 v sume 1 205 400 Sk a sumy 2 210 000 Sk, ktorú uhradila za reklamu na koncerte „B. C. Live“), sumy 9 006,23 eura (schodok na hotovosti v organizačnej zložke žalobcu zistený inventarizáciou dňa 4. apríla 2001), sumy 537,74 eura (ktorú žalovaná prevzala od organizačnej zložky žalobcu ako zálohu, ktorú nevyúčtovala) a sumy 19 289,73 eura (výdavky súvisiace s obstaraním osobného motorového vozidla zn. Audi A4 vynaložené nad maximálny cenový limit stanovený pravidlami žalobcu o hospodárení so služobnými autami pre rok 2000 a následným predajom tohto auta v rozpore s pravidlami o hospodárení so služobnými autami pre rok 2001). Na pojednávaní dňa 19. apríla 2016 právny zástupca žalobcu nevylúčil duplicitu žaloby v prvých dvoch sumách s tým, že ak by sa nepodarilo preukázať, že v pokladni organizačnej zložky žalobcu chýbali peniaze, treba vychádzať z toho, že žalovaná vybrala peniaze a nie je preukázané, ako s nimi naložila.

2. Žalobca uvádza, že so žalovanou uzavrel dňa 13. septembra 1999 s účinnosťou od 1. októbra 1999 pracovnú zmluvu na funkciu podľa ktorej bola vo funkcii country manager (vedúca organizačnej zložky žalobcu na Slovensku) splnomocnená konať v súlade s jeho predpismi a právnym poriadkom Slovenskej republiky do 29. marca 2001, kedy bola z s okamžitou účinnosťou odvolaná, a hoci pracovný pomer neskončil, nesmela vykonávať oprávnenia, ktoré jej z titulu funkcie predtým patrili. Napriek tomu realizovala úkony, ktorými spôsobila žalobcovi škodu a prečerpala povolené limity disponovania s peňažnými prostriedkami. Žalobca tvrdí, že v tomto pracovnoprávnom vzťahu treba aplikovať nemecké právo, lebo prvá veta nadraďuje dohodu strán o voľbe práva a z pracovnej

zmluvy strán vyplýva, že tento zmluvný vzťah sa riadi nemeckým právom. Preto žalobu odôvodňuje ustanoveniami a nemeckého .

3. Žalobca čiastočne (do výšky 15 155,71 eura) uznáva námietku započítania žalovanej vznesenú písomným podaním zo dňa 9. októbra 2017. Oprávnenosť námietky uznáva v rozsahu nevyplatenej mzdy za mesiace marec - jún 2001 (spolu 11 961,26 eura) i neuhradených nákladov a výdavkov za mesiace január - apríl 2001 v sume 3 194,45 eura.

4. Žalovaná žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a „z procesnej opatrnosti“ uplatňuje ako procesnú obranu na započítanie svoju pohľadávku proti žalobcovi v sume 21 579,94 eur. Jej právny zástupca nespochybňuje dohodu v pracovnej zmluve, že sa právny vzťah strán riadi nemeckým právom. Podotýka, že v skutočnosti pozostával z dvoch vzťahov - pracovnoprávneho a vzťahu vyplývajúceho z postavenia žalovanej ako vedúcej organizačnej zložky žalobcu zapísanej v obchodnom registri. Argumentuje, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov vzniku škody a poukazuje na spôsob, akým s ňou ukončil pracovnoprávny vzťah, pre ktorý nemala možnosť odovzdať agendu a vyúčtovať náklady.

5. Pohľadávka žalovanej, ktorú „z opatrnosti“ uplatňuje ako procesnú obranu proti žalobcovi na započítanie v sume 21 579,94 eur pozostáva z nevyplatených miezd za mesiace marec - jún 2001 (spolu 11 961,26 eura) a vyúčtovania nákladov a osobných výdavkov za mesiace október 2000, január - apríl 2001 (spolu 9 618,68 eura).

6. Právny zástupca žalovanej má za to, že dôkazy vykonané v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a ich vyhodnotenie možno použiť i v tomto konaní. Uvádza, že v konaní sp. zn. bola vyriešená otázka práva, ktorým sa spravuje vzťah strán; neexistencia pracovnej náplne žalovanej vo funkcii country manager; neprevzatie agendy a dokumentov od žalovanej po jej odvolaní z funkcie; skutočnosť, že žalovaná vo funkcii vedúcej organizačnej zložky nemala limity viazanosti vo vzťahu k jednotlivým položkám, ale len k celému rozpočtu; fakt, že žalobca nedisponoval smernicou na kontrolu pokynov, ktoré žalovaná dostávala a ich evidenciou, ani evidenciou úkonov realizovaných žalovanou; i to, že, že aj po odvolaní zostala žalovaná vedúcou organizačnej zložky žalobcu na Slovensku, a preto mala právo finančné prostriedky vyberať. V prípade sumy 537,74 eur predstavujúcej podľa žaloby nevyúčtované zálohy vzniesol právny zástupca žalovanej „z opatrnosti“ i námietku premlčania. V prípade finančných prostriedkov, ktorými mala žalovaná podľa žaloby prekročiť limity pri kúpe, vybavení a predaji osobného motorového vozidla zn. Audi A4 argumentuje, že auto kúpila a predala za rovnakú cenu, peniaze navyše boli za reklamu na aute, CD prehrávač a zimné pneumatiky, ale najmä, že tu ide o právny vzťah žalobcu a spoločnosti DUCHONKA, s.r.o.

7. Žalovaná ako strana konania poprela, že by súčasťou pracovnej zmluvy bola pracovná náplň, či popis práce. Nemala hmotnú zodpovednosť a pokladňu neviedla. Uviedla, že dňa 29. marca 2001 dostala v Berlíne písomnú výpoveď z pracovného pomeru, ktorý mal skončiť dňa 30. júna 2001, ale z funkcie vedúcej organizačnej zložky bola odvolaná až ústne dňa 3. apríla 2001 v Bratislave. Listinu o odvolaní z funkcie dňom 29.marca 2001 považuje za antidatovanú a vyhotovenú až dňa 2.apríla 2001. Zástupcovia žalobcu jej oznámili, že sa previnila voči spoločnosti nákupom osobného motorového vozidla zn. Audi A4, čím porušila interné smernice. T. U., ktorý sa dostavil na záver stretnutia (a preto nie sú podľa žalovanej pravdivé jeho tvrdenia v notárskej zápisnici zo dňa 16.apríla 2002) jej povedal, že auto, ktoré kúpila, má v skutočnosti vyššiu cenu ako uvedenú vo faktúre, a preto faktúra „neprejde cez audit“. J.. L. W. jej uložil vrátiť sa na Slovensko a ukončiť rozbehnuté aktivity z titulu manažérky krajiny. Oznámil jej, že v pondelok 2. apríla 2001 príde na Slovensko jej priamy nadriadený J.. O. P. I., s ktorým dohodne odovzdanie funkcie a agendy. V Berlíne odovzdala mobilný telefón a kreditnú kartu viazanú na bankový účet v Nemecku, zostala jej kreditná karta viazaná na bankový účet na Slovensku. Žalovaná uviedla, že po vstupe do kancelárie žalobcu v Bratislave zo soboty 31.marca 2001 na nedeľu 1. apríla 2001 zistila vykradnutie, a preto sa snažila objekt zabezpečiť strážnou službou, ktorá jej však zakázala vstup do budovy. Preto zavolala políciu, a až na jej zásah, po predložení výpisu z obchodného registra, jej strážna služba umožnila vstup. Dňa 2. apríla 2001 prišli do Bratislavy zástupcovia Ž. J.. O. P. I., J.. U. L. a tretieho jej predstavili ako nového zamestnanca na finančnom oddelení. Požiadala ich o doručenie odvolania z funkcie vedúcej organizačnej zložky a predloženie plnej moci osoby poverenej žalobcom na prevzatie jej dokladov a agendy. Povedali jej, že s výpoveďou pracovného pomeru jej skončila i funkcia manažérky krajiny. Predstavili jej právničku T.. R. W., ktorá priniesla písomné vyhlásenie zo dňa 2. apríla 2001 o odvolaní z funkcie manažérky krajiny, ktoré žalovaná nepovažovala za doklad, na

základe ktorého by odovzdala agendu. Dňa 3. apríla 2001 jej telefonicky T.. W. oznámila, že tieto doklady majú a v hoteli Danube jej predložili tri kópie dokladov predstavenstva spoločnosti a s tvrdením, že už nie je manažérkou krajiny, ju požiadali o kľúče od kancelárie. Nepredložili jej však splnomocnenie, komu konkrétne má odovzdať kľúče a agendu, len ústne oznámili, že splnomocneným je T.. Y. O.Š.. Dňa 4. apríla 2001 sa žalovaná T.. W. telefonicky opýtala, či už disponujú splnomocením. Tá jej odpovedala, že takýto doklad nepotrebujú, vstupujú do budovy, a ak sa do polhodiny nedostaví, vstúpia do kancelárie v jej neprítomnosti. Žalovaná bola mimo Bratislavy, a preto prišla neskôr. Keď prišla k budove, videla, že kancelária je otvorená a boli tam prítomní notárka, T.. O. a niektorí zamestnanci žalobcu. Po príchode chcela odovzdať kľúče a agendu, no zástupcovia žalobcu odmietli agendu i doklady od nej prevziať s tým, že má zakázaný vstup do budovy. Agenda týkajúca sa funkcie manažérky krajiny sa fyzicky nachádzala v kancelárii, žalovaná nemohla ani protokolárne zúčtovať zálohy. Tvrdí, že všetky peniaze, ktoré vybrala, vyúčtovala, ale žalobca odmietnutím prevziať doklady vytvoril stav, že to nemôže preukázať. Mobilný telefón odovzdala K. W. a požiadala o zrušenie kreditnej karty viazanej na bankový účet žalobcu na Slovensku. Žalovaná nespochybňuje, že po návrate z Berlína vybrala v pobočkách bánk v Bratislave z účtu žalobcu v hotovosti celkovú sumu 1 200 000 Sk. Príjmové doklady na tieto účely neboli vystavené, lebo nemala prístup do kancelárie a nemohla sa tak dostať k tlačivám a firemnej pečiatke. Výber týchto peňazí vysvetlila povinnosťou zaplatiť na základe zmluvy o reklame sumu 2 200 000 Sk. Túto mala v úmysle uhradiť bankovým prevodom zo spoločnosti žalobcu v piatok 30. marca 2001. Sumu 2 210 000 Sk odovzdala Y. C. po návrate z Berlína. Žalovaná nespochybňuje, že vybrala i sumu 9 000 DM za účelom preplatenia nezúčtovaných firemných výdajov, doklady o čom boli rovnako v kancelárii žalobcu. To odôvodnila faktom, že piatok 30. marca 2001 bol posledný deň daňového priznania, a pretože bola zodpovedná za daňové účtovníctvo, obávala sa právneho postihu. Vysvetlila, že z dôvodu pracovného zaťaženia doklady ako výdaje za benzín a iné účty sumarizovala až po troch mesiacoch a odovzdala na finančný úsek na preplatenie. Potvrdila, že povolený limit na nákup auta bol 55 000 DM, ktorý mala zafixovaný v slovenskej mene v sume 1 205 000 Sk, a preto prekročenie limitu môže byť spôsobené zmenou kurzu. Potvrdila, že auto zn. Audi A4 plnilo aj reklamné účely. Jeho nákupná cena bola 1 200 000 Sk, za ktorú bolo i spätne predané spoločnosti DUCHONKA, s.r.o., konateľom ktorej bol Y. C., po užívaní 6 mesiacov pred jej cestou do Berlína z dôvodu výčitiek zástupcov žalobcu, že sa vozí na luxusnom aute. Žalovaná vysvetlila okolnosti reklamných úprav auta zn. Audi A4 a ďalších áut na propagáciu obchodného mena žalobcu a jeho nosných produktov. Uviedla, že za mesiace marec, apríl, máj a jún 2001 nedostala žiadnu mzdu, hoci výpoveď z pracovného pomeru dostala 29. marca 2001 s trojmesačnou výpovednou lehotou. Žalovaná sa nevedela vyjadriť k položkám v pokladničnej knihe „výber hotovosti 200 000 Sk“ a „dotácie pokladňa Č. 200 000 Sk“ s odôvodnením, že po 2. apríli 2001 už nepracovala u žalobcu.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, vypočutím právnych zástupcov strán a oboznámením sa s ich písomnými podaniami, výsluchmi svedkov Y. C., P. P. a N.. Y. L., oboznámením sa s výpismi z obchodných registrov, pracovnou zmluvou strán zo dňa 13. septembra 1999, výpoveďou pracovného pomeru zo dňa 29. marca 2001, pracovnou náplňou zo dňa 13.októbra 1998, mzdovými listami, notárskymi zápisnicami, dokladmi o vybratí peňažných prostriedkov z banky a výpismi z bankových účtov, výdavkovými a príjmovými pokladničnými dokladmi, výpisom z pokladničnej knihy a pokladničným denníkom, dokladmi o prijatí zálohy, vyúčtovaní nákladov a osobných výdavkov žalovanej v mesiacoch október 2000 a január - apríl 2001, o cestovných náhradách, kúpnymi zmluvami zo dňa 1. septembra 2000 a 26. marca 2001, zmluvou o reklame zo dňa 1. marca 2001, zálohovými faktúrami a faktúrami, pravidlami používania služobných motorových vozidiel žalobcu v rokoch 2000 a 2001, investičným plánom žalobcu pre Slovenskú republiku na rok 2000, korešpondenciou žalovanej a T.. R. W., zápisnicou o trestnom oznámení, dodacím listom, správami spoločností Porsche Slovakia, s.r.o. a DUCHONKA, s.r.o., dodatočnou informáciou k objednávke zo dňa 29. marca 2001, ďalšími listinami v spise a obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , pričom zistil pre rozhodnutie významné nasledovné:

9. Strany uzavreli s platnosťou od 1. októbra 1999 pracovnú zmluvu, podľa ktorej bola žalovaná zamestnaná ako „manažérka krajiny (country manager)“ pre Slovenskú republiku s tým, že jej úlohy, kompetencie a zodpovednosť sú uvedené v popise práce. Žalovaná podpísala zmluvu dňa 13. septembra 1999, zástupcovia žalobcu dňa 2. septembra 1999. Okrem dohody o pracovnom čase, odmeňovaní, dovolenke, bezpečnosti práce, ďalšom vzdelávaní, povinnosti mlčanlivosti a ochrany údajov, upravuje zmluva aj platnosť a výpovedné lehoty. V článku 11 strany dohodli obojstrannú výpovednú lehotu 3 mesiace ku koncu štvrťroka. Zmluva neobsahuje ani stručný popis činnosti

manažéra krajiny a odkazuje na popis pracovnej činnosti, ktorý nie je jej súčasťou, a nie je uvedený ani ako príloha. Nie je v nej uvedené, že s ňou bola odovzdaná žalovanej pracovná náplň, či opis činnosti manažéra krajiny. V článku 12.2 sa konštatuje, že zmluvný vzťah sa riadi nemeckým právom bez poukázania na konkrétne právne predpisy, správne opatrenia, štatúty alebo kolektívne zmluvy.

10. Z listiny „výpoveď pracovného pomeru“ zo dňa 29. marca 2001 súd konštatuje zrušenie pracovného pomeru strán žalobcom ku dňu 30. júna 2001 z dôvodov žalovanej dňa 29. marca 2001 oznámených (závažné porušenie pracovnej disciplíny, hrubého priestupku proti investičnej smernici a „car policy“). Žalovaná na listine písomne potvrdila prevzatie listiny dňa 29. marca 2001 v Berlíne.

11. Z listu adresovaného žalovanou T.. R. W. telefaxom dňa 3. apríla 2001 o 16.31 telefaxom súd konštatuje, že žalovaná zobrala na vedomie rozhodnutie žalobcu o jej odvolaní z funkcie vedúcej organizačnej zložky i návrh na zmenu vedúceho do obchodného registra, ktoré jej boli oznámené dňa 3. apríla 2001 o 15.25 v hoteli Danube. Uviedla, že chce odovzdať funkciu konateľky a požiadala o predloženie plnej moci na konkrétnu osobu, ktorej má zápisnične odovzdať funkciu s celým účtovníctvom a vecami patriacimi firme s tým, že tejto osobe podá patričné vysvetlenie.

12. Telefax adresovaný dňa 13. októbra 1999 (takmer rok pred uzavretím pracovnej zmluvy strán) manažérom v zahraničí obsahuje vzorovú pracovnú náplň - kľúčové úlohy stanovené pre túto funkciu, prehľad hlavných zodpovedností, kontakty s ostatnými osobami a subjektmi, špeciálne splnomocnenia, zodpovednosť za personál a vzdelanie. V čase zaslania telefaxu bol manažérom krajiny pre Slovenskú republiku Y. Š..

13. Notárska zápisnica spísaná dňa 16. apríla 2002 v Berlíne za prítomnosti zástupcov žalobcu obsahuje prehlásenie zástupcu žalobcu T. U., že dňa 29. marca 2001 sa s ďalšími zamestnancami žalobcu stretol so žalovanou, ktorá bola na základe zistenia vnútornej kontroly v marci 2001 povolaná do Berlína. V tento deň rozhodli bývalý člen predstavenstva J.. L. W., zodpovedný za medzinárodnú obchodnú činnosť spoločnosti a prokurista a vedúci personálneho oddelenia žalobcu R. D. s okamžitou účinnosťou o zbavení žalovanej všetkých práv a povinností vyplývajúcich jej z pracovného pomeru a pozície manažérky krajiny. Zároveň rozhodli vyplatiť jej odstupné vo výške 3-mesačného platu. Žalovaná bola o rozhodnutí informovaná v anglickom jazyku. Bolo jej oznámené, že je s okamžitou účinnosťou zbavená všetkých práv a povinností vyplývajúcich jej z funkcie manažérky krajiny, že nie je oprávnená konať v mene spoločnosti v žiadnych záležitostiach týkajúcich sa zastúpenia v Slovenskej republike alebo inde a bola požiadaná o okamžité vrátenie všetkého majetku spoločnosti. Žalovaná rozhodnutie prijala. Prokurista W.-Y. U. do notárskej zápisnice uviedol, že dňa 16. februára 2000 predstavil na stretnutí s manažérmi krajín spoločnosti žalobcu v Berlíne pravidlá týkajúce sa vozidiel. Na tomto stretnutí bola žalovaná prítomná a pravidlá dostala vo forme vytlačených kópií. Dozvedela sa aj rozpočet a príslušný investičný plán stanovený predstavenstvom na rok 2000. J.. O. P. I. v zápisnici potvrdil správnosť uvedených informácií. Uviedol, že v septembri 1999 so žalovanou hovoril o podmienkach jej pracovného pomeru a dohodli sa, že dostane do užívania nové osobné motorové vozidlo v hodnote 55 000 DM.

14. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I ku dňu 12. novembra 1993 súd konštatuje, že v tento deň bola do obchodného registra v oddiele: Po, vložka číslo: 290/B zapísaná organizačná zložka žalobcu. Ako vedúca organizačnej zložky bola zapísaná L.. J.. Q. B.. Podľa výpisu je vedúci odštepného závodu (inej organizačnej zložky podniku) oprávnený menom organizačnej zložky konať a za ňu podpisovať v plnom rozsahu samostatne. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Po 290/B zo dňa 16. decembra 1996 vyplýva, že súd vymazal ako L.. J.. Q. B. ako vedúcu organizačnej zložky a do funkcie zapísal L.. Y. Š. na základe rozhodnutia spoločníka zo dňa 23. októbra 1996. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Po 290/ B zo dňa 23. septembra 1997 bol na základe rozhodnutia zakladateľa zo dňa 25. apríla 1997 povolený zápis adresy sídla organizačnej zložky na adresu U. R. XXX, XXX XX X.. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Po 290/B zo dňa 17. novembra 1999 bol vymazaný súd L.. Y. Š. ako vedúci organizačnej zložky a žalovaná do funkcie zapísaná na základe rozhodnutia zakladateľa zo dňa 1. septembra 1999. Spôsob konania vedúceho organizačnej zložky zostal nezmenený. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. Po 290/B zo dňa 29. októbra 2001 bola žalovaná vymazaná z pozície vedúcej organizačnej zložky na základe rozhodnutia zakladateľa zo dňa 29. marca 2001.

15. Listina zo dňa 8. novembra 1999 obsahuje čestné vyhlásenie žalovanej, že výslovne súhlasí, aby bola vymenovaná do funkcie vedúceho organizačnej zložky spoločnosti žalobcu a o. i. aj to, že sa podrobne oboznámila so všetkými svojimi právami a povinnosťami spojenými s výkonom funkcie vedúceho organizačnej zložky.

16. Svedok Y. C., konateľ spoločnosti DUCHONKA, s.r.o., uviedol, že pre žalobcu realizovali viac reklamných aktivít. Pri rozhovore o propagácii nosného lieku žalobcu B. mu povedali, že podľa zákona nesmie byť liek propagovaný priamo verejnosti, ale formou skrytej reklamy len lekárom. Pri organizácii kongresu mu zástupca žalobcu J.. L. W. vytkol, že používanie vozidiel zn. Volkswagen Golf nie je primerané, a preto kúpili osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, ktoré muselo byť opatrené rôznymi reklamnými nosičmi a nesmelo vyzerať lacno (preto použili napr. kovové nápisy). Reklamu logom žalobcu a vo vnútri na liek B. mali inštalovať aj do ostatných, asi 20 vozidiel žalobcu na Slovensku. Po tom, čo sa predsedom predstavenstva žalobcu v Nemecku stal T. U., sa pomery zmenili a žalobca od zmluvy odstúpil. Preto svedok spätne kúpil a používal vozidlo zn. Audi A4. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, prečo vozidlo značky Audi A4 spoločnosť DUCHONKA, s.r.o. predala žalobcovi za nižšiu cenu ako sama kúpila, svedok odpovedal, že žalobca mal limit na kúpu auta, ale pretože ho chceli používať na reklamu, rozdiel uhradil a so zástupcami žalobcu sa dohodol, že vozidlo bude užívať ako reklamný nosič za 250 000 Sk ročne. Preto sa samotná cena auta „zmestila“ do ceny 1 200 000 Sk, suma navyše bola za rôzne reklamné nosiče v zmysle dohody s J.. W..

17. Svedkyňa P. P., bývalá zamestnankyňa žalobcu, uviedla, že keď J.. O. P. I. oznámil, že žalovaná už nie je vedúcou organizačnej zložky žalobcu na Slovensku, boli zamestnanci šokovaní a viacerí na protest firmu opustili. Písomný doklad o odvolaní žalovanej však nevideli, a preto ju ďalej považovali za vedúcu. Svedkyňa potvrdila svoje vysvetlenie pred policajným orgánom dňa 4. mája 2001. Potvrdila, že používala staršie služobné auto, žalobca ich na Slovensku mohol mať asi 30 - 35 vozidiel, niektoré boli reklamne upravené. Svedkyňa potvrdila výmenu zámkov na kancelárii žalobcu, nepamätala si, či pri nej bola prítomná i notárka.

18. Svedkyňa N.. Y. L., účtovníčka žalobcu od 15. januára 2001 do 1. marca 2001 (kedy ju žalovaná prepustila) a v apríli 2001 na žiadosť J.. O. P. I. (po prepustení žalovanej) vypovedala, že po zabezpečení kancelárie žalobcu ju zavolali urobiť inventúru finančných prostriedkov na bankových účtoch a hotovosti v pokladni. Zistili, že prostredníctvom bankových kariet, ktorými disponovala žalovaná, bola vybratá finančná hotovosť z účtov v bankách. Svedkyňa potvrdila, že doklady, ktoré účtovala podpisovala. Potvrdila, že zaúčtovala ako príjem do pokladne žalobcu sumu 300 000 Sk (pokladničný doklad č. 107 zo dňa 29. marca 2001), lebo zistila, že žalovaná z účtu žalobcu vybrala túto sumu. Vysvetlila, že v takom prípade treba tieto peniaze „previesť do pokladne“, a ak by ich napr. zneužila, v pokladni by chýbali. Osud tejto sumy svedkyňa nepozná. Na to, či bol zistený schodok v slovenských korunách sa svedkyňa pre odstup času nepamätala. K zúčtovaniu poradovej položky č. 101 sa vyjadriť nevedela s tým, že by musela vidieť podklad k zaúčtovaniu. Uviedla, že ak takýto podklad nie je, je to diskutabilné, lebo ku každému jednému riadku v účtovnej knihe musí byť doklad o zaúčtovaní. Čo je dotácia pokladne „(dot. pokl. S.)“ by sa podľa svedkyne dalo zistiť z účtovného denníka, kde by mohlo byť pri tejto položke uvedené napr. 211261, čo znamená „peniaze na ceste“ t. j. že niekto vybral peniaze z účtu žalobcu a prinesie ich do pokladne. Výdavky 216 176,80 Sk uvedené v tom istom riadku sú podľa svedkyne nesprávne zaúčtované. Z tohto zápisu podľa svedkyne vidieť, že niekto vložil do pokladne sumu 200 000 Sk a následne na tom istom doklade vydal sumu 216 176,80 Sk. Svedkyňa pripustila, že hypoteticky zodpovedá záznamu poradové číslo 110 môže doklad o výbere sumy 200 000 Sk v pobočke Tatra banky pobočka Riviéra dňa 2. apríla 2001 žalovanou. Odmietla, že by výdavok 216 176,80 Sk bol schodkom zisteným v pokladni, lebo schodky sa tak neúčtujú. Svedkyňa uviedla, že na služobných autách žalobcu reklamné úpravy neboli a podľa jej názoru ju žalovaná prepustila preto, že odmietla zaúčtovať faktúru za takéto úpravy služobných áut, lebo nevedela ako ju zaúčtovať. Nevedela, či na služobnom vozidle zn. Audi A4, ktoré používala žalovaná, boli reklamné úpravy. Svedkyňa potvrdila, že žalovaná pri inventarizácii dňa 4. apríla 2001 nebola. Potvrdila, že výbery z banky boli premietnuté do stavu pokladne. V ďalšej výpovedi svedkyňa potvrdila, že vystavila príjmový pokladničný doklad č. 109 zo dňa 2. apríla 2001 na sumu 200 000 Sk. Na otázku prečo je príjem 200 000 Sk a výdaj 216 176,80 Sk v jednom riadku odpovedala, že po tom, čo sa dostali do kancelárie, robili inventarizáciu. Bolo to pravdepodobne dňa 2. apríla 2001. Zistili, že v pokladni nie sú peniaze. Na základe dovtedy dostupného účtovníctva zistili aký by mal byť stav pokladne. Pretože mali na základe výberu hotovosti v Tatra banke zo dňa 2.

apríla 2001 poznatok, že 200 000 Sk, ktoré ta „odišli z účtu“ žalovaná vybrala, v podvojnom účtovníctve sa tento stav musel dostať do pokladne ako príjmový doklad (prechod peňazí z banky do pokladne). Zaúčtovalo sa to ako „peniaze na ceste“. Preto bol vystavený príjmový pokladničný doklad č. 109 na 200 000 Sk. Žalovaná ho nepodpísala, lebo už u žalobcu nebola. Mali za to, že v pokladni má byť 16 176,80 Sk a k tejto sume pripočítali sumu 200 000 Sk, o ktorej vedeli, že ju žalovaná vybrala z účtu a tú zaúčtovali do pokladne príjmovým pokladničným dokladom č. 109. Svedkyňa však uviedla, že nemôže jednoznačne tvrdiť, že v pokladni bola suma 16 176,80 Sk. Na otázku čo znamená suma 13 188,90 Sk uvedená v zozname „cash real“ písaného rukou svedkyňa odpovedala, že to písala ona a zrejme ide o hotovosť, ktorú našli v pokladni. Na otázku čo znamená „cash differency“ a prečo je tam suma 21 617,68 Sk, odpovedala, že táto suma znamená rozdiel, ktorý mal byť v pokladni, t.j. - 216 176,80 Sk napísané v pokladničnej knihe pod poradovým číslom 110. Taká suma zrejme preto, lebo vychádzali zo sumy, ktorá mala byť v pokladni podľa účtovníctva predtým, k tomu pripočítali sumu 200 000 Sk, ktorú žalovaná vybrala, a odpočítali peniaze v sume 13 188,90 Sk, ktoré v pokladni našli. Vo svojej tretej výpovedi svedkyňa po nahliadnutí do pokladničného denníka (čl. 578 spisu) uviedla, že je tu zvýraznený zápis o tom, že dňa 2. apríla 2001 bola vybratá suma 200 000 Sk v hotovosti z banky ako „peniaze na ceste“ i zápis zo dňa 2. apríla 2001, že tieto peniaze boli prijaté do pokladne. Svedkyňa nevedela, či túto sumu žalovaná do pokladne skutočne priniesla, lebo dňa 2. apríla 2001 u žalobcu nepracovala. O sume 216 176,80 Sk uviedla, že z dôvodu, že v kolónke „má dať“ je uvedený kód analytickej evidencie 33510 má za to, že ide o sumu, ktorú mala žalovaná odovzdať do pokladne. Svedkyňa potvrdila, že predložený pokladničný denník i pokladničnú knihu spisovala ex post na základe zistení a dokladov, ktorými disponovali. Robila to po svojom návrate do práce u žalobcu v apríli 2001, ale nevie presne kedy. Keď prišla, bola kancelária zapečatená, boli tam zástupcovia žalobcu z Berlína, kukláči, policajti, predtým sa tam nedostali ani zamestnanci. Predložili jej listinné doklady, na základe ktorých vypísala pokladničnú knihu a pokladničný denník. Preto môže garantovať len to, že údaje v nich uvedené sú v súlade s tými, ktoré jej zamestnávateľ predložil a iné skutočnosti zohľadniť nemohla. Po nahliadnutí do peňažného denníka svedkyňa konštatovala, že suma 216 176,80 Sk nemohla byť schodkom, lebo je tam kód 33510. Svedkyňa nebola schopná potvrdiť, že pokladničný denník na čl. 578 spisu zodpovedá tomu, ktorý vypísala v apríli 2001.Uviedla, že nikdy nevidela podpísanú hmotnú zodpovednosť žalovanej, ale pretože bola vedúcou organizačnej zložky, mala za to, že ju má. Svedkyňa sa presne nepamätala, akým spôsobom účtovala svoje doklady žalovaná, ale uviedla, že mala trošku iný režim.

19. Z pravidiel používania služobných motorových vozidiel žalobcu v rokoch 2000 - 2001 a investičného plánu žalobcu pre Slovenskú republiku na rok 2000 súd konštatuje, že kancelária mala kúpiť jedno osobné motorové vozidlo značky Audi A4 v cene 55 000 DM.

20. Potvrdeniami o výberoch v hotovosti má súd za preukázané (a žalovanou nespochybňované), že žalovaná vybrala z bankových účtov žalobcu dňa 29. marca 2001 o 15.33 h. sumu 300 000 Sk, o 15.58 h. sumu 4 500 DM, o 15.59 h. sumu 300 000 Sk, o 16.17 h. sumu 300 000 Sk, o 16.34 h. sumu 100 000 Sk, o 16.38 sumu 4 500 DM, a dňa 2. apríla 2001 sumu 200 000 Sk.

21. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 1. septembra 2000 predávajúcou spoločnosťou DUCHONKA, s.r.o. a kupujúcim žalobcom zastúpeným žalovanou súd konštatuje kúpu osobného motorového vozidla zn. Audi A4 za sumu 1 205 400 Sk vrátane DPH. Podľa článku V. sa predávajúci zaväzuje previesť na aute z dôvodu, aby mohlo plniť reklamný účel, interiérové úpravy spočívajúce vo vyhotovení propagácie kupujúceho a jeho loga v interiéry vozidla do 2 mesiacov od podpísania zmluvy. Zaväzuje sa dodať na auto i príslušenstvo - autorádio, CD prehrávač, reproduktory, reklamné poťahy, ozdobné kľučky a lišty a reklamné nápisy z vonkajšej strany vozidla. Za dodávku príslušenstva a úpravu vozidla zaplatí kupujúci do 20 dní odo dňa podpísania zmluvy zálohovú platbu v sume 305 040 Sk. Podľa článku VI., ak kupujúci nebude mať záujem o obnovu reklamnej úpravy vozidla, je povinný v marci 2001 ponúknuť predávajúcemu toto auto na spätné odkúpenie a predávajúci odkúpiť ho za nadobúdaciu cenu 1 205 400 Sk vrátane DPH s tým, že poplatky za používanie vozidla kupujúci platiť nebude. Vystavenie a úhrada faktúr s touto kúpnou zmluvou súvisiacich sporné nie sú a sú obsahom spisu.

22. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej žalobcom zastúpeným žalovanou a spoločnosťou DUCHONKA, s.r.o. dňa 26. marca 2001 súd konštatuje, predaj tohto „reklamného“ auta zn. Audi A4 s príslušenstvom žalovanou z dôvodu, že predávajúci nemá záujem o obnovenie reklamnej úpravy vozidla podľa kúpnej zmluvy zo dňa 1. septembra 2000 za pôvodnú nadobúdaciu cenu 1 205 400 Sk vrátane DPH.

Výdavkovým pokladničným dokladom a príjmovým pokladničným dokladom má súd za preukázané vyplatenie kúpnej ceny, ktorú žalovaná v mene žalobcu prevzala.

23. Zo zmluvy o reklame uzatvorenej dňa 1. marca 2001 agentúrou TYTAN spol. s r.o. a žalobcom zastúpeným žalovanou súd konštatuje, že predmet zmluvy - realizáciu reklamy logom žalobcu na koncerte „B. C. Live“ za sumu 2 210 000 Sk vrátane DPH. Vyúčtovanie a úhrada tejto sumy vyplýva z faktúry splatnej dňa 15. marca 2001 a výdavkových i príjmových pokladničných dokladov.

24. Notárska zápisnica zo dňa 4. apríla 2001 obsahuje výpoveď T.. R. W., právnej zástupkyne organizačnej zložky žalobcu na Slovensku, ktorá uviedla, že žalovaná na vyzvanie neodovzdala zástupcom žalobcu kľúče od kancelárie, a preto boli za prítomnosti notára sprístupnené priestory za účelom prevzatia obchodnej dokumentácie a agendy. Zápisnica obsahuje zoznam vecí v kancelárii, záznam o nájdenej hotovosti. V zápisnici sa uvádza, že dňa 4.apríla 2001 o 15.45 h. prišla žalovaná a žiadala o vstup do kancelárie. T.. W. ju požiadala, aby kanceláriu i priestor pred budovou opustila. Žalovaná sa dňa 4. apríla 2001 dostavila do sídla organizačnej zložky za účelom odovzdania agendy súvisiacej s vykonávaním funkcie vedúcej organizačnej zložky, pretože dňa 3. apríla 2001 jej bola daná k nahliadnutiu kópia rozhodnutia predstavenstva o jej odvolaní z funkcie. Táto fotokópia jej nebola doručená, no žalovaná sa i napriek tomu dostavila za účelom odovzdania funkcie. Nebolo jej predložené plnomocenstvo, ktorej osobe má odovzdať funkciu, no i napriek tomu sa dostavila. Na mieste samom uviedla, že nemôže odovzdať funkciu z dôvodu, že prítomné osoby vnikli bez jej vedomia do kancelárie a pre ňu neznámym spôsobom manipulovali s dokladmi spoločnosti, za úplnosť ktorých v dôsledku takéhoto postupu nemôže zodpovedať. Vzhľadom k tomu, že od nej nebolo požadované odovzdanie dokladov a vecí súvisiacich s výkonom doterajšej funkcie na jej výslovnú žiadosť sa toto zapísalo do notárskej zápisnice. Zároveň žalovaná oznámila, že dňa 1. apríla 2001 zistila vlámanie do priestorov v miestnosti organizačnej zložky, čo oznámila polícii.

25. Z písomného prehlásenia N.. Y. L. zo dňa 21. marca 2002 vyplýva, že dňa 4. apríla 2001 v čase od 14.00 hod. do 15.00 hod. ako zamestnankyňa žalobcu na pokyn J.. O. P. I. a za prítomnosti J.. U. L., K. W. H. T.. Y. O. vykonala fyzickú inventarizáciu peňažných prostriedkov v nemeckých markách a rakúskych šilingoch v pokladni v kancelárii, pričom zistila, že sa v nej nenachádzajú žiadne finančné prostriedky v nemeckých markách a rakúskych šilingoch.

26. Z listiny „Záloha na cestovní výdaje“ (č.l.103 a 104 spisu) súd konštatuje, že žalovaná prevzala zálohy

- dňa 16.októbra 1993 v sume 10 000, Sk a dňa 25.januára 1995 v sume 5 000,- Sk. Z výdavkového pokladničného dokladu č. 29 zo dňa 30. januára 2001 (č.l.105 spisu) vyplýva, že žalovaná prevzala zálohu v sume 1 200.

27. Správou spoločnosti Porsche Slovakia s. r. o. a faktúrou vystavenej spoločnosti Drukos, a. s. má súd za preukázanú cenu osobného vozidla zn. Audi A4, kúpeného spoločnosťou DUCHONKA, s.r.o. pre žalobcu v sume 1 756 103 Sk vrátane príslušenstva.

28. Zo správy spoločnosti DUCHONKA, s.r.o. súd konštatuje, že osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 zakúpili v roku 2000 ako účelový nosič reklamy pre žalobcu. Pretože žalobca nedodržal podmienky reklamnej zmluvy, vozidlo odkúpili späť.

29. Z výpisu z pokladničnej knihy žalobcu z apríla 2001 súd konštatuje pod poradovým číslom 110 v deň 2. apríla 2001 doklad č. 109 „dot. Pokl. S.“ príjem 200 000 a výdavok 216 176.

30. V príjmovom pokladničnom doklade č. 109 zo dňa 2. apríla 2001 (čl. 514 spisu) sa uvádza suma 200 000 Sk ako „dot. pokl.“, prijaté od „J.. Č.“. Doklad žalovaná nepodpísala.

31. V príjmovom pokladničnom doklade č. 107 zo dňa 29. marca 2001 (č.l.552 spisu) sa uvádza suma 300 000 Sk ako „dot. pokl.“ prijaté od „J.. Č.“. Doklad žalovaná nepodpísala.

32. V účtovnom denníku za mesiac apríl 2001 (čl. 578 spisu) sú o.i. zápisy - dňa 2. apríla výber v hotovosti 200 000 Sk, dňa 2. apríla dotácie pokladne Č. 200 000 Sk.

33. Listinnými dokladmi čl. 600 spisu má súd preukázané vyúčtovanie nákladov žalovanej v mesiacoch január - apríl 2001.

34. Podľa § 241 nemeckého občianskeho zákona zo záväzkového vzťahu je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka plnenie. Plnenie môže pozostávať aj zo započítania.

Podľa § 242 citovaného zákona je dlžník povinný vykonať plnenie tak, ako to vyžaduje spoľahlivosť a dôveryhodnosť s ohľadom na obyčajové zvyklosti.

Podľa § 249 citovaného zákona ak je niekto povinný škodu nahradiť, musí vytvoriť stav, ktorý by nastal, keby nedošlo k udalosti, ktorá ho zaviazala k náhrade škody.

Podľa § 251 ods. 1 citovaného zákona, ak nie je možné uvedenie do pôvodného stavu alebo odškodnenie veriteľa nie je možné, musí povinný veriteľovi nahradiť škodu formou peňazí.

Podľa § 254 citovaného zákona, ak škoda bola spôsobená spoluzavinením poškodeného, závisí povinnosť k náhrade ako aj rozsah vykonania náhrady od okolností, osobitne od toho, do akej miery bola škoda zapríčinená prevažnou mierou ale jednou alebo druhou stranou.

Podľa § 276 ods. 1 citovaného zákona dlžníkovi sa preukazuje úmysel a nedbanlivosť, ak prísnejšia alebo miernejšia zodpovednosť nie je stanovená a ani nevyplýva z obsahu záväzkového vzťahu, osobitne sa nedá odňať zodpovednosť z prevzatia záruky alebo z prevzatia rizika obstarávania, podľa ods. 2 ide o nedbanlivosť, ak niekto nevykoná požadovanú starostlivosť.

Podľa § 280 citovaného zákona ak poruší dlžník povinnosť zo záväzkového vzťahu, môže veriteľ požadovať náhradu takto vzniknutej škody. To neplatí, ak dlžník porušenie povinnosti nemusí preukázať.

Nové znenie § 619a citovaného zákona zodpovedá obsahovo starému doteraz nepísanému právu a podľa starého, aj nového znenia sú predpoklady na uplatnenie zodpovednosti za škodu: 1. porušenie povinnosti (konanie odporujúce zmluve alebo nedbanlivosť), 2. rozsah porušenia, 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou (ručením odôvodnená príčinná súvislosť), 4. škoda, 5. príčinná súvislosť medzi rozsahom porušenia a výškou škody, 6. zavinenie. Z citovaného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý si uplatňuje od zamestnanca náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti z pracovného vzťahu je povinný preukázať a dokázať nielen porušenie povinnosti, rozsah a porušenia, musí preukázať i príčinnú súvislosť medzi zodpovednosťou zamestnanca a škodou, škodu a príčinnú súvislosť medzi rozsahom porušenia aj škodou, ale aj zavinenie zamestnanca. Pri tom sa zavinenie musí vzťahovať nielen na porušenie povinnosti, ale aj na vznik škody. Zodpovednosť sa uplatňuje v primeranom použití ustanovenia tak, že zamestnanec za škodu pri najmenšej nedbanlivosti nezodpovedá, pri strednej nedbanlivosti sa uplatňuje podielová zodpovednosť a spravidla pri hrubej nedbanlivosti a pri úmysle sa uplatňuje plná zodpovednosť. Hrubou nedbanlivosťou je, ak zamestnanec porušuje pracovné povinnosti neustále a s veľkou intenzitou a nechal nepovšimnuté to, čo by každému muselo byť zrejmé v každom prípade. Úmysel je to, keď zamestnanec nielen porušuje povinnosti, ale spôsobuje škodu v konkrétnej výške a v čo najväčšej miere a berie ju v tomto prípade na ľahkú váhu. V praxi súdov sa pri strednej nedbanlivosti pohybuje rozsah náhrady spravidla medzi polmesačnou až mesačnou mzdou, a ani pri hrubej nedbanlivosti nie je vylúčené obmedzenie náhrady, ak je riziko poškodenia v značnom nepomere k zásluhám zamestnanca, a ak by v prípade úplnej náhrady bola existencia zamestnanca ohrozená. S ohľadom na ohrozenie existencie sa odporúča obmedziť náhradu na tri mesačné platy.

35. Podľa (ďalej len „“) sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa , 2 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

36. Navrhovanie dôkazov súvisí s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia strany. Zmyslom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. V kontradiktórnom súdnom konaní sa zodpovednosť strany za výsledok konania premieta do dôkazného bremena a dôkaznej povinnosti, lebo závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia práva na súdnu ochranu aj vtedy, keď sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech konaní) pričíta strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie významných skutočností.

37. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považuje súd za nesporné, že žalovaná nastúpila do funkcie vedúcej organizačnej zložky žalobcu na základe písomnej pracovnej zmluvy dňa 1. októbra 1999 a z funkcie bola odvolaná dňa 3.apríla 2001. Nesporné je i to, že žalovaná neodovzdala žalobcovi agendu vedúcej organizačnej zložky, ale na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané tvrdenie žalovanej (žalobcom nespochybnené), že žalovanému neodovzdala písomným protokolom o odovzdaní a prevzatí agendu týkajúcu sa organizačnej zložky na Slovensku preto, že jej to zástupcovia žalobcu neumožnili. Dňa 4. apríla 2001 jej počas plynutia výpovednej lehoty neumožnili vstup do kancelárie a odmietli od nej prevziať písomnú agendu napriek tomu, že jej pracovná zmluva trvala a v obchodnom registri bola zapísaná ako vedúca tejto organizačnej zložky žalobcu.

38. V konaní v zásade neboli sporné ani ďalšie skutkové okolnosti potvrdené i vykonaným dokazovaním. Žalovaná nepopiera výber finančných prostriedkov v žalobcom tvrdenej výške z bánk kartou viazanou na účet žalobcu na Slovensku v dňoch 29.marca 2001 a 2.apríla 2001 a ich realizáciu odôvodňuje povinnosťou uhradiť daň i reklamu žalobcu na koncerte „B. C. Live“ (preukázané zmluvou o reklame, faktúrou i pokladničnými dokladmi). Sporné nie sú ani okolnosti, za akých žalovaná kúpila vozidlo zn. Audi A4 a jeho reklamné úpravy ( preukázané výpoveďou žalovanej, svedka C. i faktúrami). Tvrdenie žalovanej a svedka C., že tento spôsob kúpy a úpravy vozidla bol dohodnutý so zástupcom žalobcu J.. L. W., žalobca v konaní nevyvrátil. Žalovaná nepopiera ani prijatie záloh v rokoch 1993, 1995 a 2001 s tým, že tieto riadne vyúčtovala.

39. Pri úvahách o rozhodnutí veci treba vychádzať z toho, že ak si žalobca ako zamestnávateľ uplatňuje od žalovanej ako zamestnankyne náhradu škody z dôvodu porušenia povinností z pracovného vzťahu, je najskôr povinný preukázať, že zamestnanec (žalovaná) je nositeľom tejto povinnosti z pracovného vzťahu, na základe čoho a akej právnej skutočnosti. V súlade so závermi súdov prvej i druhej inštancie v konaní sp.zn. súd konštatuje, že žalovaná pri uzavretí pracovnej zmluvy nedostala popis činnosti a žalobca odkazuje len na popis činnosti starší ako jeden rok pred uzavretím pracovnej zmluvy. Práva a povinnosti žalovanej ako manažérky krajiny neboli v pracovnej zmluve špecifikované, pracovná náplň alebo interný predpis žalobcu, ktorým sa mala pri výkone vedúcej funkcie organizačnej zložky riadiť, predložené neboli. Žalobca preukázal existenciu smernice o hospodárení so služobnými vozidlami v rokoch 2000 a 2001, ale nie existenciu interných predpisov alebo pracovných usmernení týkajúcich sa určenia kompetencií vedúceho organizačnej zložky a zodpovednosti za ich plnenie. Žalobca nepreukázal, že by bola žalovaná mala podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti.

40. Za tohto stavu možno vo všeobecnosti konštatovať, že žalobca nepreukázal splnenie všeobecných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody - porušenie povinnosti žalovanej, rozsah porušenia, príčinnú súvislosť medzi porušením a zodpovednosť za porušenie, nepreukázal ani vznik

škody, rozsah škody a príčinnú súvislosť medzi škodou, jej rozsahom a porušením povinnosti a rozsahom jej porušenia.

41. V prípade nároku žalobcu na úhradu sumy 13 145,72 eur, ktorá má predstavovať rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré žalovaná vybrala v dňoch 29. marca 2001 a 2. apríla 2001 z účtu žalobcu (v súlade so svojimi právami a povinnosťami, lebo v tom čase nebola odvolaná z funkcie manažérky krajiny a pracovný vzťah počas výpovednej lehoty stále trval) a prevzala ako kúpnu cenu za predaj vozidla zn Audi A4 na strane jednej a uhradila za reklamu žalobcu na koncerte B. C. súd konštatuje, že žalobca svojím konaním sám vytvoril situáciu dôkaznej núdze, keď neumožnil žalovanej dňa 4. apríla 2019 riadne protokolárne odovzdať agendu a vyúčtovať finančné prostriedky. Preto nemožno vyvrátiť obranu žalovanej, že vyúčtovanie týchto finančných prostriedkov žalobcovi predložila ( je zrejmé, že žalovaná bola v kancelárii žalobcu počas víkendu medzi svojím návratom z Berlína a príchodom zástupcov žalobcu do Bratislavy, po ich príchode jej však vstup do kancelárie už umožnený nebol a svedkyňa N.. L. potvrdila, že invetarizáciu realizovala len na základe listinných dokladov predložených jej zástupcami žalobcu).

42. Uvedené argumenty nepreukázania nároku žalobcu sa týkajú i jeho nároku na náhradu škody vo výške dňa 4.apríla 2001 zisteného schodku v pokladni v kancelárii žalobcu v sume 9 006,23 eur. Inventúra realizovaná len na základe dokladov predložených zástupcami žalobcu bez prítomnosti žalovanej, ktorá nemohla reagovať, nie je relevantným a dôveryhodným dôkazom o skutočnom stave finančných prostriedkov v pobočke žalobcu. Nemožno pritom prehliadnuť, že žalovaná pokladňu pobočky neviedla a za finančné prostriedky hmotne zodpovedná nebola. O tom, že vo veci nemá jasno ani sám žalobca, svedčí okrem výpovede svedkyne N.. L. i fakt, že sám právny zástupca žalobcu pripustil, že v tomto nároku uplatnené finančné prostriedky sa môžu prekrývať s finančnými prostriedkami uplatnenými v predchádzajúcom nároku a na objasnenie veci navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie. Tomuto návrhu na doplnenie dokazovania súd nevyhovel, lebo má za to, že toto by mohlo byť realizované len z podkladov predložených žalobcom, a preto by bola jeho objektivita i výpovedná hodnota spochybniteľná.

43. Ani v prípade uplatneného nároku na úhradu sumy 16 200 Sk predstavujúcej súčet podľa žalobcu nevyúčtovaných záloh nemôže byť žalobca podľa názoru súdu úspešný. Okrem žalovanou relevantne vznesenej námietky premlčania „z opatrnosti“ treba konštatovať, že zálohy vyplatené v rokoch 1993 a 1995 sa vôbec netýkajú právneho vzťahu strán, o ktorý žalobca žalobu opiera, a aj v tomto prípade platí argument, že žalobca neprevzatím agendy od žalovanej sám vytvoril situáciu, že jej tvrdenie, že všetky finančné prostriedky riadne zúčtovala, nemožno objektívne preukázať.

44. Kúpou a opätovným predajom vozidla zn. Audi A4 žalovaná žalobcovi podľa žiadnu škodu nespôsobila (a pretože kúpna i predajná cena boli rovnaké, spôsobiť nemohla). Tvrdenie žalovanej a svedka C., že auto bolo kúpené za podmienok dohodnutých so zástupcom žalobcu J.. W., ale postoj žalobcu sa zmenili po nástupe U. do funkcie, a preto auto za vopred dohodnutých podmienok predala, žalobca nespochybnil a nevyvrátil. Preto má súd za to, že žalovaná v tomto prípade konala na pokyn žalobcu a škodu mu nespôsobila. Len pre doplnenie súd dodáva, že sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovanej, že tento právny vzťah žalobcu a spoločnosti DUCHONKA, s.r.o. sa žalovanej netýka, lebo žalovaná nesporne konala v tomto vzťahu za žalobcu, a ak by svojím konaním žalobcovi škodu spôsobila (čo sa nestalo), mohol by si ju ako zamestnávateľ voči zamestnankyni úspešne uplatniť.

45. Z uvedených dôvodov, keďže nebola preukázaná oprávnenosť ani jedného zo žalobcom uplatnených nárokov voči žalovanej, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Len pre úplnosť súd dodáva, že žalovaná si v konaní „z opatrnosti“ ako obranu uplatnila voči žalobcovi pohľadávku v sume 21 579,94 eur, z ktorej žalobca uznal sumu 15 155,71 eura. Preto by mu pre prípad úspechu musel byť priznaný nárok vo vyššej sume (a v prípade, že by uspel, súd by sa musel posudzovať oprávnenosť celej žalovanou uplatnenej pohľadávky, čo za stavu, že žalobu v celom rozsahu zamietol, z dôvodu hospodárnosti neposudzoval).

46. Pretože žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal jej súd v zmysle plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden mohol založiť do spisu a ďalší subjekt dostal jeden. Ak sa nepredloží potrebný počet, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.