Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_65Ek-307-2019.pdf
PDF · 86.44 KB
No categories available
65Ek/307/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: I. C., T.: X.X.XXXX, H. XXXX/X, XXX XX Y.-G. I., zast.: JUDr. Eva Hencovská, Bajzova 2, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 34745246 proti povinnému: Y. C., Z..G.. D. V. K., Š. X, XXX XX H., V.: XXXXXXXX, zast. Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislav, pred súdnym exekútorom: Mgr. Ivetou Ailerovou, sídlo exekútorského úradu: Mlynská 3, 934 01 Levice, pod sp. zn. 402EX 150/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 203,96,- Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.02.2019 domáhal od povinného vymoženia istiny 15.000 € s prísl. na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn 10C/294/2014 zo dňa 26.10.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 10.11.2018 a Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/18/2018 zo dňa 09.10.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.11.2018.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 25.02.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Ivete Ailerovej, so sídlom exekútorského úradu: Mlynská 3, 934 01 Levice. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal dňa 01.03.2019. Povinný podal návrh na zastavenie dňa 18.06.2019. Nakoľko posledný deň lehoty na podanie Návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 18.03.2019. Tunajší súd konštatuje, že Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.
3. Dňa 13.04.2019 súdny exekútor doručil súdu nasledovné listinné dokumenty: 1) Predloženie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, 2) upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou od povinného a doručenkou od právneho zástupcu povinného, 3) Návrh povinného na zastavenie exekúcie, 4) vyjadrenie súdneho exekútora a 5) vyjadrenie oprávneného.
4. Povinný v Návrhu na zastavenie exekúcie uvádza okrem iného nasledovné: „ Vychádzajúc z upovedomenia o začatí exekúcie, je exekúcia vedená výlučne proti povinnému bez účasti žalovaného v prvom rade z čoho je zjavné, že exekúcia nie je vedená proti spoločenstvu účastníkov na strane povinných. Podľa názoru povinného, ak by žalovaný v prvom rade kreoval už v rámci súdneho konania o vydanie exekučného titulu nerozlučné procesné spoločenstvo s povinným, takéto spoločenstvo účastníkov konania by bolo kauzálny kreované aj vo vedení exekúcii. Relevanciu uvedenej skutočnosti podľa názoru povinného potvrdzujem aj okolnosť že vo vedenej exekúcii. Relevanciu uvedenej skutočnosti podľa názoru povinného potvrdzuje aj okolnosť, že vo vedenej exekúcii nebolo zjavné ani
len skúmané, či žalovaný v 1.rade už neplnil. Uvedeným plnením žalovaného v 1.rade by už v plnenom rozsahu nepochybne zanikla pohľadávka oprávneného vymáhaná vo vedenej exekúcii. Vzťah záväzku žalovaného v prvom rade a povinného je pritom možné analogicky prirovnať k vzťahu dlžníka a ručiteľa z toho vyplývajúci mi dôsledkami. Povinnému, ktorý má v zmysle uvedeného postavenie ručiteľa nie je známa skutočnosť, či sa oprávnený domáhal splnenia záväzku žalovaného v prvom rade a teda či oprávnenému vznikol priamy nárok vymáhať pohľadávku vo vedení exekúcii priamo proti povinnému.“
5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril podaním zo dňa 05.04.2019 „ Argumentácia povinného, ktorou odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie nemá oporu v zákone. V danom prípade nejde o nerozlučné spoločenstvo podľa § 75 Civilného sporového poriadku, ale o samostatné spoločenstvo podľa § 76 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého každý zo žalovaných koná sám za seba. Vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie jasne vyslovil, že žalovaný v 2. rade je spolu so žalovaným v1. rade zaviazaný spoločne a nerozdielne. To znamená, že v rozsahu splnenia si tejto povinnosti jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Je dôležité podotknúť, že solidárnosť záväzku sama o sebe nezakladá nerozlučné spoločenstvo, ako sa mylne povinný domnieva. O nerozlučnom spoločenstve možno hovoriť tam, kde majú účastníci také spoločné pravá a spoločné povinnosti, že sa rozhodnutie o veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov ktorí vystupujú na jednej strane. Pre posúdenie, či ide o samostatne alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúceho z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide všade tam kde sa účinnosť rozsudku musí vzťahovať na všetkých. V danom prípade som si ako poškodený mohol uplatniť nárok na plnenie ako voči škodcovi, tak aj voči poisťovateľovi. Procesné dôsledky rozhodnutia sú samostatné pre každého spoločníka. Uvedené dôsledky vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je samostatný a spoločenstvo je dané iba na procesnom základe, preto tvrdenie povinného o nerozlučnom spoločenstve nemožno akceptovať.“ Oprávnený si voči povinnému uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za podanie vyjadreniam vo výške 203,96 € „
6. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie povinného konkrétne nevyjadril.
7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila . Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu, čo je v danom prípade Rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn 10C/294/2014 zo dňa 26.10.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 10.11.2018 a Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/18/2018 zo dňa 09.10.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.11.2018.
16. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Nie je povinnosťou oprávneného preukazovať ďalšie dôkazy na podporu svojho právneho nároku, nakoľko všetky okolnosti na základe ktorých si oprávnený uplatnil nárok, už boli prejednané v konaní výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia, ktoré je v exekučnom konaní už exekučným titulom, t.j. je právoplatné a vykonateľné, čiže pre účastníka konania, ktorému bola uložená určitá povinnosť, záväzné. Povinný má súdu predložiť dôkazy, ktoré preukazujú pravdivosť a dôvodnosť jeho tvrdení.
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
18. Povinný žiada zastaviť exekúciu na základe § 61k ods.1 písm. d). Namietané skutočnosti spočívajú v tom, že podľa povinného ide v danom prípade o nerozlučné spoločenstvo povinných podľa §75 Civilného sporového poriadku a teda exekúcia má byť vedená na oboch povinných. Povinný namieta, že exekučný súd neskúmal, či povinný v 1. rade neplnil oprávnenému, čo by nepochybne znamenalo zánik vymáhanej pohľadávky. Povinný vo svojom návrhu taktiež namieta, že vedená exekúcia je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevyhnutne by mala byť zastavená ako neprípustná.
19. Na základe preskúmania namietaných skutočností povinným v Návrhu na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného dospel súd k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie
vyhovieť a exekúciu podľa §61k ods.1 písm. d) zastaviť. Súd poukazuje na bod 58. Rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn 10C/294/2014 zo dňa 26.10.2017, kde uvádza nasledovné: „Vo vzťahu k žalobcovi v II. rade súd prvej inštancie o výške uplatneného nároku rozhodol tak, že zaviazal žalovaných v I. a II. rade na solidárne plnenie vo výške 15.000 eur, pretože žalobca v II. rade pri dopravnej nehode prišiel o otca, pričom podľa jeho výpovede, ako aj výpovedí svedkov, k nemu mal blízky a vrelý vzťah. Berúc do úvahy druhý najbližší rodinný vzťah (po manželskom vzťahu) mu považoval za dôvodné priznať nemajetkovú ujmu ako je uvedené vyššie. Súd prvej inštancie navyše akcentuje, že aj keď už žalobca v II. rade nebýval spolu so svojimi rodičmi, išlo o jediného syna po obeti dopravnej nehody.“ Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časti voči jednému, niekoľkým alebo voči všetkým spoludlžníkom a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. (Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20.07.2010, sp.zn.3Obo 63/2009). Súd má zato, že v danom prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 CSP, v ktorom majú dlžníci samostatné práva a povinnosti, ktoré boli v rozsudku deklarované v bodoch 39. a 40. a navyše každý koná v danom konaní sám za seba. Súd v danom prípade rozhoduje o každom nároku samostatne. Súd dospel k záveru, že Návrh na vykonanie exekúcie bol posúdený správne a exekúcia voči povinnému začala dôvodne. Povinný okrem vyššie uvedených namietaných skutočností neuviedol žiadny iný dôvod, podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, ktorý by odôvodňoval zastavenie predmetnej exekúcie. Súd má zato, že povinný v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a preto považuje Návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
20. Právny zástupca oprávneného si v podaní zo dňa 05.04.2019 uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní za podanie vyjadrenia vo výške 203,96,-Eur vrátane DPH. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
21 . Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
22. Súd priznal oprávnenému náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 203,96 Eur, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 15.000,- Eur.
23. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 203,96,- Eur vrátane DPH, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.