Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-20-2019.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:35 792 752, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľské úvery, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/345/2015-184 zo dňa 08.10.2018 jednomyseľne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a vo výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil cit.: ,,I. určuje, že zmluvy medzi žalobcom a žalovaným o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX.X.XXXX, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa XX.X.XXXX, zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zmluva o revolvingovom úvere č. A. uzavretá dňa XX.XX.XXXX sú bezúročné a bez poplatkov,
II. v prevyšujúcej časti žalobcu zamieta,
III. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
2. Spor právne posúdil podľa ust. § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 až 11, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 a 4, § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
3. V odôvodnení uviedol, že po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu opätovne podrobil zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súdnej kontrole a dospel k záveru, že predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Konštatoval, že poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je v uvedený v predmetných zmluvách vo výške 150 eur pri výške úveru 1.500 eur je v neprospech spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V tejto súvislosti poukázal v rámci tohto poplatku aj na rozhodovaciu prax súdu v Prešove (napr. sp. zn. 18Co109/2011). Na základe ustanovení zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a z predložených žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ako aj následného oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere a to pri všetkých zmluvách, ktoré sú predmetom konania súd prvej inštancie konštatoval, že v rámci žiadosti sa nachádza dohoda o poskytnutí služieb. Nezahrnutie sumy splátky z dohody o poskytnutí služieb o RPMN považoval za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná. Splátka úveru bola neprehľadne rozdelená do dvoch platieb a to práve na základe zmluvy o úvere a dohody o poskytovaní služby, čo možno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá vytvára zdanie výhodnosti úveru, pričom v skutočnosti úver vo výške 1.500 eur bol dlžník povinný za 36 mesiacov vrátiť nie sumu 1.967 eur, ako je uvedená v zmluve, ale vyššiu sumu na základe dohody o poskytnutí služieb. Tieto okolnosti považuje súd za nekalé obchodné praktiky a všetky tieto okolnosti v súhrne súd prvej inštancie považoval za dôvodné vyhlásiť predmetné zmluvy za bezúročné a bez poplatkov.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), keďže žalobca bol úspešný iba v časti žaloby a súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol súd o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
5. Proti tomuto rozsudku v časti určovacieho výroku a v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, nakoľko odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne skutkové a ani právne dôvody, na základe ktorých súd rozhodol spôsobom uvedeným v určovacom výroku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, na základe čoho mal preukázané skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom napádaného rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie napríklad v náleze III. ÚS 119/03-30, či náleze sp. zn. IV. ÚS 115/03, kde uviedol, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Žalovaný napadol aj výrok o náhrade trov konania, nakoľko ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napádanej časti, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach a popiera všetky doterajšie tvrdenia žalovaného.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
9. Podľa § 9 odsek 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
10. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca uzatvoril so žalovaným 4 zmluvy o revolvingovom úvere a to zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
12. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobcom ako dlžníkom podpísaná dňa XX.XX.XXXX a žalovaným ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 53,25 eura (89,65 eura spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, v prípade uzavretia), RPMN za úver bola 20,91 % a ročnou úrokovou sadzbou 18,03 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 50 eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
13. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobcom ako dlžníkom podpísaná dňa XX.XX.XXXX a žalovaným ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 53,25 eura (89,65 eura spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, v prípade uzavretia), RPMN za úver bola 20,91 % a ročnou úrokovou sadzbou 18,03 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 50 eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
14. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobcom ako dlžníkom podpísaná dňa XX.XX.XXXX a žalovaným ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eura (81,99 eura spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, v prípade uzavretia), RPMN za úver bola 25,05 % a ročná úroková sadzba 18,08 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 150 eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
15. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobcom ako dlžníkom podpísaná dňa XX.XX.XXXX a žalovaným ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eura (81,99 eura spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, v prípade uzavretia), RPMN za úver bola 25,05 % a ročná úroková sadzba 18,08 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 150 eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
16. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu pri vyššie uvedených zmluvách o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu si žalovaný ako veriteľ vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 eur resp. 150 eur. Z rozhodovacej praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalovaný poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/ výška úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru.
17. Ide o neprípustný postup v rozpore so záverom Súdneho dvora EU vo veci C-377/2014, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
18. Uvedený následok má konzekvencie tak čo do údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak aj o úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku čo do výšky splátok. Všetky tri uvedené údaje totiž vychádzali z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru. Žalovaný pri výpočte vyššie uvedených údajov vychádzal z istiny aká je uvedená vo vyššie uvedených zmluvách, t. j. 1.500 eur a nie 1.450 eur, resp. 1350 eur, teda reálnej sumy, ktorá bola žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutá (C-377/2014). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10).
19. Odvolací súd je toho názoru, že princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.
20. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie v predmetných zmluvách nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 50 eur, resp. 150 eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú, napokon aj sám žalobca uviedol, že predmetný poplatok je určený na pokrytie organizačných, administratívnych a ostatných priamych alebo nepriamych nákladov, súvisiacich s poskytnutím úveru. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).
21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nezahrnutie sumy splátky z Dohody o poskytnutí služby do RPMN možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná. Za uvedeného stavu je tak výška RPMN v zmluve uvedená aj v neprospech dlžníka. Nezahŕňa jeho celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný (veriteľ) nezahrnul do týchto nákladov poplatok za poskytnutie služby. Opäť dôsledkom takého nesprávneho uvedenia obligatórnej náležitosti zmluvy je bezúročnosť úveru. Súdny dvor Európskej únie takéto počínania veriteľa označil aj ako klamlivú praktiku. Takéto nesprávne uvedenie RPMN má za následok (ako keby RPMN nebola uvedená) bezpoplatkovosť a bezúročnosť preskúmavaných zmlúv.
22. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).
23. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátané súvisiaceho výroku o trovách konania.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).