Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_10Co-123-2023.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/123/2023
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X. X. XXXX, 2/ C. B., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom D., E. XXX/XX, právne zastúpení JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, proti žalovaným: 1/ F. G. H., nar. X. X. XXXX, bytom I., J. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, so sídlom Ilava, Mierové námestie 1, 2/ TRANK RK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Medená 24, IČO: 52 712 338, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/58/2022-55 zo dňa 8. marca 2023 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 14. 10. 2019 medzi predávajúcim – žalovaným 1/ a kupujúcim – spoločnosťou ZONCOLAN Slovakia, s.r.o. (právnym predchodcom žalovaného 2/) je neplatná v časti, ktorou bol prevedený podiel o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach – pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a katastrálne územie A. ako parc. CKN č. 14729/23, 14729/25, 14729/71, 15396/2 a 15397/2. Vychádzal z toho, že v prípade porušenia predkupného práva podielového spoluvlastníka má „opomenutý spoluvlastník“ tri možnosti vyplývajúce z hmotného práva, ako sa brániť. V danom prípade žalobcovia využili možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Pokiaľ bola zo strany žalovaného 1/ vznesená námietka premlčania, túto okresný súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže zmluva bola uzavretá dňa 14. 10. 2019 a žaloba bola podaná na súd dňa 3. 10. 2022, pričom premlčacia doba je trojročná (§100 ods. 2 a §101 Občianskeho zákonníka). 2. S odkazom na inštitút sudcovskej koncentrácie konania okresný súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného 2/, že prevod spoluvlastníckeho podielu bol vykonaný medzi blízkymi osobami. Zdôraznil vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalovaného 2/, ktorý o existencii (tvrdeného) blízkeho vzťahu predávajúceho a kupujúceho vedel už v čase koncipovania tzv. dupliky. Okresný súd podotkol, že žalovaný 2/ bol vo výzve zo dňa 28. 12. 2022 vyzvaný, aby uviedol skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu spolu s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí prihliadať. Aj napriek predmetnému poučeniu tieto skutočnosti súdu a ani protistrane neoznámil. 3. Okresný súd vysvetlil podstatu ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, ktoré v danom prípade bolo primerane použité v súvislosti s podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, keď ustanovenia § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka sú tým (hmotnoprávnym) základom, na podklade ktorého mohol vo veci rozhodnúť. Zároveň zamietol návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor pod sp. zn. V 2719/2019. Konštatoval, že najskôr sa musí v rámci súdneho sporu vyriešiť otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu,
na základe ktorého sa navrhuje vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a až následne môže orgán, ktorý je na to oprávnený, o vklade vlastníckeho práva rozhodnúť. Okresný súd doplnil, že opačný postup neprichádza do úvahy a ak by k nemu aj došlo, súd by nebol „takýmto rozhodnutím“ viazaný. 4. O trovách konania rozhodol tak, že priznal v spore úspešným žalobcom 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %; „na ktorý sú oprávnení žalobcovia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a žalovaní 1/ a 2/ sú zaviazaní voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne“.
5. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote (samostatné) odvolania obaja žalovaní. 6. Žalovaný 1/ sa domáhal jeho zrušenia a následne prerušenia konania až do skončenia konania vedeného na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor pod sp. zn. V 2719/2019. Nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý zamietol jeho žiadosť o predĺženie lehoty na podanie dupliky. Uviedol, že v dôsledku odmietnutia tejto žiadosti ako oneskorene podanej „nedošlo k preskúmaniu jeho žiadosti vo veci samej“.
7. Žalovaný 2/ sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazoval na nesprávny postup okresného súdu, ktorý najskôr vyhlásil rozsudok vo veci, následne pri jeho odôvodňovaní zistil, že opomenul rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania a tak vyhlásil uznesenie, ktorým zamietol tento procesný návrh žalovaného 2/. Odvolateľ mal za to, že po vyhlásení rozsudku bol okresný súd v zmysle § 219 ods. 4 CSP ním viazaný, a preto už nemohol rozhodnúť o dotknutom procesnom návrhu. 8. Žalovaný 2/ namietal nesprávnosť postupu okresného súdu tiež v tom, že s obsahom spisu Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor sp. zn. V 2719/2019 boli strany oboznámené až na (prvom) pojednávaní. Žalovanému 2/ bolo síce umožnené sa na pojednávaní oboznámiť s originálom kúpnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2019, avšak stanovisko k tomuto dôkazu okresný súd – s odvolaním sa na sudcovskú koncentráciu konania – nevzal do úvahy. V tejto spojitosti podotkol, že ak aj mal k dispozícii nepodpísanú verziu predmetnej kúpnej zmluvy, uvedené nie je možné hodnotiť ako dôkaz; na základe nepodpísanej verzie by nerozhodol ani samotný súd. 9. Žalovaný 2/ tvrdil, že okresný súd absolútne rezignoval na poučovaciu povinnosť podľa § 160 ods. 1 CSP; poučil ho iba v rozsahu podľa § 167 ods. 2 CSP. Rovnako vyjadrenie žalobcov mu doručil len spolu s poučením výlučne podľa § 167 ods. 4 CSP, avšak „nijakým spôsobom nepostupoval“ podľa poslednej vety označeného ustanovenia. Poučovaciu povinnosť o sudcovskej koncentrácii si okresný súd splnil až doručením poučenia dňa 1. 2. 2023, t. j. po doručení dupliky žalovaného 2/ okresnému súdu (30. 1. 2023). 10. Žalovaný 2/ mal za to, že okresný súd po nesprávne uplatnenej sudcovskej koncentrácii konania dospel na základe vykonaného dôkazu – kúpnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2019, k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že sa nejedná o prevod medzi blízkymi osobami. Z podpisov v závere kúpnej zmluvy je jednoznačné, že túto podpísala rovnaká osoba za kupujúceho aj predávajúceho (žalovaný 1/). Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ZONCOLAN Slovakia, s.r.o., (kupujúceho) v rozhodujúcom čase bolo tiež jednoznačné, že konateľom a spoločníkom bol žalovaný 1/. V zmysle § 116 Občianskeho zákonníka sa jedná o totožnú osobu, resp. o osoby blízke a prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu je realizovaný medzi blízkymi osobami.
11. Žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedli, že odvolanie žalovaného 1/ nespĺňa zákonom stanovené požiadavky, pričom jeho námietka porušenia práva na spravodlivý proces „sa javí ako bez právneho základu“, keďže žalovaný 1/ si „svoje postavenie“ spôsobil vlastným oneskoreným postupom. 12. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 2/, žalobcovia mali za to, že okresný súd si riadne splnil svoje povinnosti doručiť jednotlivé listiny, ako aj poučiť strany sporu. Stranám tak bol poskytnutý dostatočný priestor na aktívne vykonávanie úkonov. To, že žalovaný 2/ (ani žalobcovia) neprejavil/i záujem priamo na pojednávaní oboznámiť sa so zmluvou o prevode vlastníctva, nasvedčuje, že jej „obsah pre nich nemal právnu dôležitosť“ alebo tento obsah poznal/i v takej miere, ktorá postačovala na uplatňovanie jeho práv. Žalobcovia dodali, že argumentácia žalovaného 2/ je formálna a „zameraná na predlžovanie sporu“.
13. Žalovaný 1/ v reakcii na odvolanie žalovaného 2/ uviedol, že tento sa domáha práv, ktoré mu prináležia, preto žalovaný 1/ s ním súhlasí; vrátane jeho odvolacieho návrhu.
14. Žalovaný 2/ sa plne stotožňoval s odvolaním žalovaného 1/. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcov zopakoval svoju argumentáciu o tom, že kúpna zmluva bola v origináli zabezpečená okresným súdom až krátko pred pojednávaním a on sa mohol s jej obsahom oboznámiť až na danom pojednávaní.
15. Žalobcovia v rámci odvolacej dupliky uviedli, že žalovaným neboli upreté ich práva; „títo disponovali informáciami o právnych úkonoch a o ich obsahu a tomu primerane sa správali“. Žalovaní mohli svoju argumentáciu uviesť už aj v štádiu pred prejednaním veci okresným súdom na pojednávaní.
16. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného potvrdil v zmysle podľa § 387 ods. 1 CSP.
17. Jedinou odvolacou námietkou žalovaného 1/ bolo tvrdenie o porušení jeho práva na spravodlivý proces v dôsledku nepredĺženia lehoty na podanie vyjadrenia – na tzv. dupliku. K dotknutému postupu okresný súd (v bode 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku) náležite uviedol, že žiadosť o predĺženie lehoty bola podaná po jej uplynutí. Uvedený záver je výrazom ustálenej súdnej praxe, ktorá vo všeobecnosti pri akýchkoľvek sudcovských lehotách akceptuje možnosť ich predĺženia len za predpokladu, že súvisiaca žiadosť bola podaná ešte predtým, ako dotknutá lehota uplynula. 18. V danej spojitosti nemožno hovoriť o porušení žiadnych procesných práv strany (v tomto prípade žalovaného 1/), ak strana svojou vlastnou pasivitou, resp. činnosťou nerešpektujúcou lehoty určené na vykonanie konkrétneho procesného úkonu, spôsobila zánik určitého svojho procesného oprávnenia dotknutej strany. Je namieste tiež podotknúť, že žalovaný 1/ ani neprejavil záujem zúčastniť sa pojednávania vo veci. 19. Žalovaný 1/ navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a (až) „následne“ rozhodnúť o prerušení konania. Z dôvodu ustálenia, že práva tohto subjektu sporu porušené neboli, sa krajský súd bližšie nezaoberal daným (podmieneným) procesným návrhom, keďže tento smeroval až k nadväznému/ďalšiemu (po prípadnom zrušení napadnutého rozsudku) postupu okresného súdu.
20. Otázka práva na spravodlivý proces bola obsahom aj odvolania žalovaného 2/, ktorý vytýkal okresnému súdu zmätočnosť pri vyhlasovaní rozsudku. Podľa zvukového záznamu z pojednávania okresného súdu zodpovedá priebehu vyhlasovania jeho rozsudku, že konajúci (zákonný) sudca až počas odôvodňovania meritórneho rozhodnutia si uvedomil nedôslednosť vo svojom postupe spočívajúcu v nevyhlásení/nevydaní rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V danej fáze prerušil bezprostredné odôvodňovanie rozsudku, vyhlásil chýbajúci výrok (o zamietnutí návrhu na prerušenie konania) a následne pokračoval v odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia, vrátane odôvodnenia predmetného výroku. 21. Bez ohľadu na to, že sporové strany s dotknutým postupom „doplnenia“ chýbajúceho výroku súhlasili, je nutné konštatovať, že ide o (minimálne) neštandardný postup. Avšak v konkrétnostiach súdeného prípadu by bolo príliš formálne (až formalistické) prijať z daného titulu záver o závažnom (relevantnom) porušení práva na spravodlivý proces. Vyslovenie takéhoto záveru totiž vyžaduje istú intenzitu pochybenia, ktoré má (predovšetkým) reálny dosah na uplatňovanie práv strany sporu. V danom prípade o takú situáciu nešlo, keďže sudca fakticky okamžite (v súlade i so zásadou hospodárnosti) napravil vlastnú nepozornosť a „doplnil“ výrok vyhlasovaného rozhodnutia. Tento postup, hoci neštandardný, nijako neovplyvnil možnosť strany sporu realizovať jej procesné práva; čoho dôkazom je i podané odvolanie. Ak by uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania okresný súd vyhlásil/vydal až po dokončení odôvodnenia rozsudku, išlo by o (plne) akceptovateľný postup, pričom na procesných právach strán (osobitne žalovaného 2/) by sa nič nezmenilo. 22. Uvedené konštatovanie z hľadiska rešpektovania procesných práv strán v konaní (osobitne v prvej a odvolacej inštancii) ako celku zodpovedá i prístupu najvyšších súdnych autorít, bližšie napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6ECdo/25/2014, či rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR (už) pod R 39/1993 alebo zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014.
23. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je vo všeobecnosti prispieť k jeho rýchlosti a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 – sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 – zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v dispozičnej právomoci konajúceho súdu a jej podstatou je zabránenie tomu, aby strany zdržiavali spor
neskoro vykonanými procesnými úkonmi alebo neskoro prezentovanými prostriedkami procesnej obrany či procesného útoku, čo vedie k odročovaniu pojednávania a tým spravidla i k (zbytočným) prieťahom v konaní.
24. V posudzovanej veci okresný súd s odkazom na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania neprijal (ďalšie, resp. nové) tvrdenia žalovaného 2/ o existencii blízkeho vzťahu medzi zmluvnými stranami pri realizácii sporného prevodu spoluvlastníckeho podielu, ktoré boli prezentované až na pojednávaní. Kľúčovým pre posúdenie správnosti tohto postupu bolo splnenie poučovacej povinnosti podľa § 167 ods. 4 CSP, znenie ktorého ustanovenia indikuje jeho kogentnosť a je prejavom povinnosti súdu upozorniť strany na (pomerne výraznú) prísnosť sudcovskej koncentrácie.
25. Z obsahu spisu (č.l. 35) nepochybne vyplýva, že okresný súd zaslal (obom) žalovaným vyjadrenie (repliku) žalobcov s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 15 dní s tým, že zároveň v celom rozsahu citoval spomínané ustanovenie § 167 ods. 4 CSP. Priamo dotknutý zákonný text expresis verbis vymedzuje požiadavku vyjadriť sa k zasielanému vyjadreniu protistrany s upozornením, že na neskôr predložené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. 26. Skutočnosť, že išlo „len“ o (doslovnú) citáciu právnej úpravy nemôže ani len znížiť relevanciu (nieto ešte takmer až poprieť; ako sa snaží podsúvať žalovaný 2/) faktu, že žalovaný 2/ bol s možným dôsledkom neskorého predloženia dôkazov a prezentovania skutkových tvrdení „bezvýhradne oboznámený“. Inými slovami, bol riadne (zodpovedajúco účelu dotknutej právnej normy) poučený o tom, že na neskoršie tvrdenia a dôkazy nemusí súd prihliadnuť. Súčasne je namieste pripomenúť, že žalovaný 2/ právo na tzv. dupliku v konaní pred okresným súdom využil. Ak za tejto procesnej situácie okresný súd na pojednávaní vyslovil, že vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 2/ o existencii vzťahu blízkych osôb medzi prevodcom a nadobúdateľom ide o novú skutkovú argumentáciu, zodpovedalo to dovtedajšiemu priebehu sporu (prioritne obsahu tvrdení žalovanej strany) a bolo v jeho „procesnej kompetencii“ na toto tvrdenie neprihliadať.
27. Krajský súd poznamenáva, že tvrdenie o tom, že medzi zmluvnými stranami spornej kúpnej zmluvy ide o osoby blízke (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka), ktoré vymedzil žalovaný 2/ až na pojednávaní okresného súdu, bolo zásadným; ak nie až určujúcim. Jeho pripustenie by fakticky viedlo k potrebe skúmania iných skutkových i právnych otázok, než aké strany (osobitne strana žalovaná) predostrela v skorších písomných podaniach. Nadväzne je nutné považovať záver okresného súdu za rešpektujúci vyššie vymedzenú podstatu sudcovskej koncentrácie konania.
28. Žalovaný 2/ v odvolaní nesprávnosť aplikácie inštitútu koncentrácie konania spája tiež s oboznámením spornej kúpnej zmluvy až na pojednávaní okresného súdu. Kúpnu zmluvu, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, žalovaný 2/ zjavne ako univerzálny nástupca jednej zo zmluvných strán poznal, čo potvrdzuje aj jeho vyjadrenie k žalobe, v ktorom odkazuje na konkrétne ustanovenie zmluvy. Aj mimo rámec ne/poznania jednotlivých zmluvných ustanovení však mal bez akýchkoľvek pochybností jednoznačnú vedomosť o stranách predmetnej kúpnej zmluvy, z ktorého titulu mohol včas (t.j. skôr ako až na pojednávaní okresného súdu) prezentovať svoje skutkové tvrdenie o tom, že vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim je vzťahom blízkych osôb. 29. Navyše, žalovaný 2/ (jeho štatutárny zástupca) na pojednávaní okresného súdu výslovne potvrdil svoju vedomosť o existencii (tvrdeného) blízkeho vzťahu medzi účastníkmi/stranami spornej zmluvy už v čase koncipovania vyjadrenia – tzv. dupliky. To znamená, že otázka včasnosti tvrdenia o prevode medzi blízkymi osobami a vykonania dôkazu oboznámením originálu kúpnej zmluvy na pojednávaní zjavne nemá žalovaným 2/ akcentovanú súvislosť. Povedané inak, resp. z opaku, vedomosť žalovaného 2/ o ním prezentovanom vzťahu predávajúceho a kupujúceho ako blízkych osôb nemá základ v texte/ obsahu kúpnej zmluvy, ktorá bola oboznámená na pojednávaní dňa 8. 3. 2023.
30. Žalovaný 2/ čiastočne až účelovo v odvolaní podsúva tvrdenie, že okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že v prípade posudzovanej kúpnej zmluvy nešlo o prevod medzi blízkymi osobami. Okresný súd takýto záver (vôbec) nevyslovil. V záujme komplexnosti je namieste doplniť, že v spore o (relatívnu) neplatnosť kúpnej zmluvy, pri ktorej došlo k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka, konajúci súd z úradnej povinnosti neskúma, či vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim nie je vzťahom blízkych osôb. K uvedenému prikročí až vtedy, ak žalovaná strana v rámci prostriedkov procesnej obrany včas takéto tvrdenie prezentuje.
31. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného 2/, že okresný súd „absolútne rezignoval na poučovaciu povinnosť podľa § 160 ods. 1 CSP“. Súčasťou/prílohou predvolania na pojednávanie dňa 8. 3. 2023 bolo poučenie zodpovedajúce označenej právnej norme. Žalovaný 2/ po doručení predvolania (dňa 1. 2. 2023; teda viac ako mesiac pred termínom pojednávania) a ani na samotnom pojednávaní nespochybňoval obsah dotknutého poučenia, resp. nepožadoval nejaké doplňujúce vysvetlenie, či poskytnutie dodatočnej lehoty na naplnenie niektorého z jeho (všeobecných) procesných práv.
32. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanými, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti a v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
33. Odvolatelia vo vzťahu k výroku rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania nevymedzili žiadne konkrétne odvolacie námietky. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (i pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od nej závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd zodpovedajúco jednotlivostiam súdenej veci aplikoval zásadu plného úspechu v spore.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolatelia (žalovaní 1/ a 2/) neboli v tomto štádiu konania úspešní, preto majú žalobcovia voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.