Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-38-2019.pdf
PDF · 99.95 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/38/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr Daša Kontríková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. ulica XXX/XX, M. Q., t. č. bytom H. T. XXX, U., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47 252 987, a otec: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, U., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 22P/32/2019-34 zo dňa 21. marca 2019, v časti určenia výživného voči mal. H., takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keď prvým odsekom výroku ponechal maloletého H. X., nar. XX.X.XXXX v starostlivosti matky a druhým odsekom výroku zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 80,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
2. Po právnej stránke súd uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 62 ods. 1, 2 a 4 a § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne uznesenie odôvodnil tým, že jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
3. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a rodiča nie je možné vylúčiť z plnenia vyživovacej povinnosti k deťom. Z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere a to najmä z dôvodu potreby zabezpečiť maloletému nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb na pravidelnej báze, keďže súd mal z tvrdení matky a zo šetrenia pomerov zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta za osvedčené, že sa o maloletého osobne stará a uhrádza jeho životné náklady. Z obsahu spisu, ani z vykonaného dokazovania prostredníctvom lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. súd nezistil skutočnú výšku príjmu otca maloletého. Pri rozhodovaní o výške výživného v nevyhnutnej miere sa súd nemôže spoliehať len na tvrdenie matky maloletého, že výška príjmu otca je približne 1.500 - 1.700,- eur mesačne, pričom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd nemal priestor skúmať skutočnú výšku príjmu otca maloletého, ktorý pracuje v zahraničí. Skutočnosť, že otec je zamestnaný a pracuje v Rakúsku mal súd osvedčené jednak tvrdením matky, ako aj vyjadrením otca pred kolíznym opatrovníkom, kedy otec kolíznemu opatrovníkovi telefonicky potvrdil, že pracuje vo Q.. Podľa tvrdenia matky otec jej platil sumu 400,-Eur, ktoré majú slúžiť na úhradu úverov, ktoré si zobrala matka maloletého, aby zaplatila dlhy otca maloletého dieťaťa. Uvedenú skutočnosť, nemá súd nijakým spôsobom preukázanú ani osvedčenú. Takisto nemá súd za osvedčené ani to, že otec matke posielal finančné prostriedky za účelom, aby ich matka použila na splácanie úverov, ktoré si zobrala na vyplatenie jeho dlhov. Súd má však napriek uvedenému za to, že je potrebné zaviazať otca na úhradu nevyhnutného výživného, nakoľko ako vyplýva z tvrdení matky obsiahnutých v návrhu, otec aj sumy, pri ktorých matka uvádza, že jej ich otec vyplácal z iného titulu ako je výživné, uviedla, že ich platil nepravidelne, a to v roku 2018 v mesiacoch: január, február, marec a potom august, september a október. Súd má za to, že v danom prípade je potrebné zaviazať otca na platenie výživného v nevyhnutnej miere, nakoľko je potrebné, aby otec predmetné výživné poukazoval matke pravidelne, každý mesiac. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z toho, že súdu nie je známe, aká je výška príjmu otca a je mu známa iba tá skutočnosť, že otec je zamestnaný a pracuje v Rakúsku. Zároveň súd poukazuje na to, že matkou požadovaná výška výživného 400,- eur mesačne, vychádzajúc z obsahu návrhu, pritom nemá slúžiť iba na výživu maloletého, ale aj matke na úhradu zostávajúcich dlhov. Z ustanovení zákona o rodine vyplýva, že výživné slúži výlučne na financovanie potrieb maloletého dieťaťa a v žiadnom prípade nemôže byť použité aj na úhradu prípadných dlhov medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Zároveň súd uvádza, že matkou vyčíslené výdavky na maloletého vo výške 480,- eur mesačne súd nepovažoval za primerané veku maloletého, ktorý nemá zvýšené výdavky z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, resp. z dôvodu iných okolností. Súd takisto poukazuje na to, že matka výšku týchto výdavkov žiadnym spôsobom nepreukázala. Maloletý navštevuje základnú školu v U., t.j. v mieste svojho bydliska, preto súdu nie je zrejmé za akým účelom sú náklady maloletého na pohonné hmoty vo výške 50,- eur mesačne, súd taktiež nepovažoval za primerané ani mesačné náklady na ošatenie vo výške 70,- eur mesačne, za nevyhnutné náklady pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere súd nemohol zohľadniť ani náklady na sporenie vo výške 50,- eur mesačne, na oddych a zábavu vo výške 50,- eur mesačne. Po odrátaní uvedených nákladov je ich mesačná výška tvrdená matkou maloletého 260,- eur, čo vzhľadom na vek maloletého súd takisto nepovažoval za priemernú bežnú výšku nákladov na maloleté dieťa, ktoré v apríli 2019 bude mať deväť rokov.
4. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletého, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere. Toto nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého. Súd má za to, že takto určené predbežné výživné je zároveň v otcových schopnostiach a možnostiach, keďže súd mal za osvedčené, že otec maloletého je zamestnaný. Súd považoval za potrebné zaviazať otca na platenie výživného aspoň v nevyhnutnej miere, aby nedošlo k ohrozeniu výživy maloletého. Uloženie povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením je len opatrenie dočasného charakteru a má slúžiť len v nevyhnutnom rozsahu, preto súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol o výške výživného, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Prípadná iná výška výživného bude posudzovaná v rámci riadneho dokazovania v konaní o veci samej. Otec bude do toho času povinný platiť súdom stanovené výživné, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
5. Zároveň súd rozhodol o tom, že ponechal maloletého v starostlivosti matky. V konaní bolo osvedčené, že maloletý sa nachádza v starostlivosti matky od konca roka 2017, matka mu poskytuje každodennú starostlivosť, pričom neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav z dôvodu, aby mal maloletý zabezpečené stabilné výchovné prostredie v domácnosti matky, ako aj s poukazom na skutočnosť, že otec maloletého je podľa jeho vyjadrení počas týždňa v Rakúsku, kde pracuje. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav aj s ohľadom na to, že uložil rodičovi, teda otcovi, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloletý nenachádza, povinnosť prispievať na výživu maloletého.
6. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodov, že na základe jednotlivých dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam, resp. vec nesprávne právne posúdil v otázke výšky nariadeného dočasného výživného. Na jednej strane súd poukazuje, že nemá preukázaný skutočný príjem otca, avšak na strane druhej tvrdí, že nariadená výška výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Matka s uvedenými závermi nesúhlasí, keďže je zrejmé, že otec pracuje vo Q., pričom je všeobecne známa skutočnosť, že práca v Spolkovej republike Rakúsko je lepšie honorovaná ako práca v SR pri porovnaní rovnakého druhu práce, čo je častým dôvodom odchodu občanov SR práve za prácou do susednej krajiny. Otcove schopnosti a možnosti sú nad rozsah „bežných“ pracovníkov v obore na území SR, keďže je schopný sa zamestnať ako čašník vo Q., čo si vyžaduje prehĺbené jazykové znalosti pre komunikáciu so zákazníkom, keďže otec nevykonáva pomocnú silu v kuchyni bez priameho a bezprostredného kontaktu so zákazníkom. Uvedená skutočnosť má zrejmý dosah na výšku príjmu otca. Súčasne je zrejmé zo správy kolízneho opatrovníka, že otec sa pri zisťovaní osobných pomerov na mieste jeho pobytu nenachádzal a neposkytol pre zistenie pomerov kolízneho opatrovníka dostatočnú súčinnosť, keďže napriek jeho prísľubu, že sa vyjadrí k návrhu matky a k jeho osobným pomerom do 6.3.2019, resp. do konca nasledujúceho týždňa od uvedeného dátumu ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, tak neučinil (a je uvedené v bode 6 odôvodnenia uznesenia), neučinil tak ani do dnešného dňa a analogicky ako je to v prípade § 63 ods. 1 ZR (nesplnenie si povinnosti preukázať príjem rodičom ) a súd tak možnosť túto skutočnosť mal zohľadniť vo výške, ktorú otcovi nariadil platiť. Výdavky, ktoré matka uvádzala sú podľa jej názoru odôvodnené aj pokiaľ sa jedná o odievanie maloletého ako i náklady na sporenie, zábavu a oddych, pričom vzhľadom na jedinú vyživovaciu povinnosť otca, nič jeho podieľaniu sa na ich úhrade nebráni. Otec nespochybnil ani len jeden výdavok matky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého rovnako ani úhrady, ktoré vo vzťahu k matke realizuje a ku ktorým nikdy nepriraďuje poznámku o účele platby, keďže tieto nikdy nesúviseli s maloletým a výživou ako i starostlivosťou o maloletého. V súhrne mal súd brať do úvahy skutočnosť, že vzhľadom na výdavky matky na úhradu úverov (ktoré sú vedené na jej meno, avšak slúžili v prospech otca ) táto miesto použitia svojho zárobku na výživu a starostlivosť o maloletého používa v prvom rade na úhradu svojich, resp. otcových dlhov. Vzhľadom na nesprávne závery na základe zatiaľ vykonaných dôkazov a tvrdení ako i nesprávne právne posúdenie pri určení opodstatnenosti primeranej výšky výživného s opomenutím skutočnosti o neposkytnutí súčinnosti otca pri posudzovaní pomerov potrebných a zistenie v rozsahu postačujúcom na vydanie neodkladného opatrenia žiada súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenej výšky zmenil a vyhovel jej v zmysle podaného pôvodného návrhu vo výške 400,- eur.
7. K odvolaniu sa vyjadril otec, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Výšku stanoveného výživného na nevyhnutné náklady považuje otec za primeranú vzhľadom k tomu, že si plní vyživovaciu povinnosť i formou vecných plnení. Nikdy sa svojej vyživovacej povinnosti nevyhýbal, práve naopak, mal. H. platí obedy, ak mu dajú v škole šek, družinu a plavecký, kupuje mu ošatenie, u otca má takisto celú výbavu od základu ako aj pršiplášť, platí aj výlety. Naďalej si svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť a taktiež má záujem o mal. H. záujem sa osobne starať.
8. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že otec nevyvracal skutočnosti uvádzané v samotnom návrhu vo veci samej, resp. v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pokiaľ sa jedná o jeho výšku príjmu ako i dlhy, ktoré matka za neho spláca do dnešného dňa, čo významne zasahuje do jej výdavkovej časti, na úkor možností dopriať mal. H. toho viac a je tiež dôvodom podaného návrhu. Občasné príspevky otca a jeho stretávanie sa s mal. H., ktoré matka prispôsobila práci otca v zahraničí ešte neznamená schopnosť a snahu otca sa o dieťa postarať ako sa to on snaží prezentovať. Práve naopak schopnosti otca ako i jeho práca a pracovný čas vylučujú možnosť jeho osobnej starostlivosti o maloletého (o ktorej otec hovorí a spolieha sa len na pomoc jeho matky), pričom je nevyhnutné, aby tak ako kolízny opatrovník
skúmal osobné pomery matky, preskúmal aj osobné pomery otca a vhodnosť prostredia na stretávanie a prespávanie mal. H. u jeho otca.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 65 CMP), pretože konanie možno začať i bez návrhu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) pričom dospel k záveru, že odvolanie matky v napadnutej časti určenia výživného nie je dôvodné.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na určenie výživného na mal. H. na sumu 400,- eur mesačne.
11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že matka podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 19.2.2019 (ďalej len „návrh“), ktorým matka navrhla dočasne zveriť mal. H. do osobnej starostlivosti matky a zároveň žiadala súd zaviazať otca na platenie výživného voči mal. H. vo výške 400,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z návrhu vyplýva, že o mal. H. sa osobne stará matka od októbra 2017, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Za obdobie od októbra 2017 do podania návrhu otec matke žiadnym spôsobom neprispieval na starostlivosť o mal. H.. Otec neprispel matke ani na výdavky súvisiace s nástupom maloletého do 2. ročníka základnej školy, čo činilo nemalú čiastku, ktorú hradil súčasný partner matky. V čase podania návrhu mal otec pracovať ako čašník v Rakúsku s odhadovaným príjmom vo výške 1.500
- 1.700 eur. Keďže výdavky matky v súvislosti so zabezpečením si bývania a so starostlivosťou o mal. H. vysoko presahujú jej príjmy a otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplnil ani sčasti, žiadala matka v návrhu určiť výživné voči otcovi a v tejto veci aj nariadiť neodkladné opatrenie. Kolízny opatrovník na žiadosť súdu prvej inštancie vyhotovil správu z prešetrených pomerov zo dňa 6.3.2019, z ktorej vyplýva, že otec na výživu mal. H. neprispieva, kupuje mu väčšinou len hračky alebo oblečenie. Otec sa mal kolíznemu opatrovníkovi vyjadriť v maily, avšak v ňom len uviedol, že sa vyjadrí neskôr.
12. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine je zrejmé, že každý rodič je zo zákona povinný plniť si jeho vyživovaciu povinnosť rodičov k svojim deťom, pokiaľ tieto nie sú schopné samé sa živiť. Výška, v akej si majú obaja rodičia túto svoju vyživovaciu povinnosť plniť závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa a súčasne od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, a riadi sa aj ostatnými kritériami ustanovenými v § 62 Zákona o rodine. Vždy však je nutné vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, ktoré súd zistí náležitým dokazovaním pomerov na strane výživou oprávnených osôb ako aj pomerov osôb výživou povinných. Od určenia výživného v rozhodnutí vo veci samej je ale treba odlišovať rozhodnutie súdu o výživnom formou neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP, ktoré rozhodnutie musí byť vydané v skrátenom konaní, bez podrobného zisťovania pomerov účastníkov konania.
17. Odvolací súd sa v danej veci pridržiava záverov súdu prvej inštancie a považuje ich za vecne správne. Matka v návrhu uviedla, že otec neprispieva na mal. H. žiadnym výživným, pričom pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že otec mu kupuje väčšinou len hračky a či aj oblečenie, vedela uviesť. Odvolací súd rovnako nemá za osvedčenú skutočnosť, akú má otec mzdu, prípadne či sú tu iné skutočnosti, ktoré majú vplyv na určenie výšky výživného. V súvislosti s touto skutočnosťou je tiež potrebné vziať do úvahy, že postupom podľa § 366 CMP sa nariaďuje povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Výška stanovená súdom prvej inštancie túto podmienku spĺňa a rovnako s takto
stanoveným výživným vyjadril súhlas aj otec. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je potrebné konať, vykonať riadne dokazovanie a určiť výživné na základe vykonaného dokazovania podľa zásad rodinného práva (podľa potrieb dieťaťa a možností, schopností a majetkových pomerov rodičov). Otcovi nič nebráni platiť aj vyššie výživné a v prípade ak sa skutočnosti uvádzané matkou preukážu v tomto konaní, otcovi bude uložená povinnosť doplatiť dlžné výživné určené minimálne od dátumu doručenia návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností.
18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s poukazom na § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).