Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu Q.. K. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. S., Č. S. XXX, E., štátna občianka SR, zast. Mgr. Martin Čižmár, advokát so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 1617/24 proti žalovanej Q.. B. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J., U. XXXX/XX, štátna občianka SR, zast. Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát so sídlom Lučenec, M. Rázusa 19, v konaní o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I.Žaloba o určenie povinnosti žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné náklady zverejnenie na úradnej tabuli Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka Lučenec a listom adresovaným generálnemu riaditeľovi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ospravedlnenie žalobkyni v tomto znení: "Ospravedlňujem sa Q.. K. I., zato, že som svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním poškodila jej dobré meno, znížila jej autoritu u jej podriadených zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, ako aj voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.", s a z a m i e t a .

II. Žalovanej s a p r i z n á v a od žalobkyni náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 08.02.2017 domáhala svojho práva na ochranu osobnosti. Uviedla, že podala žalobu, nakoľko žalovaná svojimi ďalej opísanými tvrdeniami a konaním intenzívne a neoprávnene zasiahla do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti žalobkyne, v značnej miere znížila jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese u iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a vážne poškodila jej občiansku česť a dobré meno.

2. V celom okruhu difamujúcich tvrdení a konaní žalovanej namierených voči osobe žalobkyne, ktoré sú podrobne opísané v žalobe, sú z najzávažnejších zásahov spočívajúcich v nepravdivých tvrdeniach žalovanej o tom, že dňa 11.11.2013 v presne nezistenom čase mala žalobkyňa v Lučenci, v budove ÚP,SVaR verbálne atakovať žalovanú ako svoju priamu nadriadenú, a to so slovami, že je nekompetentná politická nominantka, že udržiava intímny pomer s vysoko postavenou osobou a tieto informácie o menovanej mala žalobkyňa údajne šíriť v rámci ÚP,SVaR Lučenec, a že následne dňa 14.01.2014 mala počas pracovného stretnutia oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately na ÚP,SVaR v Lučenci počas diskusie opätovne verbálne atakovať Q.. B. B., pričom na ňu mala neúmerne zvyšovať hlas, urážať ju ako človeka a ako vedúceho zamestnanca a uvedeným konaním mala Q.. B. B. uraziť na cti.

3. Tieto nepravdivé tvrdenia voči osobe žalobkyne vzniesla žalovaná tak v obsahu jej trestného oznámenia zo dňa 22.11.2013, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Lučenci ČVS: ORP-1689/LC- LC-2013 a najmä aj v obsahu jej návrhu na prejednanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, OU-LC-OVVS-2014/003402 Okresného úradu Lučenec, Odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 15.05.2014. Ako bolo v priebehu dokazovania vykonaného v uvedených veciach (trestnom i priestupkovom konaní) preukázané z výpovedí jednotlivých vo veci vypočutých svedkov aj tieto tvrdenia voči osobe žalobkyne sa preukázali ako nepravdivé. V tomto bode treba z hľadiska intenzity zásahu do osobnej integrity žalobkyne zdôrazniť, že žalovaná nepravdivo prisudzovala žalobkyni konania, ktoré mali dosahovať až úroveň trestnej činnosti. Ďalšie zásahy do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti žalobkyne sú opísané v článku II. žaloby, kde sú opísané aj širšie súvislosti a pozadie udalosti spočívajúcich v dlhodobom a cielenom prenasledovaní a šikane žalobkyne, ktorej sa aktívne - svojim konaním zúčastnila aj žalovaná, a ktorým konaním významným spôsobom a v značnej miere znížila jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese u iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a vážne poškodila jej občiansku česť a dobré meno. Tvrdenia a konanie žalovanej sa preukázali ako nepravdivé, pričom tieto majú difamačnú povahu.

4. Dala do pozornosti, že aj protiprávne konanie žalovanej vo vzájomnej postupnosti vyústilo do nezákonného odvolania žalobkyne z funkcie vedúceho zamestnanca - vedúcej oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, listinou vydanou dňa 07.11.2014, spis č.: LCl/OSU/OSB/2014/19-34, ktorej neplatnosť je predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn.: , ako aj nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 17.08.2015, ktorej neplatnosť je tiež predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava I. sp. zn.: 15Cpr/l/2016.

5. Difamujúcimi výrokmi a konaním žalovanej bolo zásadným spôsobom poškodené dobré meno žalobkyne a jej autorita, tak pred jej podriadenými zamestnancami ako aj pred inými zamestnancami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Taktiež bolo poškodené jej dobré meno a povesť vo verejnosti, čo sa prejavilo tým, že osoby, ktoré prv so žalobkyňou udržiavali priateľské vzťahy sa dôsledku nepravdivých výrokov začali žalobkyne strániť a prerušili s ňou osobné kontakty. Narušenie dobrého mena a povesti žalobkyne v ponímaní širšej verejnosti sa prejavilo aj tým, že po nezákonnej strate zamestnania na ÚP,SVaR Lučenec, napriek tomu, že žalobkyňa je odborne erudovaná osoba so 17 ročnou odbornou praxou v oblasti sociálnej práce, si nemohla a nemôže nájsť zamestnanie vo svojom odbore a toto nijak nesúvisí s otázkou zamestnanosti v danom regióne a je výsledkom konania žalovanej. V dôsledku difamujúcich výrokov a konaní žalovanej žalobkyňa prežívala a prežíva psychické útrapy, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavili aj na jej celkovom zdravotnom stave a sťaženej rodinnej situácii. Možno nepochybne konštatovať, že výroky a konania žalovanej mali a doposiaľ majú deštruktívny vplyv na jednotlivé zložky života žalobkyne.

6. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalobu na Q.. B. B. podala ako na jednu z osôb, ktorá bola vykonávateľom nezákonného spolčenia, ktorého organizátorom bol jej stranícky nadriadený, a to predseda strany SMER-SD a prednosta Okresného úradu H.. O. Z., pričom na tomto spolčení sa podieľala aj Okresná prokuratúra pod vedením X.. V., Obvodné oddelenie PZ v Lučenci pod vedením bývalého riaditeľa O.. Z., pričom žalobkyňa poukazuje na to, že dotknuté inštitúcie, sú práve tie, ktoré majú chrániť zákon a poriadok, a tieto sa rôznou mierou podieľali na tomto zločine voči osobe žalobkyne. Žalovaná ako bývalá sekretárka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec bola dosadená práve pánom Z. do funkcie riaditeľky odboru sociálnych vecí Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Fakticky Q.. B. B. je jednou z vykonávateľov horeuvedeného sprisahania, ktorá svojím konaním poškodila dobré meno žalobkyne na verejnosti a v pracovnej oblasti vo vzťahu k podriadeným zamestnancom, a na jednotlivých pracoviskách Úradu práce v okrese Lučenec, aj vo vzťahu k osobe žalobkyne, ktorej spôsobila následné vážne zdravotné ťažkosti.

7. Žalobkyňa je presvedčená, že je potrebné jasne a ucelene popísať sled udalostí, na ktorých sa žalovaná podieľala. Osobné prenasledovanie žalobkyne započala Q.. B. B. fakticky dňa 14.10.2013, keď si žalobkyňu zavolala k sebe do kancelárie a ukázala jej anonymné podanie na syna žalobkyne P.Á. I. podané na pošte v Y. dňa 10.10.2013 doručené dňa 11.10.2013 Úradu práce v Lučenci. Odosielateľ aj adresát neexistujúci.

8. Dňa 14.10.2013 žalobkyňa osobne podala žiadosť dotknutej základnej škole vo E. s odôvodním, aby sa k anonymnému podaniu vyjadrili.

9. Odpoveď základnej Školy vo E. zo dňa 15.10.2013 na jej žiadosť bola jasná a zrozumiteľná. Cituje: "zástupcovia rodičov žiadnu otázku ohľadom sociálnej siete facebook nevzniesli, ani v súvislosti s registráciou žiaka P. I.. Nežiadali sme ani nežiadame prešetrenie uvedenej veci. Horeuvedenú skutočnosť považujeme za vykonštruovanú a znevažujúcu dobré meno školy."

10. Následne žalobkyňa doručila uvedené vyjadrenie vedeniu základnej školy vo E. Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Lučenci. V liste ústredie práce upozornila na znemožnenie vykonávať riadne prácu vedúcej oddelenia SPODaSK.

11. Žalovaná, napriek tomu, že stanovisko školy bolo jasné a zrozumiteľné, a teda že syn žalobkyne sa ničoho nedopustil, pokračovala v šikane žalobkyne a určila pracovisko V. vedúcu H.. S., aby vykonali pohovor s jej synom - maloletým P. I. v základnej škole. Dáva do pozornosti, že takéto konanie je v rozpore s platnou právnou úpravou, pretože nie je možné vykonať pohovor s maloletým bez upovedomenia rodičov. K uvedenej veci zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko i Najvyšší kontrolný úrad, ktorý konštatoval v uvedenej veci, že anonymné podania sa neprešetrujú. Dňa 16.10.2013 bolo doručené anonymné podanie na ústredie práce Bratislava. Následné vyjadrenie Základnej školy bolo doručené 24.10.2013.

12. Žalovaná 08.11.2013 ju telefonicky kontaktovala (vtom čase na dovolenke) s tým, že či poslala list na ústredie do Bratislavy. Zastrašovala ju s tým, že ak list pošle bude veľmi, veľmi zle. Žiadala žalobkyňu aby jej dala vedieť, či svoje stanovisko poslala, lebo ona sa to aj tak dozvie.

13. Dňa 08.11.2013 žalobkyňa podala trestné oznámenie na anonymného páchateľa Okresnej prokuratúre v Lučenci. Uznesenie OO PZ vo Fiľakove, citovaný výňatok uznesenia: "Anonym Q.. K. I. zamestnanej na úrade práce v Lučenci preukázateľne znížil vážnosť u spoluobčanov u zamestnávateľa a priamo ju vystavil hrozbe poškodenia nielen v rodine, ale aj v práci.

14. Dňa 11.11.2013 žalovaná zneužívajúc svojej postavenie zakázala žalobkyni podpisovať príslušnú pracovnú agendu v rozpore so o čom upovedomila žalobkyňa listom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

15. Dňa 18.11.2013 obdržala žalobkyňa dva záznamy porušenia služobnej disciplíny, ktoré v zmysle zákona sú nevyhnutné pre odvolanie z funkcie.

16. Dňa 18.11.2013 sa jasne a zrozumiteľne vyjadrila žalobkyňa k hore uvedeným záznamom o porušení služobnej disciplíny. Vo vyjadreniach uviedla všetky potrebné dôkazy o tom, že sa jedná o cielený útok na jej osobu. Z vyjadrenia k záznamu o porušení služobnej disciplíny, citát: "Vedúci kontrolyJ. sa ma snažil presviedčať, aby som vo veci ďalej nekonala, že úrad mi chce pomôcť, a oni vedia, že to pravdepodobne poslal niekto z úradu, vedia, že je to vykonštruované a nepravdivé". V konaní pred okresným úradom sa jasne preukázalo, že išlo o výmysly žalovanej.

17. Dňa 12.11.2013 bola žalovaná odvolaná z funkcie zástupkyne riaditeľky odboru sociálnych vecí a rodiny v J.

18. Dňa 22.11.2013 podala žalovaná na žalobkyňu vyfabrikované a nepravdivé trestné oznámenie podané OO PZ v Lučenci. Podľa bola žalovaná poučená o trestnej zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia a uvedenú zápisnicu s poučením podpísala vlastnoručným podpisom. Poverená policajtka K.. V. Y. v deň spísania zápisnice o trestnom oznámení bez akéhokoľvek čo i len náznaku, že by mohlo dôjsť k popisovaným skutkom a bez vypočutia Q.. K. I. (čo možno považovať za štandardný postup) vydala dňa 22.12.2013 uznesenie o trestnom stíhaní, z ktorého bola obvinená žalobkyňa. V uznesení K.. V. Y. fakticky opísala a nekriticky prevzala, to čo uviedla žalovaná v trestnom oznámení. V poučení uvádza policajtka: "Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná". Takýto postup poverenej policajtky považuje za postup v rozpore s . Dňa 22.12.2013 zaslala upovedomenie žalovanej o začatí trestného stíhania na základe jej oznámenia. V zápisnici zo dňa 25.02.2014 žalovaná napriek poučeniu vo svojej výpovedi opakujúco uvádza nepravdivé tvrdenia difamujúceho charakteru, tak ako sú tieto opísané v uvedenej zápisnici, pričom tieto sa ukázali ako nepravdivé. V ďalšom konaní pred Okresným úradom v Lučenci svedkovia, ktorých žalovaná označila a boli okresným úradom predvolaní, vyvrátili jej tvrdenia popísané v trestnom oznámení. Následne dňa 19.11.2013 žalobkyňa spracovala a podala sťažnosť na vedúcu pracoviska V.Y. H.. S. v súvislosti s anonymným podaním, kde pracovisko V. porušilo zákon pri takzvanom šetrení iniciovanom žalovanou. V súvislosti so sťažnosťou, ktorú podala žalobkyňa na H.. S. dňa 10.januára 2014 vykonal osobnú návštevu žalobkyne vedúci oddelenia kontroly Úradu práce v Lučenci H.. Č. a prehováral žalobkyňu, aby svoje podanie - sťažnosť stiahla, pretože by musel úrad vyvodiť sankcie voči vedúcej pracoviska V.. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa už v tom čase disponovala dôveryhodnými informáciami o tom, že má byť odvolaná za pomoci trestného oznámenia podaného žalovanou, pričom udalosti, ktoré sa udiali potvrdzovali tieto informácie a H.. S. bola vykonávateľkou príkazov žalovanej a v osobnom rozhovore sa žalobkyni ospravedlnila. Žalobkyňa Q.. K. I. svoju sťažnosť stiahla. Vzhľadom k neustálemu prenasledovaniu a porušovaniu zákona o štátnej službe žalovanou sa zdravotný stav žalobkyne (v dôsledku neustáleho stresu) zhoršoval, a preto žiadala žalovanú, aby mohla navštíviť lekára. Žalovaná toto nedôvodne odmietla. Žalobkyňa napísala sťažnosť riaditeľovi úradu V.. Š., kde uviedla porušenie s presným citovaním paragrafu. Policajtka K.. V. Y., ktorá viedla voči osobe žalobkyne, na základe klamlivých tvrdení žalovanej a jej nepodložených výmyslov obsiahnutých v trestnom oznámení podanom žalovanou trestné stíhanie, kontaktovala telefonicky riaditeľa V.. Q. Š., V.. a oznámila mu, že voči žalobkyni je vedené trestné stíhanie. Oznámenie K.. V. Y., riaditeľ Š. podľa jeho výpovede odmietol a uviedol, že uvádzané skutočnosti nesúvisia s pracovnou činnosťou a odmietol žalobkyňu odvolať z funkcie. Vzhľadom ku skutočnosť, že riaditeľ V.. Q. Š., V.. odmietol odvolať žalobkyňu stanovený úmysel na veci spolčených osôb bol neúspešný a účelové trestné stíhanie stratilo opodstatnenie a bez ďalšieho bolo trestné stíhanie zastavené dňa 26.03.2014 a bol zvolený iný postup, prostredníctvom diskreditácie žalobkyne v priestupkovom konaní vedenom pred Okresným úradom Lučenec. Šokujúce sú ale dôvody, pre ktoré bol odstúpený spis OO PZ v Lučenci na priestupkové konanie na Okresný úrad v Lučenci. Na strane 3 predmetného uznesenia zo dňa 26.03.2014 sa uvádza: "V priebehu skráteného vyšetrovania bolo preukázané, že konanie Q.. K. I. nemožno posudzovať ako prečin ohovárania podľa , a to z dôvodu, že konanie Q.. K. I. nespôsobilo žiadny následok v rámci pracovného pomeru, ani v rodinných vzťahov, teda nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty tohto prečinu. Konanie, respektíve správanie Q.. I. je potrebné kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa , na ktorého prejednanie je príslušný obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy Lučenec, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

19. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na nezákonnom spolčení sa podieľal aj Okresný úrad v Lučenci, ktorého prednostom je regionálny predseda skorumpovanej organizácie SMER-SD O. Z.. V liste vyzýva H.. X. Q. žalovanú, aby podala návrh na prejednanie priestupku, pretože takýto návrh sa v spise nenachádza. Z listu je zrejmé, že okresný úrad manipuloval so spisom a svojvoľne prekvalifikoval údajný priestupok z kvalifikácie K.. V. Y. z § 49 ods. l písm. d) na § 49 ods. l písm. a/. V zmysle zákona o priestupkoch § 68 sa tento typ priestupku prejednáva len na návrh dotknutej osoby. Okresný úrad svojvoľne manipuloval a prispôsoboval spisovú dokumentáciu. Podstatné je však to, že aj obsahom svojho návrhu na prejednanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, OU-LC-OVS-2014/003402 Okresného úradu Lučenec, Odbor všeobecnej vnútornej správy doručeného OÚ Lučenec 15.05.2014 žalovaná pokračovala vo svojich nepravdivých a difamujúcich výrokoch. Na pojednávaní dňa 03.06.2014 sa preukázalo zhodnými výpoveďami viacerých svedkov navrhnutých žalovanou, že nedošlo k žiadnemu skutku popisovanému žalovanou, čo by i v náznaku mohlo byť považované za priestupok. Okresný úrad napriek tomu, že žalobkyňa požadovala verdikt, že skutok sa nestal okresný úrad, aby zachránil situáciu skonštatoval, (aby zachránil žalovanú), že skutok sa stal, ale nie je priestupkom. Žalobkyňa v rámci procesu podala odvolanie OÚ, odboru opravných prostriedkov Banská Bystrica, ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia odvolanie zamietol. Následne podala žalobkyňa Q.. K. I. žalobu na Krajský súd Banská Bystrica na preskúmanie rozhodnutí správneho orgánu.

20. Pre dosiahnutie cieľa odvolať žalobkyňu Q.. K. I. bolo spracované ďalšie anonymné podanie na syna žalobkyne maloletého P. I.. Opäť svoju úlohu tak, ako predchádzajúce vykonávala žalovaná Q.. B. B.. V tomto prípade sa obálka, v ktorom bolo anonymné podanie nenašla a list bol doručený opäť žalovanej, ktorá bez súhlasu riaditeľa úradu opäť dávala príkazy pracoviskám úradu Lučenec. Súčasťou anonymného podania boli účelovo vyrobené fotografie, ktoré mali údajne predstavovať nahého maloletého syna žalobkyne K. I. a list obsahoval tvrdenie, že sa tieto obrázky nachádzali na internete. Pričom pri pohľade na fotomontážou vytvorené obrázky je zrejmé, že sa nemohli na internete nachádzať, pretože neobsahujú známky, ktoré by potvrdzovali, že by mohli byť umiestnené na internete. Bola to opäť diskreditácia za účelom odvolania žalobkyne z funkcie. K týmto praktikám dochádzalo z dôvodu, že osoby spolčené na veci v odborných činnostiach vedomosťami, znalosťou zákonov, znalosťou chodu pracoviska žalobkyne nedosahovali úrovne, aby po stránke odbornej našli nedostatky v práci žalobkyne. Počas jej pôsobenia sa nestalo ani jedno pochybenie zo strany jej podriadených pracovníkov. Zdôrazňuje, že tvrdeniami a konaním žalovaná veľmi intenzívne a neoprávnene zasiahla do zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti žalobkyne, v značnej miere znížila jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, ohrozila jej možnosť riadne sa uplatniť v pracovnom procese u iného zamestnávateľa, hrubým spôsobom narušila jej rodinné a priateľské vzťahy a vážne poškodila jej občiansku česť a dobré meno. Žalobkyňa poukázala na to, že zadosťučinenie spočívajúce len v písomnom ospravedlnení spôsobom uvedeným v bode 1. petitu žaloby sa vzhľadom na závažnosť a intenzitu zásahu žalovanej do práv žalobkyne na ochranu osobnosti javí ako nedostatočné. Sú teda dané dôvody, aby žalobkyňa podľa žiadala voči žalovanej aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú jej žalovaná spôsobila, v peniazoch. Za primeranú žalobkyňa považuje finančnú náhradu vo výške najmenej 10.000,--Eur.

21. Žalobkyňa ani jej zástupca sa vytýčeného termínu pojednávania na deň 12.06.2018 a na deň 04.06.2019 nedostavili, zástupca žalobkyne mal doručenie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti žalobkyne a jej zástupcu.

22. Žalovaná na pojednávaní súdu dňa 12.06.2018 uviedla, že celú žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Má za to, že žalobkyňa v predmetnom konaní žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné bremeno o tom, že by ona zasiahla do jej práva na ochranu osobnosti, a to ani len nejakým nepatrným spôsobom. Celú žalobu považuje za vymyslenú, a to z dôvodu, že žalobkyňu ani nemohla pripraviť o prácu a dať jej žiaden postih, a to z dôvodu, že v júli roku 2014 bola odvolaná z funkcie riaditeľky Úradu práce, odboru sociálnych vecí v Lučenci, a to práve z titulu mobingu zo strany žalobkyne voči jej osobe, keďže na ňu vypisovala rôzne klamstvá a lži, listy adresované štatutárovi úradu, Ústrediu úradu práce ako aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedajšiemu premiérovi. Počnúc od 01.08.2014 je zamestnaná u iného zamestnávateľa.

23. Čo sa týka dňa 11.11.2013 kedy ju mala žalobkyňa verbálne atakovať ako svoju nadriadenú rôznymi invektívami, klamstvami a spochybňovať jej autoritu k tomuto uviedla, že toto je skutočnosťou, takto sa to aj stalo medzi štyrmi očami, preto neuviedla k tomuto žiadnych svedkov. Tieto skutočnosti žalobkyňa hovorila priamo jej, a ďalej tieto informácie šírila aj všeobecne medzi zamestnancami, ktorí jej to prišli povedať, išlo o radových zamestnancov a vedúcich zamestnancov. Dňa 14.01.2014 sa konalo pracovné stretnutie, pracovná porada na oddelení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde ju žalobkyňa opätovne atakovala, urážala ju a zvyšovala na ňu hlas, ako na človeka a vedúceho zamestnanca. Na základe uvedeného podala na ňu na polícii oznámenie pre urážku na cti, pričom v tejto veci bolo vedené aj priestupkové konanie, ktoré bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c/ priestupkového zákona, s čím žalobkyňa nesúhlasila, odvolala sa, lebo chcela, aby bolo konanie zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a/ priestupkového zákona. Krajský súd však potvrdil rozhodnutie o zastavení konania ako aj Najvyšší súd SR. Dodala, že voči žalobkyni sa nedopustila žiadneho konania s tým, že by bola porušená nejaká jej ochrana osobnosti, práve naopak, žalobkyňa sa dopustila voči nej konania, na základe ktorého utrpela morálnu, finančnú a zdravotnú ujmu, nakoľko kvôli nej bola prepustená, prišla o prácu a musela si obhajovať svoje meno v okrese Lučenec, aby sa zamestnala.

24. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa v samotnej žalobe uvádza, že dôkazy o údajne jej protiprávnom konaní predloží na pojednávaní, pričom sa tak nestalo, rovnako žalobkyňa súdu neoznačila ani žiadnych svedkov, ktorých navrhla vypočuť v predmetnom konaní. Z uvedeného má za to, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by žalovaná zasiahla do jej práva na ochranu osobnosti.

25. Žalovaná v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 03.06.2019 uviedla, že nie je pravdou, že by ona svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním poškodila dobré meno žalobkyne, alebo že by znížila jej autoritu. Práve naopak ona bola zo strany žalobkyne opakovane verbálne napádaná a na jej osobu opakovane žalobkyňa písala sťažnosti riaditeľovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, generálnemu riaditeľovi sociálnych vecí a rodiny ako aj ministrovi práce, na základe toho, že napriek tomu, že opakovane žiadala vtedajšieho riaditeľa Úradu práce v Lučenci, V.. Š., aby konal vo veci a upozornil žalobkyňu na jej neprofesionálne a protiprávne konanie voči jej osobe ako jej priamej nadriadenej. Príčinou opakovaných sťažností žalobkyni na ňu ako vtedajšiu riaditeľku bolo to, že dňa 11.10.2013 bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec doručené podanie označené ako zo strany Združenia rodičov a žiakov ZŠ, Školská, E. vo veci maloletého D. T., ako oznámenie na syna žalobkyne, z ktorého malo byť zrejmé, že združenie rodičov chcelo upozorniť a upriamiť pozornosť príslušných štátnych orgánov na skutočnosť, že maloletý D. T. je riadne registrovaným členom zoznamovacej sociálnej sieti Facebook, čo je však v priamom rozpore so základnými ustanoveniami a podmienkami registrácie na tejto sieti, a čo má negatívny vplyv na zdravý vývoj a vývin dieťaťa. Súčasťou listu bolo aj ospravedlnenie, že list nie je podpísaný, nakoľko matka maloletého - žalobkyňa pracuje vo vedúcej funkcii na úrade. Po obdržaní uvedeného podania, ona ako riaditeľka kontaktovala vedúceho služobného úradu, kde dostala pokyn, aby uvedené podanie bolo postúpené úradu práce V., ktorí mali zabezpečiť pohovor s maloletým a s jeho zákonným zástupcom - žalobkyňou, ktorá však toto odmietla a nedovolila vykonať pohovor s jej synom. Nie je pravdou, že by žalobkyňa ako matka maloletého nemala vedomosť o tom, že má byť vykonaný pohovor s maloletým, nakoľko pracovisko V. oslovilo aj ju. Od tohto momentu začala žalobkyňa podozrievať každého kto by mohol uvedené podanie na jej syna napísať, a taktiež začala na ňu písať sťažnosti. Dôvodne predpokladá, že na základe týchto difamujúcich výrokov zo strany žalobkyne bola dňa 14.07.2014 odvolaná z funkcie riaditeľky odboru úradu práce, a to bez uvedenia dôvodu, čo vyústilo až do jej odvolania z funkcie a následne k rozviazaniu pracovného pomeru na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci k 31.07.2014. Po tomto ona od 01.08.2014 nastúpila k novému zamestnávateľovi, pričom žalobkyňa naďalej zostala vo svojej funkcii vedúcej, čiže práve ona bola tá, ktorej bolo zásadným spôsobom poškodené dobré meno a povesť, ako aj jej autorita pred nadriadenými zamestnancami a podriadenými. Uvedeným prišla o zamestnanie a prežívala, a aj naďalej prežíva psychické útrapy, pričom sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav, nakoľko je liečená na kardiovaskulárne ochorenie. Výroky a konanie žalobkyne mali a doposiaľ majú deštruktívny vplyv na jednotlivé zložky jej života. Za oznámením na polícii voči žalobkyni si stojí a nesúhlasí s tým, aby jej tvrdenia voči žalobkyni boli bez ďalšieho označované ako nepravdivé, napriek tomu, že na ústnom prejednávaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu svedkovia vypovedali inak ako bola pravdou, a to z dôvodu, že nechcú uškodiť ani jednej z nás, ale mimo záznam uviedli, že správanie žalobkyne bolo neadekvátne voči vedúcemu zamestnancovi. Ona sa v žiadanom prípade nepodieľala na dlhodobom a cielenom prenasledovaní žalobkyne, práve naopak. Žalobkyňa opakovane vypisovala na ňu nepravdy na všetky možné inštitúcie. K tvrdeniu o tom, že jej konanie vyústilo do odvolania žalobkyne z funkcie vedúceho zamestnanca, listinou vydanou 07.11.2014 uviedla, že v žiadnom prípade sa nemohla zúčastniť na jej odvolaní, nakoľko už od 01.08.2014 nebola zamestnaná na Úrade práce v Lučenci. Sama žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že dôkazy o údajnom protiprávnom konaní predloží na pojednávaní, pričom sa tak nestalo, rovnako žalobkyňa súdu neoznačila ani žiadnych svedkov, ktorých v žalobe uvádzala. Z uvedeného má preto za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by jej ona zasiahla do jej práva na ochranu osobnosti.

26. Na pojednávaní súdu dňa 04.06.2019 žalovaná dodala, že, aby žalobkyni mohlo byť poskytnuté primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia, jej povinnosťou bolo preukázať neoprávnený zásah. Žalobkyňa sa domáha ospravedlnenia s tým, že došlo k zníženiu vážnosti a autority u jej podriadených zamestnancov, pričom žiadnu z týchto skutočností nepreukázala, že by bolo poškodené jej dobré meno, nepreukázala že by bola znížená jej autorita u zamestnancov Úradu práce v Lučenci a ani taktiež voči Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Má zato, že, aby žalobkyni bolo možné poskytnúť primerané zadosťučinenie musí byť preukázané, že jednak k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti došlo, ako aj skutočnosť, aké mal tento neoprávnený zásah dôsledky a následky na jej osobnostné práva. Má za to, že ani jedno nie je preukázané žiadnym dôkazom. Žalobu žiadala zamietnuť. Tým, že podala trestné oznámenie a zároveň návrh na prejednanie priestupku za konania, ktoré sa mali stať 14.01.2014 a 11.11.2013 využívala len svoje zákonné práva, pričom orgány činné v trestnom konaní, ako aj orgány prejednávajúce priestupok len konštatovali, že skutky sa síce stali, avšak sa nejedná o trestný čin ani priestupok, a takéto konanie nemôže byť považované za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne.

27. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, prečítaním Oznámenia združenia rodičov žiakov ZŠ, Školská, E. vo veci maloletého P. I., Žiadosti o zaslanie vyjadrenia zo strany žalobkyne, Odpovede na žiadosť zo dňa 15.10.2013 žalobkyne Základnou školou, Školská 1, E., Vyjadrenia žalobkyne adresovanej O.. Q.. J. P., odbor SPOD a SK, Špitalská 8, Bratislava, Uznesenia OO PZ Fiľakovo zo dňa 16.12.2013 ČVS: ORP-1667/Fi-LC-2013, Vyjadrenia k záznamu o prerokovaní porušenia služobnej disciplíny, Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.11.2013 kde bola vypočutá žalovaná, Uznesenia ČVS: ORP 1689/LC-LC-2013 zo dňa 22.12.2013, Upovedomenia o začatí trestného stíhania, Uznesenia ČVS: ORP 1689/LC-LC-2013 z vyšetrovacieho spisu, ktorý je pripojený k spisu zo dňa 26.03.2014 o postúpení trestnej veci na prejednanie Okresnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej a vnútornej správy v Lučenci vo veci žalobkyne a trestného oznámenia žalovanej na žalobkyňu, z pripojeného spisu OÚ Lučenec, OVVS-2018/000506 vo veci žalobkyne, Rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Lučenec zo dňa 25.06.2014 OÚ-LC-OVVS-2014-003402-608, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2014, Rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OÚ- BB-OOP1-2015/003410-007/6GM zo dňa 23.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2015, Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.01.2018, rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania -207 zo dňa 28.06.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

28. Dňa 10.10.2013, nepodpísané podanie označené ako zo strany Združenia rodičov žiakov ZŠ, Školská, E. zaslalo list vo veci maloletého P. I. označené ako Oznámenie na syna žalobkyne riaditeľovi ZŠ ÚP,SVaR oddelenie sociálnych vecí a rodiny, Q.. B. B. - žalovanej ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, H.. Q. B. do Bratislavy, z ktorého má byť zrejmé, že Združenie rodičov Základnej školy chce upriamiť pozornosť príslušných štátnych orgánov na skutočnosť, že maloletý P. I. je riadne registrovaným členom zoznamovacej sociálnej siete Facebook, čo je však v priamom rozpore so základnými ustanoveniami a podmienkami registrácie na tejto sociálnej sieti, čo má negatívny vplyv na zdravý vývoj a vývin dieťaťa. Súčasťou listu je aj ospravedlnenie, že list nie je podpísaný, nakoľko sa vie, že matka maloletého K. I. - žalobkyňa pracuje Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci vo vedúcom postavení, a nechcú aby z titulu jej postavenia boli napádaní.

29. Žalobkyňa následne listom, ktorý adresovala Základnej škole, Školská 1, E. žiadala zaslať vyjadrenie vo veci podaného oznámenia na jej syna zo strany školy, kedy zasadalo združenie rodičov, čo bolo prejednávané ohľadne sociálnej sieti Facebook, a či bol prejednávaný a jej syn. Zároveň požiadala o zaslanie stanoviska školy žalovanej a H.. Q. B., riaditeľovi Ústredia ÚP,SVaR, Špitálska 8, Bratislava.

30. Základná škola, Školská 1, E. listom zo dňa 15.10.2013 žalobkyni odpovedala na jej žiadosť s tým, že Združenie rodičov a priateľov školy zasadalo 30.09.2013, pričom na uvedenom zasadnutí nebola prejednávaná sociálna sieť Facebook a ani neboli vznesené zo strany zástupcov rodičov žiadne otázky ohľadne sociálnej siete Facebook a registrácii jej syna. Taktiež uviedli, že oznámenie považujú za anonymné.

31. Listom zo dňa 18.11.2013 sa žalobkyňa vo veci svojho syna maloletého P. I. vyjadrila O.. U.. Q.. J. P.Á., odbor SPODaSK, Špitálska 8, Bratislava s tým, že bol vyvíjaný na jej osobu nátlak zo strany žalovanej ako riaditeľky, aby svoje vyjadrenie v žiadnom prípade nezasielala Ústrediu, lebo bude veľmi zle, a taktiež, že 11.11.2013 si ju žalovaná ako riaditeľka zavolala k sebe do kancelárie a oznámila jej, že od zajtrajšieho dňa nebude jej zástupkyňou a nemôže podpisovať korešpondenciu týkajúcu sa výkonu práce na oddelení, čím jej znemožňuje vykonávať prácu vedúcej oddelenia.

32. Uznesením OO PZ, Biskupická 33, Fiľakovo, ČVS: ORP-1667/Fi-LC-2013 zo dňa 16.12.2013 bola vec z podozrenia z prečinu ohovárania podľa na základe písomného trestného oznámenia žalobkyne zo dňa 18.12.2013, kde anonym v mene Združenia rodičov a žiakov ZŠ vo E., Š. podal písomné oznámenie, odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa .

33. Zo záznamov o prerokovaní porušenia služobnej disciplíny, ktoré do súdneho spisu predložila žalobkyňa zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že žalovaná ako nadriadená žalobkyni dala porušenie služobnej disciplíny tým, že dňa 11.11.2013 ju žalobkyňa mala verbálne atakovať ako priamu nadriadenú rôznymi invektívami, klamstvami, spochybňovala jej autoritu ako vedúcej zamestnankyne, urážala ju ako človeka, čím porušila ustanovenia zákona o štátnej službe, a taktiež porušenie služobnej disciplíny na tom skutkovom základe, že žalobkyňa ako matka nesúhlasila s rozhovorom dieťaťa bez jej prítomnosti a následne nesúhlasila vykonať rozhovor ani jej v prítomnosti v rámci ÚP,SVaR Lučenec, pracovisko V., čím znemožnila vykonať šetrenie vo veci maloletého P. I., jej syna na základe anonymného podania Združenia rodičov žiakov ZŠ, ulica Školská, E.. K uvedeným záznamom o porušení služobnej disciplíny sa žalobkyňa vyjadrila písomne.

34. Dňa 22.11.2013 žalovaná podala na žalobkyňu trestné oznámenie ako súkromná osoba, nie z pozície nadriadenej, nakoľko o nej šíri nepravdivé údaje, ktoré ju urážajú a zasahujú do jej súkromného života. Následne OO PZ Lučenec dňa 22.12.2013 pod ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 začalo trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania podľa .

35. Z pripojeného spisu OO PZ Lučenec, ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 má súd preukázané, že uznesením OO PZ Lučenec, ČVS: ORP-1689/LC-LC-2013 zo dňa 26.03.2014 bola vec trestného oznámenia žalovanej postúpená na prejednanie Okresnému úradu Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že vo veci nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch.

36. Zo spisu Okresného úradu Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy 2018/000506 má súd preukázané, že žalovaná bola vyzvaná listom zo dňa 05.05.2014 na podanie návrhu na prejednanie priestupku, nakoľko takýto návrh sa v priestupkovom spise nenachádza s tým, že priestupky v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby. Dňa 12.05.2014 na základe výzvy žalovaná podala návrh na prejednanie priestupku voči občianskemu spolunažívaniu proti žalobkyni, z dôvodu že žalobkyňa ju dňa 11.11.2013 a 14.01.2014 opakovane verbálne atakovala ako svoju priamu nadriadenú aj ako človeka. Dňa 11.11.2013 v kancelárii riaditeľky v dopoludňajších hodinách bez prítomnosti svedkov ju žalobkyňa verbálne napadla, že je nekompetentná, politická nominantka, že nemá žiadnu autoritu o podriadených a podobne, čím toto konanie jej ohrozilo vážnosť a jej profesionálnu česť a urazila ju na cti aj osobne ako človeka. Opakovane dňa 14.01.2014 v raňajších hodinách pred zamestnancami oddelenia SPODaSK ako aj pracovísk L. v XX.ju verbálne atakovala, zvyšovala na ňu hlas a urážala ju ako človeka aj ako vedúceho zamestnanca, čím opätovne ohrozila jej profesionálnu česť ako riaditeľky odboru. Účastnými pri uvedenom verbálnom ataku bola aj H.. S., H.. S., Q.. Q., Q.. R., Q.. B., O.. T., O.. B..

37. Okresný úrad Lučenec, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 25.06.2014 vydal rozhodnutie o priestupku č. j.: OÚ-LC-OVVS-2014/003402-608, kde predmetný návrh žalovanej voči žalobkyni ako obvinenej podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch zastavil, nakoľko skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2014. Na základe odvolania žalobkyne Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov dňa 23.01.2015 pod č. OÚ-BB- OOP1-2015/003410-007/6GM vydal rozhodnutie, ktorým zmenil výrok rozhodnutia Okresného úradu Lučenec, odboru všeobecnej vnútornej správy č. j.: OÚ-LC-OVVS-2014/003402-608 zo dňa 25.06.2014, z dôvodu že prvostupňový správny orgán zahrnul do skutkovej veci výrokovej časti rozhodnutia aj popis konania, ktorý nebol obsiahnutý v návrhu na prejednanie priestupku zo dňa 12.05.2014, a konanie taktiež zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, z dôvodu, že skutky o ktorých sa koná, nie sú priestupkami.

38. Voči rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov podala žalobkyňa žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia č. OÚ-BB-OOP1-2015/003410-007/6GM zo dňa 23.01.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom číslo konania -33 zo dňa 15.04.2016 žalobu žalobkyne zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorým bol napadnutý rozsudok potvrdený dňa 27.02.2018.

39. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec číslo konania -207 zo dňa 28.06.2018 súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné náklady zverejnenie na úradnej tabuli Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočka Lučenec, listom adresovaným generálnemu riaditeľovi Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ospravedlnenie žalobkyni v tomto znení: "Ospravedlňujem sa Q.. K. I., zato, že som svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním poškodila jej dobré meno, znížila jej autoritu u jej podriadených zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, ako aj voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava", žalobu v časti zabezpečenia zverejnenia ospravedlnenia žalovanou žalobkyni v regionálnom periodiku, vychádzajúcom pre región okresu Lučenec zamietol, žalobkyni priznal od žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalobu v časti zaplatenia sumy 10 000,--Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanej priznal od žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania -240 zo dňa 29.03.2019 bol rozsudok Okresného súdu Lučenec v prvom výroku, treťom a piatom výroku zrušený a vec bola vrátená v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok v časti, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne ohľadne zverejnenia ospravedlnenia žalovanou v regionálnom periodiku a priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,--Eur, nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2018.

40. Podľa (ďalej ), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

41. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

42. Podľa , , , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

43. Podľa , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

44. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

45. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

46. V prejednávanej veci súd vychádzal z , ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie ( ). Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).

47. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením a nasl. . Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa a povinnosť súdom uložené sankcie znášať.

48. Na vznik občiansko-právnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a/ existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením ; b/ neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa ustanovenia .

49. Základnou podmienkou pre vznik občiansko-právnych sankcií uvedených v je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej ustanoveniami a nasl. .

50. Listinné dôkazy, ktoré do súdneho spisu predložila žalobkyňa, a to rozhodnutie Okresného úradu Lučenec číslo OU-LC-OVVS-2014/003402-608 zo dňa 25.06.2014, ktorým bolo zastavené konanie o priestupkoch podľa § 76 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch, listinné dôkazy, ktoré sa týkali vyjadrení zástupcov rodičov Základnej školy vo E. zo dňa 10.10.2013, ktoré boli predmetom záznamu o prerokovaní a porušení služobnej disciplíny voči žalobkyni žiadnym spôsobom nepreukazujú, že konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobkyni, a že práve žalovaná svojim neprofesionálnym a protiprávnym konaním, na ktoré poukazuje žalobkyňa v texte primeraného zadosťučinenia - ospravedlnenia zasiahla do jej osobnostných práv. Naviac čo sa týka záznamov o prerokovaní a porušení služobnej disciplíny voči žalobkyni budú predmetom dokazovania budú v konaní o neplatnosť skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru žalobkyni, ktorá je predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou , ako aj predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I spisová značka , kde sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca.

51. Ďalšou podmienkou použitia právnych prostriedkov podľa , je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením , a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovené právnym poriadkom. Ide teda o konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť, a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. K tomuto súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala čo zo strany žalovanej malo spôsobiť neoprávnený zásah, ktoré bolo jej neprofesionálne a protiprávne konanie, ktorým poškodila jej dobré meno, znížila jej autoritu u jej podriadených zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci ako aj voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, keď sa žalovaná v tomto znení mala žalobkyni ospravedlniť.

52. Treťou podmienkou vzniku občiansko-právnej sankcie podľa , je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcom buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

53. Keďže súd mal za to, že neexistoval zásah, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu a taktiež ani protiprávny charakter tohto zásahu, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou.

54. Súd podotýka, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti síce zásadne môže dôjsť aj objektívne, teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak každé zverejnenie nepravdivého údaja nutne nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. K takému zásahu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

55. Súd zdôrazňuje, že ak bolo voči fyzickej osobe v súlade s podmienkami stanovenými zákonom vznesené obvinenie z trestného činu, prípadne podaný návrh na prejednanie priestupku, a ak všetky ďalšie úkony príslušných orgánov sú vykonávané v medziach zákona, nepredstavuje vznesenie obvinenia, prípadne podanie návrhu na prejednanie priestupku voči obvinenej fyzickej osobe neoprávnený zásah do osobnostných práv, chránených ustanovením , a to ani v prípade, že neskôr prišlo napríklad k zastaveniu konania, ako v danom prípade priestupkového konania, keď prejednávaná vec nebola priestupkom. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní zo strany žalobkyni nebolo preukázané, že by žalovaná obsah listiny, a to trestné oznámenie, resp. návrh na prejednanie priestupku zverejnila, alebo verejne ním oboznámila zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, prípadne Bratislava. Súd preto má za to, že konanie žalovanej nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne, a nie je možné za takýto zásah považovať následok, ktorý subjektívne pociťovala žalobkyňa vo svojom pracovnom i osobnom živote.

56. Vyjadrenie subjektívneho názoru vysloveného v rámci uplatňovania procesných práv účastníka priestupkového konania, nemožno označiť za neoprávnený zásah do osobnosti občana, i keď by sa inak týkalo osobnosti navrhovateľa, ak sa tak stalo spôsobom primeraným okolnostiam, za akých malo dôjsť k zásahu (R 36/1996).

57. Žalobkyňa mala jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriazviného rozhodnutia musí znášať žalobkyňa, nakoľko túto povinnosť nesplnila. Žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala a ani nešpecifikovala ktorým neprofesionálnym a protiprávnym konaním mala žalovaná poškodiť jej dobré meno, znížiť jej autoritu u jej podriadených zamestnancov, voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci ako aj voči Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Nepreukázala ako konaním žalovanej bolo poškodené jej dobré meno, znížená autorita, ako konanie žalovanej spôsobilo u nej negatívne následky, ktoré by mali byť zadosťučinením odstránené. V tomto smere ju zaťažovalo dôkazné bremeno a uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany včas s poukazom na ustanovenie , a . 58. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal za to, že konanie žalovanej nebolo objektívne spôsobilé zásahu do osobnostných práv žalobkyne, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

59. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Súd žalovanej priznal náhradu trov konania v pomere 100 %, nakoľko bola úspešná v konaní v celom rozsahu aj s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Lučenec v tejto veci, číslo konania -207 zo dňa 28.06.2018, ktorým bola žaloba žalobkyne čiastočne zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.