Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Cb-66-2014.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Subarea
38Cb/66/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci žalobcu: Cuubuus International Holding, a.s., Miletičova 21, 821 08 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 35 934 182, pr. zast. Eversheds Sutherland Dvořák Hager, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, IČO 36 659 746, proti žalovanému: Aquario Shopping Center III s.r.o., so sídlom Vlčkova 11/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 789 810, pr. zast. Krechňák & Associates, s.r.o., so sídlom Ulica Sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava, IČO: 36 861 286, o vydanie rozkazu na plnenie
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2014 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť predložiť žalobcovi na nahliadnutie v sídle žalovaného, v písomnej forme originály dokladov bližšie špecifikovaných v žalobe.
2. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.06.2018 zmenil žalobný návrh, o ktorej zmene v navrhovanom znení rozhodol súd uznesením zo dňa 03.07.2018, č.k. 38 Cb 66/2014-299.
3. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.11.2018 zmenil žalobný návrh a navrhol súdu, aby rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku predložiť žalobcovi na nahliadnutie v sídle žalobcu a najmenej počas doby 60 dní nasledovné dokumenty žalovaného: daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, súhrnné výkazy k dani z pridanej hodnoty a kontrolné výkazy k dani z pridanej hodnoty od 01.01.2014 do 31.12.2014; výpisy z bankových účtov, vyúčtovania z kreditných kariet, vyúčtovania z pokladne žalovaného za obdobie od 01.01. 2013 až do 31.12.2014; účtovnú dokumentáciu žalovaného za obdobie od 01.01. 2013 až do 31.12.2014, a to denník, hlavnú knihu, inventúrne súpisy dlhodobého hmotného majetku, inventarizačné zápisy dlhodobého hmotného majetku. Súd pripustil takto navrhnutú zmenu žaloby uznesením zo dňa 08.04.2019.
4. Z obsahu žalobcovho podania doručenom súdu dňa 11.06.2019 vyplýva, že žalobca vzal žalobný návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, keďže si žalovaný povinnosť predloženia dokumentov splnil v priebehu konania v celom rozsahu, a to dňa 02.04.2019 a dňa 06.06.2019. Na základe uvedeného žiadal, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Aj keď v priebehu súdneho konania došlo k zmene žaloby a k zmene rozsahu požadovaných dokumentov, tieto skutočnosti boli spôsobené značným časovým odstupom od podania žaloby, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania predložil dokumenty, ktorých vydania sa žalobca primárne domáhal.
5. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby. K trovám konania sa vyjadril tak, že žalovaný v priebehu konania opakovane poukázal na početné dôvody materiálnej nevykonateľnosti petitu navrhovaného žalobcom (pozri napr. čl. III podania z 29.01.2018). Žalobca požadované dokumenty neidentifikoval presne (v súlade s účtovnými predpismi), žiadal o predloženie dokladov, ktorými žalovaný preukázateľne nemohol disponovať. Samotná povinnosť „predložiť“ doklady nemá aj v zmysle predloženej judikatúry podklad v hmotnoprávnych predpisoch. Splnenie prevažnej časti žalobného návrhu bolo nemožné. Žalobca žalobný návrh upravil až po opakovaných námietkach žalovaného a potom, ako súd vyjadril predbežný názor o nevykonateľnosti pôvodného petitu. Celkovo žalobca zmenil žalobný návrh trikrát. Viaceré namietané vady petitu dodnes neodstránil - napr. pokiaľ ide o povinnosť „predložiť“ doklady. Žalovaný sa domnieva, že už uvedené okolnosti zakladajú dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Doklady, ktoré žiadal predložiť ostatnou zmenou žalobného návrhu (zmena pripustená súdom uznesením z 18.04.2019), predstavujú len malý zlomok dokladov požadovaných pôvodným petitom žaloby; žalobca žiadal predložiť doklady za celú existenciu spoločnosti, príp. za obdobie 8 rokov; vybrané doklady mu boli poskytnuté za obdobie jedného, príp. dvoch rokov. Všetky doklady žalobca zároveň žiadal predložiť v origináloch, na dobu 60 dní. Žalobcovi boli doklady v zmysle ostatného petitu poskytnuté v kópiách. Žalobca sám ukončil nahliadanie do dokladov po menej ako 2 hodinách, pričom vyhlásil, že tento čas bol dostatočný (str. 4 zápisnice z nahliadania do dokladov z 02.04. 2019 - v spise). Bez spochybnenia argumentácie o nevykonateľnosti pôvodného petitu (bod 1 vyššie) žalovaný poukazuje na to, že plnenie poskytnuté žalobcovi predstavovalo len nepatrnú časť plnenia, ktorého sa žalobca pôvodne domáhal. S pomerom úspechu vo veci (bod 2 vyššie) úzko súvisí námietka neúčelnosti postupu žalobcu. Žalovaný po celý čas sporu namietal, že postup žalobcu predstavuje šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva súdnu ochranu. Žalovaný v konaní o. i. navrhoval dôkazy na preukázanie okolnosti, že žalovaný dlhodobo disponoval všetkými požadovanými dokladmi (boli uložené u jeho zamestnanca). Viaceré z požadovaných dokladov zároveň žalobca predkladal v iných konaniach vedených voči žalovanému (mal ich teda dosiaľ k dispozícii). Žalovaný po celý čas sporu deklaroval ochotu sprístupniť žalobcovi akékoľvek dokumenty, ak budú požadované v „rozumnom rozsahu“. Tento rozsah bol napokon dosiahnutý štvrtým znením petitu (po troch čiastočných späťvzatiach žaloby žalobcom). Pokiaľ by žalobca žiadal dokumenty v uvedenom rozsahu od počiatku, žalovaný by mu ich dobrovoľne predložil - bez potreby súdneho vymáhania predmetného nároku. Za opísaných okolností nebola žaloba vzatá späť „pre správanie žalovaného“. Neúčelné vedenie konania a jeho následné zastavenie podľa názoru žalovaného procesne zavinil žalobca. V zmysle § 256 ods. 1 CSP sú dané podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Žalovaný navrhuje, aby súd konanie zastavil a priznal žalovanému voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.
6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Keďže žalobca zobral svoj žalobný návrh späť potom, čo začalo pojednávanie, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení konanie zastavil s ohľadom na súhlas žalovaného.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.
13. Počas tohto súdneho sporu došlo k úprave pôvodne požadovaných dokumentov, jednak zúžením rozsahu dokumentov, ako aj zmene petitu, počtom dní nahliadania a dokumentov a spôsobom výkonu žalobcovho práva nahliadať do dokumentov spoločnosti, preto súd vyhodnotil tieto podania ako zmenu
žaloby, keďže predmetnými návrhmi došlo aj k zmenám v samotnom petite. Súčasne žalobca týmito podaniami zužoval aj rozsah dokumentov a v tejto časti tieto podania predstavujú späťvzatie žaloby v časti, ktorej sa týkali. Súd v tomto smere odkazuje na jednotlivé konkrétne návrhy a na samotné uznesenia o zmene petitu žaloby. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že súd počas pojednávaní upozorňoval žalobcu na odstraňovanie vád samotného petitu, nevykonateľnosť petitu v časti a v rámci predbežného právneho posúdenia aj na rozsah požadovaného rozumného prehľadu o spoločnosti v súvislosti so šikanóznym výkonom práva a v tomto smere odkazuje na zvukové záznamy z konaných pojednávaní. Z uvedeného vyplýva, tak ako je zrejmé obom stranám, že k zúženiu rozsahu týchto dokumentov nedošlo na základe objektívnej skutočnosti, a to v dôsledku plynutia času, tak ako mylne uvádza žalobca.
14. S ohľadom na tieto skutočnosti a na námietky žalovaného, žalobca postupne petit formulovaný v žalobe zužoval, a to pôvodne požadovaný rozsah dokumentov nasledovne. Návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2014 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť predložiť žalobcovi na nahliadnutie v sídle žalovaného, v písomnej forme originály týchto dokladov: účtovníctvo za roky 2013 a 2014 v rozsahu účtovný denník, hlavná kniha, inventúrny súpis, saldokonto pohľadávok a záväzkov, výpisy z bankových účtov, na najviac 60 dní. Zároveň sa návrhom na vydanie rozkazu na plnenie domáhal od žalovaného predloženia dokladov v písomnej forme a v originály na nahliadnutie a to: účtovníctvo odporcu za rok 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 (faktúry vydané a prijaté, interné doklady, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha majetku), daňové doklady odporcu (ročné účtovné závierky, súvahy, výkazy ziskov a strát, evidencia DPH) za rok 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, zmluvy žalovaného ktoré boli uzatvorené od roku 2007 do roku 2014, a ktorých hodnota plnenia jednotlivo presahuje 10.000 eur, všetky vyúčtovania z kreditných kariet odporcu, vrátane príslušných dokladov, všetky mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti, všetky vyúčtovania z pokladne žalovaného, všetky výpisy z bankových účtov žalovaného. Poslednou zmenou petitu žalobca žiadal, aby súd rozhodol o tom, že žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku predložiť žalobcovi na nahliadnutie v sídle žalobcu a najmenej počas doby 60 dní nasledovné dokumenty žalovaného: daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, súhrnné výkazy k dani z pridanej hodnoty a kontrolné výkazy k dani z pridanej hodnoty od 1.1.2014 do 31.12.2014; výpisy z bankových účtov, vyúčtovania z kreditných kariet, vyúčtovania z pokladne žalovaného za obdobie od 1.1. 2013 až do 31.12.2014; účtovnú dokumentáciu žalovaného za obdobie od 1.1. 2013 až do 31.12.2014, a to denník, hlavnú knihu, inventúrne súpisy dlhodobého hmotného majetku, inventarizačné zápisy dlhodobého hmotného majetku.
15. Súd pri rozhodovaní o trovách konania musel na uvedené okolnosti prihliadať. V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné.
16. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pre záver o zavinení žalovaného na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaná žaloba, 2. správanie žalovaného vedúce k späťvzatiu žaloby. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).
17. Tak ako vyplýva z konštantnej judikatúry týkajúcej sa procesnej zodpovednosti za zavinené trovy konania, žalobca preukázal len v časti po zmene petitu a zjavnom zúžení rozsahu požadovaných dokumentov, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, ktorá bola osvedčená a teda, že žaloba po zmene a úpravách bola v tejto časti podaná dôvodne. Vo zvyšnej časti, v ktorej rôznymi úpravami, ktoré predstavovali na jednej strane zúženie rozsahu množstva jednotlivých dokumentov predstavujúcej späťvzatie žaloby v
tejto časti, ako aj zmenou jednotlivých požiadaviek, ako miestom a časom nahliadania, resp. stanovením okolností povinnosti nahliadať do dokumentov dochádzalo k zmene žaloby, nepreukázal, že pôvodne podaná žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodná. Súd upozorňuje na tú skutočnosť, že žalobcovi bolo známe, že súd ho poučoval aj vo vzťahu k nevykonateľnosti časti petitu.
18. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ako aj s ohľadom na postupné zužovanie rozsahu požadovaných dokumentov a zmeny jednotlivých požiadaviek upravených v petite žaloby, ktoré neboli spôsobené správaním žalovaného, ktorý by sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, ktorá bola osvedčená, v pomere k rozsahu dokumentov, ktoré boli zo strany žalovaného sprístupnené po podaní žaloby (vyhovenie zo strany žalovaného konečnej zúženej oprávnenej požiadavke v zmysle poslednej formulácie petitu), súd dospel k záveru, že ani jednej zo strán konania nepatrí nárok na náhradu trov konania, keďže miera procesného zavinenia na zastavení konania je na oboch stranách v rovnakom pomere.
19. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových okolností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy strany podávajúcej odvolanie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).