Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/6/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: N.E.W. Catering, s.r.o., so sídlom Príkopova 6, Bratislava, IČO: 47 434 210, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bránik, s.r.o., AK so sídlom Mlynská 1, Levice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 13. 03. 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 13. 03. 2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 14. 03. 2019, sa žalobca domáhal, aby správny súd uznesením rozhodol tak, že zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu orgánu verejnej správy.

2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 13. 03. 2019 navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia a nasl. (ďalej len ""). Uviedol, že má za to, že napadnutým iným zásahom mu hrozí závažná ujma a že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca závažnú ujmu odôvodnil tak, že mal záujem zamestnať viacerých cudzích štátnych príslušníkov, keďže na pracovnom trhu nie je dostatok domácej pracovnej sily, no tým, že je evidovaný v Zozname, ktorý vedie žalovaný, nemá objektívnu možnosť zamestnať takýchto zamestnancov, lebo títo nedostanú povolenie na prechodný pobyt. Ďalej uviedol, že priznaním odkladného účinku nebude nijak ohrozený verejný záujem, iba sa vytvorí priestor pre legálne zamestnávanie cudzích štátnych príslušníkov, a to až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu v tomto konaní. V závere návrhu žalobca uviedol, že samotná otázka, či došlo k porušeniu predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania bude predmetom správneho konania, v ktorom má úmysel efektívne sa brániť.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 13. 03. 2019 písomne vyjadril vo svojom stanovisku zo dňa 20. 05. 2019. Uviedol, že nemožnosť zamestnať štátnych príslušníkov tretích krajín z dôvodu neudelenia povolenia na prechodný pobyt, ktorú žalobca namietal ako "jediný" dôvod pre priznanie odkladného účinku tejto žalobe, za hroziacu závažnú ujmu bez ďalšieho nemožno považovať. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca uviedol iba neurčitý pojem "viacerých štátnych príslušníkov", pričom nie je zrejmé, či má ísť o 5, 10 alebo 100 fyzických osôb, pričom nepochybne pre posúdenie hrozby závažnej ujmy je aj tento počet podstatnou skutočnosťou. Navyše žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by u neho existovala, resp. vznikla nevyhnutná potreba zamestnania väčšieho počtu cudzincov. V tejto súvislosti žalovaný dal súdu tiež do pozornosti, že žalobca mal v čase výkonu inšpekcie práce jednu prevádzku reštaurácie, v ktorej zamestnával 13 zamestnancov, pričom žiadny z nich nebol cudzincom a okrem toho žalobca prevádzkoval už len jeden bufet na Zlatých pieskoch. Ďalej žalovaný poukázal aj na skutočnosť,

že žalobca neuviedol žiadne iné skutočnosti a nepredložil ani žiadne konkrétne relevantné dôkazy, ktoré by mohli aspoň naznačiť hrozbu závažnej ujmy, resp. naznačiť, že by nemožnosť zamestnania viacerých cudzincov mohla spôsobiť napr. nemožnosť fungovania prevádzky žalobcu, čím by žalobcovi mala, resp. mohla hroziť závažná ujma, resp. že by takýto stav mal alebo mohol u žalobcu vzniknúť. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol správnemu súdu zamietnuť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 13. 03. 2019.

4. Podľa ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

5. Podľa ustanovenia žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

6. Podľa ustanovenia žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

7. Podľa ustanovenia žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

8. Podľa ustanovenia správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa ustanovenia hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až .

9. Podľa ustanovenia a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa ustanovenia sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa ustanovenia o návrhu žalobcu podľa ustanovenia rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

11. Podľa ustanovenia ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Správny súd po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzoval splnenie zákonom stanovených podmienok v zmysle ustanovenia . Najmä posudzoval, či tvrdeným napadnutým iným zásahom podľa ustanovenia hrozí žalobcovi závažná ujma a zároveň, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

13. Účelom priznania odkladného účinku je paralyzovanie tvrdeného iného zásahu. Aby bolo možné žalobe priznať odkladný účinok, musel by žalobca konkrétnymi okolnosťami osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy.

14. Možnosť poskytnutia odkladného účinku rozhodnutím súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej paralyzuje účinky nastoleného právneho stavu, o ktorom žalobca tvrdí, že ide o nezákonný zásah, na ktorý, pokiaľ nie je vyslovené, že ide o nezákonný zásah, a pokiaľ nie je vyslovené, že ide o nezákonný zásah, a pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu o správnej žalobe proti inému zásahu, treba hľadieť ako na právny stav zákonný. Takéto rozhodnutie

správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení slovami o hroziacej závažnej ujme, zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Je na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nielen vo všeobecnej rovine.

15. Správny súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil konkrétnym spôsosbom hrozbu závažnej ujmy ako vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdenie žalobcu, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia by došlo k ujmen ajeho strane, správny súd nepovažuje za dôvod, ktorý by zakladal opodstatnenosť návrhu, aby do času rozhodnutia o podanej žalobe jej priznal odkladný účinok.

16. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 13. 03. 2019 správny súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, preto ho zamietol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).